{"guid": "a2a9468b-49c7-4d90-b6b9-97e2ef719c83:4572271c-7ab3-4927-9641-904fd99b0a02", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9011010030.1", "spisova_znacka": "6Sž/5/2011", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/5/2011 z 29. 2. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2012, sp. zn. 6Sž/5/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:9011010030.1", "identifikacne_cislo": "9011010030", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2012-02-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4572271c-7ab3-4927-9641-904fd99b0a02", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010030.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010030.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9011010030.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sž/5/2011\n9011010030\n29. 02. 2012\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2012:9011010030.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a\nčleniek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci navrhovateľky:\nMARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/A, Bratislava, IČO: 31 444 873, zastúpenej\nMgr. Zuzanou Zlámalovou, advokátkou spoločnosti ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., so sídlom\nTrnavská 11, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom Dobrovičova 8,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. RP/57/2010 zo dňa 21. decembra 2010,\njednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/57/2010 zo dňa 21. decembra 2010 p\notvrdzuje.\nNavrhovateľke ukladá zaplatiť súdny poplatok v sume 66 € do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.\nNavrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozhodnutím č. RP/57/2010 zo dňa 21. decembra 2010 odporkyňa - Rada pre vysielanie a\nretransmisiu (ďalej len „Rada“) v správnom konaní č. 312-PLO/O-4358/2009, ako orgán príslušný podľa\n§ 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1 písm. g) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona\nč. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 308/2000\nZ. z.“ alebo „zákon o vysielaní a retransmisii“) postupujúc podľa § 71 zákona o vysielaní a retransmisii,\nrozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že\ndňa 13. septembra 2009 o cca 20:08 hod. odvysielala program Česko Slovenská SuperStar, označením\nktorého ako nevhodného pre maloletých do 12 rokov, došlo k nesprávnemu uplatneniu Jednotného\nsystému označovania, za čo jej uložila podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z.\nz. sankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 3 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 10.000 €,\nslovom desaťtisíc eur.\nĎalej vo výroku rozhodnutia uviedla, že podľa § 64 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. uložením sankcie\nnezaniká povinnosť, za ktorej porušenie sa sankcia uložila, a že v zmysle § 67 ods. 10 zákona č.\n308/2000 Z. z. je pokuta splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia splatnosti rozhodnutia a je potrebné\nju uhradiť na účet: 7000088921/8180, VS 5710, KS 6548.\nRozhodla tak po tom, čo jej predchádzajúce rozhodnutie v tejto veci bolo zrušené rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) zo dňa 22. septembra 2010 sp. zn.\n\n6Sž/7/2010 a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že bolo zistené pochybenie pri aplikovaní\nrelevantných zákonných ustanovení.\nPostupujúc v intenciách právneho názoru obsiahnutého v citovanom rozsudku najvyššieho súdu Rada\nopätovne vyzvala navrhovateľku, aby sa vyjadrila k predmetu správneho konania, ktorým je možné\nporušenie § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z., v súvislosti s označením programu Česko Slovenská\nSuperStar zo dňa 13. septembra 2009 ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov,\nako aj k podkladom pre rozhodnutie (ktorými sú písomný prepis/popis skutkového stavu predmetného\nprogramu, záznam vysielania programu, písomné vyjadrenie účastníka konania k predmetu správneho\nkonania doručené Rade dňa 8. decembra 2009 a závery plynúce z ústneho pojednávania zo dňa\n26. januára 2010) a k spôsobu ich zistenia a zároveň ju požiadala, aby v súlade s § 32 ods. 2 a\n3 v nadväznosti na § 33 ods. 1 a § 34 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) uviedla, či navrhuje doplnenie\ndokazovania, ak áno, akým spôsobom. Na výzvu Rady zaslala navrhovateľka svoje vyjadrenie zo dňa\n17. decembra 2010, ktoré Rada vyhodnotila za bezpredmetné.\nV nadväznosti na výhrady najvyššieho súdu, konštatované v jeho rozhodnutí sp. zn. 6Sž/7/2010 zo dňa\n22. septembra 2010, odporkyňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedla, že z ustanovení správneho\nporiadku vyplýva, že je povinná postupovať v súčinnosti s účastníkom konania, a teda dať mu možnosť\núčinne hájiť svoje práva, ako aj vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pričom na strane druhej má účastník\nkonania povinnosť navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Zopakovala, že\nnavrhovateľka bola prostredníctvom oznámenia o začatí správneho konania, ktoré jej bolo doručené dňa\n6. novembra 2009 vyzvaná, aby zaslala svoje stanovisko k predmetu konania a navrhla dôkazy, a teda\ndala jej možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadrila k jeho podkladom a k spôsobu ich zistenia,\nprípadne navrhla ich doplnenie zdôrazniac skutočnosť, poukazujúc pritom na správu o šetrení sťažnosti\nč. 3740/149-2009, že navrhovateľka bola od samého začiatku oboznámená s tým, že predmetné správne\nkonanie bolo začaté z dôvodu možného porušenia § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z..\nOdvolávajúc sa na ustanovenie § 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky č.\n589/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o jednotnom systéme označovania audiovizuálnych\ndiel, zvukových záznamov umeleckých výkonov, multimediálnych diel, programov alebo iných zložiek\nprogramovej služby a spôsobe jeho uplatňovania (ďalej len „vyhláška č. 589/2007 Z. z.“) v súvislosti\ns použitím výrazu „Semeno“ odvysielaného v predmetnom programe konštatovala, že samotný výraz\n„Semeno“ ako názov skupiny, nezakladá porušenie § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z., avšak za rozpor\ns citovaným ustanovením vyhodnotila až použitie tohto slova v kontexte, v akom bolo odvysielané. Bola\ntoho názoru, že v scéne so spevákom skupiny Semeno odprezentované vyjadrenia cit.: „Už jsi rozdal\ntolik semena, že už nemůžeš.“, „A to chceš byt superstar, abys mohl semenit?“ boli dvojzmyselné a\nobsahovali sexuálny podtón a z uvedeného dôvodu tieto vyjadrenia vyhodnotila za obscénne, avšak s\nprihliadnutím na ustanovenia § 1 ods. 5 vyhlášky č. 589/2007 Z. z., podľa ktorého sa obsah programov\nposudzuje okrem iného aj z hľadiska intenzity a frekvencie výskytu hodnotiacich kritérií nevhodnosti\ndospela k záveru, že adekvátne označenie predmetného programu by bolo „nevhodné pre vekovú\nskupinu maloletých do 15 rokov“. Z týchto dôvodov Rada dospela k záveru, že označenie predmetného\nprogramu účastníkom konania ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov nebolo v\nsúlade s jednotným systémom označovania (ďalej aj ako „JSO“), čím došlo k porušeniu § 20 ods. 4\nzákona č. 308/2000 Z. z..\nRovnako sa nestotožniac s názorom navrhovateľky, že výrazy ako „ta mne sere“, „ožralá“, „semeniť“,\n„poserú“, „hovno“, „prdel“, nie sú vulgarizmy, ale len bežný slangový jazyk, konštatovala, poukazujúc\nna to, že aj sama navrhovateľka vo svojom vyjadrení priznala, že ich možno označiť za slabo vulgárne,\nže takéto vyjadrenia možno považovať za vulgarizmy. Odvolávajúc sa však na ustanovenie § 1 ods.\n1 písm. b) vyhlášky č. 589/2007 Z. z. uviedla, že pri svojom rozhodovaní zohľadnila fakt, že sa\nnejedná o najtvrdšie vulgarizmy, a preto s prihliadnutím na § 1 ods. 5 citovanej vyhlášky skonštatovala,\nže adekvátne označenie predmetného programu by bolo „nevhodné pre vekovú skupinu maloletých\ndo 15 rokov“, a preto mala za to, že aj z tohto dôvodu nebolo označenie predmetného programu\nnavrhovateľkou ako nevhodného pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov v súlade s jednotným\nsystémom označovania, čím došlo k porušeniu § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z.. S poukazom\nna používanie vulgarizmov rovnako vyhodnotila za irelevantné aj konštatovanie navrhovateľky, že\nporotcovia sú dospelí a rešpektovaní ľudia, ktorí vo svojom obore veľa dokázali a nemožno im\njednoducho „naordinovať“ ako sa na adresu jednotlivých účastníkov majú vyjadrovať, zdôrazniac\n\nzároveň, že aj napriek tomu, že výskyt vulgarizmov nebol dominantný, zobrala do úvahy skutočnosť, že\nvulgarizmy porotcovia používali aj v komunikácii s maloletými osobami, pričom tieto boli prezentované\nreálnymi osobami, ktoré sú populárne a známe z médií a maloletí ich často považujú za svoje vzory a\nich správanie majú tendenciu napodobňovať, a preto vyhodnotila používanie vyššie citovaných výrazov\nmediálne známymi osobami za zvýšené riziko pre ohrozenie mravného vývinu maloletých.\nArgumentáciu, ktorou navrhovateľka vo svojom vyjadrení jej doručeným dňa 17. decembra 2010,\npoukazovala na rozhodnutia Českej Rady vydaných v dňoch 2. februára a 3. februára 2010 o zastavení\nsprávnych konaní vzťahujúcich sa na vysielanie programu Česko Slovenská SuperStar v Českej\nrepublike, považovala za zavádzajúcu a sčasti nepravdivú, a to najmä z dôvodu, že predmetné\nrozhodnutia Českej Rady sa týkali tohto programu vysielanom v dňoch 3. septembra 2009 a 7. septembra\n2009, a teda nie programu vysielanom dňa 13. septembra 2009, ktorý je predmetom tohto správneho\nkonania.\nV súvislosti s argumentom navrhovateľky, že jej rozhodnutie je založené len na jej správnej úvahe, ktorá\nneobsahuje hlbšie posúdenie skutkového stavu nielen po stránke právnej a vecnej a nie je podložené\nposudkom odborníka v danej oblasti poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3Sž/4/2007,\nktorý na obdobnú námietku účastníka konania konštatoval, cit.: „Podľa § 245 ods. 2 OSP pri rozhodnutí,\nktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava\nsúd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje\núčelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Ide o mieru etického hodnotenia skutkového stavu,\nna ktorý sa vzťahuje správna úvaha odporcu. Odporca je kolektívnym a reprezentatívnym orgánom\nurčeným zákonom na vytváranie objektivizovaného úsudku pre podobné situácie. Vytváranie úsudku\nnie je skutkovou okolnosťou, preto nemôže byť nahradené znaleckým dokazovaním, tak ako to žiadal\nnavrhovateľ.“\nPokiaľ ide o výšku pokuty, poukázala odporkyňa na objektívnu zodpovednosť právnických osôb za\nsprávny delikt, ktorej podstata tkvie v tom, že v prípade preukázania porušenia zákona, nie je potrebné\ndokazovať zavinenie s tým, že okolnosti za ktorých došlo k porušeniu zákona, nemôžu byť dôvodom\nna zastavenie správneho konania, ale tieto sa iba zohľadňujú pri ukladaní druhu sankcie. Rovnako\nodporkyňa pri svojom rozhodovaní o výške sankcie prihliadla aj na skutočnosť, že navrhovateľka už v\nminulosti bola viacerými právoplatnými rozhodnutiami sankcionovaná za porušenie ustanovenia § 20\nods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. a tiež pri opätovnom ukladaní sankcie vychádzala z rozsudku najvyššieho\nsúdu zo dňa 14. septembra 2009 sp. zn. 8Sž/8/2010, ktorým najvyšší súd, pri obdobnom skutkovom\nstave, znížil výšku sankcie z 20.000 € na 10.000 € s tým, že vzala do úvahy najmä závažnosť správneho\ndeliktu, predmetný rozsah a dosah vysielania, mieru zavinenia a následky porušenia povinnosti.\nProti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka v zákonnej lehote opravný prostriedok (§ 250l a nasl.\nOSP) namietajúc, že Rada vydala opätovné rozhodnutie po uplynutí lehoty stanovenej zákonom. Mala\nza to, že subjektívna lehota na vydanie rozhodnutia vo veci (správne malo byť uvedené „objektívna\nlehota“) uplynula dňa 13. septembra 2010 a objektívna lehota (správne malo byť uvedené „subjektívna\nlehota“) na vydanie rozhodnutia vo veci uplynula dňa 13. marca 2010. V tejto súvislosti uviedla, že\nnemá vedomosť, kedy bol rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6Sž/7/2010 zo dňa 22. septembra 2010\nodporkyni doručený, avšak predpokladajúc, že lehota ustanovená v § 64 ods. 7 zákona č. 308/2000 Z.\nz. bola síce dodržaná, mala za to, že uplynula lehota podľa ustanovenia § 64 ods. 4 zákona a teda, že\nRada rozhodla oneskorene, po uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty.\nĎalej sa dožadovala zrušenia napadnutého rozhodnutia Rady pre jeho nepreskúmateľnosť a\nnevykonateľnosť, nakoľko výroková časť tohto rozhodnutia neobsahuje presný, jednoznačný, pravdivý\na nezameniteľný popis skutku, ktorým bola naplnená skutková podstata deliktu, dôvodiac absenciou\npopisu spáchania skutku alebo popisu ďalších skutočností, na základe ktorých by daný správny delikt bol\nidentifikovaný tak, aby bolo z popisu zrejmé, akým konaním, akými výrokmi bol správny delikt spáchaný,\nupriamiac pozornosť na to, že vo výroku je tento popis uvedený len slovným spojením „v ktorom došlo\nk nesprávnemu uplatneniu Jednotného systému označenia“, pričom podrobnejšie je vlastné konanie,\nktoré podľa Rady naplnilo skutkovú podstatu ustanovenia\n§ 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.\nz. popísané a špecifikované len v odôvodnení rozhodnutia č. RP/57/2010. Mala za to, že súčasťou\nvýroku má byť aj označenie skutku, teda popis, akým spôsobom, akým konaním, akými výrokmi,\nslovnými spojeniami v súvislosti s vysielaním relácie s názvom Česko Slovenská SuperStar“ dňa 13.\n\nseptembra 2009 o cca 20:08 hod. prišlo k nesprávnemu uplatneniu JSO, tak aby vymedzenie predmetu\nkonania nemohlo byť zamenené s iným konaním aj z dôvodu zamedzenia dvojitého postihu pre ten istý\nskutok a taktiež z dôvodu vylúčenia prekážky už veci rozhodnutej. Poukázala na to, že Rada v novom\nrozhodnutí doplnila výrokovú časť o znenie „...označením ktorého ako nevhodného pre maloletých\ndo 12 rokov...“, pričom ďalej výroková časť neuvádza, aké konanie v rámci celého skutku malo byť\nnevhodné pre maloletých do 12 rokov, a ktorým malo prísť k porušeniu právnej povinnosti jednoznačným\nspôsobom dôvodiac tým, že správny orgán v odôvodnení rozhodnutia napádal len jednotlivé, priamo v\nrozhodnutí citované časti preskúmavaného vysielania zo dňa 13. septembra 2009. Toto svoje tvrdenie\npodporil aj rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 5Sž/9/2009 zo dňa 22. septembra 2009, podľa ktorého\ncit.: „...ak v rozhodnutí odporkyne vo výroku absentuje skutková veta, teda vymedzenie samotného\nskutku, ktorým prišlo k porušeniu právnej povinnosti vysielateľky, teda spôsob spáchania deliktu spolu\ns uvedením takých skutočností, aby popísaný skutok nebol zameniteľný s iným, súd toto považuje\nza také pochybenie Rady, ktoré má za následok zrušenie preskúmavaného rozhodnutia odporkyne z\ndôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a to podľa § 250j ods. 3 OSP“, a taktiež rozhodnutím\nrozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, uznesenie č.j. 2As 34/2006 - 73 zo\ndňa 15. januára 2008 a rozsudkom Mestského súdu v Prahe č. 7Ca 315/2007 - 59 zo dňa 30. januára\n2009.\nĎalej namietala výšku uloženej finančnej sankcie a jej odôvodnenosť, argumentujúc nerešpektovaním\nzáväzného právneho názoru najvyššieho súdu obsiahnutého v jeho rozhodnutí sp. zn. 6Sž/7/2010, keď\nnapadnuté rozhodnutie neobsahuje žiadne známky vlastnej úvahy správneho orgánu, pričom dôvody\nuloženia sankcie sú opätovne uvedené len výpočtom dôvodov uvedených v zákone č. 308/2000 Z. z., a\nteda sú de facto nelogické a nepreskúmateľné, čo do výšky a dôvodu uloženia sankcie. Mala za to, že\nuložená sankcia je v porovnaní s výškami sankcií, už v minulosti právoplatne uloženými za porušenie\npovinnosti ustanovenej v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z., neprimerane vysoká, nemá oporu vo\nvykonanom dokazovaní, nespĺňa funkciu výchovnú ani preventívnu a vzhľadom na predchádzajúce\nvýšky udelených sankcií nevidí ani kontinualitu sankčného trestania správneho orgánu, odvolávajúc\nsa na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3Sž/14/2008 zo dňa 24. apríla 2008, podľa ktorého cit.:\n„Poukazujúc na zásadu obsiahnutú v § 3 ods. 4 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v spojení s § 71\nods. 1 zák. č. 308/2000 Z. z., podľa ktorého správne orgány dbajú o tom, aby v rozhodovaní o skutkovo\nzhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely...“.\nNa záver namietala aplikáciu rozličných právnych noriem, spočívajúcu v tom, že správny orgán vo\nvýrokovej časti napadnutého rozhodnutia aplikoval ustanovenia zákona č. 308/2000 Z. z. platného a\núčinného v čase porušenia právnej povinnosti, teda do 15.12.2009, konkrétne sa jednalo o ustanovenia\n§ 64 ods. 1 písm. d), § 67 ods. 3 písm. c), § 64 ods. 4 a § 67 ods. 10, rovnako postupoval aj v prípade\npoučenia, avšak v odôvodnení rozhodnutia sa opieral o ustanovenia zákona č. 308/2000 Z. z. platného\na účinného v čase vydania predmetného rozhodnutia, teda po 15.12.2009, jednalo sa o ustanovenia §\n64 ods. 7, § 64 ods. 2 a § 64 ods. 3. Z uvedeného dôvodu jej preto nebolo zrejmé a jasné, ktorú právnu\nnormu správny orgán aplikoval, či právnu normu účinnú v čase údajného porušenia právnej povinnosti,\nteda platnú do 15.12.2009 alebo právnu normu platnú a účinnú v čase vydania rozhodnutia, teda platnú\nod 15.12.2009, a preto považoval napadnuté rozhodnutie za zmätočné a nepreskúmateľné z dôvodov\nnesprávnej a rôznorodej aplikácie právnych noriem.\nNa základe vyššie uvedených argumentov a dôkazov mala za to, že rozhodnutie č. RP/57/2010 zo dňa\n21. decembra 2010 bolo vydané oneskorene, je nepreskúmateľné, a preto žiadala, aby odvolací súd\npo zvážení všetkých dostupných dôkazných prostriedkov napadnuté rozhodnutie Rady zrušil a vrátil jej\nna ďalšie konanie; pre prípad potvrdenia napadnutého rozhodnutia sa domáhala adekvátneho zníženia\nuloženej sankcie. Zároveň si uplatnila trovy konania s tým, že ich vyčísli dodatočne.\nOdporkyňa vo svojom obsiahlom písomnom vyjadrení k podanému opravnému prostriedku, ktorý\nnavrhovateľka podrobnejšie odôvodnila v štyroch dôvodoch, uviedla, že:\nNesúhlasí s tvrdením navrhovateľky, že napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v jednoročnej objektívnej\nlehote. V tejto súvislosti s poukazom na ustanovenie § 246d OSP uviedla, že plynutie lehoty bolo\nprerušené počas trvania súdneho konania. Uviedla, že skutok vymedzený v pôvodnom rozhodnutí\nRP/06/2010 sa stal dňa 13. septembra 2009 a opravný prostriedok voči nemu bol na najvyšší súd\n\npodaný dňa 29. marca 2010, to znamená, že do tohto dátumu uplynulo z ročnej objektívnej lehoty 6\nmesiacov a 16 dní. Rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 6Sž/7/2010 o zrušení RP/06/2010 bol odporkyni\ndoručený dňa 13. októbra 2010, a tá následne vo veci vydala nové rozhodnutie - RP/57/2010, ktoré bolo\nnavrhovateľke doručené dňa 7. februára 2011, čím z objektívnej lehoty uplynuli ďalšie 3 mesiace a 25\ndní. Podľa odporkyne spolu teda z objektívnej ročnej lehoty uplynulo 10 mesiacov a 11 dní.\nZ vyššie uvedeného teda mala za to, že odvolaním napadnuté rozhodnutie č. RP/57/2010 bolo\nvydané v rámci 1 ročnej objektívnej lehoty, a preto uvedený argument navrhovateľky vyhodnotila za\nneopodstatnený.\nZa irelevantné označila tiež tvrdenie navrhovateľky o nepreskúmateľnosti a nevykonateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia, a to z dôvodu, že jeho výroková časť neobsahuje presný, jednoznačný,\npravdivý a nezameniteľný popis skutku, ktorým bola naplnená skutková podstata správneho deliktu a\npoukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sž/8/2010, 5Sž/17/2010,\n2Sž/8/2010, 5Sž/8/2010, 4Sž/10/2010 uviedla, že výroková časť napadnutého rozhodnutia je\nformulovaná presne, úplne, dostatočne určito a spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným,\nnakoľko táto exaktne popisuje konanie, ktorého sa navrhovateľka dopustila a v dôsledku ktorého došlo\nk spáchaniu konkrétneho správneho deliktu, za ktorý jej bola uložená sankcia. Uviedla, že v zmysle\npovinnosti ustanovenej v § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. považovala za nevyhnutné posúdiť\nprogram Česko Slovenská SuperStar z hľadiska správneho uplatňovania JSO ako celok, keďže určenie\nkonkrétnej časti programu, ktorá je v rozpore s príslušnými ustanoveniami JSO priamo vo výroku\nrozhodnutia tak, ako žiada navrhovateľka, by bolo podľa jej názoru neúplné a nepresné a práve takého\nvytrhnutie obsahu nevhodného pre maloletých by bolo v rozpore s účelom JSO a spôsobovalo by\nneúplnosť a nepresnosť výroku. Mala za to, že program Česko Slovenská SuperStar ako celok, nie jeho\njednotlivé časti samostatne svojím obsahom a spôsobom spracovania, naplnil kritériá špecifikované v\nJSO ako obsahy nevhodné pre maloletých do 15 rokov zdôrazniac, že výrok napadnutého rozhodnutia\npresne, úplne a dostatočne určito špecifikuje správny delikt spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť\nskutku s iným, nakoľko účastník konania odvysielal dňa 13. septembra 2009 o cca 20:08 hod. iba jeden\nprogram s názvom Česko Slovenská SuperStar, ktorý označil ako nevhodný pre maloletých do 12 rokov.\nK námietke ohľadom výšky uloženej pokuty odporkyňa uviedla, že pri určovaní výšky pokuty vzala\ndo úvahy možný dopad odvysielaného obsahu v podaní známych osobností na maloletého diváka,\nktorý má tendenciu osvojovať si prezentované správanie s tým, že vzhľadom na intenzitu a frekvenciu\nvýskytu nevhodných obsahov v napadnutom programe dospela k záveru, že jeho označenie ako\nprogram nevhodný pre maloletých do 12 rokov nebolo dostačujúce. Uviedla ďalej, že pri posudzovaní\nnevhodnosti obsahov podľa kritérií zakotvených v JSO, ich miery a intenzity pristupuje k tomu ktorému\nprípadu vždy individuálne, skúma celý obsah programu a kontext, v ktorom boli nevhodné obsahy\nodvysielané zdôrazniac, že každé porušenie ustanovenia § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. vychádza\nzo skutkových okolností konkrétneho prípadu a preto nemožno v súvislosti s výškou uloženej sankcie\nhovoriť o rovnakom porušení zákona, nakoľko v prípade konštatovania Rady o porušení ustanovenia\n§ 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. ide vždy o nesprávne uplatnenie JSO a výška sankcie sa\nnásledne odvíja od intenzity a frekvencie výskytu obsahov spĺňajúcich kritériá nevhodnosti podľa JSO,\npričom posudzuje aj kontext, v ktorom boli tieto nevhodné obsahy odvysielané a spôsob, akým boli\nprezentované. Preto nesúhlasiac s tvrdením navrhovateľky, že udeľuje pokuty bez logického uváženia\nuviedla, že pri určovaní výšky sankcie berie do úvahy všetky vyššie spomínané okolnosti a svoje\ntézy zdôvodní v odôvodnení svojho rozhodnutia. Rovnako nesúhlasila s tvrdením navrhovateľky, že\nodôvodnenie výšky uloženej sankcie je „opätovne len výpočtom dôvodov uvedených v zákone č.\n308/2000 Z. z.“ a konkretizovala, že na str. 18 napadnutého rozhodnutia uviedla, že pri rozhodovaní o\nvýške sankcie prihliadla aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/8/2010 zo dňa 20. októbra\n2010, ktorým bolo potvrdené jej rozhodnutie v skutkovo obdobnej veci (označenie programu Česko\nSlovenská SuperStar zo dňa 14. septembra 2009 ako program nevhodný pre maloletých do 12 rokov),\navšak výška pokuty bola súdom znížená z 20.000 € na 10.000 € a keďže intenzita a frekvencia\nnevhodných obsahov bola v oboch vydaniach programu Česko Slovenská SuperStar (13.9.2009\naj 14.9.2009) približne rovnaká, považovala za primerané uložiť pri novom rozhodnutí sankciu vo\nvýške zodpovedajúcej vyslovenému názoru súdu v už skutkovo obdobnej veci. Dôvodila ďalej, že\nvýška sankcie je odôvodnená štandardným spôsobom za použitia aj vlastnej správnej úvahy, v rámci\nktorej sa vysporiadala so skutočnosťami, ktoré mali vplyv na určenie jej výšky, t.j. uviedla v čom\n\nspočíva závažnosť sankcionovaného správneho deliktu, aká je miera zavinenia účastníka konania, ďalej\nuviedla, že na výšku uloženej finančnej sankcie malo vplyv aj to, že navrhovateľka je multiregionálnym\nvysielateľom a prihliadla aj na následky porušenia povinnosti. Z vyššie uvedeného mala za to, že v\nnapadnutom rozhodnutí uviedla a zdôvodnila vlastnú správnu úvahu, na základe ktorej dospela k záveru,\nže uložená sankcia zodpovedá porušeniu právnej povinnosti a poukazujúc na rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 2Sž/8/2010, 5Sž/94/2008, 3Sž/33/2009, 8Sž/4/2009, 3Sž/63/2008, 5Sž/7/2009 a\n3Sž/67/2008, v ktorých najvyšší súd potvrdil jej rozhodnutia vrátane výšky uloženej pokuty, vyhodnotila\npredmetnú námietku navrhovateľky za nepravdivú.\nK námietke navrhovateľky brojacej proti aplikácii rozličných právnych noriem uviedla, že v napadnutom\nrozhodnutí citovala a aplikovala správne ustanovenia zákona č. 308/2000 Z. z., a to ustanovenia zákona\nv znení platnom a účinnom v čase spáchania správneho deliktu, s výnimkou ustanovenia § 64 ods.\n7, ktoré bolo uvedené v procesnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a ktoré upravuje jej\npostup po tom, ako bolo jej rozhodnutie zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Vo vzťahu k ustanoveniam\n§ 64 ods. 2 a 3 zákona č. 308/2000 Z. z. uviedla, že išlo o nesprávne použitie novelizovaného\nznenia tohto ustanovenia, ku ktorému došlo administratívnou chybou, avšak z odôvodnenia výšky\npokuty a jej postupu vyplýva, že pri rozhodovaní o výške uloženej sankcie postupovala podľa znenia\nustanovenia platného a účinného v čase odvysielania napadnutého programu a z uvedeného dôvodu\npreto považovala námietku navrhovateľky za účelovú.\nNa základe vyššie uvedeného bola odporkyňa presvedčená, že ako príslušný správny orgán v\ndostatočnej miere zistila skutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona.\nĎalej mala za to, že jej rozhodnutie má všetky náležitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku,\nnevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené, vychádza zo skutkového stavu\nzisteného v zmysle ustanovení správneho poriadku, a že navrhovateľka nebola na svojich právach\nukrátená rozhodnutím ani postupom správneho orgánu, nakoľko toto rozhodnutie, ako aj postup je v\nsúlade so zákonom, a preto navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 250q ods. 2\nOSP napadnuté rozhodnutie č. RP/57/2010 zo dňa 21. decembra 2010 potvrdil.\nNajvyšší sú Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 2 písm. a/\nOSP a § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000 Z. z.) v rozsahu opravného prostriedku prejednal napadnuté\nrozhodnutie odporkyne na ústnom pojednávaní (§ 250q ods. 1 OSP) dňa 29. februára 2012, oboznámil\nsa s ústnym vyjadrením zástupcu odporkyne, ako aj s obsahom administratívneho spisu č. 312-PLO/\nO-4358/2009 a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti OSP (§\n250l ods. 1 OSP).\nPodľa § 2501 ods. 2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nPodľa § 250i ods. 2 OSP v spojení s § 2501 ods. 2 OSP ak správny orgán podľa osobitného zákona\nrozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných\na obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto\nrozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo\nskutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo\nvykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.\n\nCitované ustanovenie § 250i ods. 2 OSP je faktickou transpozíciou požiadavky tzv. „plnej jurisdikcie“ ako\natribútu práva na spravodlivý proces. Súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových\notázkach len tým, čo tu zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu\na hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne\na nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených správnym orgánom a ak pritom\nzistí skutkové či (procesné) právne deficity, môže reagovať jednak tým, že uloží správnemu orgánu ich\nodstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám.\nPodľa § 67 ods. 3 písm. c) zákona č. 308/2000 Z. z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 663 do 66.387 € a vysielateľovi\nrozhlasovej programovej služby od 99 € do 19.916 €,ak nezabezpečil klasifikáciu a označenie programov\nalebo iných zložiek programovej služby (§ 20 ods. 4) alebo nezabezpečil časové zaradenie programov\nalebo iných zložiek programovej služby v súlade s podmienkami ustanovenými osobitným predpisom\n(§ 20 ods. 5).\nPodľa § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z. z. účinného do 14. decembra 2009, na základe klasifikácie\nprogramov podľa vekovej vhodnosti je vysielateľ programovej služby povinný na ochranu maloletých\nzaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený podľa osobitného predpisu (ďalej len\n\"jednotný systém označovania\").\nPorovnaním opravného prostriedku a obsahu administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že skutkový\nstav medzi účastníkmi nie je sporný. Navrhovateľka nepoprela, že dňa 13. septembra 2009 o cca 20:08\nhod. odvysielala program Česko Slovenská SuperStar.\nÚlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky bolo posúdiť, či navrhovateľka odvysielaním\ntohto programu porušila zákonné ustanovenia špecifikované odporkyňou v rozhodnutí, a či sankcia bola\nuložená v súlade so zákonom.\nNavrhovateľka v podanom opravnom prostriedku namietala skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo\nvydané po uplynutí jednoročnej zákonnej lehoty.\nPodľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. účinného do 14. decembra 2009 Rada o uložení sankcie\nrozhodne do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa o porušení povinnosti podľa odseku 1 dozvedela,\nnajneskôr však do jedného roka odo dňa, keď bola povinnosť porušená.\nPodľa § 246d veta prvá OSP, ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne\ndelikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas\nkonania podľa tejto časti neplynú.\nZ uvedeného je zrejmé, že plynutie prekluzívnej lehoty ustanovenej v § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000\nZ. z. bolo prerušené počas konania na najvyššom súde o opravnom prostriedku, ktorý navrhovateľka\npodala proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/06/2010 zo dňa 9. februára 2010. Z ustanovenia § 246d veta\nprvá OSP, konkrétne z formulácie „lehoty pre zánik“ jasne vyplýva, že prerušenie plynutia lehôt sa týka\naj prekluzívnej lehoty, čo je jednoznačne vyjadrené v slove „zánik“.\nK tvrdenému porušeniu povinnosti došlo dňa 13. septembra 2009. K prerušeniu plynutia jednoročnej\nprekluzívnej lehoty došlo v čase konania o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu\nodporkyne č. RP/06/2010 zo dňa 9. februára 2010, vedenom na Najvyššom súde SR pod sp. zn.\n6Sž/7/2010, v čase od doručenia opravného prostriedku Najvyššiemu súdu SR dňa 29. marca 2010 do\nnadobudnutia právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sž/7/2010 zo dňa 22. septembra\n2010, t.j. do dňa 23. októbra 2010. Napadnuté rozhodnutie odporkyňa vydala dňa 21. decembra 2010.\nPrekluzívna jednoročná lehota plynula v období od 14. septembra 2009 do 28. marca 2010 (t.j. odo dňa\n\nnasledujúceho po dni, keď došlo k porušeniu zákona do dňa predchádzajúcemu dňu začatia odvolacieho\nkonania proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/06/2010) a v období od 24. októbra 2010 do 21. decembra\n2010 (t.j. v čase odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. k. 6Sž/7/2010-30 zo dňa 22. septembra 2010 do rozhodnutia o uložení sankcie).\nZ uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo vydané v jednoročnej prekluzívnej\nlehote podľa § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., a preto odvolací súd námietku navrhovateľky, ktorou\nbrojila proti nedodržaniu jednoročnej objektívnej prekluzívnej lehoty, vyhodnotil za irelevantnú.\nRozhodnutie č. RP/06/2010 zo dňa 9. februára 2010, ktorým odporkyňa za uvedené porušenie zákona\nuložila navrhovateľke pokutu vo výške 20.000 €, bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6Sž/7/2010 zo dňa 22. septembra 2010 a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie.\nOdporkyňa vo veci znovu rozhodla napadnutým rozhodnutím č. RP/57/2010 zo dňa 21. decembra\n2010, ktorým opätovne uložila navrhovateľke za porušenie povinnosti ustanovenej v § 20 ods. 4 zákona\nč. 308/2000 Z. z. účinného do 14. decembra 2009 pokutu, ktorú v porovnaní s predchádzajúcim\nrozhodnutím znížila na sumu 10.000 €.\nPosudzujúc ďalej dôvodnosť námietky navrhovateľky, ktorou prezentovala vadnosť výroku napadnutého\nrozhodnutia z dôvodu, že tento neobsahuje presný, jednoznačný, pravdivý a nezameniteľný popis\nskutku, musí odvolací súd konštatovať, že výroková časť napadnutého rozhodnutia je formulovaná\npresne, úplne a dostatočne určito a to spôsobom, ktorý vylučuje zameniteľnosť skutku s iným.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. sa na konanie o sankciách vrátane ukladania pokút vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní (správny poriadok).\nNáležitosti výroku rozhodnutia sú uvedené v § 47 ods. 2 správneho poriadku, podľa ktorého výrok\nobsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo,\nprípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi\nkonania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje\nosobitný zákon.\nI keď citované ustanovenie explicitne neustanovuje, že by výrok rozhodnutia musel obsahovať vecné,\nčasové a miestne určenia konania, z ktorého správny delikt vyplýva, je nespochybniteľné, že iba\nvýroková časť správneho rozhodnutia je schopná mať dopad na práva a povinnosti účastníkov konania\na iba ona môže nadobudnúť právnu moc. Bezchybne formulovaný výrok je preto nezastupiteľnou časťou\nrozhodnutia; len z výroku je možné zistiť, či a aká povinnosť bola uložená, iba porovnaním výroku\nje možné usúdiť existenciu prekážky veci rozhodnutej, vylúčenie prekážky litispendencie, dvojakého\npostihu pre totožný skutok, je dôležitý pre určenie rozsahu dokazovania, ako aj na zabezpečenie\nriadneho práva na obhajobu, len výrok rozhodnutia, a nie jeho odôvodnenie, môže byť vynútiteľný\nsprávnou exekúciou a pod.. Z uvedených dôvodov je vymedzenie predmetu konania vo výroku\nrozhodnutia o správnom delikte, ktoré spočíva v špecifikácii správneho deliktu takým spôsobom, aby\nsankcionované konanie nebolo zameniteľné s konaním iným.\nV preskúmavanej veci výroková časť opravným prostriedkom napadnutého rozhodnutia zhora uvedené\nkritériá spĺňa. Je nesporné, že vo výrokovej časti je uvedený resp. vymedzený čas spáchania správneho\ndeliktu - 13.9.2009 o cca 20:08 hod., spôsob spáchania správneho deliktu - odvysielanie programu\nČesko Slovenská SuperStar a jeho označenie ako program nevhodný pre vekovú skupinu maloletých do\n12 rokov a je konkrétne uvedený i správny delikt - nesprávne uplatnenie JSO. Výroková časť rozhodnutia\ntak i podľa názoru najvyššieho súdu exaktne popisuje konanie, ktorého sa navrhovateľka dopustila a v\ndôsledku ktorého došlo k spáchaniu konkrétneho správneho deliktu, za ktorý jej bola uložená sankcia.\nPreto námietku navrhovateľky v tomto smere treba považovať za bezpredmetnú.\n\nRozhodnutie odporkyne podľa názoru najvyššieho súdu má všetky náležitosti ustanovené v § 47\nsprávneho poriadku a nevykazuje formálne ani logické nedostatky. Najvyšší súd taktiež nezistil, že\nby odvolaním napadnuté rozhodnutie trpelo vadami, ku ktorým musí súd prihliadať bez ohľadu na to,\nči navrhovateľka takýto nedostatok rozhodnutia namietala. Najvyšší súd sa v tomto smere stotožnil s\nrozhodnutím Rady.\nNajvyšší súd neakceptoval ani námietku navrhovateľky týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia\nvýšky uloženej pokuty, nakoľko, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, odporkyňa\npri stanovení výšky pokuty zdôraznila predchádzajúce porušenia zákona navrhovateľkou podľa\nkonkrétnych prechádzajúcich rozhodnutí, pričom ustálenie výšky pokuty v rámci zákonom určeného\nrozpätia, či sadzby je zásadne otázkou správneho uváženia a najvyšší súd podľa § 245 ods. 2 OSP\npri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe povolenej voľnej úvahy (správneho uváženia),\npreskúmava iba, či takéto rozhodnutie nevybočilo z rámca povolenej voľnej úvahy, a či je v súlade\nso zákonom zdôrazniac zároveň, že v danom prípade bol odporkyňou dodržaný aj navrhovateľkou\nnamietaný princíp proporcionality, keďže skutočne, poukazujúc na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Sž/8/2010 zo dňa 20. októbra 2010, bola navrhovateľka za obdobné\nkonanie sankcionovaná najvyšším súdom zmiernenou sankciou vo výške 10.000 €.\nPodľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne\nlen na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nOdvolací súd, skúmajúc relevantnosť námietky navrhovateľky, ktorou dokazovala pochybenie odporkyne\nv podobe aplikácie rozličných právnych noriem, konkrétne uplatnenie zákona č. 308/2000 Z. z. platného\na účinného v čase porušenia právnej povinnosti, teda do 15.12.2009 (vo výrokovej časti a v poučení\nnapadnutého rozhodnutia) a zákona č. 308/2000 Z. z. platného a účinného v čase vydania predmetného\nrozhodnutia, teda po 15.12.2009 (v odôvodnení napadnutého rozhodnutia) má za to, odvolávajúc sa\nna ustanovenie § 250i ods. 3 OSP, že toto pochybenie odporkyne, ktoré sama vo svojom vyjadrení k\nodvolaniu navrhovateľky uznala, pri vypracovávaní napadnutého rozhodnutia, nemá vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia, keďže sankcia za porušenie ustanovenia § 20 ods. 4 zákona č. 308/2000 Z.\nz. bola v súlade s výrokom napadnutého rozhodnutia určená správne podľa § 67 ods. 3 písm. c) zákona\nč. 308/2000 Z. z. platného a účinného v čase spáchania správneho deliktu.\nZ vyššie uvedených dôvodov má preto odvolací súd za to, že odvolanie navrhovateľky neobsahuje nijaké\nargumenty, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť alebo spochybniť závery odporkyne uvedené v jej rozhodnutí.\nKeďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených odvolacích dôvodov nebolo zistené pochybenie pri\naplikovaní relevantných zákonných ustanovení, Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukázaním na\nvyššie uvedené, napadnuté rozhodnutie Rady podľa § 250q ods. 2 OSP potvrdil.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a § 5\nods. 1, písm. e) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a položky č. 10\npísm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k tomuto zákonu.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa ustanovenie § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l\nods. 2 OSP, tak že navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nebola úspešná.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}