{"guid": "fd6ccc16-8e38-4770-8d25-a86383240334:ba8cccaf-fb6f-4cf7-9418-269a89eb03d0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:7609205396.1", "spisova_znacka": "2MCdo/5/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/5/2012 z 31. 10. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2012, sp. zn. 2MCdo/5/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:7609205396.1", "identifikacne_cislo": "7609205396", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "datum_vydania": "2012-10-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/274", "nazov": "zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/274-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/1962/23", "nazov": "zákon č. 23/1962 Zb. o poľovníctve", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1962/23", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/23-1962"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ba8cccaf-fb6f-4cf7-9418-269a89eb03d0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:7609205396.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:7609205396.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:7609205396.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/5/2012\n7609205396\n31. 10. 2012\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2012:7609205396.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Poľovníckeho združenia vlastníkov poľovných\npozemkov, so sídlom v Klčove, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom v Prešove,\nHlavná 19, proti žalovaným 1/ Poľovníckemu združeniu Jablonov, so sídlom v Jablonove, zastúpenému\nJUDr. Tiborom Bašistom, advokátom v Poprade, Nám. sv. Egídia 95, 2/ TATRA - AGROLEV, s.r.o., so\nsídlom v Levoči, Nový dvor 16/3002, 3/ Mgr. Adriánovi Fabiánovi, správcovi konkurznej podstaty úpadcu\nPoľnohospodárske družstvo JABLONOV, okres Levoča v konkurze, Prostějovská 8804/37/A, Prešov,\n4/ Ing. Alexandre Chapčákovej, správkyni konkurznej podstaty úpadcu AGRODRUŽSTVO Nemešany,\no určenie neplatnosti právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn.\n9 C 91/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku\nKrajského súdu v Košiciach z 23. júna 2011 sp. zn. 1 Co 191/2010, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Košiciach z 23. júna 2011 sp. zn. 1 Co 191/2010 z r u š u j e a vec mu\nvracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Spišská Nová ves rozsudkom z 25. marca 2010 č.k. 9 C 91/2009-172 určil, že zmluva o\nnájme výkonu práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíri Klčov uzatvorená medzi žalovanými 1/ a\n2/ z 20. októbra 2001 (správne má byť 20.12.2001) je neplatná. Ďalším výrokom rozsudku okresný súd\nurčil, že zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíri Klčov uzatvorená\nmedzi žalovanými 1/ a 3/ z 26. apríla 2001 je neplatná. Napokon tretím výrokom súd prvého stupňa\nurčil, že zmluva o nájme výkonu práva poľovníctva v uznanom poľovnom revíri Klčov uzatvorená medzi\nžalovanými 1/ a 4/ z 3. januára 2002 je neplatná. O trovách rozhodol Okresný súd Spišská Nová Ves\nsamostatným uznesením z 29. apríla 2010 č.k. 9 C 91/2009-191 tak, že žalovaných zaviazal\nzaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ladislava Lukáča\ntrovy konania vo výške 801,76 € do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým,\nže žalobca mal vo schválenom poľovnom revíre Klčov uzavreté zmluvy o nájme výkonu poľovníctva s\nvlastníkmi, resp. správcami pozemkov v celkovej výmere 2 456,4055 hektára a ešte v roku 2003 podal\nžiadosť o schválenie nájomných zmlúv. V konečnom dôsledku však tieto zmluvy neboli schválené len\npreto, že práva a povinnosti vyplývajúce zo zákona o poľovníctve môže v poľovnom revíre realizovať\nlen jeden užívateľ a v tom čase už boli schválené zmluvy žalovaného l/ na nájom výkonu poľovníctva\nohľadne 56,9 % celkovej výmery poľovných pozemkov. Súd prvého stupňa však dospel k záveru, že\nak by došlo k vysloveniu neplatnosti predmetných zmlúv, mal by žalovaný l/ zazmluvnených len 32 %\npozemkov a väčšinovým užívateľom by bol žalobca, ktorý by mohol opätovne požiadať o schválenie ním\nuzavretých zmlúv. Preto mal za to, že žalobca preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu na\nurčení neplatnosti zmlúv o výkone práva poľovníctva medzi žalovaným l/ a žalovanými 2/ až 4/, ktoré v\nzmysle § 80 ods. l nového zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z.z., účinného od l. septembra 2009 zostali\nv platnosti na dobu, na ktorú boli uzavreté. Pokiaľ ide o posúdenie samotnej neplatnosti uvedených\nzmlúv, vychádzal súd prvého stupňa z ustanovenia § 14 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve platného\nv čase ich uzavretia, v zmysle ktorého o výkone práva poľovníctva rozhodujú vlastníci poľovných\n\npozemkov v poľovnom revíre, ktorí môžu tento výkon prenajať za odplatu. Vykonaným dokazovaním\nmal za preukázané, že v čase uzatvorenia predmetných zmlúv neboli žalovaní 2/ až 4/ vlastníkmi\npoľovných pozemkov v poľovníckom revíre Klčov, ale tieto mali len v prenájme od ich vlastníkov na\npoľnohospodárske účely. Tvrdenie, že súčasťou týchto zmlúv boli doklady preukazujúce vlastníctvo,\nresp. správu poľovných pozemkov, nebolo v konaní preukázané. Práve naopak, z výpovede svedka\nQ. ako aj oznámenia Obvodného lesného úradu v Poprade mal súd prvého stupňa za preukázané, že\ntakéto prílohy v čase uzatvorenia predmetných zmlúv ani neexistovali. Z rozhodnutia Krajského lesného\núradu v Prešove z roku 2005 napokon vyplývalo, že prenajímatelia nepredložili ani plnomocenstvo od\nvlastníkov pozemkov na uzatvorenie týchto zmlúv a preto rozhodnutie o schválení týchto zmlúv bolo\nzrušené. Preto prvostupňový súd konštatoval, že zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva uzatvorené\nmedzi žalovanými boli uzavreté v rozpore so zákonom, a tak sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka\nabsolútne neplatnými právnymi úkonmi.\nO trovách konania rozhodol prvostupňový súd samostatným uznesením, keď na ich náhradu podľa §\n142 ods. 1 O.s.p. zaviazal neúspešných žalovaných spoločne a nerozdielne. Trovy konania žalobcu\npredstavovali trovy súvisiace so zaplatením súdneho poplatku a s právnym zastupovaním, pričom pri\nich vyčíslení prvostupňový súd vychádzal z vyúčtovania právneho zástupcu.\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom z 23. júna 2011 sp. zn. 1 Co 191/2010 o odvolaní žalovaného 1/\na žalovanej 4/ rozhodol tak, že potvrdil rozsudok vo veci samej, aj uznesenie o trovách konania.\nVyslovil, že žalovaní 1/ a 4/ sú povinní nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume\n147,50 € a žalovaní 2/ a 3/ nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení\nsvojho rozhodnutia uviedol, že podmienkou pre vyhovenie určovacej žalobe o neplatnosti právneho\núkonu podanej podľa § 80 písm.c/ O.s.p. je, že žalobca má na takomto určení naliehavý právny záujem.\nSúd prvého stupňa nepostupoval správne, keď otázku naliehavého právneho záujmu posudzoval podľa\nokolností tvrdených žalobcom v návrhu podanom ešte za účinnosti pôvodného zákona o poľovníctve č.\n23/1962 Zb. Odvolací súd poznamenal, že právny záujem musí existovať ku dňu rozhodnutia súdu o\nurčení neplatnosti právneho úkonu, t.j. v danom prípade ho bolo nutné posúdiť v nadväznosti na právny\nstav vyplývajúci z nového zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z.z., ktorý už bol platný a účinný v čase\nrozhodovania okresného súdu. Okresný súd sa pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu žalobcu\npodrobne zaoberal tým, že žalobca mal uzavreté zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva v uznanom\nPoľovnom revíre Klčov s vlastníkmi poľovných pozemkov a vychádzal z toho, že pre prípad určenia\nneplatnosti predmetných zmlúv uzavretých medzi žalovanými by žalobca mohol opätovne požiadať\no schválenie týchto uzavretých zmlúv. To by však podľa názoru odvolacieho súdu obstálo len pre\nprípad, že by bolo možné pokračovať v správnom konaní o schválení nájomných zmlúv uzavretých\nžalobcom podľa § 16 ods. 1 pôvodného zákona o poľovníctve. To, či predchádzajúce správne konanie\no schválení zmlúv žalobcu bolo zastavené (ako to tvrdí žalovaný 1/), alebo či bolo prerušené (ako to\ntvrdí žalobca), t.j. či by bolo v ňom možné pokračovať v zmysle prechodného ustanovenia § 80 ods. 4\nnového zákona o poľovníctve, nebolo s istotou preukázané. Odvolací súd to ponechal na ďalší postup\npríslušného správneho orgánu, pretože to z hľadiska posúdenia naliehavého právneho záujmu žalobcu\nnepovažoval za rozhodujúce. Odvolací súd vychádzal z toho, že pre prípad možného pokračovania v\npôvodnom konaní by bolo možné stotožniť sa so záverom súdu prvého stupňa. Ak by ale aj nebolo\nmožné pokračovať v začatom správnom konaní podľa doterajšieho právneho stavu, treba podľa názoru\nodvolacieho súdu brať do úvahy právny stav vyplývajúci z nového zákona o poľovníctve č. 274/2009\nZ.z., keď už príslušný obvodný lesný úrad takéto zmluvy o užívaní poľovného revíru neschvaľuje, ale\nlen eviduje (§ 16), pričom zmluvu nezaeviduje, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná\nzmluva (ods. 2 tohto ustanovenia). Odvolací súd mal za to, že ak by doterajšie zmluvy o nájme výkonu\npráva poľovníctva boli absolútne neplatné, nemôžu byť prekážkou evidencie nových zmlúv, takže taký\npoľovný revír, na užívanie ktorého boli uzavreté neplatné nájomné zmluvy, sa stáva voľným, a to pre\nkohokoľvek, kto ako budúci užívateľ môže s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného\npoľovného revíru uzavrieť zmluvu o jeho užívaní podľa § 14 tohto zákona. Posudzovanie toho, či mal\nžalobca uzavreté zmluvy s vlastníkmi poľovných pozemkov pre účely schválenia podľa pôvodného\nzákona o poľovníctve, by už z tohto hľadiska nebolo rozhodujúce. Keď sa v dôsledku absolútnej\nneplatnosti týchto zmlúv stáva uvedený poľovný revír „voľným“, otvára sa priestor pre postup podľa § 11\na nasl. nového zákona o poľovníctve aj pre žalobcu (ale aj pre žalovaného 1/, či iné subjekty vyplývajúce\nz ustanovenia § 13 ods. 1 zákona). Žalobcovi ako organizačnej jednotke poľovníckej organizácie z\ntohto dôvodu nemožno uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti týchto zmlúv. O trovách\n\nkonania rozhodol tak, že zaviazal žalovaných 1/ a 4/ zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania podľa\n§ 142 ods. 1 O.s.p.\nProti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu podal na podnet\nžalovaného 1/ mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Žiadal rozhodnutia\nsúdov zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Spišská Nová Ves na ďalšie konanie. Dôvodil, že odvolací súd\nsvojím postupom v odvolacom konaní zaťažil konanie vadami v zmysle § 243e ods. 1 O.s.p. v spojení\ns § 243f ods. 1 písm. b/, ods. 1 písm.c/ O.s.p. Generálny prokurátor uviedol, že iba pri preukázaní\nnaliehavého právneho záujmu sa súd môže zaoberať vecnou stránkou určovacieho návrhu. Generálny\nprokurátor videl nesprávne právne posúdenie v tom, že súdy napriek tomu, že stav ohrozenia práva\nalebo neistoty právneho stavu nebol v konaní žiadnym spôsobom preukázaný, konštatovali preukázanie\nnaliehavého právneho záujmu žalobcu, a to len na základe toho, že tento mal mať uzatvorené zmluvy\no nájme výkonu práva pre poľovný revír Klčov vo výmere 2 456,4055 ha a vzhľadom na uzatvorené\nzmluvy medzi žalovanými je jeho právne postavenie neisté. Ďalej generálny prokurátor uviedol, že\nokrem toho, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, trpí aj inou vadou, ktorá\nmala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Inú vadu konania videl generálny prokurátor v tom,\nže odvolací súd nevykonal žiaden dôkaz, ktorý by mal slúžiť k verifikácii právne významnej skutočnosti,\na to preukázaniu či bolo predchádzajúce správne konanie o schválení zmlúv žalobcu zastavené alebo\nči bolo prerušené, t.j. či by bolo v ňom možné pokračovať v zmysle prechodného ustanovenia § 80 ods.\n4 zákona č. 274/2009 Z.z.\nOstatní účastníci konania sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd príslušný na konanie o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods.\n3 O.s.p.) po zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas (§ 243g O.s.p.) na podnet žalovaného 1/\ngenerálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok v napadnutej\nčasti a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené vo vzťahu k rozsudku odvolacieho\nsúdu.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v\nkonaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení\nveci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní\nuplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá\nprocesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v\nmimoriadnom dovolaní označené, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.\nVzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať\nvždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z\nprocesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na\nposúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád\nvymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí\ndo právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom\nkonania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa\nuž prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie\nkonania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť\nkonať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto\nsamosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle § 237 O.s.p. generálny prokurátor Slovenskej republiky\nnenamietal. V dovolacom konaní však vyšla najavo vada konania v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p.\n\nDôvodom zakladajúcim prípustnosť mimoriadneho dovolania podľa § 237 písm.f/ O.s.p., je vadný postup\nsúdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala možnosť pred ním konať a uplatňovať\nprocesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených\nzáujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm.f/ O.s.p. významná ide najmä vtedy, ak súd v konaní\npostupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi\na týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.\nDovolací súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci práve o takýto prípad ide, t.j. že konanie\nodvolacieho súdu a jeho rozhodnutie je postihnuté vadou podľa citovaného zákonného ustanovenia.\nV prejednávanej veci súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca v priebehu konania dostatočne\npreukázal naliehavý právny záujem na vyslovenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Okresný súd\nposudzoval otázku naliehavého právneho záujmu podľa okolností tvrdených žalobcom v návrhu\npodanom ešte za účinnosti pôvodného zákona o poľovníctve č. 23/1962 Zb.\nOdvolací súk k otázke posúdenia existencie naliehavého právneho záujmu uviedol, že ten musí existovať\nku dňu rozhodnutia súdu o určení neplatnosti právneho úkonu, t.j. v danom prípade ho bolo nutné\nposúdiť (a odvolací súd ho aj posúdil) v nadväznosti na právny stav vyplývajúci z nového zákona o\npoľovníctve č. 274/2009 Z.z., ktorý už bol platný a účinný v čase rozhodovania súdu prvého stupňa.\nOdvolací súd ďalej uviedol, že podľa nového zákona o poľovníctve už príslušný obvodný lesný úrad\nzmluvy o užívaní poľovného revíru neschvaľuje, ale len eviduje (§ 16 zákona o poľovníctve), pričom\nzmluvu nezaeviduje, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva (§ 16 ods. 2 zákona\no poľovníctve). Odvolací súd mal za to, že ak by doterajšie zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva\nboli absolútne neplatné, nemôžu byť prekážkou evidencie nových zmlúv, takže taký poľovný revír, na\nužívanie ktorého boli uzavreté neplatné nájomné zmluvy, sa stáva voľným, a to pre kohokoľvek, kto\nako budúci užívateľ môže s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru\nuzavrieť zmluvu o jeho užívaní podľa § 14 tohto zákona.\nOdvolací súd teda posudzoval danosť naliehavého právneho záujmu na rozdiel od súdu prvého stupňa\n(ktorý ho posudzoval podľa ustanovení zákona č. 23/1962 Zb.) podľa ustanovenia § 16 ods. 1, 2\nzákona č. 274/2009 Z.z. Odvolací súd bol pri rozhodovaní toho názoru, že existenciu naliehavého\nprávneho záujmu je potrebné posúdiť podľa iného zákona (ktorý pri doterajšom rozhodovaní o danosti\nnaliehavého právneho záujmu nebol použitý), ako ho posúdil súd prvého stupňa a zároveň opomenul\nsvoju zákonnú povinnosť vyzvať účastníkov, aby sa vyjadrili k možnej aplikácii tohto iného zákona\n(zákonného ustanovenia). Použitie iného ustanovenia zákona je rozhodujúce pre rozhodnutie veci, lebo\ntýmto iným zákonným ustanovením odvolací súd odôvodnil existenciu naliehavého právneho záujmu\nžalobcu na rozhodnutie vo veci (iba v prípade preukázania naliehavého právneho záujmu sa súd môže\nzaoberať vecnou stránkou určovacieho návrhu).\nDovolací súd je toho názoru, že toto konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo mimoriadnym dovolaním\nnapadnuté rozhodnutie, neprebehlo podľa zásad spravodlivého procesu.\nAk je odvolací súd toho názoru, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri\ndoterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov\nkonania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili (§ 213 ods. 2 O.s.p.).\nZ ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\nPodľa § 1 O.s.p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom\nsúdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov\n\núčastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinnosti a na úctu k právam\niných osôb.\nZmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu\npovinnosť o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom,\nsúd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj\npovinnosťami, ktoré z toho postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z\n23. augusta 2001 sp. zn. II. ÚS 14/2001 a z 13. novembra 2002 sp. zn. II. ÚS 133/2002).\nPrávo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a\nslobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1) zabezpečujú\na vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (napr. § 41 O.s.p., § 123 O.s.p.,\n§ 115 O.s.p. a pod.). Obsahom práva na súdnu ochranu v rámci spravodlivého procesu je i právo\núčastníka, aby sa jeho vec ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.\nPodľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd svojím vyššie uvedeným postupom porušil právo\nžalovaných na spravodlivý proces, pretože tým, že svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných\nprávnych záveroch než súd prvého stupňa, v skutočnosti odňal žalovaným právo namietať správnosť\njeho právneho názoru na inštančne vyššom súde. K novým právnym záverom odvolacieho súdu sa\nžalovaní nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré z hľadiska doterajších právnych\nzáverov súdu prvého stupňa, sa nejavili významné. Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri\nposúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne vyzvať účastníkov konania,\naby sa k týmto iným právnym záverom (resp. k aplikácii iných zákonných ustanovení rozhodujúcich pre\nrozhodnutie vo veci) vyjadrili. Svojím postupom teda účastníkom odňal možnosť konať pred súdom v\nzmysle § 237 písm.f/ O.s.p. Táto vada je tak závažnou procesnou vadou, že rozhodnutie vydané v\ntakomto konaní, nemôže byť považované za správne.\nZ uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zrušil a\nvec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p.).\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a trovách konania o\nmimoriadnom dovolaní (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}