{"guid": "10f1af76-7183-4e31-943f-23fa2070071d:fcead42b-d5d5-4a16-b96d-edf5f9346274", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:8011200872.1", "spisova_znacka": "1Sžr/45/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/45/2012 z 17. 4. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. apríla 2012, sp. zn. 1Sžr/45/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:8011200872.1", "identifikacne_cislo": "8011200872", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2012-04-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Kataster nehnuteľností"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-3", "nazov": "§ 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-31.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-31"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/162#paragraf-31"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fcead42b-d5d5-4a16-b96d-edf5f9346274", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:8011200872.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:8011200872.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:8011200872.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžr/45/2012\n8011200872\n17. 04. 2012\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2012:8011200872.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca\nPhD. a z členov JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej PhD. v právnej veci navrhovateľa:\nPOHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, proti odporcovi:\nSpráva katastra Humenné, so sídlom Štefánikova ul. č. 18, 066 01 Humenné, za účasti: Y., bytom XXX\nXX P. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. V-1773/08 zo dňa 8.9.2011, na odvolanie\nnavrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. januára 2012 č. k. 4Sp 8/2011-26,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11. januára 2012 č. k.\n4Sp 8/2011-26 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nRozhodnutím zo dňa 8.9.2011 č. V-1773/08 odporca v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z.\no katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších\npredpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 162/1995 Z.z.“) zamietol návrh na vklad záložného\npráva k nehnuteľnostiam dotknutým začatým vkladovým konaním.\nSvoje zamietavé stanovisko odôvodnil odporca tak, že neboli splnené podmienky na vklad.\nPlnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi, ktoré je súčasťou zmluvy o úvere je\nabsolútne neplatné. Je neurčité a nezrozumiteľné vo vzťahu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve záložcu.\nTaktiež je dôvodné pochybovať o tom, či dlžník mal možnosť zvoliť si sám svojho zástupcu. Je možné\npredpokladať, že advokát Mgr. Tomáš Kušnír je vopred určený navrhovateľom, a preto je možné dôvodne\npochybovať o tom, či bude dôkladne obhajovať záujmy splnomocniteľa. Plnomocenstvo je preto neplatné\naj pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu. Navyše návrh na vklad a záložné zmluvy neboli platne\npodpísané, podpisy navrhovateľa v návrhu a záložného veriteľa na zmluvách sú preskenované.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nProti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ cestou odporcu na Krajský súd v Prešove opravný\nprostriedok.\n\nKrajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie\nje dôvodný, preto podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie potvrdil.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, že správny orgán postupoval správne, ak\nnávrh na vklad zamietol z dôvodu neplatného plnomocentva. Toto je neplatné, pretože neobsahuje\nbližšie označenie nehnuteľností, ktoré sa mali stať predmetom zálohu, čo robí takéto dojednanie\nneurčité a nezrozumiteľné. Ide preto o absolútne neplatný právny úkon. Ide o plnomocenstvo v\nhmotnoprávnom vzťahu, preto nie je možné aplikovať v predmetnej veci ustanovenia týkajúce sa\nprocesného plnomocenstva.\nIII.\nOdvolanie navrhovateľa/stanoviská\nProti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie z 16.2.2012 (č. l. 32) v celom rozsahu,\nktoré odôvodnil v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. Podľa jeho názoru odporca i krajský súd vec nesprávne\nprávne posúdili.\nPodľa názoru navrhovateľa plná moc v úverovej zmluve spĺňa všetky náležitosti vyžadované\nObčianskym zákonníkom, a keďže bola splnená zákonom predpísaná písomná forma, možno ju\npovažovať za platnú. Vyplýva z nej jednoznačný zámer dlžníka splnomocniť Mgr. Kušníra pre prípad\ninsolventnosti dlžníka na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka. V\nčase podpisu navrhovateľ nevyžadoval od dlžníka predloženie listov vlastníctva, pretože od podpisu\núverovej zmluvy po insolventnosť často ubehne dlhšie časové obdobie a dochádza k rýchlym prevodom\nnehnuteľností za účelom ukracovania veriteľa.\nNa platnosť procesno-právneho splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia nehnuteľností, a teda\núčastník katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať presnú identifikáciu nehnuteľností\nv dohode o splnomocnení, a to najmä v prípade, ak z obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že\nzástupca je v mene a na účet záložcu oprávnený zriaďovať záložné právo ku všetkým nehnuteľnostiam\nvo vlastníctve záložcu. Plná moc je platným právnym úkonom, pretože je v písomnej forme, konajúce\nosoby pripojili svoje podpisy na jednej listine a z udeleného plnomocenstva je zrejmý rozsah zástupcovho\noprávnenia konať v mene a na účet zastúpeného.\nK obmedzeniu voľby dlžníka na výber splnomocneného zástupcu uviedol, že dlžník neprejavil svoj\nnesúhlas s Mgr. Kušnírom, neodmietol udelenie takejto plnej moci, ani túto plnú moc neskôr neodvolal.\nZáložné právo patrí k najvýznamnejším zabezpečovacím inštitútom. Má zabezpečovaciu a uhradzovaciu\nfunkciu. Záložná zmluva vo fáze, kedy mal správny orgán rozhodnúť o vklade, mala výhradne\nzabezpečovaciu funkciu. V prípade, že by pristúpil k využitiu uhradzovacej funkcie, má záložný veriteľ\npovinnosť vrátiť hodnotu výťažku prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Je preto vylúčené, hovoriť o\nrozpore s dobrými mravmi spôsobenými hrubým nepomerom medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky\na hodnotou nehnuteľnosti.\nKrajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď vyslovil, že rozhodnutie odporcu bolo zákonné, pretože\npodľa navrhovateľa sú Úverová zmluva, Udelené plnomocenstvo, ako aj Záložná zmluva platné.\nNa základe uvedených skutočností navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil\ntak, že rozhodnutie odporcu sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Zároveň žiadal o uloženie\npovinnosti odporcovi nahradiť navrhovateľovi trovy konania.\n\nOdporca sa k podanému odvolaniu proti rozsudku krajského súdu vyjadril listom zo 6.3.2012, v ktorom\nuviedol, že zotrváva na svojich doterajších podaniach a navrhuje napadnutý rozsudok v plnom rozsahu\npotvrdiť.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 zákona O.s.p.\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a\nže ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s O.s.p. odvolanie\nprípustné, bez nariadenia pojednávania. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť\ndní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17. apríla 2012 (§ 156 ods. 1\na ods. 3 OSP). Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2\nOSP jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) keď dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné,\npretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích\ndôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a\nvo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust.\n§ 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom\nrozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi\nzávermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu\nniektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení\na záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť\nodôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).\nZ administratívneho spisu Najvyšší súd zistil, že navrhovateľ uzavrel zmluvu o úvere dňa 11.12.2007 v\nzmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ako veriteľ s dlžníkom Y.. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť\ndlžníkovi úver v sume 3 000,-Sk, dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške\n5 040,-Sk. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra aby za\núčelom zabezpečenia jeho záväzku voči veriteľovi na základe úverovej zmluvy uzatvoril v jeho mene\nzáložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, ktoré\nbudú bližšie špecifikované na liste vlastníctva, vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy ako\nformu zabezpečenia splnenia úveru s tým, že pokiaľ nesplní riadne a včas podmienky úverovej zmluvy\ndo dodatočne poskytnutej lehoty jeden mesiac od uzavretia zmluvy, berie na vedomie, že v prípade\nuzatvorenia záložnej zmluvy vzniká k predmetným nehnuteľnostiam veriteľovi záložné právo vkladom\ndo katastra nehnuteľností.\nSplnomocnenie bolo udelené na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia\npríslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí záväzok voči veriteľovi na základe úverovej zmluvy, zostávajúci\nz nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne vynaložených za\núčelom jej zabezpečenia a vykonania príslušného zápisu. Dojednanie o plnomocenstve s klauzulou\n„plnomocenstvo prijímam\" je podpísané Mgr. Tomášom Kušnírom. Podpis dlžníka bol overený dňa\n11.12.2007. Dátum podpisu zmluvy je deň, v ktorý mal dlžník prevziať finančnú hotovosť od mandantára\nnavrhovateľa. Následne bola uzavretá záložná zmluva podľa § 151 a nasl. Občianskeho zákonníka\nmedzi navrhovateľom a dlžníkom v zastúpení advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom.\n\nNajvyšší súd ďalej zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať\nlegitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna\nistota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach\nrovnako.\nUvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom ustanovenia\n§ 250ja ods. 7 O.s.p.\nPodľa § 250ja ods. 7 O.s.p. platí, že ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd\nv obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať\nuž len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\nNa základe hore citovaného ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje na svoj rozsudok\nzo dňa 10. januára 2008 sp. zn. 8Sžo 30/2007 zverejnený v plnom rozsahu na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky <http://nssr.blox.sk/blox/cms/portal/sk/rozhodnutia>.\nNajvyšší súd tu konštatuje podobnosť skutkového stavu v prejednávanej veci s rozsudkom 8 Sžo\n30/2007 najmä v tom, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva v prospech záložného\nveriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú\nna základe Zmluvy o úvere uzavretej medzi navrhovateľom v pozícii záložného veriteľa na strane\nveriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči\nzáložcovi na vrátenie vyčíslenej istiny úveru a poplatku, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne\nz omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných\npodmienok, od omeškania až do zaplatenia.\nText odôvodnenia hore uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu sa ďalej v príslušnom rozsahu uvádza.\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) dospel k záveru, že napadnutý\nrozsudok podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny je treba potvrdiť.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.\nPodľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom\nrozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.\nPodľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané\nrozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí\nobdobne.\n............. [súd skutkové podrobnosti prípadu ďalej uvedené v rozsudku 8Sžo 30/2007 vzhľadom na ich\nirelevanciu k prejednávanej veci necituje] .........\nPodľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom.\nNeoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu\nSR napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).\n\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.\nZ vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu\nverejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon.\nPreto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom\nrozsahu a včas. Zákon č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv\nk nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) v ustanovení § 4 ods.\n1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do\nkatastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam\nv katastri.\nPodľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické\nurčenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a\nto o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu\na o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z\nvecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich\nzo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o\nnájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov (ďalej\nlen „právo k nehnuteľnosti“). Kataster slúži ako aj informačný systém, najmä na ochranu práv k\nnehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov,\nna ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu\nživotného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a\nostatných kultúrnych pamiatok ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovanie ďalších\ninformačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 katastrálneho zákona).\nV zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo\nzaniká právo k nehnuteľnostiam.\nPodľa § 16 ods. 2 veta prvá katastrálneho zákona správa katastra vykonáva štátnu správu na úseku\nkatastra v územnom obvode okresu.\nPodľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa\nzapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 28 ods. 2 citovaného zákona\npráva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra,\nak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa odseku 3 § 28 citovaného zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného\nrozhodnutia správy katastra o jeho povolení.\nV zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného\nrozhodnutia správy katastra.\nPodľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho\núkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Konanie o\npovolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona).\nV zmysle § 30 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne\na obsahuje:\na) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,\n\nb) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,\nc) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k\nnehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia\nsa všetky právne úkony,\nd) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom\ndotknuté, zapísané v katastri,\ne) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby\npodľa osobitného predpisu.\nPodľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä:\na) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra,\nv počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania a jej tri ďalšie vyhotovenia,\nb) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti\nnie je vpísané na liste vlastníctva,\nc) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,\nd) geometrický plán,\ne) ocenenie nehnuteľností,\nf) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,\ng) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa\nmusí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,\nh) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod\npodľa osobitného predpisu.\nPodľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä\noprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobenýv predpísanej forme, či sú prejavy\nvôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať\ns nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.\nPodľa ods. 2 § 31 citovaného zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na\nskutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.\nPodľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené správa katastra vklad povolí;\ninak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa\nkatastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.\nPodľa § 31 ods. 6 citovaného zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho\nvyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať opravný prostriedok. Správa\nkatastra doručí zmluvu s vyznačením rozhodnutia o povolení vkladu všetkým účastníkom konania (§\n31 ods. 7 katastrálneho zákona). V zmysle § 8 správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu\nvšetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva\nna správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra\npodanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.\n\nPodľa § 36b ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 79/1996 Z.z., ktorou sa\nvykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam\n(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny\núkon svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonom alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči\ndobrým mravom a to najmä, či\na) účastník bol spôsobilý na právne úkony,\nb) účastník nespôsobilý na právne úkony bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,\nc) za právnickú osobu konal oprávnený zástupca,\nd) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej\nzápisnice,\ne) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,\nktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje,\nf) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou,\na či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k\nzmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v intenciách vyššie citovaných ustanovení katastrálneho zákona a\nvyhlášky preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej\nmoci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (condicio sine qua non). Katastrálny zákon\nzakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a\npoznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou\núpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam\nvyžadujú dva úkony.\nPrvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania (napr. podľa Občianskeho a\nobchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším\núkonom je rozhodnutie správy katastra, ako správneho orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým\nsa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra. Inštitút vkladu je založený na\nzáklade konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia\nsa a zanikajú vkladom do katastra. Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej\nmoci štátu a je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k\nnehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu\nje miestne príslušná tá správa katastra, v ktorej obvode sa nachádza nehnuteľnosť.\nVkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,\npričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa\nvkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu\ns návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny\norgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú\npríkladmo uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje\naj v intenciách ustanovenia § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z.\nTo znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra\nako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho\nzákona a § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z.z.) posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv\nna povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení\nvkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.\nPodľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho\norgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.\n\nPrávny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe\nrozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme:\n1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu či iného\nštátneho orgánu,\n2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie).\nPri zmluvnom zastúpení rozlišujeme:\na) zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu\ndohodou o plnomocenstve (§ 23). Za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú právny vzťah\nzastúpenia, možno považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavreté medzi klientom a\nadvokátom,\nb) právny vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a\nobsahom (vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia;\nc) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia.\nV súdenom prípade plnomocenstvo (ako jednostranný právny úkon preukazujúci existenciu právneho\nvzťahu zastúpenia) bolo spísané priamo v zmluve o úvere (v strede textu), bez ďalšej prezentácie\nprípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a klientom. Z celého kontextu zmluvy\na jej podpisovania je nejasné akú vôľu mienil dlžník prejaviť podpísaním zmluvy. Zmluvu podpísal\n08.03.2006 (pozri dátum podpisu zmluvy), s tým, že vyhlásil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami\npre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a zároveň tieto spolu so zmluvou\nprevzal. Všeobecné podmienky zmluvy k návrhu na vklad pripojené neboli.\nNa tieto všeobecné podmienky na body 15. a 16. sa odvoláva zmluva pri splnomocnení veriteľa dlžníkom\nna všetky úkony vykonať sa majúce v centrálnom depozitári cenných papierov SR, a.s. Samotné\nplnomocenstvo dlžníkom podpísané nie je. Platný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka je,\nže k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným plnením. Sloboda a vážnosť\nsú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu.\nVôľa bez jej prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v\nskutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho\núkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie\nprávneho úkonu.Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď\nprípadný rozpor možno odstrániť výkladom.\nJe možné súhlasiť s právnym názorom krajského súdu, že dohoda o plnomocenstve je dvojstranný\nprávny úkon a ani dokazovaním nebolo zistené, že takáto zmluva platne bola uzavretá, ktorej existenciu\nmalo prezentovať plnomocenstvo uvedené v zmluve. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné\nodstrániť rozpor, čo mienil podpisom úverovej zmluvy, okrem súhlasu s prijatou sumou a o jej vrátením\nv navýšenom rozsahu a súhlasu so všeobecnými podmienkami zmluvy (ktoré zmluva o plnomocenstve\nneobsahuje), dlžník prejaviť.\nPodľa § 20 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v platnom znení, každý má právo na poskytnutie právnej\npomoci a môže o ňu požiadať ktoréhokoľvek advokáta.\nTakáto slobodná voľba advokáta v skutočnosti mohla byť obmedzená, ak v predtlači úverovej zmluvy,\nv textovej časti na rovnakej strane na ktorej sa uzatvárajú zmluvné podmienky pre poskytnutú výšku\núveru a podmienky jej vrátenia sa v samostatnej časti textu uvádza konkrétny advokát, ktorý má na\nzáklade plnomocenstva hájiť záujmy splnomocniteľa. Ako vyššie v rozsudku je uvedené nie je možné\njednoznačne vysloviť právny záver, že dlžník podpísaním úverovej zmluvy mienil uzavrieť aj zmluvu\n\no plnomocenstve a už vonkoncom nie, že tým mal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere\nadvokáta, ktorý háji jeho záujmy.\nÚstava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že v zmluvách o úvere je použitá forma zabezpečenia\núveru zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k dlžníkovej nehnuteľnosti s doložkou, že v\nprípade, ak úver nebude dlžníkom do určitého dňa vrátený, nadobudne veriteľ „úplné“ vlastnícke právo\nk nehnuteľnosti. Je potrebné uviesť, že dojednanie prevodu práva ako obligačného zabezpečovacieho\ninštitútu má v zásade len funkciu zabezpečovaciu a nie funkciu uhradzovaciu. Zmluvné dojednanie,\nktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku\nnesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným\nsvojim účelom a obsahom, podľa názoru odvolacieho súdu obchádza zákon, a je teda v zmysle § 39\nObčianskeho zákonníka neplatné.\nNapokon najvyšší súd poukazuje aj na to, že obchádzanie zákona spočíva i vo vylúčení záväzného\npravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku\nčoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem legis“\npredstavuje postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou\nnormou nepredvídaný a nežiaduci.\nZákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o\nzastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy je potrebné však posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti,\nto znamená, čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť\nnie len zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod\ndlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než\nje výška plnenia povinného z úverovej zmluvy.\nPreto aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu a súdu prvého stupňa, že týmto\npostupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností\nvyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.\nZ hore uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom a\nkrajský súd nepochybil, ak jeho rozhodnutie potvrdil.“ [koniec citácie rozsudku zo dňa 10. januára 2008\nsp. zn. 8Sžo 30/2007].\n\nVzhľadom na to, že právne vyhodnotenie účinkov plnomocenstva, ktoré mal dlžník údajne udeliť\nv prejednávanej katastrálnej veci svojmu zástupcovi, tvorí jadro veci spornej medzi účastníkmi, s\nprihliadnutím na hore uvedené detailné právne závery ako aj na to, že citovaný rozsudok sa vysporiadal s\npodstatnou časťou odvolacích námietok navrhovateľa, sa konajúci senát Najvyššieho súdu k nim bližšie\nuž nevyjadruje.\n\nNa základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nnavrhovateľa ako aj argumentácie odporcu, a tiež s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich\npredchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. 8Sžo 30/2007, pri ktorom\nNajvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena\nprávneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho\nstanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 v spojení s §\n250l ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n\nO práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v\nspojitosti s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému navrhovateľovi právo na\nnáhradu trov tohto konania nevzniklo.\nNajvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. rozhodol\nbez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo\nna prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo\no vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava vzťahov týkajúcich sa evidencie nehnuteľností vychádza\nz verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať\ndokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\nVkladové konanie podľa katastrálneho zákona\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c\nods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Sp/8/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:e9e602ec-81fb-4b4a-ac19-6e1f1c087f86", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 17/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/99 z 22. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-22", "citacie_n": 992, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.17.1999.1"}, {"guid": "10ac63fc-d149-4b70-acbf-1db5df06a8bd:34b48e6a-32f3-4fa0-8841-8ddb99a97b29", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1011200429.2", "spisova_znacka": "4Sp/8/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sp/8/2011 z 5. 6. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-06-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1011200429.2"}], "citovane_v": []}