{"guid": "a8368120-809b-4763-8bd7-52036f605e24:9a10d134-22bb-4e94-a7b0-c46ec8fa1d09", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9010899819.1", "spisova_znacka": "5MCdo/16/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/16/2010 z 25. 4. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2012, sp. zn. 5MCdo/16/2010, ECLI:SK:NSSR:2012:9010899819.1", "identifikacne_cislo": "9010899819", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Kamila Nagyová", "datum_vydania": "2012-04-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť právnych úkonov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-2", "nazov": "§ 35 ods. 2 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-3", "nazov": "§ 35 ods. 3 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "nazov": "§ 39 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-39", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-39"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "nazov": "§ 80 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-80", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-80"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-103", "nazov": "§ 103 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-103", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-103"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-3", "nazov": "§ 159 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-159.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-159"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243c.odsek-1", "nazov": "§ 243c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40", "nazov": "§ 40 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b", "nazov": "§ 151b OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-455.odsek-1", "nazov": "§ 455 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-455.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-455"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-35", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-39", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-80", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-103", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-159", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243c", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-1", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-2", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-3", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-40", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151b", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-455"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a10d134-22bb-4e94-a7b0-c46ec8fa1d09", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9010899819.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9010899819.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9010899819.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5MCdo/16/2010\n9010899819\n25. 04. 2012\nJUDr. Daniela Švecová\nECLI:SK:NSSR:2012:9010899819.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu A., so sídlom v D., zastúpeného JUDr. Janou\nVojáčkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Ovručská č.9, proti žalovaným 1/ O., a.s., so sídlom\nv D., 2/ I., a.s., so sídlom v D., zastúpenej RASLEGAL, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Františkánske\nnám. 3, konateľom a advokátom JUDr. Slavomírom Rabatinom, o určenie neexistencie záložného práva,\nvedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 11 C 88/2003, v konaní o mimoriadnom dovolaní\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 27. januára\n2010, sp. zn. 15 Co 143/2009 a rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 8. októbra 2008, č.k. 11 C\n88/2003-535, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27. januára 2010 sp. zn. 15\nCo 143/2009 a rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 8. októbra 2008, č. k. 11 C 88/2003 - 535 z r\nu š u j e a vec vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava II rozsudkom z 8. októbra 2008, č. k. 11 C 88/2003 -535 určil, že nehnuteľnosti:\nstavba súpisné č. XXX na parcele č. XXXXX/X, stavby súpisné č. XXX na parcele č. XXXXX/X, stavby\nsúpisné č. XXX na parcele č. XXXXX/X, stavba súpisné č. XXX na parcele č. XXXXX/XX, stavba súpisné\nč. XXX na parcele č. XXXXX/X, stavba súpisné č. XXX na parcele č. XXXXX/X, stavba súpisné č.\nXXX na parcele č. XXXXX/X, stavba súpisné č. XXX na parcele č. XXXXX/X, zapísané na LV č. XXXX\npre okres D., obec D., katastrálne územie R., nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovanej\n2/ podľa záložnej zmluvy zo dňa 2. apríla 1992, zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31. októbra\n2000 a zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 19. júna 2002 a záložné právo tu nie je; nehnuteľnosti:\nstavby súpisné č. XXX na parcele č. XXXXX/X, stavba súpisné č. XXX na parcele č. XXXXX/X, stavba\nsúpisné č. XXX na parcele č. XXXXX/X, stavba súpisné č. XXX na parcele č. XXXXX/X, stavby súpisné\nč. XXX na parcele č. XXXXX/X, stavba súpisné č. XXX na parcele č. XXXXX/X, zapísané na LV č.\nXXXX pre okres D., obec D., katastrálne územie R., nie sú zaťažené záložným právom v prospech\nžalovanej 1/ podľa záložnej zmluvy z 2. apríla 1992 a záložné právo tu nie je. Žalovanej 1/ uložil povinnosť\nzaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 22 630 Sk k rukám jeho právneho zástupcu a žalovanej 2/ uložil\npovinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 0 Sk k rukám jeho právneho zástupcu, všetko do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku.\nPri svojom rozhodnutí vychádzal z ustanovenia § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka na základe ktorých\npovažoval za absolútne neplatnú záložnú zmluvu z 2. apríla 1992 uzatvorenú medzi žalobcom ako\nzáložcom a žalovanou 1/ ako záložnou veriteľkou na zabezpečenie jej pohľadávky voči spoločnosti\nI., spol. s r.o. zo zmluvy o úvere č. 67/1992 z 2. apríla 1992. Naliehavý právny záujem na\npožadovanom určení v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. žalovaný osvedčil právnou istotou svojho budúceho\npostavenia, nezaťaženia majetku záložným právom a predchádzaním súdnych sporov. Pokiaľ bol\npredmet záložného práva v záložnej zmluve označený ako prevádzkové objekty, pomocné stavby a\npozemok parcela č. XXXXX/X a XXXXX/X, presná špecifikácia podľa znaleckého posudku č. 218/160/91,\n\ntento súd nepovažoval za dostatočne určitý pre absenciu označenia stavieb podľa katastrálnych území\na súpisných čísiel (evidovaných v katastri nehnuteľnosti) z dôvodu ich zameniteľnosti; pokiaľ ide o\nneplatnosť záložnej zmluvy vo vzťahu k pozemkom (parcela č. XXXXX/X a XXXXX/ X zapísaných na\nLV č. XXX, k. ú. R.) vychádzal z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 11/03 z 30. apríla 2003,\ntento v časti stavieb nachádzajúcich sa na týchto pozemkoch (prevádzkové objekty a pomocné stavby)\nrozsudok zmenil a návrh v tejto časti zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu (Okresný\núrad Bratislava II). Poukázal, že od roku 1974 sa na ulici D. nachádzali dva samostatné areály - D.\nso stavbami na pôvodnej parcele č. XXXXX/X a D. so stavbami na pôvodnej parcele č. XXXXX/X.\nZmluva o zriadení záložného práva z 2. apríla 1992 bola zaregistrovaná bývalým Štátnym notárstvom\nBratislava II, č. R III 178/92 z 23. júna 1992. Zároveň v dôvodoch konštatoval, že postupníctvo na\nžalovanú 2/ neprešlo. Správa katastra na žiadosť žalovanej 2/ položkou vykonaných zmien č. 339/04\nzapísala záložné právo na stavby súpisné č. XXX na parcelách č. XXXXX/X,X,X,XX a súpisné č. XXX na\nparcelách č. XXXXX/X,X,X,X v časti ťarchy na LV č. XXXX, katastrálne územie R. v prospech žalovanej\n2/ (spoločnosti W., spol. s r.o.). Na protest prokurátora proti tomuto rozhodnutiu katastra došlo k výmazu\nzáložného práva v prospech žalovanej 2/, ktorá podala na Krajský súd v Bratislave žalobu o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia (vec pod sp. zn. 1S 30/08). Žalobca v tomto konaní sa domáhal určenia\nneexistencie záložného vzťahu, súd však predbežne riešil otázku platnosti záložnej zmluvy. Dospel k\nzáveru, že záložná zmluva je nedostatočne určitá v predmete zálohu, nakoľko absentuje označenie\nstavieb tak, aby nedošlo k ich zameniteľnosti. Označenie zálohu, že ide „o prevádzkové objekty a\npomocné stavby“ bez ďalšej špecifikácie obsahujúcej označenie nehnuteľností podľa katastrálnych\núzemí a súpisných čísiel evidovaných v katastri nehnuteľností je nepostačujúce a spôsobuje absolútnu\nneplatnosť záložnej zmluvy. Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovaných, že záloh v záložnej\nzmluve (prevádzkové objekty a pomocné stavby) presne špecifikuje znalecký posudok č. 218/160/91,\nnakoľko nehnuteľnosti v ňom uvedené (prevádzkové stavby, garáže a vedľajšie stavby) sa nezhodujú s\npopisom v predmete zálohu. Zároveň dal do pozornosti, že znalecký posudok neslúžil pre účely zápisu\nzáložného práva, ale výlučne na ocenenie nehnuteľností. Preto záložné právo nemohlo vzniknúť a\nnemohlo byť ani zapísané do Katastra nehnuteľností. Porušenie zákona videl v tom, že zápis záložného\npráva bol vykonaný bez uvedenia súpisných a orientačných čísiel nehnuteľností (stavby na parcele č.\nXXXXX/X a XXXXX/X), ktoré boli pridelené od roku 1974. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142\nods. 1 O. s. p. v spojení s § 150 O. s. p.\nNa odvolanie žalovanej 2/ (I., a.s.) vo veci samej a žalovanej 1/ voči trovám konania Krajský súd v\nBratislave rozsudkom z 27. januára 2010, sp. zn.\n15 Co 143/2009 rozsudok súdu prvého stupňa\nvo veci samej ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil a v časti trov konania ho zrušil a vec\nv zrušenej časti vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že o trovách odvolacieho konania\nrozhodne odvolací súd samostatným rozhodnutím.\nOdvolací súd považoval za správny názor súdu prvého stupňa o neplatnosti záložnej zmluvy pre\nneurčitosť jej predmetu (zálohu označeného v záložnej zmluve ako prevádzkové objekty, pomocné\nstavby a pozemok parcela č. XXXXX/X a XXXXX/X) - z uvedeného vyvodil, že stavby neboli\ncharakterizované ani len číslom parciel, na ktorých sa majú nachádzať. Súčasťou záložnej zmluvy,\nako jej príloha, mal byť i výpis z evidencie nehnuteľností - výpis z evidencie nehnuteľností však\nsúčasťou záložnej zmluvy z 2. apríla 1992 nie je. Za nedostatočnú odvolací súd považoval aj presnú\nšpecifikáciu zálohu v znaleckom posudku č. 218/160/91, na ktorý odkazuje záložná zmluva (odkazom\nviď príloha). Predmetom ocenenia v znaleckom posudku je nehnuteľnosť- areál autoservisu, stavebného\na opravárenského družstva A., na D. (čl. 1 bod 1 posudku), ide o objekty 1 až 13 označené výlučne\nnázvami ako dielne, rýchlo servis, autosalón atď. Bližšia špecifikácia objektov sa v znaleckom posudku\nnenachádza. Jediným identifikačným prvkom stavieb v znaleckom posudku je znalcom uvedený list\nvlastníctva č. XXX, ktorého číslo nie je správne a na ktorom žalobca nemá vo vlastníctve nehnuteľnosti.\nUvedená skutočnosť rovnako vyplýva z návrhu na registráciu záložnej zmluvy podanému Štátnemu\nnotárstvu Bratislava II, kde je číslo listu vlastníctva nesprávne označené (list vlastníctva č. XXX namiesto\nlistu vlastníctva č. XXX). Vychádzal z ustanovenia § 151b ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení\núčinnom od 1. januára 1992 do 31. decembra 1992) podľa ktorého, vec sa musí označiť tak, aby jej\nzaloženie bolo každému zjavné. To znamená, že nie len účastníkom zmluvného vzťahu, ale každému\n(aj tretím osobám), kto sa oboznámi s obsahom záložnej zmluvy. Ani samotná žalovaná 1/ nevedela\npred odvolacím súdom na pojednávaní 27. januára 2010 označiť, ktoré z označených nehnuteľností\nsa nachádzajú na ul. D. na pôvodnej parcele č. XXXXX/X a ktoré na ul. D. na pôvodnej parcele č.\nXXXXX/X a to v súvislosti s tým, že predmetom ocenenia mali byť výlučne nehnuteľnosti nachádzajúce\n\nsa na D. avšak v znaleckom posudku pod bodom č. 1 až 13 sa nachádzajú aj nehnuteľnosti na ul.\nD.. Návrh na registráciu záložnej zmluvy zo 7. apríla 1992 považovalo Štátne notárstvo Bratislava\nII za nedostatočný, vyzvalo preto Slovenskú poisťovňu, a.s. (právneho predchodcu žalovanej 1/) na\nodstránenie nedostatkov a označenie nehnuteľnosti dostačujúcim spôsobom. Z rozhodnutia Štátneho\nnotárstva Bratislava II vyplýva, že registrácia záložnej zmluvy sa vzťahovala výlučne na pozemky na LV\nč. XXX, parcela č. XXXXX/X, XXXXX/X (správne malo byť uvedené číslo parcely XXXXX/X), katastrálne\núzemie R.. Teda nedošlo k registrácii zálohu týkajúceho sa stavieb na nich stojacich. Pre účinnosť\nzáložnej zmluvy je potrebná registrácia Štátnym notárstvom (§151 b/ Občianskeho zákonníka), čo v\nprípade stavieb nenastalo (podľa názoru súdu) v dôsledku ich nedostatočného označenia. Nakoľko\nzáložné právo nevzniklo, nemohlo byť preto platne ani postúpené na ďalšie subjekty. Námietku žalovanej\n2/, že v danom prípade (vzhľadom na konanie a rozhodnutie vydané v konaní vedenom na Krajskom\nsúde v Bratislave pod sp. zn. 62 Cb 43/98) ide o „res iudicata“, nepovažoval za dôvodnú, pretože\nuvádzané konanie nebolo vedené medzi rovnakými účastníkmi (žalobcom bol Okresný úrad Bratislava,\nžalovaným I/ bol A., stavebné a opravárenské družstvo, žalovaným II/ bola I. s.r.o., žalovanou III/ bola\nSlovenská poisťovňa, a.s. a vedľajšou účastníčkou bola W., s.r.o.); návrh sa týkal určenia neplatnosti\nzáložnej zmluvy (z 2. 4. 1992) a Najvyšší súd SR o ňom rozhodol (okrem iného) tak, že v časti týkajúcej\nsa stavieb uvedených v záložnej zmluve vyhovujúci rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh\nzamietol. Odvolací súd nevyhovel žalovanej 2/ a nepripustil (ním nastolenú) dovolaciu otázku v súvislosti\ns konaním vedenom na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 1Sžo 278/2008 a v rozhodnutí vydanom v\ntomto konaní vyjadril právny názor, podľa ktorého záložná zmluva (čo sa týka prevádzkových objektov\ndružstva A.) je platná. Výrok o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie pre jeho\nnepreskúmateľnosť a zmätočnosť.\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu ako aj proti rozsudku súdu prvého stupňa (rozsudku\nOkresného súdu Bratislava II z 8. októbra 2008 č. k. 11 C 88 / 2003-535) podal Generálny prokurátor\nSlovenskej republiky (na základe podnetu žalovanej 2/) mimoriadne dovolanie. Navrhol uvedené\nrozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že tieto spočívajú\nna nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.). Uviedol, že súdy správne\nnezohľadnili právnu úpravu § 1 až 3 O. s. p. a ustanovenia § 35 ods. 2, § 40 ods. 1 a § 151b ods. 1, ods.\n2, ods. 4, a ods. 6 Občianskeho zákonníka (v znení do 31.decembra 1992), ani ustanovenie § 455 ods.\n1 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že konajúce súdy vec nesprávne právne posúdili, pokiaľ v zmysle\n§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyhodnotili záložnú zmluvu ako neplatnú pre jej neurčitosť v časti\nvymedzenia predmetu zálohu. Vyslovil názor, podľa ktorého je záložná zmluva dostatočne určitá, že\nzáloh je vymedzený nezameniteľným spôsobom.\nUviedol, že písomný právny úkon je neurčitý, ak jeho obsah nie je určitý ani po použití výkladových\nmetód. Predmet právneho úkonu je neurčito vymedzený vtedy, ak interpretáciou písomného prejavu vôle\nnie je možné identifikovať, ktorá vec je predmetom právneho úkonu, pretože a/ žiadna vec nenapĺňa\nopisné kritéria (negatívne hľadisko), b/ viacero vecí súčasne napĺňa opisné kritéria (hľadisko pozitívne).\nKonajúce súdy nevykonali interpretáciu záložnej zmluvy tak, aby zistili, či je predmet zálohu určitý.\nZáver súdov o neurčitosti právneho úkonu je nesprávny, lebo z ich odôvodnenia nevyplýva, ani to, že\nnie je možné identifikovať žiadnu stavbu, ktorá je predmetom záložného práva, ani to, že pri konkrétnej\nnehnuteľnosti vzniká pochybnosť, či je predmetom záložného práva. Pri jednoduchej interpretácii\nzáložnej zmluvy (podľa obsahu vôle zmluvných strán) je zrejmé, že predmetom zálohu sú nehnuteľnosti\nuvedené v znaleckom posudku a že stavby uvedené v znaleckom posudku sú tie stavby, ktoré patria\nzáložcovi a predstavujú areál na D.. Záložná zmluva je preto určitá. Argumenty súdu, že stavby nie\nsú vymedzené súpisnými číslami a číslami parciel na ktorých sú postavené a, že nie sú opísané vo\nvlastnom texte záložnej zmluvy, ale sú špecifikované odkazom na znalecký posudok, nie sú dôvodom\npre prijatie záveru, že predmet zmluvy je neurčitý. Ak zmluvné strany označia nehnuteľnosť dostatočne\nurčito (nezameniteľným opisom), avšak bez uvedenia údajov vyžadovaných predpismi o evidencii\nnehnuteľností, právny úkon nemožno klasifikovať ako neplatný pre jeho neurčitosť, ale nanajvýš neplatný\npre nedodržanie zákonom predpísanej formy. Spôsob, akým má byť nehnuteľnosť v zmluve označená,\nči označenie má byť v texte zmluvy, alebo či postačí označenie v prílohe zmluvy, či prejav vôle musí\nbyť na jednej listine a či príloha zmluvy musí byť s textom zmluvy pevne spojená, sú otázky náležitosti\nformy právneho úkonu. Zmluva neplatná iba pre nedostatok formy je konvalidovaná momentom, kedy\nzmluvné strany splnia svoje zmluvné záväzky; plnenia prijaté z takejto zmluvy nie je možné požadovať\nspäť, keďže tieto nie sú bezdôvodným obohatením (§ 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak záložné\nprávo vzniklo zo záložnej zmluvy, potom možno mať za to, že záväzky zo záložnej zmluvy boli splnené.\n\nNa existenciu zálohu nemá vplyv skutočnosť, že záložná zmluva je neplatná iba pre nedostatok formy.\nPre záver o neurčitosti zálohu nepovažoval za postačujúce argumenty odvolacieho súdu, že „ani\nznalecký posudok nie je perfektný a javí známky zjavných nepresností“, ani záver o interpretácii §\n151b ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31. januára 1992, ani jeho konštatovanie, že o\nneurčitosti predmetnej záložnej zmluvy, svedčí aj to, že príslušný katastrálny úrad vykonáva opakovane\nzápisy a rušenia zápisov týkajúcich sa záložného práva. Obsahom súdneho spisu je záložná zmluva\ns vyznačením potvrdenia štátneho notárstva o jej registrácii. Nesprávny je právny názor odvolacieho\nsúdu, že štátne notárstvo zaregistrovalo záložnú zmluvu len vo vzťahu k pozemkom; registrácia sa\ntýka všetkých nehnuteľností uvedených v záložnej zmluve, nakoľko ustálená právna prax umožňovala\nv relevantnom období registráciu len vo vzťahu k celej zmluve, z vykonaného dokazovania nevyplýva,\nže by štátne notárstvo rozhodlo o zamietnutí časti návrhu na registráciu záložnej zmluvy.\nŽalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že podnet na mimoriadne dovolanie\npodala neoprávnená osoba, ktorá nie je účastníkom konania, pretože nedošlo k platnému postúpeniu\npohľadávky zmluvou z 28. októbra 2008 zo spoločnosti W., s.r.o. (veriteľa) na žalovanú 2/ spoločnosť\nI., a.s., D. (nástupcu veriteľa), pretože dlžník postúpenej pohľadávky z úverovej zmluvy I., s.r.o. D. bol\nex offo vymazaný z obchodného registra dňa 9. januára 2007 bez právneho nástupcu a pohľadávka\ntak zanikla. Registrácia záložnej zmluvy štátnym notárstvom nebráni súdu, aby sa zaoberal otázkou\njej platnosti. Rozhodnutia súdov považovala za vecne správne a preto navrhla, aby dovolací súd\nmimoriadne dovolanie zamietol.\nK názoru žalovaných (uvedených v ich vyjadreniach k mimoriadnemu dovolaniu) uviedla, že v\npredmetnej veci sa (v súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Obo 11/2003) o prekážku\nrozhodnutej veci nejedná, lebo nejde o totožnú vec /„doteraz je právoplatne rozhodnuté o neplatnosti\nzáložnej zmluvy v časti týkajúcej sa pozemkov a nie o neexistencií záložného práva (rozsudok sp. zn.\n11C 88/2003), nie však o platnosti záložnej zmluvy“/. Navyše nie je zachovaná ani totožnosť účastníkov\nkonania.\nŽalovaná 1/ sa s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora (a tiež aj s jeho procesným návrhom)\nstotožnila.\nŽalovaná 2/ navrhla pri rozhodovaní o mimoriadnom dovolaní prihliadnuť na existujúce rozhodnutie\nNajvyššieho súd SR z 30 apríla 2003, sp. zn. 2 Obo 11/2003, ktoré (podľa jeho názoru) v predmetnej\nveci zakladá aj prekážku rozhodnutej veci (res iudicata), keď najvyšší súd v ňom zaujal jednoznačné\nstanovisko, podľa ktorého je záložná zmluva z 2. apríla 1992 (vo vzťahu k stavbám) určitá a zrozumiteľná\na identifikácia stavieb v nej uvedených je pre vznik záložnej zmluvy dostatočná. Ďalej poukázal aj na\njeho rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 11. augusta 2009, sp. zn.1 Sžo 278/2008, odôvodnenie ktorého\nsvedčí o tom, že predmetnú záložnú zmluva považoval (vo vzťahu k stavbám v nej uvedených) za platnú.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§10a ods. 3 O. s. p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g\nO. s. p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O. s. p.), proti rozhodnutiam, ktoré\nmožno napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods.\n1O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.) preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu i rozhodnutie súdu\nprvého stupňa podľa § 242 ods. 1 O. s. p. v spojení s ustanovením § 243i ods. 2 O. s. p. a dospel k\nzáveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.\nV zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací\nsúd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými\ndôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p.) sa zaoberá procesnými\nvadami uvedenými v § 237 O. s. p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom\ndovolaní označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.\nVzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. O. s. p.) skúmať\nvždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z\n\nprocesných vád uvedených v § 237 O. s. p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na\nposúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z\nvád vymenovaných v § 237 O. s. p. (teda či v predmetnej veci nešlo o niektorú z vád vymenovaných\npod písmenami a/ až g/ ustanovenia § 237 O. s. p.). V mimoriadnom dovolaní však nebola namietaná\nexistencia žiadnej z týchto vád a dovolací súd tiež žiadnu z nich nezistil.\nPokiaľ ide o tvrdenie žalovanej 2/, že konanie v tejto veci je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm.\nd/ O. s. p. - prekážkou veci právoplatne rozhodnutej (res judikata), ktorú zakladá rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 30. apríla 2003 sp. zn.2 Obo 11/2003 dovolací súd dospel k záveru, že v\npredmetnej veci o takúto vadu v predmetnej veci nejde.\nDoručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný\n(§ 159 ods. 1 O. s.\np.). Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (§ 159 ods. 3 O. s. p.).\nV zmysle § 103 O. s. p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých\nmôže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p. platí, že ak ide o taký\nnedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.\nPrekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v\nkaždom štádiu konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v\nnovom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok\nalebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých\nistých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným\npetitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t .j. ak vyplýva z rovnakého\nskutku). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia\npôvodných účastníkov konania (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pritom nie\nje významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie\n(či ten, kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie\nžalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní\nprocesné postavenie žalovaného). Pre posúdenie, či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej,\nnie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného\nkonania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol\npo právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak).\nV predmetnej veci žalovaná 2/ prehliada, že v právnej veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej\nrepubliky pod sp. zn. 2 Obo 11/2003, (a bol v nej vydaný rozsudok) nešlo o ten istý okruh účastníkov\nkonania ako v predmetnej veci. Vo veci vedenej pod sp. zn. 2 Obo 11/3001 v postavení žalobcu\nvystupoval Okresný úrad Bratislava II, žalovaným 1/ bolo A., I., so sídlom v D., (terajší žalobca) žalovanou\n2/ bola I., s. r. o. a žalovanou 3/ bola Slovenská poisťovňa, a.s., a vedľajšou účastníčkou bola W.. s.\nr. o., pričom predmetom sporu bolo určenie neplatnosti záložnej zmluvy. V prejednávanej veci ale ide\no spor o určenie neexistencie záložného práva ku konkrétnym nehnuteľnostiam podľa záložnej zmluvy,\nktorá síce bola predmetom prechádzajúceho konania, ktorý je však vedený už len medzi účastníkmi\nvyplývajúcimi zo záhlavia predmetného rozhodnutia a bez účasti Okresného úradu Bratislava II.\nŽalovanou 2/ citované rozhodnutie vydané v správnom konaní taktiež nebolo spôsobilé založiť\nprekážku veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O. s. p.). Totiž povaha takéhoto rozhodnutia\n(preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu) nie je objektívne spôsobilá založiť prekážku veci\nprávoplatne rozhodnutej, lebo nejde o rozhodnutie vo veci samej (§ 152 ods. 1 O. s. p.). So zreteľom na\nuvedené dovolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci nejde ani o vadu v zmysle ustanovenia\n§ 237 pís. d/ O. s. p. ( porovnaj napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 293/2008).\nNajvyšší súd v zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 druhá veta, v spojení s ustanovením 243i ods. 2 O. s. p.\nsa zaoberal aj otázkou, či napadnuté rozhodnutie súdu nebolo vydané v konaní postihnutom tzv. inou\nvadou konania (§ 243f ods. 1 písm. b/ O. s. p.). Iná vada (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v\n§ 237 O. s. p.), nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie procesných ustanovení\nupravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom je vecná nesprávnosť rozhodnutia.\nV mimoriadnom dovolaní dovolateľ takúto vadu neuvádzal a ani dovolací súd jej existenciu nezistil.\nK námietke v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, že rozhodnutie\nodvolacieho súdu a tiež aj súdu prvého stupňa ohľadom neplatnosti záložnej zmluvy pre neurčitosť\nvymedzenia jej predmetu (zálohu) v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ďalej tiež „OZ“ )\nspočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.), treba uviesť, že\nprávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje\nkonkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu\npri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak\n\nsúd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale\ninterpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nPokiaľ dovolateľ v mimoriadnom dovolaní nepovažoval za správne právne posúdenie veci z hľadiska\nustanovenia § 37 ods. 1 Obč. zák., pre neurčitosť záložnej zmluvy (čo do označenia jej predmetu zálohu) a v tejto súvislosti súdom vyčíta, že nesprávne interpretovali ustanovenia § 37 ods. 1 OZ a\nnezohľadnili interpretačné pravidlo uvedené v § 35 ods. 2 OZ, jeho námietka je dôvodná.\nPrávny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností,\nktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 34 OZ).\nPrávny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ).\nCitované zákonné ustanovenia (pod sankciou neplatnosti) kladie na prejavenú vôľu požiadavku, aby bol\nurobený určite a zrozumiteľne, pričom na neurčitý sa považuje právny úkon, ktorý síce je zrozumiteľne\nvyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky nemožno odstrániť ani pomocou\ninterpretačného pravidla vyjadreného v ustanovení § 35 ods.2, ods. 3 Obč. zák. Záveru o neurčitosti\nalebo nezrozumiteľnosti právneho úkonu musí predchádzať jeho výklad za použitia interpretačných\npravidiel podľa §35 ods. 2 OZ. Ak však prejavená vôľa chýba, nemožno ju interpretáciou nahradiť.\nPrávne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež\npodľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom (§ 35\nods. 2 OZ). Ide o to, aby prejav vôle (či už bol urobený ústne, písomne alebo konkludentne (mlčky)\nnevzbudzoval pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Interpretácia obsahu právneho úkonu\nsúdom podľa § 35 ods. 2 OZ nemôže nahrádzať alebo meniť prejavenú vôľu. Použitie zákonných\nvýkladových pravidiel smeruje vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu, ktorý účastník urobil, bol\nvyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase, kedy bol úkon robený (viď Zo súdnej praxe č.\n38/2009).\nV predmetnej veci sa súdy zaoberali platnosťou záložnej zmluvy z 2. apríla 1992, a to ako otázkou\npredbežnou. Dospeli pritom k záveru, že táto zmluva je neplatná predovšetkým pre nedostatok náležitej\nkonkretizácie jej predmetu. Ich záver (v uvedenom zmysle) je však predčasný a teda aj nesprávny,\nlebo výsledky vykonaného dokazovania preň nedávajú dostatočný a celkom jednoznačný podklad, čo\ndovolateľ v mimoriadnom dovolaní aj dôvodne vytýka.\nNemožno sa totiž stotožniť so záverom spočívajúcom v tom, že identifikácia predmetu zálohu\nuskutočnená iba odkazom na výpis z evidencie nehnuteľností a identifikácia prevádzkových objektov\nna parcelách číslo XXXXX/X a číslo XXXXX/X(stavby) a identifikácia predmetu zmluvy uskutočnená\niba odkazom na znalecký posudok č. 218/160/91, je nedostatočná. Pri týchto údajoch totiž nemožno\nvyvodiť záver, že nie je možné identifikovať vec tvoriacu predmet právneho úkonu., lebo nenastala\nsituácia, ktorá vytvorila stav, v ktorom by žiadna vec nenapĺňala opisné kritériá a nenastala ani situácia,\nktorá by vytvorila stav, že viacero vecí súčasne spĺňa opisné kritériá. Na pozemkoch vyššie uvedených\nparcelných čísel sa nachádzali stavby bližšie identifikované v znaleckom posudku, ktorý posudok\nvypracoval znalec po ohliadke oceniť sa majúcich nehnuteľností, čo mu umožnili zamestnanci žalobcu.\nTento údaj vyplýva z výpovede samotného znalca ktorý posudok (na hodnotu - cenu nehnuteľností)\nvypracoval na žiadosť samotného žalobcu, ktorý mu oceňované nehnuteľnosti za účelom ich ohliadky\naj riadne sprístupnil.\nÚdaje vyplývajúce z evidencie nehnuteľností a z vyššie uvedeného znaleckého posudku nasvedčujú\nzáveru, že založené nehnuteľnosti boli dostačujúco individualizované, keď zo znaleckého posudku je\nzrejmé, že predmetom ocenenia bol areál autoservisu A. na D., na parcelách č XXXXX/X a XXXXX/\nX katastrálneho územia R.. Boli pritom zohľadnené aj ďalšie dokumenty - stavebné povolenie (č. výst.\n328/1649/1970 z 12. novembra 1970), kolaudačné rozhodnutie\n(č. výst. 327/763/82/Ži 10 z 30. apríla 1982), projektová dokumentácia - JN. (vyhotovená Ing. arch. F. v januári 1971), náčrt\nareálu autoservisu. Vo vlastnom náleze znalec pod položkou 1 až 13 bližšie špecifikoval oceňovaný\nareál uvedením konkrétnych objektov a pomenovaním ich účelu. Následne (v ďalšej časti posudku)\nuviedol aj rozmery oceňovaných objektov. Možno preto vyvodiť, že požiadavke určitého vymedzenia\npredmetu písomného právneho úkonu vyhovuje aj písomný odkaz na inú listinu, z ktorej je predmet\núkonu objektívne rozpoznateľný, teda nezameniteľne konkretizovaný a že individualizácia predmetu\n\nzálohu vykonaná týmto spôsobom je, resp. bola zrejmá i tretím osobám (tento úkon sa premietol aj do\nevidencie nehnuteľností); určenie predmetu zmluvy tak vyhovuje zákonnej požiadavke vyplývajúcej z\nustanovenia § 151b ods. 4 v znení účinnom do 31. decembra 1992 (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho\nsúdu Českej republiky sp.zn. 21 Cdo 1332/2006).\nOtázkou platnosti predmetnej záložnej zmluvy sa napokon zaoberal aj Najvyšší súd SR, ktorý v konaní\no určenie neplatnosti predmetnej zmluvy rozsudkom z 30. apríla 2003, sp. zn. 2 Obo 11/2003 zmenil\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 17. apríla 2002, č. k. 62 Cb 43/98 - 151 tak, že žalobu o určenie\nneplatnosti záložnej zmluvy ohľadne stavieb nachádzajúcich sa na parcelách č. XXXXX/X. a XXXXX/\nX zamietol. V rozhodnutí sa najvyšší súd vysporiadal (v neprospech A., t. j. žalobcu v tomto konaní)\nv podstate s takými istými argumentami, ktoré žalobca použil aj v tomto konaní. Po zohľadnení vyššie\nuvedených argumentov niet dôvodu pre to, aby sa dovolací súd v súčasnosti odchýlil od názoru, ktorý bol\nvyslovený vo veci sp. zn. 2 Obo 11/2003. Žalobca totiž v obidvoch súdnych konaniach uvádzal rovnaké\nskutočnosti, z ktorých vyvodzoval neplatnosť predmetnej záložnej zmluvy. Navyše treba poukázať aj na\ntendenciu rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu, v zmysle ktorej ak určitá otázka hmotnoprávneho\nvzťahu účastníkov bola vyriešená v právoplatne skončenom konaní, je súd rozhodujúci v inom konaní (v\nktorom sa uplatňuje právo z rovnakého vzťahu účastníkov) riešením tejto otázky viazaný (viď uznesenia\nNajvyššieho súdu SR z 31. januára 2012, sp. zn. 1 Cdo 44/2010).\nPri opačnom hodnotení okolností konkrétneho prípadu (s prihliadnutím najmä na 11 ročný časový odstup\nod uzavretia zmluvy do podania predmetného návrhu) by v značnej miere bola ohrozená aj právna istota\nako dôležitý pilier ochrany práva, jasnosti, určitosti a stálosti štátnych rozhodnutí a riešenia sporných\nprávnych otázok a pomerov.\nZ obsahu spisu je tiež zrejmé, že žalobca sa pôvodne domáhal určenia neplatnosti záložnej zmluvy z 2.\napríla 1992, registrovanej bývalým Štátnym notárstvom Bratislava II 23. júna 1992 pod .č R III 178/92. Až\nv priebehu konania (na pojednávaní 22. marca 2006, č. l. 134) upravil žalobný návrh tak, že sa domáha\n(v zmysle jeho podania z 5. 5. 2006), určenia, že stavby súpisného čísla XXX na parc. č. XXXXX/\nX, stavba súp. č XXX na parc. č. XXXXX/X, stavba súp. č. XXX na parc. č.XXXXX/XX, stavba súp.\nč.XXXXX/X, stavba súp. č. XXXXX/X, stavba súp. č. XXX na parc. č. XXXXX/X, stavba súp. č. XXX na\nparc. č. XXXXX/X a stavba na parc . č. XXXXX/X zapísané na LV č. XXXX pre okres D., obec D., kat.\núz. R. nie sú zaťažené záložným právom v prospech žalovaného 2/, resp. v prospech žalovaného 1/)\npodľa záložnej zmluvy z 2. apríla 1992, zmluvy o postúpení pohľadávky z 31. októbra 2000 a zmluvy o\npostúpení pohľadávok z 19. júna 2002 a záložné právo tu nie je.\nV súvislosti so zmenou žalobného návrhu (vo vyššie uvedenom zmysle) treba, aby žalobca (v ďalšom\nkonaní) vysvetlil svoj myšlienkový pochod, ktorý ho viedol k tomu, že pre určenie neexistencie záložného\npráva presne vedel vymedziť nehnuteľnosti, ktoré nim nie sú zaťažené a na druhej strane, pre účely\nposúdenia predbežnej otázky tvrdil, že predmetná záložná zmluva nemôže byť platná pre neurčitosť\npredmetu zálohu - pre nedostatočnú identifukáciu založených nehnuteľností. Teda na jednej strane by\nsa (podľa žalobcu) mala predbežná otázka vyriešiť tak, že záložná zmluva je neplatná pre neurčitosť jej\npredmetu a na druhej strane by sa malo vyhovieť žalobe, ktorá presne vymedzuje nehnuteľnosti, ktoré\nnie sú zaťažené záložným právom vyplývajúcim z tej istej zmluvy. Ide tu o vnútorný rozpor, ktorý by\nžalobca v ďalšom konaní mal odstrániť a s ktorým sa súd musí náležite vysporiadať.\nPo vyriešení spomínanej základnej otázky platnosti právneho úkonu (záložnej zmluvy z 2. apríla 1992) zo\nspomínaných hľadísk sa súd bude zaoberať aj s ďalšími námietkami dovolateľa, ktoré doposiaľ neriešil,\nako aj s ďalšími úkonmi účastníkov konania bezprostredne nadväzujúcimi na tento právny úkon.\nKeďže rozsudok odvolacieho súdu a tiež aj rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci, generálny prokurátor Slovenskej republiky dôvodne podal mimoriadne\ndovolanie podľa § 243e ods. 1 O. s .p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., pretože to\nvyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo\nmožné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto\nrozhodnutia a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2, ods. 3 O. s. p. v spojení s\n§ 243i ods. 2 O. s. p.) s tým, že právny názor ním vyslovený je pre okresný súd záväzný.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}