{"guid": "0405a2ea-5ed0-49fc-b901-b61957655086:15775bc9-2fbc-48fc-93c0-d0f7447b5a23", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9010899901.1", "spisova_znacka": "7MCdo/3/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/3/2010 z 20. 3. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. marca 2012, sp. zn. 7MCdo/3/2010, ECLI:SK:NSSR:2012:9010899901.1", "identifikacne_cislo": "9010899901", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Kamila Nagyová", "datum_vydania": "2012-03-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/22/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 22/1964 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/22/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/22-1964/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1969/58/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/58-1969/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "nazov": "§ 451 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-451", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-451"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157", "nazov": "§ 157 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-235.odsek-1", "nazov": "§ 235 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-235.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-235"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-228.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 228 ods. 1 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-228.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-228"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "nazov": "§ 243e ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243e"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/22#paragraf-4", "/SK/ZZ/1969/58#paragraf-20", "/SK/ZZ/1969/58#paragraf-18", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-451", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-442", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-167", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-235", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-228", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243e"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/15775bc9-2fbc-48fc-93c0-d0f7447b5a23", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9010899901.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9010899901.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9010899901.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7MCdo/3/2010\n9010899901\n20. 03. 2012\nJUDr. Daniela Švecová\nECLI:SK:NSSR:2012:9010899901.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa Profit real Žilina s.r.o., so sídlom v\nŽiline, Tajovského 5 (pôvodne RF spol. s r.o., so sídlom v Žiline, Dubová 6), proti odporkyni Slovenskej\nrepublike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné\nnámestie 13, o náhradu škody, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 10 C 558/1996, o\nmimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu\nv Žiline z 25. augusta 2009 sp. zn. 5 Co 289/2008, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline z 25. augusta 2009 sp. zn. 5 Co\n289/2008 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNávrhom z 2. novembra 1996, doručeným Okresnému súdu Čadca 12. novembra 1996, sa\nnavrhovateľ (pôvodne obchodná spoločnosť TÓTH spol. s r.o., so sídlom v Makove, Horský hotel\nPančava) domáhal proti odporkyni náhrady škody vo výške 3 700 000 Sk (122 817,49 €) spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom bývalého Štátneho notárstva Veľký Krtíš a spočívajúcim v nesplnení\nzákonom ustanovenej povinnosti najneskôr v lehote 60 dní predložiť zmluvu o zriadení záložného\npráva spolu s potvrdením o jej registrácii miestne príslušnému orgánu geodézie na vyznačenie v\nevidencii nehnuteľností.\nOkresný súd Čadca rozsudkom z 26. júna 1997 č.k. 10 C 558/96-70 uložil odporkyni povinnosť zaplatiť\nnavrhovateľovi sumu 3 892 000 Sk (129 190,73 €) so 17,6 % úrokom z omeškania od 1.4.1994 do\nzaplatenia ako aj trovy konania v sume 29 350 Sk (974,24 €), všetko do 30 dní od právoplatnosti\nrozsudku. Uviedol, že navrhovateľ ako kupujúci nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej s F.\nako predávajúcim dňa 1. marca 1994 vlastnícke právo k nehnuteľnosti - obchodnému domu Modrý\nKameň č. 150 s pozemkom - parcelou č. 305/1 v katastrálnom území X., vedenej na LV č. XX (resp.\nč. XXX), pričom podľa výpisu z listu vlastníctva boli tieto nehnuteľnosti bez tiarch (ktorá skutočnosť\nbola výslovne uvedená aj v kúpnej zmluve). Predávajúcemu zaplatil kúpnu cenu v sume 3 700 000 Sk\n(122 817,49 €). Následne až 5. októbra 1994 navrhovateľ zistil, že na odkúpené nehnuteľnosti bolo\nzriadené záložné právo na základe zmluvy registrovanej bývalým Štátnym notárstvom Veľký Krtíš dňa\n19. februára 1992 pod č. R III 29/92. Štátne notárstvo si nesplnilo zákonom určenú povinnosť vyplývajúcu\nz ustanovenia § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 1. januára 1993, lebo najneskôr\nv lehote 60 dní nepredložilo (ním registrovanú) zmluvu miestne príslušnému orgánu geodézie na zápis\nvzniku záložného práva. V dôsledku takéhoto nesprávneho úradného postupu štátneho notárstva (jeho\nnečinnosťou) navrhovateľovi vznikla škoda spočívajúca v zaplatenej kúpnej cene a zaplatenej dani z\nprevodu nehnuteľností v sume 192 000 Sk - 6 373,23 € (o ktorú sumu v priebehu konania rozšíril svoj\nnávrh), teda celkove vo výške 3 892 000 Sk (129 190,73 €). Zodpovednosť štátu za takto vzniknutú\nškodu vyplýva z ustanovenia § 18 ods. 1, 2 v spojení s ustanovením § 1 ods. 1 zákona č. 58/1969\nZb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným\npostupom (ďalej len zákon č. 58/1969 Zb.). O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.\n\nKrajský súd v Žiline na odvolanie odporkyne rozsudkom z 18. decembra 1997 sp. zn. 5 Co 1782/97\nrozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a odporkyni uložil\npovinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 11 740 Sk (389,70 €) do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd zhodne s názorom prvostupňového súdu dospel\nk záveru, že navrhovateľovi vznikla škoda v uplatňovanej výške a nejde o škodu fiktívnu,\npretože zaplatil uvedené finančné prostriedky za nehnuteľnosti, s ktorými nemôže z dôvodu viaznuceho\nzáložného práva disponovať. Keďže sa mu inými právnymi prostriedkami zjednať nápravu nepodarilo\n(protestom prokurátora), zvolil postup podľa zákona č. 58/1969 Zb. Navrhovateľ by v prípade vedomosti\no záložnej zmluve, predmetnú kúpnu zmluvu neuzavrel, pretože je logické, že by nemal záujem odkúpiť\nnehnuteľnosti, na ktorých viazne záložné právo v prospech záložného veriteľa v sume, ktorá\nprevyšuje kúpnu cenu týchto nehnuteľností. Tvrdenia odporkyne, že škoda navrhovateľovi nevznikla,\npovažoval za neopodstatnené, pretože pod skutočnou škodou treba rozumieť aj márne vynaložené\nnáklady na nehnuteľnosti, ku ktorým nemožno uplatňovať vlastnícke právo. Stotožnil sa aj s ďalšími\ndôvodmi a skutočnosťami, ktoré v odôvodnení svojho rozsudku uviedol súd prvého stupňa a na\nktoré v podrobnostiach poukázal. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.\nOdporkyňa návrhom z 5. októbra 1998, doručeným Okresnému súdu Čadca 9. októbra 1998 navrhla\nobnovu uvedeného konania, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 10 C 558/96 a bolo\nprávoplatne skončené (v spojení s rozsudkom krajského súdu) dňom 30. júla 1998. Dôvodom na obnovu\nkonania bola nová skutočnosť, o existencii ktorej v priebehu pôvodného konania nevedela, a bez svojej\nviny ju nemohla použiť v pôvodnom konaní, pričom jej mohla privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§\n228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). Touto novou skutočnosťou bolo súdne konanie vedené na Okresnom súde\nVeľký Krtíš pod sp. zn. 3 Cb 52/94, v ktorom sa Slovenská štátna sporiteľňa, mestská pobočka Veľký Krtíš\ndomáhala určenia neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy. V priebehu konania o obnovu konania pribudla\nďalšia relevantná skutočnosť spočívajúca v rozhodnutí Okresného súdu Veľký Krtíš z 19. decembra 2003\nč.k. 3 C 176/00-303 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. júna 2004 sp.\nzn. 16 Co 131/04, ktorým bolo určené, že kúpna zmluva o prevode nehnuteľností zapísaných v katastri\nnehnuteľností pre katastrálne územie X. na LV č. XX ako dom súpisné číslo 150 na parcele č. 305/1 a na\nLV č. XXX ako parcela č. 305/1-zastavaná plocha vo výmere 789 m2, parcela č. 305/2-zastavaná plocha\nvo výmere 250 m2 uzavretá dňa 1. marca 1994 medzi predávajúcim F. a kupujúcim spoločnosťou TÓTH\nspol. s r.o., so sídlom Horský hotel Pančava, Makov je neplatná. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť\ndňom 11. augusta 2004.\nOkresný súd Čadca uznesením z 5. októbra 2004 č.k. 6 C 794/98-250 povolil obnovu konania vedeného\nna Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 10 C 558/96.\nKrajský súd v Žiline uznesením z 29. apríla 2005 sp. zn. 6 Co 155/05 uznesenie súdu prvého stupňa\nako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p.) potvrdil.\nPo povolení obnovy konania Okresný súd Čadca rozsudkom z 3. mája 2006 č.k. 10 C 558/96-111 návrh\nnavrhovateľa (Spoločnosti RF, s.r.o.) voči odporkyni na zaplatenie 3 892 000 Sk (129 190,73 €) so 17,\n6 % úrokmi z omeškania od 1. apríla 1994 do zaplatenia zamietol a odporkyni nepriznal náhradu trov\nkonania. Po oboznámení sa so spisom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici sp. zn. VP 195/20/1994,\nspismi Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 3 Cb 52/1994 a sp. zn. 3 C 534/94 a ďalšími (uvedenými)\nlistinnými dôkazmi dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal zákonný dôvod, na základe ktorého si\nuplatňuje náhradu škody, lebo mu žiadna škoda ani nevznikla. Navrhovateľom tvrdená skutočnosť, že\nnemohol s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať vzhľadom na ťarchu (záložné právo), nebola v konaní\npreukázaná. Bez ohľadu na nesprávny postup pracovníkov bývalého Štátneho notárstva Veľký Krtíš,\nak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, tak za ňu zodpovedá páchateľ, čo v danom\nprípade je evidentné a od navrhovateľa nikto nevymáhal ani nevymáha žiadne finančné prostriedky\ntitulom ťarchy, ktorá na nehnuteľnostiach viazla. Teda navrhovateľ nepreukázal právny nárok na náhradu\nškody titulom nesprávneho úradného postupu v zmysle § 18 ods. 1, 2 zákona č. 58/1969 Zb. O trovách\nkonania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.\nKrajský súd v Žiline na odvolanie navrhovateľa uznesením z 30. januára 2007 sp. zn. 5 Co 370/2006\nrozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zdôraznil, že zmena právneho\nhodnotenia veci právoplatne rozsúdenej po povolení obnovy konania bez zmeny skutkového stavu je\nneprípustná, pretože by bola nezákonnou a protiústavnou revíziou právoplatných súdnych rozhodnutí.\n\nVytkol súdu prvého stupňa, že sa vôbec nezaoberal otázkou, že podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.\nzákonom požadované skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré navrhovateľ (obnovy konania) bez\nsvojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo\nveci, musia existovať už v čase podania návrhu na obnovu konania. Teda v lehote troch mesiacov od\ntoho času, keď ten, kto obnovu konania navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy alebo od toho času,\nkeď ho mohol uplatniť. V uvedenom prípade nejde o výnimky, v ktorých by bolo možné podať návrh na\nobnovu konania aj po uplynutí trojročnej lehoty a navrátenie lehoty nie je možné (§ 230 ods. 2, 3 O.s.p.).\nOkresný súd Čadca (v poradí druhým) rozsudkom zo 14. mája 2008 č.k. 0 C 558/1996-276 návrh\nnavrhovateľa zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania. Pri svojom rozhodnutí\nsúd prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení, z ktorých vyplýva, že v kúpnej zmluve uzavretej 1.\nmarca 1994 sa jej účastníci dohodli, že kúpnu cenu zaplatí kupujúci najneskôr do 2 dní od vykonania\nvkladu na kupujúceho (čl. III) a v jej čl. IV predávajúci prehlásil, že na predávaných nehnuteľnostiach\nneviaznu žiadne ťarchy ani dlžoby a že zodpovedá kupujúcemu za prípadné škody, ktoré by mu vznikli,\nak by sa ukázala nepravdivosť tohto ubezpečenia. Kúpna zmluva bola jej účastníkmi podpísaná a vklad\ndo katastra nehnuteľností bol povolený dňa 1. marca 1994 (pod č. V 71/94). Okresná prokuratúra Veľký\nKrtíš k podnetu na podanie protestu prokurátora navrhovateľom (na základe vlastného šetrenia)\noznámila, že povinnosť vyznačenia (vzniku a zániku záložného práva) v evidencii nehnuteľností\npodľa § 151b ods. 6 Občianskeho zákonníka (účinného do 1. januára 1993) bola len povinnosťou\nzaisťujúcou informáciu verejnosti, nie však podmienkou vzniku, či zániku záložného práva. Správnosť\ntohto stanoviska potvrdila aj Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici (v odpovedi z 19. júna 1995) na\nopakovaný podnet navrhovateľa, ktorá súčasne uviedla, že ani zápis záložného práva po odkúpení\nnehnuteľností nemá vplyv na platnosť kúpnej zmluvy a na povolenie zápisu do katastra nehnuteľností.\nSlovenská sporiteľňa, mestská pobočka Veľký Krtíš potvrdila, že jej klientovi F. bol poskytnutý úver\nvo výške 3 409 000 Sk (113 158,06 €) a na zabezpečenie jeho návratnosti bolo zriadené záložné\nprávo k predmetným nehnuteľnostiam (zmluva o zriadení záložného práva uzavretá 28. januára\n1992 bola registrovaná bývalým Štátnym notárstvom Veľký Krtíš dňa 19. februára 1992 pod sp. zn. R III\n29/92). Na základe rozhodnutia Daňového úradu Veľký Krtíš z 8. apríla 1997 sp. zn. 681/1/2607/95/EX\nzaplatil (pôvodný) navrhovateľ ako ručiteľ daň z prevodu nehnuteľností vo výške 192 000 Sk (6 373,24\n€). V konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3 Cb 52/94 bol návrh navrhovateľa\nSlovenskej štátnej sporiteľne, mestská pobočka Veľký Krtíš zamietnutý z dôvodu nedostatku pasívnej\nlegitimácie (navrhovateľom označeného odporcu v konaní o odporovateľnosti právnemu úkonu\npodľa § 42a Občianskeho zákonníka). V konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp.\nzn. 3 C 534/94 bolo vyhovené návrhu navrhovateľa Slovenskej štátnej sporiteľne, mestská pobočka\nVeľký Krtíš proti odporcovi F. na zaplatenie uplatnenej istiny s príslušenstvom titulom úveru. V konaní\nvedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3 C 176/00 na návrh navrhovateľky Slovenskej\nrepubliky, Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky proti odporcom F. a spoločnosti TÓTH spol.\ns r.o. bolo určené, že predmetná kúpna zmluva je neplatná z dôvodu, že predávajúci F. bol (rozsudkom\nOkresného súdu Veľký Krtíš z 12. septembra 1997 sp. zn. 7 Nc 526/97) úplne zbavený spôsobilosti\nna právne úkony (uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš zo 4. mája 1998 sp. zn. P 6/98 mu bol\nustanovený opatrovník), z ktorého dôvodu bolo aj trestné stíhanie vedené (pre podvod pri uzavretí kúpnej\nzmluvy) proti nemu uznesením vyšetrovateľa z 22. februára 1995 zastavené. Podľa aktuálneho\nvýpisu z katastra nehnuteľností pre katastrálne územie X. je ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti\nzapísaná spoločnosť COMERCOMP s.r.o., so sídlom vo Veľkom Krtíši, titulom osvedčenia o priebehu\ndražby pod č. N 505/2006, Nz 30160/2006 (do katastra nehnuteľností zapísaným pod č. Z 1789/2006),\nktorú na návrh navrhovateľa Genaro Investments Limited, so sídlom v Limassole na Cypre\nvykonala Dražobná spoločnosť a.s. Bratislava, oprávnená k výkonu dobrovoľných dražieb podľa\nzákona č. 527/2002 Z.z. dňa 2. augusta 2006 v Lučenci. Teda vydražiteľom predmetu dražby (bývalého\nvlastníka RF spol. s r.o.) sa stala spoločnosť COMERCOMP s.r.o. za cenu dosiahnutú vydražením\n1 000 000 Sk (33 193,92 €), pričom medzi ťarchami viaznucimi na nehnuteľnostiach je uvedené\naj záložné právo. Oznámenie o dražbe predmetných nehnuteľností bolo zaslané (podľa § 17\nods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z.) aj pôvodnému vlastníkovi na adresu zistenú z aktuálnych údajov\nobchodného registra, ktorý mal vedomosť o realizácii krokov k dražbe smerujúcich už v roku 2005,\nkedy prebiehalo ohodnotenie predmetu dražby a dražobník konal s jeho konateľom (Romanom\nFrisom). Oznámenie o výsledku dražby bolo zverejnené v Notárskom centrálnom registri dražieb dňa\n4. augusta 2006 pod č. 1382/2006 a notárska zápisnica osvedčujúca priebeh dražby po doplatení\nceny dosiahnutej vydražením bola zaslaná navrhovateľovi dňa 18. septembra 2006, ktorý neuplatnil\nžiadne nároky k predmetu dražby alebo k dosiahnutému výťažku dražby. Uviedol, že po\n\n(právoplatnom) povolení obnovy konania, keď mu ustanovenie § 235 ods. 1, 2 O.s.p. výslovne ukladá\nprihliadať na všetko, čo vyšlo najavo tak v pôvodnom konaní, ako aj v konaní o povolení obnovy konania,\nzákon neobmedzuje súd pokiaľ ide o skutkový stav a rozsah dokazovania, výlučne na skutkový\nstav zistený v pôvodnom konaní, ani na navrhovateľom obnovy uvedený konkrétny dôvod obnovy\nkonania. Aj v prípade nárokov titulom osobitnej zodpovednosti štátu (podľa zákona č. 58/1969 Zb.)\nplatia základné teoretické občianskoprávne východiská podmienok zodpovednosti za škodu. Teda musí\nbyť súčasne preukázané protiprávne konanie (porušenie právnej povinnosti) zodpovedného subjektu,\nzavinenie takéhoto konania, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym zavineným konaním\na vznikom škody. V čase registrácie predmetnej kúpnej zmluvy bolo povinnosťou štátneho notárstva\nv lehote do 60 dní predložiť zmluvu spolu s potvrdením o registrácii príslušnému orgánu geodézie na\nvyznačenie vzniku záložného práva vo vtedajšej evidencii nehnuteľností (§ 151b ods. 6 Občianskeho\nzákonníka v spojení s § 4 ods. 4 zákona č. 22/1964 Zb. ako právnych predpisov účinných k 19. februáru\n1992). Opomenutie tejto povinnosti je porušením právnej povinnosti a nesprávnym úradným\npostupom podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. Podľa názoru súdu navrhovateľ v\npriebehu tak pôvodného konania ako aj konania po povolení obnovy jednoznačne nepreukázal vznik\nškody a vôbec nie jej výšku uplatnenú v návrhu. Predmetné nehnuteľnosti, ktoré nadobudol (pôvodný)\nnavrhovateľ kúpnou zmluvou a za ktoré zaplatil kúpnu cenu a daň z prevodu nehnuteľností, boli predané\nna dražbe až v priebehu konania a výťažok z nej nadobudol iný subjekt. Podľa názoru súdu až najskôr\ntýmto okamihom (prevodom vlastníckeho práva na tretiu osobu dražbou) možno jednoznačne\nkonštatovať, že došlo k vzniku škody. Z hľadiska požiadavky na náhradu skutočnej škody (§ 20\nzákona č. 58/1969 Zb.) je vymedzenie výšky škody navrhovateľom (súčet kúpnej ceny a dane z prevodu)\nnedostatočné. Okrem uvedených sporných skutočností týkajúcich sa otázky vzniku a rozsahu skutočnej\nškody, nemal súd preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi protiprávnym zavineným konaním a vznikom\nškody. Samotná existencia záložného práva nie je sama osebe prekážkou prevodu nehnuteľností a\npovolenia vkladu na základe uzavretia zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam do\nkatastra nehnuteľností, preto nie je na mieste tvrdenie, že kupujúci nemohol spornú kúpnu zmluvu platne\nuzavrieť a že by nemohol byť povolený vklad. So zreteľom na zistené skutočnosti, ktoré vyšli\nnajavo v konaní o povolení obnovy hodnotením výsledkov vykonaného dokazovania (§ 132 O.s.p.)\ndospel súd k záveru, že (pôvodný) navrhovateľ ako kupujúci prostredníctvom fyzickej osoby svojho\nvtedajšieho konateľa (Ing. Františka Tótha) zjavne disponoval vedomosťou o existencii záložného práva\nk prevádzaným nehnuteľnostiam. O tom svedčí výslovné znenie kúpnej zmluvy z 21. septembra\n1993 (ktorej predmetom bola rekreačná chata) uzavretej medzi F. a F. ako predávajúcimi a spoločnosťou\nVATH spol. s r.o. ako kupujúcim, zastúpenej tým istým konateľom, ktorý podpísal aj predmetnú kúpnu\nzmluvu. Pokiaľ potom navrhovateľ pri vedomosti o záložnom práve nevzal zreteľ na zmeny právnej\núpravy a prehliadol, že v čase rozhodnom pre vznik záložného práva sa nevyžadoval vklad do katastra\nnehnuteľností a že v tomto smere zápis do katastra nehnuteľností mal len deklaratórny\ncharakter, ide o autonómne konanie a rozhodnutie kupujúceho, na ktoré dôsledky potom\nobjektívne opomenutie štátneho notárstva nemohlo mať žiaden vplyv. Ak by aj konateľ (pôvodného)\nnavrhovateľa, napriek skutočnostiam uvedeným v predchádzajúcej zmluve (z 21. septembra 1993)\nv čase uzavretia spornej kúpnej zmluvy vychádzal z najlepšieho presvedčenia a dôvery\nna v tom čase objektívne existujúci stav zápisu v príslušnom katastri nehnuteľností, takéto jeho\nsubjektívne presvedčenie neobstojí vo vzťahu k nevyvrátiteľnej právnej domnienke všeobecnej znalosti\nvyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov podľa § 2 zákona č. 1/1993 Z.z. tzn. vrátane\ncitovanej, všeobecne záväznej právnej úpravy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a o\npovahe a záväznosti zápisov o existencii záložného práva v evidencii nehnuteľností. Ak preto\n(pôvodný) navrhovateľ pri uzatváraní spornej kúpnej zmluvy napriek svojej preukázanej informovanosti\n(v zmluve z 21. septembra 1993) o existencii záložného práva peňažného ústavu k prevádzaným\nnehnuteľnostiam vychádzal zo stavu zápisu v katastri nehnuteľností, nebol dobromyseľným podľa § 11\nzákona č. 265/1992 Zb., na podmienenú hodnovernosť takéhoto stavu zápisu sa vzťahovalo ustanovenie\n§ 16 ods. 1 tohto zákona. Vzhľadom na uvedené, pretože bolo vyvrátené tvrdenie navrhovateľa o\ntom, že v čase uzavretia spornej kúpnej zmluvy o existencii záložného práva nevedel, a o jeho\ndobromyseľnosti stav zápisu v katastri nehnuteľností ako pohnútke na uzavretie zmluvy, absentuje tak\nním tvrdená príčinná súvislosť medzi zavineným porušením právnej povinnosti štátneho notárstva a\neventuálnym vznikom škody. Rovnako štát nemá ani žiadnu zodpovednosť za neplatnosť kúpnej zmluvy,\nnielen z dôvodu nespôsobilosti predávajúceho, ale aj z dôvodu rozporu s dobrými mravmi a obchádzania\nzákona. Pretože súd konajúci po povolení obnovy pôvodné (právoplatné) rozhodnutie vo veci samej\ntýmto rozsudkom zmenil, nahradí tento rozsudok po nadobudnutí právoplatnosti, pôvodné rozhodnutie.\nO trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.\n\nKrajský súd v Žiline na odvolanie navrhovateľa uznesením z 25. augusta 2009 sp. zn. 5 Co 289/2008\nrozsudok súdu prvého stupňa zrušil a zamietol návrh na zmenu rozsudku Okresného súdu Čadca z 26.\njúna 1997 č.k. 10 C 558/96-70 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 18. decembra 1997\nsp. zn. 5 Co 1782/97 po povolení obnovy konania. Odporkyni uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi\ntrovy prvostupňového a odvolacieho konania od podania návrhu na obnovu konania do právoplatného\nskončenia veci v sume 9 878,01 € (297 585 Sk) do 3 dní na účet právneho zástupcu JUDr. Rastislava\nSkybu. Vychádzajúc z ustanovenia § 235 ods. 1, 2 O.s.p. dospel k inému právnemu záveru\nako súd prvého stupňa. Uviedol, že zhodne so súdom prvého stupňa, musel akceptovať právoplatné\nrozhodnutia o povolení obnovy pôvodného konania a nemohol preskúmavať ich zákonnosť. Obnova\nkonania bola povolená, lebo súdy akceptovali tvrdenia odporkyne (navrhovateľky v konaní o povolenie\nobnovy konania) o existencii dôvodov pre takéto rozhodnutie. Za nové skutočnosti považovali (podľa\n§ 228 ods. 1 písm. a/, b/ O.s.p.) rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš zo 14. decembra 1998 č.k. 3\nCb 52/94-152, ktorý nadobudol právoplatnosť 19. marca 1999 a ktorým zamietol návrh navrhovateľa\nSlovenskej štátnej sporiteľne a.s. na určenie neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy z dôvodu nedostatku\npasívnej legitimácie navrhovateľom označeného odporcu v konaní o odporovateľnosti právnemu úkonu\npodľa § 42a Občianskeho zákonníka. Ďalšou skutočnosťou rozhodujúcou pri povolení obnovy mal\nbyť obsah spisu v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3 C 534/94, ktorého\npredmetom bola pohľadávka titulom úveru. Napokon treťou novou skutočnosťou malo byť konanie\nvedené na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3 C 176/00, ktorého predmetom bol návrh odporkyne\n(proti F. a spoločnosti TÓTH spol. s r.o.) na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 1. marca 1994 z dôvodu,\nže ju predávajúci uzavrel v stave duševnej poruchy a že zamlčal ťarchy viaznuce na predmetných\nnehnuteľnostiach, ktoré odporujú zákonu a priečia sa dobrým mravom, ktorému vyhovel. Zdôraznil,\nže v súlade s § 235 ods. 1 O.s.p. a ustálenou judikatúrou, pri novom prejednaní veci po povolení\nobnovy konania, môžu sa dôkazy vykonané v pôvodnom konaní vyhodnotiť inak, ako boli hodnotené v\npôvodnom rozhodnutí len vtedy, ak pri novom prejednávaní veci vyšli najavo také skutočnosti, ktoré môžu\nzmeniť skutkový záver, ktorý bol podkladom pre právne posúdenie veci v pôvodnom konaní (zhodne\nrozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 22/96). Odvolací súd bol toho názoru,\nže obsah pripojených spisov vrátane uvedených rozhodnutí Okresného súdu Veľký Krtíš neobsahuje\nskutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy uvedené v § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a ani po oboznámení\nsa s dôkazmi v nich sa nachádzajúcimi, nemožno dôkazy vykonané v pôvodnom konaní vyhodnotiť\ninak, ako boli hodnotené v pôvodnom rozhodnutí - rozsudku Okresného súdu Čadca z 26. júna 1997 č.k.\n10 C 558/96-70 v spojitosti s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 18. decembra\n1997 sp. zn. 5 Co 1782/97. Odvolací súd konštatoval, že ani v konaní po povolení obnovy, nebolo\nžiadnym hodnoverným dôkazom spochybnené, že navrhovateľ ako kupujúci zaplatil predávajúcemu\nkúpnu cenu v uvedenej výške ako aj daň z prevodu nehnuteľností, čím mu vznikla škoda. Rovnako\nbolo v konaní preukázané, že bývalé štátne notárstvo si nesplnilo zákonom ustanovenú povinnosť\nnajneskôr v lehote 60 dní predložiť zmluvu spolu s potvrdením o jej registrácii vtedajšiemu miestne\npríslušnému orgánu geodézie na vyznačenie vzniku záložného práva v evidencii nehnuteľností.\nPokiaľ ide o otázku zavinenia, ide o zákonom stanovenú objektívnu zodpovednosť štátu za takto\nspôsobenú škodu a jeho zavinenie sa v zákone č. 58/1969 Zb. (§ 18 ods. 1) priamo predpokladá. Súd\nprvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu prehliadol objektívnu povahu podmienky náhrady škody,\nktorou je príčinná súvislosť medzi protiprávnym zavineným konaním a vznikom škody. Štát sa totiž\nnemôže zbaviť svojej povinnosti informovať pravdivo občanov o právnych vzťahoch k nehnuteľnostiam\nprostredníctvom katastra nehnuteľností tým, že by im uložil povinnosť overovať si správnosť údajov\nniekde inde. Rozhodujúce je podľa odvolacieho súdu to, že došlo ku škode, nie ako k nej došlo a či na\nzáklade zavinenia a kým. Pôvodný rozsudok (pred povolením obnovy konania) v spojení s potvrdzujúcim\nrozsudkom odvolacieho súdu vzhľadom na zamietnutie návrhu na ich zmenu, zostávajú právoplatné a\nvykonateľné, vrátane výrokov o náhrade trov konania. O trovách konania (po povolení obnovy) rozhodol\npodľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 149 ods. 1 O.s.p.\nProti tomuto uzneseniu krajského súdu podal na podnet odporkyne mimoriadne dovolanie generálny\nprokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§\n243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Uviedol, že podľa § 18 ods. 1 zákona\nč. 58/1969 Zb. štát zodpovedá aj za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov\na orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých,\nktorí tieto úlohy plnia. Zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť (§ 18 ods. 2 zákona). Právo na\nnáhradu škody majú tí, ktorí boli účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím alebo\n\nnesprávnym úradným postupom, resp. aj tí, s ktorými nebolo konané ako s účastníkmi konania, aj keď\ns nimi ako s účastníkmi konania malo byť ako aj tí, ktorým vznikla škoda nezákonným rozhodnutím\nvydaným v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní. Zodpovednosť podľa tohto\nzákona je jednou z foriem objektívnej zodpovednosti štátu (bez ohľadu na zavinenie). Štát zodpovedá\nza škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito podmienkami sú : 1/ existencia škody\n(majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch), 2/ nesprávny úradný postup orgánu štátu a príčinná\nsúvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť štátu za nezákonný alebo\nnesprávny postup výkonu štátnej moci, ktorý má za následok škodu, je občianskoprávny vzťah.\nZákon č. 58/1969 Zb. bol vo vzťahu k Občianskemu zákonníku zákonom špeciálnym, preto pokiaľ tento\nšpeciálny zákon neobsahoval vlastnú úpravu, právne vzťahy sa riadili Občianskym zákonníkom (§ 20\nzákona č. 58/1969 Zb.). Tento zákon nedefinuje ani pojem škody, resp. rozsah jej náhrady. Vzhľadom na\nto je nevyhnutné aplikovať príslušné ustanovenia všeobecnej úpravy (§ 442 Občianskeho zákonníka) a\nškodu vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne\nvyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. Náhrada škody, ak má plniť\nreparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie\nvšak viac. Rozlišujú sa dva druhy škody, a to škoda skutočná a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie\nujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,\nktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Ani vzťah príčinnej súvislosti\n(kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou zákon č. 58/1969 Zb. podrobnejšie\nnešpecifikuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí),\nv rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Existencia príčinnej súvislosti (vzťah\npríčiny a následku) medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody je jedným z\npodstatných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak vznikla\nškoda následkom nesprávneho úradného postupu, t.j. ak je nesprávny úradný postup a škoda vo\nvzájomnom pomere príčiny a následku a je preukázané, že nebyť nesprávneho úradného postupu, ku\nškode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva,\npríčinou škody môže byť len tá skutočnosť, bez ktorej by škodný následok nevznikol (rozhodnutie\nNajvyššieho súdu ČR z 21. apríla 2009 sp. zn. 25 Cdo 2192/2007). Otázka príčinnej súvislosti nie je\notázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri\nzisťovaní súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala.\nPritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku, časová súvislosť\nnapomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. Príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, ktorá je už sama\nnásledkom. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a\nkaždý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť\nzávislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na\nnásledok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny\na následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri\nzisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich\ndo úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu\n(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2009 sp. zn. 1 Cdo 129/2008).\nPre posúdenie možného vzniku zodpovednosti štátu za škodu podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb.\nbolo nevyhnutné v predmetnom konaní, aby súd preskúmal splnenie troch zákonných podmienok vzniku\nzodpovednostného vzťahu, a to danosť nesprávneho úradného postupu bývalého Štátneho notárstva\nVeľký Krtíš, vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.\nV tejto súvislosti však s poukazom na ustanovenie § 235 ods. 1 O.s.p. bol súd povinný prihliadnuť na\nvšetko, čo vyšlo najavo ako v pôvodnom konaní, tak aj v konaní po povolení obnovy konania.\nZ vyšetrovacieho spisu Krajského úradu vyšetrovania PZ SR Banská Bystrica vyplýva, že\nuznesením z 22. februára 1995 pod sp. zn. ČVS: VP - 195/20-94, právoplatným 4. marca 1995 bolo\n(podľa § 172 ods. 1 písm. e/ Trestného poriadku) zastavené trestné stíhanie vedené proti obvinenému\nJánovi Pauchlíkovi pre trestný čin podvodu (§ 250 ods. 1, 4 Trestného zákona), ktorého sa mal dopustiť\nna tom skutkovom základe, že kúpnou zmluvou z 1. marca 1994 predal obchodnej spoločnosti TÓTH\ns.r.o. nehnuteľnosti, pričom zamlčal záložné právo na nich viaznuce, zriadené za účelom zabezpečenia\nposkytnutých úverov v úmysle uviesť do omylu iného a obohatiť sa. Dôvodom zastavenia trestného\nstíhania bola jeho nepríčetnosť v čase uzatvárania zmluvy (konštatovaná znalcami MUDr. Tiborom\nĎurianom a MUDr. Evou Repášovou v znaleckom posudku z 15. decembra 1994).\n\nZo znaleckého posudku Znaleckého ústavu v odbore zdravotníctvo Lekárskej fakulty Univerzity Pavla\nJozefa Šafárika v Košiciach z 20. júna 2002 č. 12/2002, vyhotoveného pre konanie vedené na Okresnom\nsúde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3 C 176/00 vyplýva, že F. nebol 1. marca 1994, v čase podpísania kúpnej\nzmluvy spôsobilý na vykonanie takéhoto úkonu (v roku 1990 prekonal prvú vážnu cievnu mozgovú\npríhodu a ďalšie ischemické príhody prekonal v rokoch 1991 a 1993). Závery znaleckého posudku ako\naj vykonané dôkazy (výsluchom svedkov) jednoznačne preukázali, že F. uzatvoril kúpnu zmluvu (1.\nmarca 1994) v duševnej poruche, z ktorého dôvodu okresný súd rozsudkom zo 6. februára 2002\n(č.k. 3 C 176/00-303), v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 17. júna 2004 sp.\nzn. 16 Co 131/04, určil, že kúpna zmluva je (absolútne) neplatná.\nPre absolútnu neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že pôsobí ex tunc, t.j. od začiatku, nastáva\npriamo zo zákona a aj keď sa jej môže dovolávať každý, kto má\nna tom právny záujem, nie je\ntreba, aby táto neplatnosť bola deklarovaná súdnym alebo iným rozhodnutím orgánu právnej ochrany,\nurčenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu v súdnom konaní predpokladá naliehavý právny záujem\nna takomto určení, inak súd takejto žalobe nemôže vyhovieť, prihliada sa na ňu aj bez námietky, t.j. z\núradnej povinnosti (ex offo), nemožno ju žiadnym spôsobom napraviť (konvalidácia alebo ratihabícia).\nTo vyplýva z toho, že nemožno naprávať úkon, ktorý neexistuje, a nadväzne na to z rovnakého dôvodu\nnemožno od takého právneho úkonu (zmluvy) odstúpiť, nie je časovo obmedzená a súčasne zakladá\nnároky z bezdôvodného obohatenia (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka).\nVzhľadom na uvedené možno (zjednodušene) konštatovať, že kúpna zmluva z 1. marca 1994\nneexistuje. Na túto skutočnosť po povolení obnovy konania bol povinný prihliadať ex offo aj odvolací\nsúd, lebo bola podstatnou pre posúdenie aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní o náhradu\nškody uplatnenej podľa zákona č. 58/1969 Zb. Ak totiž neexistuje kúpna zmluva, neexistoval ani zákonný\ndôvod na strane kupujúceho (navrhovateľa) na vykonanie vkladu na liste vlastníctva orgánom geodézie\nv jeho prospech. Tým je daná na strane kupujúceho absencia oprávneného právneho záujmu na\nskutočnostiach, ktoré ako právne významné mali byť zaznamenané v evidencii nehnuteľností. Preto\nak Štátne notárstvo Veľký Krtíš síce zaregistrovalo 19. februára 1992 zmluvu o zriadení záložného\npráva uzavretú 28. januára 1992, ale ju v lehote 60 dní od jej registrácie nepredložilo (§ 4 ods. 3\nzákona č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností) orgánu geodézie, nemožno jeho postup vo vzťahu k\nnavrhovateľovi považovať za nesprávny úradný postup zakladajúci právny nárok na náhradu škody.\nNavyše, s poukazom na závery znaleckého dokazovania (týkajúce sa duševného stavu F. možno dospieť\naj k pochybnostiam o platnosti zmluvy o zriadení záložného práva.\nAk teda kúpna zmluva neexistuje, nie je daná ani škoda vymedzená navrhovateľom v konaní vo\nforme znehodnotenia listiny osvedčujúcej právny titul navrhovateľa k nehnuteľnostiam. Navrhovateľovi\nz dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy vznikol iba nárok na vydanie bezdôvodného\nobohatenia predávajúcim, ktoré predstavuje zaplatenú kúpnu cenu a daň z prevodu. Keďže neplatnosť\nkúpnej zmluvy mala za následok vznik nároku navrhovateľa na vydanie bezdôvodného obohatenia\npredávajúcim, nie je možné predmetný nárok súčasne uplatniť titulom náhrady škody v inom konaní proti\ntretej osobe, vo vzťahu ku ktorej absentujú všetky zákonné podmienky zakladajúce zodpovednostný\nvzťah. Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako\nmajetkovej ujmy a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou\nbezdôvodného obohatenia.\nVzhľadom na uvedené nemohol odvolací súd v časti konania po povolení obnovy konania dospieť\nk záveru, že v preskúmavanom konaní neboli zistené ani preukázané skutočnosti, dôkazy\nani rozhodnutia, ktoré by vyhodnotiac všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti mohli viesť k inému\nprávnemu záveru, než ku ktorému dospeli súdy v pôvodnom konaní. Práve naopak, berúc na zreteľ\nvšetky skutočnosti vyplývajúce tak z dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní, ako aj v konaní po\npovolení obnovy konania, nebolo možné dospieť k inému záveru, že nárok na náhradu škody uplatnený\nnavrhovateľom v pôvodnom konaní podľa § 18 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. nie je daný, nakoľko nie\nsú splnené zákonné podmienky pre vznik zodpovednostného vzťahu voči štátu. Samotné nekonanie\nštátneho orgánu v rámci procesných lehôt ustanovených zákonom nemôže mať za následok vznik\nškody u jedného zo subjektov právneho vzťahu, ak taký právny vzťah nie je možné založiť na základe\ndvojstranného právneho úkonu z dôvodov zákonom vylučujúcim možnosť ich vzniku.\nV pôvodnom konaní, ktoré malo byť predmetom obnovy, navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody\nvoči štátu z titulu nesprávneho úradného postupu bývalého štátneho notárstva dôvodiac, že mu jeho\n\nnekonaním vznikla škoda. Odhliadnuc od skutočnosti, že vznik škody v pôvodnom konaní nebol\npreukázaný, je nutné konštatovať, že tak v priebehu konania pôvodného a ani v konaní o povolení\nobnovy konania navrhovateľ nepreukázal uplatnenie si nároku z bezdôvodného obohatenia proti\npredávajúcemu F. napriek skutočnosti tvrdenej jeho právnym zástupcom o absolútnej neplatnosti\nkúpnej zmluvy. Ak by bola vyplatená kúpna cena považovaná za škodu tak, ako ju ustálil odvolací súd,\npotom by bolo treba dospieť k záveru, že nie je daná príčinná súvislosť medzi nekonaním štátneho\nnotárstva a takzvanou škodou, ale naopak medzi nekonaním navrhovateľa a škodou predstavujúcou\nzaplatenú kúpnu cenu. Nekonanie navrhovateľa voči F. je príčinou zmenšenia jeho majetku, lebo v\ndôsledku absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy nie je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá bola jej predmetom\na súčasne v jeho dispozícii nie je ani finančná čiastka ním zaplatená. Záver odvolacieho súdu o vzniku\nškody je nesprávny aj z toho dôvodu, že ako protihodnotu za kúpnu cenu nehnuteľnosti nadobudol\nnavrhovateľ do svojho majetku dotknuté nehnuteľnosti. Obmedzenie dispozície s nimi vzhľadom na\nzápis záložného práva v liste vlastníctva nemožno považovať za zmenšenie majetku. Teda odvolací\nsúd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, nakoľko právnu normu síce správne určenú (zákon č.\n58/1969 Zb.) nesprávne vyložil a opomenul aplikáciu inštitútu absolútnej neplatnosti právneho úkonu.\nÚčastníci sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g\nO.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1, 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu a dospel k záveru, že ho treba zrušiť.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou konania, ktorá mala za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení\nveci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní\nuplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými\nvadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom\ndovolaní označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.\nVzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.)\nskúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou\nz procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na\nposúdenie dovolacích dôvodov výslovne uvedených v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v danej veci nie je postihnuté niektorou z\nvád vymenovaných v písmenách a/ až g/ § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo\nveci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť\nbyť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,\nd/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa\nnepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi sa postupom súdu\nodňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,\nibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\nVady konania vymenované v ustanovení § 237 O.s.p. majú za následok tzv. zmätočnosť\nkonania. Takouto vadou je podľa § 237 písm. f/ O.s.p. aj taký postup súdu v konaní, ktorým sa\núčastníkovi konania odňala možnosť konať pred ním, teda uplatňovať procesné práva priznané mu\nza účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. K odňatiu možnosti\nkonať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádzala, ale aj pri\nsamotnom vydávaní rozhodnutia, ako dôsledok absencie niektorej jeho podstatnej časti (záhlavia,\nvýroku, odôvodnenia). Zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom\nobsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti (arbitrárnosti). Vydanie\nzmätočného rozhodnutia nemá svoje právne opodstatnenie najmä z hľadiska ústavou zaručeného\npráva účastníka na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie.\nTo, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého\nsúdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.\n\nJudikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre\nrozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (pozri napr. Ruiz\nTorija c. Španielsko z 9.12.1994, Georgiadis c. Grécko z 29.5.1997, Higgins c. Francúzsko z 19.2.1998).\nÚstavný súd Slovenskej republiky podľa konštantnej judikatúry (pozri IV. ÚS 115/03, IIII. ÚS 209/04) tiež\nvyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne, zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a ochranou proti takému\nuplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale\nlen na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania\n(pozri I. ÚS 241/07).\nRozhodnutie súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie a nepochybne musí byť zrozumiteľné.\nPodľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. (ktoré sa podľa § 167 ods. 2 O.s.p. primerane použije aj na\nuznesenia) musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku\nrozsudku a musí sa vyrovnať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí\nbyť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a\nzistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia\nrozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho\nsúdu musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní.\nAk rozhodnutie odvolacieho súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 (v spojení s § 167 ods.\n2 O.s.p.) je nepreskúmateľné.\nPo preskúmaní veci dospel dovolací súd k záveru, že odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu\nnezodpovedá citovaným ustanoveniam § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. a právu účastníkov\nna spravodlivé súdne konanie.\nPrávoplatný rozsudok môže účastník konania napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu\nskutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, pokiaľ\nmôžu pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci (§ 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).\nCitované ustanovenie (ako aj § 228 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) upravuje procesný prostriedok, pomocou\nktorého možno dosiahnuť nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť má pôvod v tom, že v pôvodnom\nkonaní nemohol byť riadne zistený skutkový podklad napadnutého rozhodnutia.\nOkresný súd Čadca uznesením z 5. októbra 2004, právoplatným 8. júla 2005 (v spojení s uznesením\nKrajského súdu v Žiline z 29. apríla 2005 sp. zn. 6 Co 155/05) obnovu konania, v ktorom bolo rozhodnuté\no uplatnenom nároku navrhovateľa na náhradu škody titulom nesprávneho úradného postupu\nbývalého štátneho notárstva podľa zákona č. 58/1969 Zb., povolil.\nPrávoplatnosť tohto uznesenia a tým aj viazanosť ním, sa však mohla prejaviť len v tom, že obnova\nkonania bola povolená a súd musel vec bez ďalšieho návrhu znova prejednať podľa § 234 ods. 1 O.s.p. V\nrozhodnutí o povolení obnovy konania súd totiž nerobí žiadne skutkové ani právne závery vo veci samej,\nani o správnosti, či nesprávnosti pôvodného rozhodnutia. Preto pri novom prejednaní veci nemôže byť\nsúd viazaný ani prípadnými skutkovými závermi, ktoré urobil pri rozhodovaní o povolení obnovy.\nPri rozhodovaní o tom, či sa pôvodné rozhodnutie nahradí novým rozhodnutím, alebo sa návrh na zmenu\nrozhodnutia zamietne teda súd už rozhodnutím o povolení obnovy nie je viazaný, a to ani dôvodmi,\npre ktoré bola obnova konania povolená. Nemožno preto vylúčiť procesnú situáciu, že sa pri ďalšom\nprejednaní veci podľa § 235 ods. 1 O.s.p. ukáže, že skutočnosti, ktoré boli dôvodom pre povolenie\nobnovy konania nie sú preukázané (pri rozhodovaní o návrhu na obnovu konania stačí, že sa javí\npravdepodobným, že skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy môžu privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie\nrozhodnutie, teda nie je treba, aby súd v tomto smere dospel k celkom jednoznačnému záveru), alebo\nhoci boli preukázané, v ničom neovplyvňujú skutkový podklad napadnutého (pôvodného) rozhodnutia.\n\nOdvolací súd však v danej veci v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, že musel akceptovať\nprávoplatné rozhodnutie o povolení obnovy konania a musel z neho vychádzať, i keby mal iný názor na\nskutočnosti, na základe ktorých k povoleniu obnovy konania došlo. V rozpore s tým, ale dospel k záveru,\nže neboli splnené podmienky ani pre povolenie obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p., keď\nuviedol, že obsah pripojených spisov Okresného súdu Veľký Krtíš, vrátene uvedených rozhodnutí tohto\nsúdu neobsahuje skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy uvedené v § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Tento\nzáver je preto zmätočný a nezrozumiteľný. To aj vzhľadom na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa,\nktorým bola obnova konania povolená, odvolací súd ako vecne správne potvrdil.\nZ výslovného znenia ustanovenia § 235 ods. 1 druhá veta O.s.p. vyplýva, že (po nadobudnutí\nprávoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania) súd pri opätovnom rozhodovaní veci je povinný\nprihliadnuť ku všetkému, čo vyšlo najavo v pôvodnom konaní ako aj v obnovenom konaní. Teda\nustanovenie § 235 ods. 1 druhá veta O.s.p. umožňuje súdu prejednávajúcemu vec po povolení obnovy\nkonania dôkazy vykonané v pôvodnom konaní vyhodnotiť inak, ako boli vyhodnotené v pôvodnom\nkonaní. To však len za predpokladu, že pri novom prejednaní veci vyšli najavo také skutočnosti, ktoré\nmôžu zmeniť skutkový záver, ktorý bol podkladom pre právne posúdenie veci v pôvodnom konaní (pozri\nZo súdnej praxe č. 16/1997).\nV porovnaní so súdom prvého stupňa, ktorý po vyhodnotení dôkazov vykonaných tak v pôvodnom\nkonaní ako aj špecifikovaných dôkazov vykonaných v obnovenom konaní, dospel k inému\nskutkovému záveru a z neho vyplývajúcemu inému právnemu záveru o nesplnení predpokladov\nzodpovednosti štátu za škodu uplatňovanú navrhovateľom podľa zákona č. 58/1969 Zb., podľa názoru\nodvolacieho súdu nebolo možné dospieť k inému skutkovému a právnemu záveru ako v pôvodnom\nkonaní, t.j., že odporkyňa zodpovedá za škodu uplatnenú navrhovateľom podľa zákona č. 58/1969\nZb. K takémuto záveru však dospel len na základe konštatovania o nespochybniteľnosti zaplatenia\nkúpnej ceny a dane z prevodu nehnuteľností navrhovateľom, o nesplnení zákonom stanovenej\npovinnosti bývalým Štátnym notárstvom Veľký Krtíš a o objektívnej zodpovednosti štátu za spôsobenú\nškodu, ktorého zavinenie sa v zákone č. 58/1969 Zb. priamo predpokladá, ktoré skutočnosti napokon\nneboli sporné ani v pôvodnom konaní. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa ale nijako nevysporiadal\ns (ne)správnosťou záveru prvostupňového súdu, podľa ktorého dôkazmi vykonanými v obnovenom\nkonaní boli preukázané také (špecifikované) nové skutočnosti, ktoré viedli k inému skutkovému záveru\na z neho vyplývajúcemu právnemu záveru ako v pôvodnom konaní.\nSkutkovým základom rozhodnutia súdov v pôvodnom konaní boli zistenia, že k nehnuteľnostiam,\nktoré boli predmetom kúpnej zmluvy z 1. marca 1994 uzavretej medzi (pôvodným) navrhovateľom a\nJánom Pauchlíkom bolo zriadené záložné právo, o ktorom sa navrhovateľ dozvedel až po zaplatení\nkúpnej ceny. A že nesprávnym úradným postupom bývalého štátneho notárstva tým, že nezaslalo\nzmluvu o zriadení záložného práva s potvrdením o jej registrácii v zákonom stanovenej lehote\npríslušnému orgánu geodézie, vznikla navrhovateľovi škoda v uplatnenej výške. Tieto zistenia viedli k\nzáveru o splnení predpokladov zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb.\nPo povolení obnovy konania skutkovým základom rozhodnutia súdu prvého stupňa boli nové zistenia\nvedúce k záveru o nepreukázaní súčasného splnenia všetkých podmienok objektívnej zodpovednosti\n(bez ohľadu na zavinenie) štátu podľa zákona č. 58/1969 Zb., lebo na základe nových zistení dospel\nk záveru, že aj keď došlo k nesprávnemu úradnému postupu bývalého štátneho notárstva, nebola\npreukázaná existencia škody a tým ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a\nškodou. S (ne)správnosťou týchto záverov sa odvolací súd nijako nevysporiadal.\nPreto konštatovanie odvolacieho súdu, že žiadnym z dôkazov ani po povolení obnovy konania nebolo\nspochybnené, že navrhovateľ jednoznačne preukázal, že mu vznikla škoda, ktorej sa štát nemôže zbaviť,\nje pri absencii náležitého odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.) a vysvetlenia z\nakých dôkazov a skutočností vychádzal a akými úvahami sa pri ich vyhodnotení riadil, nielen predčasné,\nale (hlavne) nepreskúmateľné. Preto dovolací súd nemohol ani preskúmať napadnuté rozhodnutie z\nhľadiska jeho vecnej správnosti.\nVychádzajúc z uvedeného odvolací súd tým, že riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s §\n157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p., z ktorého dôvodu je nepreskúmateľné, porušil právo\núčastníkov na spravodlivé súdne konanie, čím im odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/\nO.s.p.). V tejto súvislosti dovolací súd dáva do pozornosti aj nález ÚS SR III. ÚS 198/2011 z 29.\n\njúla 2011, v zmysle ktorého nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia treba považovať za\nvadu, ktorá zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Generálny\nprokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie, keďže to vyžadovala\nochrana práv a ním chránených záujmov účastníkov konania a túto nebolo možné dosiahnuť\ninými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania i dovolacieho konania (§ 243d\nods. 1 O.s.p.).\nV ďalšom konaní bude povinnosťou súdu vysporiadať sa aj s otázkou označenia účastníka konania na\nstrane navrhovateľa, vzhľadom na to, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu bol ako navrhovateľ\noznačený : RF spol. s r.o., ktorá spoločnosť bola (uznesením Okresného súdu Žilina zo 4. novembra\n2009 č.k. 26 CbR 168/2008, právoplatným 22. decembra 2009) zrušená bez likvidácie a 6. februára\n2010 vymazaná z obchodného registra, pričom zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou 1. januára\n2010 postúpila špecifikovanú pohľadávku (uplatnenú v danom konaní) spoločnosti Profit real Žilina s.r.o.,\nso sídlom v Žiline, Tajovského 5. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou 4. mája 2011 postúpila\nspoločnosť Profit real Žilina s.r.o., so sídlom v Žiline, Tajovského 5 ako postupca predmetnú pohľadávku\npostupníkovi GHS Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pluhová 42, z ktorého dôvodu bol podaný návrh\nna zmenu účastníka (na povolenie vstupu obchodnej spoločnosti GHS Legal s.r.o. do konania na miesto\ndoterajšieho navrhovateľa Profit real Žilina s.r.o. podľa § 92 ods. 2 O.s.p.), s ktorým sa súd v ďalšom\nkonaní vysporiada.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}