{"guid": "5353cb46-1650-462e-85fd-3077bafc3db3:c1ea74fe-0073-4f62-800d-744f3b104519", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:9010899791.1", "spisova_znacka": "4MCdo/21/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/21/2010 z 28. 6. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2012, sp. zn. 4MCdo/21/2010, ECLI:SK:NSSR:2012:9010899791.1", "identifikacne_cislo": "9010899791", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Salajová", "sudca_id": 463, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-salajova-463", "datum_vydania": "2012-06-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-18", "nazov": "§ 18 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-18", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14.odsek-1", "nazov": "§ 14 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-18", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-15", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c1ea74fe-0073-4f62-800d-744f3b104519", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:9010899791.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9010899791.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:9010899791.1/text", "citacie_n": 6, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4MCdo/21/2010\n9010899791\n28. 06. 2012\nJUDr. Eva Sakálová\nECLI:SK:NSSR:2012:9010899791.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu JUDr. M. X., zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou Mandzák a spol., s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zámocká č. 5, proti žalovanej X., o ochranu\nosobnosti, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp.zn. 11 C 116/2004, v konaní o mimoriadnom\ndovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 22.\njúna 2010 sp.zn. 17 Co 283/2009, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 22. júna 2010 sp.zn. 17 Co\n283/2009 z r u š u j e a vec vracia Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Bratislava III rozsudkom z 2. októbra 2008 č.k. 11 C 116/2004-600 zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal ochrany svojej osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v súvislosti so\nzverejnením článkov v denníku X. z 26. októbra 2004 a 29. októbra 2004, a to „Y.“ (ďalej len „články“),\nktorými bolo podľa názoru žalobcu neoprávnene zasiahnuté do jeho práva na ochranu osobnosti,\nokrem iného i tvrdením, že je disciplinárne potrestaný za pochybné konkurzy, hoci rozhodnutia senátov\ndisciplinárnych súdov neboli právoplatné, čím bola porušená zásada prezumpcie neviny. Žalobcu\nzaviazal k povinnosti nahradiť trovy konania žalovanému v sume 17 890,33 € (538 964 Sk) do troch dní\nod právoplatnosti rozsudku.\nKrajský súd v Trenčíne na odvolanie žalobcu rozsudkom z 22. júna 2010 sp.zn. 17 Co 283/2009 rozsudok\nokresného súdu ako vecne správny potvrdil. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nUviedol, že okresný súd z vykonaného dokazovania vyvodil správny skutkový záver, že informácie,\nktoré žalovaná v článkoch uverejnila a ktoré sa dotýkali žalobcu, nie sú nepravdivé v údajoch, v ktorých\nby mohli zasiahnuť do jeho osobnostných práv. Podľa jeho názoru okresný súd správne konštatoval,\nže k porušeniu zásady prezumpcie neviny, k zásahu do osobnostných práv žalobcu, informáciami v\nčlánku z 26. októbra 2004 nedošlo. V čase publikovania tohto článku bol už žalobca totiž disciplinárne\npotrestaný rozhodnutím disciplinárneho súdu z 24. septembra 2004, v ktorom bol uznaný okrem iného\nza vinného, že v konkurznej veci sp.zn. 3 K 69/2000 ustanovil do konkurzného konania osobitného\nsprávcu konkurznej podstaty pre správu majetku úpadcu v rozpore so zákonom, ako aj bez žiadosti\nv zmysle opatrenia predsedníčky Krajského súdu v Bratislave. Práve ustanovenie správcov mimo\nporadia sa považovalo za podozrivé v súvislosti so zisteniami Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky, ktoré boli medializované na tlačovej konferencii v júni 2004, na ktorej boli poskytnuté verejnosti\ninformácie o postupoch, ako sa môžu zdravé firmy dostať do konkurzu. Z obsahu článku je tiež zrejmé,\nže minister spravodlivosti požiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby bol žalobca preradený z\nkrajského na okresný súd, kde už nebude môcť rozhodovať v konkurzoch. Podľa názoru odvolacieho\nsúdu, keď žalovaná informovala o disciplinárnom potrestaní žalobcu po rozhodnutí disciplinárneho\nsenátu o jeho potrestaní a uviedla, aký postih žalobcu navrhol minister spravodlivosti, tak uvedenú\ninformáciu uverejnila prijateľne\n\nza situácie, keď vo verejnosti rezonovala otázka konkurzov, v ktorých boli podozrenia z nezákonných\npraktík a prepojení záujmových subjektov. Preto, i keď disciplinárne konanie proti žalobcovi nebolo\nskončené, nedošlo k porušeniu zásady prezumpcie neviny.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal na základe podnetov žalobcu mimoriadne dovolanie\ngenerálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) podľa § 243e ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p. v spojení\ns § 237 písm. f/ a g/ O.s.p. Navrhol ho zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie\nkonanie. Namietal odňatie možnosti žalobcovi konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) nedoručením\nmu vyjadrenia žalovanej k jeho odvolaniu a rozhodovanie vo veci vylúčenou sudkyňou (§ 237 písm.\ng/ O.s.p.). Generálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní uviedol, že články, ktorými malo byť podľa\nnázoru žalobcu zasiahnuté do jeho práva na ochranu osobnosti, vychádzali z informácií týkajúcich sa tzv.\n„konkurznej mafie“, z medializovaných informácií o previerkach vykonaných na základe pokynu ministra\nspravodlivosti Slovenskej republiky na jednotlivých konkurzných súdoch, ale najmä z nadväzujúcich\nrozhodnutí príslušných disciplinárnych senátov, ktorými boli riešené konkrétne pochybenia sudcov\npreverovaných krajských súdov. Vo vzťahu k žalobcovi je nesporné, že dotknuté články vychádzali aj z\ndisciplinárneho konania, ktoré bolo proti nemu ako konkurznému sudcovi Krajského súdu v Bratislave\nvedené pod sp.zn. 1 Ds 15/2004. Rozhodnutím v tomto konaní bol žalobca uznaný vinným zo závažného\ndisciplinárneho previnenia na tom skutkovom základe, že v jemu pridelených veciach nekonal bez\nzbytočných prieťahov a súčasne, že ustanovil správcu konkurznej podstaty mimo poradia. Za toto\ndisciplinárne previnenie bolo žalobcovi uložené Najvyšším súdom Slovenskej republiky - disciplinárnym\nsenátom, zloženým z predsedníčky JUDr. M. I. a ďalších dvoch členov senátu, disciplinárne opatrenie,\nzníženie funkčného platu o 50% na obdobie troch mesiacov. Z odôvodnenia rozsudku Krajského\nsúdu v Trenčíne, senátu predsedníčky JUDr. M. I., preukázateľne vyplýva, že krajský súd (i okresný\nsúd) rozhodoval najmä pod vplyvom vyššie uvedeného disciplinárneho rozhodnutia, na ktoré priamo\nnadväzoval vo svojej argumentácii pri zdôvodňovaní oprávnenosti článkov uverejnených v denníku X..\nSkutočnosť, že JUDr. M. I. rozhodovala aj ako predsedníčka disciplinárneho senátu v disciplinárnom\nkonaní vedenom proti žalobcovi, aj ako predsedníčka senátu odvolacieho súdu, rozhodujúceho o\nodvolaní žalobcu proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v jeho veci o ochranu osobnosti, do ktorej malo\nbyť zasiahnuté vyššie uvedenými článkami, vychádzajúcimi aj z uvedeného disciplinárneho konania, a\ntieto konania spolu súviseli, pričom konanie o disciplinárnom previnení žalobcu predchádzalo konaniu\no ochranu osobnosti, odôvodňuje podľa jeho názoru záver, že u konajúcej sudkyne JUDr. M. I. možno\nmať pochybnosti o jej nezaujatosti s poukazom na čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, čl. 46 ods. 1 a čl. 141 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a § 14 ods.\n1 a § 15 ods. 1 O.s.p. Generálny prokurátor preto namietal, že v danej veci rozhodovala vylúčená\nsudkyňa, ktorá nepostupovala v zmysle § 15 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že sám žalovaný nemal reálnu\nmožnosť dozvedieť sa o zložení senátu odvolacieho súdu a vzniesť námietku zaujatosti voči konajúcej\npredsedníčke senátu odvolacieho súdu JUDr. M. I. a tak zabrániť tomu, aby vo veci rozhodovala vylúčená\nsudkyňa. Poukázal na porušenie procesných ustanovení O.s.p. odvolacím súdom, ktorý žalobcovi\nnedoručil vyjadrenie žalovanej k jeho odvolaniu. Podľa jeho názoru skutočnosť, že žalobcovi nebolo\nzo strany odvolacieho súdu doručené vyjadrenie žalovanej k jeho odvolaniu, spôsobila, že žalobca\nsa tak nedozvedel o zložení senátu odvolacieho súdu, ktorý ako prikázaný súd rozhodoval o jeho\nodvolaní podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a rozhodnutie verejne vyhlásil bez účasti\núčastníkov konania. Nedoručením predmetného vyjadrenia k odvolaniu došlo podľa názoru generálneho\nprokurátora zároveň i k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom, nakoľko bol ukrátený na svojom\nzákonnom procesnom práve. Na základe uvedeného generálny prokurátor považoval rozhodnutie\nodvolacieho súdu za nezákonné.\nŽalovaná vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora uviedla, že nie sú dané\ndôvody pre zrušenie rozhodnutia odvolacieho súdu. Podľa jej názoru napadnutý rozsudok, ani konanie,\nktoré mu predchádzalo, netrpí žiadnou z vád uvádzaných generálnym prokurátorom v mimoriadnom\ndovolaní. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhla podané mimoriadne dovolanie zamietnuť.\nŽalobca sa k mimoriadnemu dovolaniu osobitne nevyjadril. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nnavrhol odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 1. februára 2011 odložil vykonateľnosť rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne z 22. júna 2010 sp.zn. 17 Co 283/2009 v časti výroku, ktorým bol potvrdený\n\nrozsudok Okresného súdu Bratislava III z 2. októbra 2008 č.k. 11 C 116/2004-600, zaväzujúci žalobcu\nna náhradu trov konania žalovanej v sume 17 890,33 € (538 964 Sk), do rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora proti uvedenému rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení, že mimoriadne\ndovolanie podal včas generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 O.s.p.)\nproti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 243f ods. 1 a 2 O.s.p.), bez\nnariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal\nnapadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že mimoriadne\ndovolanie je dôvodné.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na\nnesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,\nale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi (§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2\nO.s.p.). Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými\nvadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. Vzhľadom na uvedenú zákonnú povinnosť Najvyšší súd Slovenskej republiky\npredovšetkým skúmal, či v konaní nedošlo k takýmto vadám.\nOsobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo k odňatiu možnosti žalobcovi konať pred súdom (§ 241 ods. 2\npísm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p.) nedoručením mu vyjadrenia žalovanej k jeho odvolaniu\na či vo veci (ne)rozhodovala vylúčená sudkyňa (§ 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 237 písm. g/\nO.s.p.) Dospel k záveru, že konanie je týmito vadami postihnuté a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť.\nGenerálny prokurátor namietal odňatie možnosti žalobcovi konať pred súdom tým, že mu odvolací súd\nnedoručil vyjadrenie žalovanej k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa.\nPod odňatím možnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný procesný\npostup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v\nobčianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada\nkonania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré\nprávo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.\nÚstavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nO vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval\nv rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom\nodňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny poriadok priznáva.\nZákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý\nsa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a\nv prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti\nakéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nZmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu\npovinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené\nzákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale\naj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z\n23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).\n\nPodľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom\nkonaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj\nvýchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinnosti a na úctu k právam iných osôb.\nV zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný\nzabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.\nZ obsahu spisu vyplýva, že k odvolaniu žalobcu zo 4. decembra 2008 proti rozsudku súdu prvého stupňa\n(č.l. 625) sa žalovaná písomne vyjadrila podaním, doručeným súdu prvého stupňa 3. februára 2009 (č.l.\n639), ktoré žalobcovi doručené nebolo. V spise nie je založená doručenka, ani uvedený pokyn sudcu,\ndoručiť toto vyjadrenie žalobcovi.\nPrávo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných účastníkov treba považovať za\nsúčasť práva na spravodlivý proces. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi\nkonania vytvára stav nerovnosti účastníkov v konaní pred súdom, čo je v rozpore s princípom\nkontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Keďže v danej\nveci vyjadrenie žalovanej k odvolaniu, obsahujúce jej názor k odvolaniu, podané s cieľom ovplyvniť\nrozhodnutie odvolacieho súdu, vyzývajúc na potvrdenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. nebolo\ndoručené žalobcovi, treba konštatovať, že v tejto súvislosti nebolo možné odvolacie konanie považovať\nza spravodlivé.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva z 27.\napríla 2010 v prípade Hudáková proti Slovenskej republike, v ktorom bolo poukázané na to, že princíp\nrovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania, vyžaduje, aby\nkaždej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré\nju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície proti jej protistrane (pozri napr. Nideröst-Huber proti\nŠvajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I).\nOkrem tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na\nkontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky\ndôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami,\nktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (por. Nideröst-Huber,\ncitované vyššie, ods. 24).\nDovolací súd poukazuje aj na to, že význam požiadavky, aby bolo vyjadrenie k odvolaniu zaslané\nvšetkým účastníkom konania, spočíva v potrebe zabezpečenia, aby procesné strany mali vieru vo výkon\nspravodlivosti a aby im nebola odopretá možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré by mohli ovplyvniť\nrozsudok súdu. Bolo preto povinnosťou odvolacieho súdu, aby pred svojím rozhodnutím o odvolaní, o\nktorom rozhodoval bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., poskytol odvolateľovi\nmožnosť vyjadriť sa l písomnému podaniu žalovanej (vyjadreniu k odvolaniu), keď tak neurobil súd\nprvého stupňa v rámci prípravy predloženia veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie.\nNa základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu základného práva žalobcu\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a slobôd (viď aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I ÚS 335/06),\nv dôsledku čoho bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).\nDovolací súd považoval za dôvodnú aj námietku generálneho prokurátora o rozhodovaní veci vylúčenou\nsudkyňou (§ 237 písm. g/ O.s.p.).\nPodľa § 237 písm. g/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak\nrozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval\nsenát.\nPodľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom\nna ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.\nPodľa § 14 ods. 2 O.s.p. na súde vyššieho stupňa sú vylúčení i sudcovia, ktorí rozhodovali vec na súde\nnižšieho stupňa, a naopak. To isté platí, ak ide o rozhodovanie o dovolaní.\n\nPodľa § 15 ods. 1 prvej a druhej vety O.s.p., ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený,\noznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú\nodklad.\nDovolací súd mal z obsahu spisu v danej veci preukázané, že JUDr. M. I. rozhodovala aj\nako predsedníčka senátu disciplinárneho súdu v disciplinárnom konaní vedenom proti žalobcovi\n(rozhodnutie z 24. septembra 2004 sp.zn. 1 Ds 15/2004), aj ako predsedníčka senátu odvolacieho\nsúdu, rozhodujúceho o odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa v jeho veci o ochranu\nosobnosti, do ktorej malo byť zasiahnuté vyššie uvedenými článkami, vychádzajúcimi aj z uvedeného\ndisciplinárneho konania a rozhodnutia. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu taktiež vyplýva, že\nodvolací súd pri rozhodovaní vychádzal aj z uvedeného disciplinárneho rozhodnutia (pozn. NS SR - v\nčase rozhodovania odvolacieho súdu v preskúmavanej veci už bolo predmetné disciplinárne rozhodnutie\nodvolacím senátom disciplinárneho súdu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie).\nPomerom sudcu k veci je aj skutočnosť, že získal informácie o veci inak, než dokazovaním a vnímaním\nvšetkého, čo vyšlo za konania najavo (napr. bol svedkom skutočnosti, ktorá sa vo veci stala predmetom\ndokazovania, bol s vecou niektorým z účastníkov oboznámený ešte pred začatím súdneho konania).\nV preskúmavanej veci bola JUDr. M. I. oboznámená s disciplinárnym konaním, vedeným proti žalobcovi\na rozhodnutím, ktoré vzišlo z tohto konania ešte pred odvolacím konaním, v ktorom rozhodovala o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvého stupňa. Mohla tak vnímať a hodnotiť v preskúmavanom\nkonaní vykonaný dôkaz (disciplinárne rozhodnutie vydané senátom disciplinárneho súdu, ktorému\npredsedala) inak, celkovejšie, než má možnosť sudca, ktorý sa s dôkazom zoznamuje prvýkrát v\nkonaní o určitej žalobe priamo alebo zo zápisnice. Podľa názoru dovolacieho súdu skutočnosť, že\nJUDr. M. I. rozhodovala ako predsedníčka senátu v oboch konaniach (disciplinárnom i odvolacom) a\ntieto konania spolu súviseli, pričom konanie o disciplinárnom previnení žalobcu predchádzalo konaniu\no ochranu osobnosti, odôvodňuje záver, že u konajúcej sudkyne možno mať pochybnosti o jej\nnezaujatosti. V danej veci bola preto JUDr. M. I. povinná v zmysle § 15 ods. 1 O.s.p. predsedovi\nsúdu neodkladne oznámiť skutočnosť, že ako predsedníčka disciplinárneho senátu rozhodovala o\ndisciplinárnom previnení žalobcu, ktoré disciplinárne rozhodnutie bolo podkladom článkov a predmetom\ndokazovania v danej veci, pre ktorú je vylúčená z rozhodovania. V konaní mohla urobiť len také úkony,\nktoré nepripúšťajú odklad. Predsedníčka senátu odvolacieho súdu JUDr. M. I. nepostupovala v súlade\ns procesným ustanovením § 15 O.s.p., ukladajúcim jej túto povinnosť a vo veci rozhodla.\nZ obsahu spisu je zároveň zrejmé, že žalobca nemal vedomosť, ktorému senátu odvolacieho súdu bola\nvec pridelená na rozhodnutie. V čase od doručenia vyjadrenia žalovanej k odvolaniu žalobcu, vrátane\nčasu od postúpenia veci na rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne totiž žalobca, ani jeho právny\nzástupca do spisu nenahliadali a neboli im odvolacím súdom doručované žiadne písomnosti, z ktorých\nby sa mohli dozvedieť, že vec bola pridelená práve senátu JUDr. M. I.. Navyše odvolací súd za splnenia\npodmienok uvedených v § 214 ods. 2 O.s.p. rozhodoval vo veci bez nariadenia pojednávania, pričom\nžalobca, ani jeho právny zástupca sa nezúčastnili verejného vyhlásenia rozsudku.\nNeexistencia žiadneho rozhodnutia o vylúčení JUDr. M. I. nebránila dovolaciemu súdu posúdiť túto\notázku pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle § 237 písm. g/ O.s.p. Po preskúmaní\ndospel dovolací súd k záveru, že v danej veci ide o taký pomer sudkyne k veci, ktorý vyvoláva\npochybnosti o jej nezaujatosti, z dôvodu ktorého je konanie zaťažené procesnou vadou podľa § 237\npísm. g/ O.s.p.\nProcesné vady podľa ustanovenia § 237 písm. f/ a g/ O.s.p. zakladajú prípustnosť dovolania a sú zároveň\ntiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané\nv konaní postihnutom tak závažnými procesnými vadami nemôže byť považované za správne. Preto\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.).\nZ dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho súdu je zaťažené procesnými vadami, generálny prokurátor\ndôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/\n\nO.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto\nochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto\nrozhodnutia a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243i\nods. 2 O.s.p.) s tým, že právny názor ním vyslovený je pre súd záväzný.\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§\n243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17Co/283/2009", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 335/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 335/06 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:28020ffe-33ba-487b-abe2-1f4c782985f1"}, {"guid": "ussr:9ff5e126-bd9c-4275-bb8c-ed1433a7b866", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 132/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 132/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 455, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ff5e126-bd9c-4275-bb8c-ed1433a7b866"}], "citovane_v": [{"guid": "cd8806ca-a519-4424-859c-1382bdf58d65:b21ac9a0-6d1f-4044-8e9b-10303cefdd83", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:3510208140.1", "spisova_znacka": "1Cdo/42/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/42/2023 z 26. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:3510208140.1"}, {"guid": "6e46a106-0f81-4ba8-8047-a012d2699541:9ead559e-c86e-4d5c-a892-72f5a40639b4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:1614203064.1", "spisova_znacka": "9Cdo/332/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/332/2021 z 29. 11. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-11-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:1614203064.1"}, {"guid": "2fa20f85-274c-48d8-bcc4-b8bb9f056f4e:2d136400-58da-4eef-9f4b-045f2ff56e38", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2021:1018201759.1", "spisova_znacka": "1Asan/17/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Asan/17/2020 z 24. 11. 2021", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2021-11-24", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2021:1018201759.1"}, {"guid": "4da4d3ed-549f-4830-8e2b-3603bdaa632d:7d93ffbf-4622-4ad7-be34-83a6d3191b56", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4124206761.1", "spisova_znacka": "8Co/26/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/26/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4124206761.1"}, {"guid": "02ca2956-28e2-419a-a79a-7235e3fb48ff:c87e1d09-50cb-4b25-90c5-c9936c3e0e0b", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:1304124344.4", "spisova_znacka": "17Co/262/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/262/2012 z 24. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:1304124344.4"}]}