{"guid": "634c74c2-c5c1-4385-abb7-36ec7743fc15:fdf572fc-6d49-45d5-b552-fb1a47f67fa7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:7208233141.1", "spisova_znacka": "2MCdo/14/2011", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/14/2011 z 30. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2012, sp. zn. 2MCdo/14/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:7208233141.1", "identifikacne_cislo": "7208233141", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Kolcun", "sudca_id": 415, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-kolcun-415", "datum_vydania": "2012-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-230", "nazov": "§ 230 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-230", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-230"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/513#paragraf-230"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fdf572fc-6d49-45d5-b552-fb1a47f67fa7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:7208233141.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:7208233141.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:7208233141.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/14/2011\n7208233141\n30. 10. 2012\nJUDr. Jozef Kolcun\nECLI:SK:NSSR:2012:7208233141.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kolcuna a členov\nsenátu JUDr. Martina Vladika a JUDr. Viery Petríkovej, v právnej veci žalobcu Y. H., bývajúceho v F.,\nzastúpeného JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom v Košiciach, Zvonárska č. 8, proti žalovaným 1/ A.\nH., bývajúcej v F., zastúpenej JUDr. Vladimírom Klepáčom, advokátom v Košiciach, Krmanova č. 16, 2/\nStavebnému bytovému družstvu Košice II, so sídlom v Košiciach, Bardejovská č. 3, o určenie neplatnosti\nkúpnej zmluvy, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 20 C 125/2008, o mimoriadnom dovolaní\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 21. októbra\n2010 sp. zn. 1 Co 62/2010, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie z a m i e t a .\nŽalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobcovi trovy dovolacieho konania v sume 77,29 €, ktoré tvoria trovy\nprávneho zastúpenia do troch dní, na účet JUDr. Jozefa Chmuru.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Košice II rozsudkom z 15. decembra 2009 č.k. 20 C 125/2008-71 určil, že zmluva o prevode\nvlastníctva k družstevnému bytu č. XX na ul. F.. XX Y. uzavretá medzi žalovanými 17. septembra 2008 je\nneplatná a zároveň žalovaných zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania 302,24\n€ do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že rozhodnutím žalovaného 2/ zo 7. marca\n1985 bol žalovanej ako členke bytového družstva pridelený byt č. XX na ul. F.. Žalobca uzatvoril so\nžalovanou 1/ manželstvo 20. júla 1985. Zmluvou o prevode členských práv z 28. januára 1998 žalovaná\n1/ ako členka bytového družstva previedla na žalobcu všetky svoje práva a povinnosti, ktoré ako členka\na nájomkyňa družstevného bytu mala. Manželstvo žalobcu a žalovanej 1/ bolo právoplatne rozvedené\n25. októbra 2005. Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo 17. septembra 2008, previedol\nžalovaný 2/ vlastníctvo k predmetnému bytu na žalovanú 1/. Podľa názoru súdu skutočnosť, že manželia\nuzatvorili zmluvu o prevode členských práv a povinností, je rozhodujúcou právnou skutočnosťou, ktorá\nzmenila právne postavenie účastníkov ako manželov v Stavebnom bytovom družstve. Nie je žiadny\nprávny dôvod považovať zmluvu o prevode členských práv a povinností za neplatnú, lebo táto bola\nuzavretá v súlade s § 230 Obchodného zákonníka a Stanovami Stavebného bytového družstva Košice\nII. Vzhľadom k tomu, že rozvodom manželstva účastníkov nájom a členstvo ani jednému z nich\nnezaniklo, bolo povinnosťou žalovaného 2/ uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu so spoločnými\nnájomcami, ktorými boli žalobca a žalovaná 1/. Tým, že zmluva bola uzavretá len so žalovanou 1/ ako\njedným zo spoločných nájomcov a spoločných členov družstva, treba považovať takýto právny úkon\nv zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný, keďže obsahom aj účelom odporuje\nzákonu, tento zákon obchádza, ba dokonca sa prieči dobrým mravom. Žalobca takto bez akéhokoľvek\nprávneho dôvodu týmto úkonom prišiel o vlastníctvo k bytu, ale aj o možnosť bývania. Súd mal za to,\nže je daný naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe, lebo v danom prípade je tu aktuálny\n\nstav objektívnej právnej neistoty žalobcu. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že zmluva o prevode\nvlastníctva družstevného bytu nie je platná, a preto návrhu v tejto časti vyhovel a nárok žalobcu ohľadom\nzrušenia práva spoločného nájmu k tomuto bytu súd vylúčil na samostatné konanie (uznesenie z 26.\nmarca 2009 č.k. 20 C 125/2008-52). O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.\nKrajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaných rozsudkom z 21. októbra 2010 sp. zn. 1 Co 62/2010\nrozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Žalovaným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť\nžalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 149,22 € na účet zástupcu žalobcu JUDr. Jozefa Chmuru\ndo 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovanej 1/ vzniklo pred\nuzavretím manželstva právo na pridelenie predmetného družstevného bytu a následne uzavretím\nmanželstva 20. júla 1985 obom účastníkom vzniklo právo spoločného užívania tohto bytu (§ 176\nObčianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991), resp. od 1. januára 1992 spoločný nájom bytu (§ 871\nods. 1 Občianskeho zákonníka). Počas trvania manželstva 28. januára 1998 (manželstvo účastníkov\nbolo právoplatne rozvedené až 25. októbra 2005) žalobca a žalovaná 1/ uzavreli zmluvu o prevode\nčlenských práv a povinností v súlade s § 230 Obchodného zákonníka a tým žalovaná 1/ ako členka\nstavebného bytového družstva previedla svoje členské práva a povinnosti k bytu č. XX na ul. F. na\nžalobcu. Aj odvolací súd bol toho názoru, že uvedenou zmluvou o prevode členských práv a povinností\nvzniklo obom účastníkom ako manželom nielen právo spoločného nájmu k spornému bytu, ale aj\nspoločné členstvo v bytovom družstve. Manželia, ktorým svedčí právo spoločného nájmu družstevného\nbytu, si síce nemôžu dohodnúť vznik ich spoločného členstva v bytovom družstve, avšak nič nebráni\ntomu, aby manžel, ktorý je členom družstva previedol svoje členské práva a povinnosti na druhého\nmanžela. Okamihom účinnosti dohody zanikne doterajší právny vzťah k bytu a novou dohodou so\nstavebným bytovým družstvom uzavretou za trvania manželstva už s obidvomi manželmi spolu s\nprávom spoločného nájmu bytu vzniká aj spoločné členstvo manželov v družstve. Tak tomu bolo aj\nv prejednávanej veci. Keď účinnosťou dohody o prevode členských práv a povinností z 28. januára\n1998 všetky práva a povinnosti žalovanej 1/ súvisiace s družstevným bytom za trvania manželstva\nprešli na žalobcu, ktorému vzniklo právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu počas trvania\nmanželstva, s právom spoločného nájmu bytu vzniklo obom manželom aj spoločné členstvo v družstve\nv súlade s § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rozvodom manželstva účastníkov nedošlo k zániku\nspoločného nájmu ani spoločného členstva v bytovom družstve, byt bolo možné v súlade s § 16 ods.\n1 zákona č. 182/1993 Z.z. previesť len do vlastníctva oboch účastníkov (žalobcu a žalovanej 1/) ako\nspoločným nájomcom, pokiaľ ešte nedošlo k zrušeniu spoločného nájmu bytu (§ 705 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka). Žalovaný 2/ takto nepostupoval, keď napriek tomu, že nedošlo k zrušeniu práva spoločného\nnájmu bytu, byt previedol iba do vlastníctva žalovanej 1/. Za správny preto odvolací súd považuje\nzáver súdu prvého stupňa, že zmluva o prevode vlastníctva je pre rozpor so zákonom neplatná (§ 39\nObčianskeho zákonníka). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v\nspojení s § 224 ods. 1 O.s.p.\nProti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvého stupňa podal\nmimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f\nods. l písm. c/ O.s.p.). Navrhol zrušiť rozsudok krajského súdu a okresného súdu a vec vrátiť okresnému\nsúdu na ďalšie konanie. Namietal porušenie ustanovení § 37 ods. 1, § 39, § 176 ods. 1 a 2, § 871 ods.\n1, § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 230 Obchodného zákonníka. Právo spoločného užívania\ndružstevného bytu manželmi, ktoré sa transformovalo na základe § 871 ods. 1 zákona č. 509/1991 Zb.\ns účinnosťou od l. januára 1992 na spoločný nájom družstevného bytu manželmi, zaniklo 25. októbra\n2005, t.j. rozvodom manželstva žalobcu a žalovanej 1/ v súlade s § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka.\nNa tejto skutočnosti nič právne nezmení ani fakt, že zmluvou o prevode členských práv z 28. januára\n1998, t.j. počas manželstva, žalovaná 1/ ako členka bytového družstva previedla na žalobcu všetky\nsvoje práva a povinnosti, ktoré ako členka a nájomkyňa družstevného bytu mala a ani skutočnosť, že\nnásledne žalovaný 2/ uzavrel (bez akéhokoľvek právneho základu) vo februári 1998 s oboma manželmi\nnovú nájomnú zmluvu. Vzhľadom na to, že vznik spoločného nájmu družstevného bytu manželov striktne\nupravoval a aj upravuje Občiansky zákonník, nemohla neplatná zmluva o prevode členských práv, a\nani neplatná nová nájomná zmluva, mať za následok vznik práva spoločného nájmu družstevného\nbytu. Po rozvode manželstva účastníkov konania (25. októbra 2005) mohol žalovaný 2/ platne previesť\nvlastníctvo k predmetnému bytu iba na žalovanú 1/ a to zmluvou o prevode vlastníctva družstevného\nbytu zo 17. septembra 2008. Podstatné pre rozhodnutie vo veci samej bolo vyriešenie otázky platnosti\ndohody žalobcu a žalovanej z 28. januára 1998 o prevode členských práv a povinností. Právnym\n\ndôsledkom dohody o prevode členských práv a povinností spojených s členstvom v bytovom družstve\nje tá skutočnosť, že predložením dohody bytovému družstvu sa nositeľom členských práv a povinností\nspojených s členstvom v bytovom družstve stáva nadobúdateľ a doterajší člen (prevodca členských práv\na povinností) tieto práva a povinnosti stráca. Predmetná dohoda uzavretá medzi účastníkmi by teda\nmala ten následok, že členom bytového družstva sa stal žalobca a naproti tomu žalovaná 1/ by toto\nčlenstvo stratila. Možno teda uzavrieť, že táto dohoda je neplatná z dôvodu rozporu s ustanovením §\n37 a § 39 Občianskeho zákonníka.\nŽalovaná 1/ sa stotožnila s dôvodmi uvedenými v mimoriadnom dovolaní a navrhla, aby dovolací súd\nmimoriadnemu dovolaniu vyhovel.\nŽalobca vo svojom písomnom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedol, že ho pokladá za\nnedôvodné a navrhol ho zamietnuť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.),\npo zistení, že mimoriadne dovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g\nO.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods.\n1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora nie je dôvodné.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne\nsa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1, druhá veta O.s.p. v spojení s § 243i ods.\n2 O.s.p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa\nobsahu tohto opravného prostriedku.\nVzhľadom na zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať vždy, či napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád\nuvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je\npostihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., t.j. či v danej veci nejde o prípad\nnedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku\nriadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo\nuž prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať\nlen na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania\nvylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným. V konaní o mimoriadnom dovolaní neboli procesné\nvady konania v zmysle § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. namietané, a tieto neboli ani zistené.\nSo zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1, druhá veta O.s.p., bez ohľadu na to, či generálny prokurátor\nodôvodnil svoje mimoriadne dovolanie dovolacím dôvodom aj podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.,\ndovolací súd rovnako skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci. O vadu tejto povahy ide okrem iného tiež vtedy, keď súd skutkové závery,\nz ktorých vyvodil svoje právne závery, založil na výsledkoch dokazovania, ktoré nebolo vykonané v\nsúlade so zákonnými ustanoveniami upravujúcimi spôsob vykonania dokazovania určitým dôkazným\nprostriedkom alebo že jeho skutkové závery sú v rozpore s tým, čo vyšlo za konania najavo. V dovolacom\nkonaní nevyšli najavo ani vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní vytýka napadnutému rozhodnutiu odvolacieho súdu a\nsúdu prvého stupňa, že spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\n\nPrávnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a\naplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade\nmimoriadneho dovolania generálneho prokurátora (i dovolania účastníka) odôvodneného nesprávnym\nprávnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav použil správny právny\npredpis a či ho aj správne interpretoval.\nSúdy oboch stupňov dospeli k záveru, že rozhodnutím žalovaného 2/ zo 7. marca 1985 bol žalovanej ako\nčlenke bytového družstva pridelený byt č. 10 na ul. Klimkovičovej č. 36 v Košiciach. Žalobca uzatvoril so\nžalovanou 1/ manželstvo 20. júla 1985. Zmluvou o prevode členských práv z 28. januára 1998 žalovaná\n1/ ako členka bytového družstva previedla na žalobcu všetky svoje práva a povinnosti, ktoré ako členka\na nájomkyňa družstevného bytu mala. Manželstvo žalobcu a žalovanej 1/ bolo právoplatne rozvedené\n25. októbra 2005. Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo 17. septembra 2008, previedol\nžalovaný 2/ vlastníctvo k predmetnému bytu na žalovanú 1/. To, že manželia uzatvorili zmluvu o prevode\nčlenských práv, je rozhodujúcou právnou skutočnosťou, ktorá zmenila právne postavenie účastníkov ako\nmanželov v Stavebnom bytovom družstve. Nie je dôvod považovať zmluvu o prevode členských práv a\npovinností za neplatnú, lebo táto bola uzavretá v súlade s § 230 Obchodného zákonníka a Stanovami\nStavebného bytového družstva Košice II. Vzhľadom na to, že rozvodom manželstva účastníkov nájom\na členstvo ani jednému z nich nezanikol, bolo povinnosťou žalovaného 2/ uzavrieť zmluvu o prevode\nvlastníctva bytu so spoločnými nájomcami, ktorými boli žalobca a žalovaná 1/. Tým, že zmluva bola\nuzavretá len so žalovanou 1/ ako jedným zo spoločných nájomcov a spoločných členov družstva, treba\npovažovať takýto právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za absolútne neplatný, keďže\nobsahom aj účelom odporuje zákonu, tento zákon obchádza, ba dokonca sa prieči dobrým mravom.\nPo preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, že argumentáciu generálneho prokurátora ohľadom\nneplatnosti zmluvy o prevode členských práv uzavretej 28. januára 1998, t.j. počas manželstva nemožno,\npovažovať za spôsobilú spochybniť závery odvolacieho súdu (ako aj súdu prvého stupňa). V danom\nprípade sa možno stotožniť s názorom, že v dôsledku uzatvorenia zmluvy o prevode členských práv\na povinností vtedy ešte medzi manželmi, sa zmenilo právne postavenie účastníkov ako manželov v\nStavebnom bytovom družstve. K tomuto dovolací súd udáva, že nič nebráni tomu, aby manžel, ktorý je\nčlenom družstva previedol so súhlasom družstva svoje členské práva a povinnosti na druhého manžela.\nOkamihom účinnosti tejto dohody zanikne doterajší právny vzťah k bytu a novou dohodou (a to prípadne\naj konkludentnou) medzi novým členom družstva a stavebným bytovým družstvom vznikne už právo\nspoločného nájmu ako aj právo spoločného členstva manželov v družstve (porovnaj napr. Cpj 182/82).\nSúdy oboch stupňov preto správne rozhodli, keď konštatovali, že predmetná zmluva uzavretá medzi\nžalovanými 17. septembra 2008 je neplatná a vzhľadom na uvedené vlastnícke právo k predmetnému\nbytu malo byť spornou zmluvou prevedené na oboch bývalých manželov. V podrobnostiach v tomto\nsmere dovolací súd odkazuje na správne závery a argumentáciu súdov nižších stupňov.\nDovolací súd nezistil, že by rozhodnutia súdov nižšieho stupňa vychádzali\nz nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.), tak ako to obsahovo vymedzil generálny\nprokurátor Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní, preto mimoriadne dovolanie zamietol (§ 243b\nods. 1, 4 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nV dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti\nžalovanej 1/, ktorá podala podnet na podanie mimoriadneho dovolania a ktorá úspech nemala (§ 148a\nods. 2 O.s.p.). Dovolací súd mu priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokáta za 1 úkon právnej\nslužby poskytnutej vypracovaním vyjadrenia z 22. septembra 2011, doručené súdu 26. septembra\n2011 [§ 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb v znení vyhlášky č. 232/2010 Z.z. (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú\nsadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej služby určil podľa § 11 ods. 1 vyhlášky vo výške 57 €,\nčo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej\nstotiny výpočtového základu [§ 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,41 €)] a 20 % daňou z pridanej hodnoty (§ 18\nods. 3 vyhlášky) predstavuje spolu 77,29 €.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Co/62/2010", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}