{"guid": "57319531-316a-47ed-967b-db8dd1a581db:26eb0dcc-e696-497d-b913-2c39b7622faf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:7203899985.1", "spisova_znacka": "2MCdo/10/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/10/2012 z 24. 7. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júla 2012, sp. zn. 2MCdo/10/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:7203899985.1", "identifikacne_cislo": "7203899985", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Anna Repková", "sudca_id": 900, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-anna-repkova-900", "datum_vydania": "2012-07-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1", "nazov": "§ 57 ods. 1 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-203", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/26eb0dcc-e696-497d-b913-2c39b7622faf", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:7203899985.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:7203899985.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:7203899985.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 2MCdo/10/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 7203899985\nDátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:7203899985.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej OTP Banka Slovensko, a.s., so\nsídlom v Bratislave, Štúrova 5, proti povinnému I. S., zomrelému XX.X.XXXX, o vymoženie 64,30 €\ns príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 37 Er 792/2003, o mimoriadnom\ndovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z\n21. októbra 2011 sp. zn. 14 CoE 120/2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice II z 31. mája\n2011 č.k. 37 Er 792/2003-11, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nZ  r  u  š  u  j e  uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 21. októbra 2011 sp. zn.  14 CoE 120/2011\na  uznesenie Okresného súdu Košice II z  31. mája 2011 č.k.  37 Er 792/2003-11 vo výroku o trovách\nexekúcie a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Košice II uznesením z 31. mája 2011 č.k. 37 Er 792/2003-11 exekúciu zastavil (§ 57\nods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, § 19 a § 103 O.s.p., § 7 Občianskeho zákonníka)  a  súdnemu\nexekútorovi  náhradu  trov  exekúcie  nepriznal.  V  odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súdny exekútor\npodal podnet na zastavenie exekúcie, pretože povinný XX. U. XXXX zomrel. Vzhľadom na úmrtie\npovinného, súd nemohol pri rozhodovaní o trovách exekúcie súdneho exekútora postupovať podľa §\n197 ods. 1 Exekučného poriadku a zaviazať ho na úhradu trov exekúcie a rovnako nemohol postupovať\nani podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, pretože oprávnená zastavenie exekúcie nezavinila. Súd\npreto rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.\n\nKrajský súd v Košiciach na odvolanie súdneho exekútora uznesením z 21. októbra 2011 sp. zn. 14 CoE\n120/2011 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Vyslovil, že účastníkom náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dôvody uvedené v uznesení súdu\nprvého stupňa sú správne a presvedčivé a to pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci ako aj o\nprávne posúdenie. Skutkový stav sa nezmenil  ani  v  priebehu  odvolacieho  konania,  preto  na\nzistenia  uvedené  v  odôvodnení uznesenia a na právne normy, ktoré použil súd prvého stupňa odvolací\nsúd poukázal v celom rozsahu. Ustanovenie § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ktoré umožňuje\nrozhodnúť o uložení povinnosti uhradiť trovy exekúcie aj inému účastníkovi ako je povinný je výnimkou\nzo zásady, že trovy exekúcie hradí podľa § 196 a § 197 Exekučného poriadku povinný. Vzhľadom\nna to, že povinný zomrel v priebehu exekučného konania, dedičské konanie  po nebohom povinnom\n(poručiteľovi) bolo pre nemajetnosť zastavené a zároveň neboli splnené zákonné podmienky na náhradu\ntrov exekúcie oprávnenou podľa § 203 ods. 1, 2 Exekučného  poriadku,  odvolací  súd  považoval\nrozhodnutie  okresného  súdu  o  trovách exekúcie za vecne správne. O trovách odvolacieho konania\nrozhodol odvolací súd podľa  § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.\n\nProti tomuto uzneseniu krajského súdu v spojení s uznesením okresného súdu v časti trov exekúcie\npodal na základe podnetu súdneho exekútora mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky. Žiadal v napadnutej časti rozhodnutia súdov nižšieho stupňa  zrušiť a vec v rozsahu zrušenia\n\nvrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Podľa jeho názoru bol týmito rozhodnutiami porušený zákon.\nUviedol, že pokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v\nustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.\nV prejednávanej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov\nvšak smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú  na dedičov, ktorí\nsa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností  a veritelia môžu od nich žiadať\nuspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ\nžiadny majetok nezanechal a dedičské konanie bolo zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho\nnemajetnosť. Súd mal preto konanie zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu\ntrov exekúcie. Dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol nemajetný a preto\npoužitie  § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie nebolo správne. Vzhľadom\nk tomu súd nesprávne rozhodol aj o trovách exekúcie. Pri náhrade trov konania mali súdy vychádzať z\n§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku.\n\nOprávnená a súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky nevyjadrili.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní  (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g\nO.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a  ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie\nv rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. v spojení  s § 243i ods. 2 O.s.p. a dospel k\nzáveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.\n\nV konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky je dovolací súd viazaný\nrozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho  obsahového  vymedzenia  (§\n243i  ods. 2  O.s.p.  v  spojení  s  §  242  ods.  1  O.s.p.). Obligatórne sa zaoberá len vadami konania\nuvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami, pokiaľ tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\n\nTakéto vady dovolací súd nezistil; dovolateľ uvedené vady v konaní a rozhodnutí súdov v mimoriadnom\ndovolaní ani nenamietal.\n\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod uvádza, že\nnapadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci  (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nPrávnym posúdením je činnosť, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje\nkonkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu\npri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak\nsúd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale\ninterpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\n\nPri posudzovaní námietok v mimoriadnom dovolaní vzal dovolací súd na zreteľ, že vykonávanie\nexekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), ďalej že za výkon\nexekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času\n(§ 196 Exekučného poriadku) a napokon, že súdom poverený exekútor má pri rozhodovaní o trovách\nexekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).\n\nPokiaľ  k  zastaveniu  exekúcie  došlo  rozhodnutím  súdu  z  niektorého  z  dôvodov uvedených v\nustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie\n(viď § 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch okrem výroku\no zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie.\n\nPodľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok\npovinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.\n\nDedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za\nporučiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470\n\nods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví  (§ 175h ods. 1\nO.s.p.); dedičov upovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské konanie nebolo zastavené\npodľa § 175h O.s.p. (§ 175i ods. 1 O.s.p.).\n\nPodľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný\ndôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.\n\nPodľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí\nani na úhradu trov exekúcie.\n\nV  danej veci povinný  v  priebehu  konania  zomrel.  Povinnosti  vyplývajúce  z  exekučných  vzťahov\nvšak  smrťou  povinného  nezanikajú  (§  37  ods.  3  Exekučného   poriadku), ale prechádzajú na dedičov,\nktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich\nžiadať uspokojenie svojich pohľadávok\n\ndo  výšky  nadobudnutého  dedičstva.  V  tomto  prípade  však  poručiteľ  žiaden  majetok nezanechal a\ndedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť. Dovolací\nsúd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora, že exekučný súd mal konanie zastaviť\nsprávne z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani\n\nna úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Prípadní dedičia nevstúpili\ndo žiadnych povinností poručiteľa, pretože tento bol nemajetný, a preto použitie  § 57 ods. 1 písm.\ng/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne okresný súd rozhodol\nnesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinná znášať oprávnená aj keď zastavenie exekúcie\nnezavinila, pretože exekučné konanie bolo zastavené  pre nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2\nExekučného poriadku). Možno preto uzavrieť, že súdy nižšieho stupňa nesprávne vyhodnotili dôvody\nzastavenia exekúcie a tým nesprávne rozhodli aj o trovách exekúcie. Obdobne už rozhodol Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky v rozsudku z 30. novembra 2006 sp. zn. 2 M Cdo 1/2006. Aj občianskoprávne\nkolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na svojom zasadnutí 13. decembra 2011 schválilo\n\nna   uverejnenie   v   zbierke   súdnych   rozhodnutí   rozhodnutie   z  30.  mája  2011  sp. zn.  7 M\nCdo 5/2011 s rovnakým právnym záverom.\n\nVychádzajúc  z  vyššie  uvedeného  dospel  dovolací  súd  k  záveru,  že  generálny prokurátor\nSlovenskej republiky dôvodne podal mimoriadne dovolanie, keďže to vyžadovala ochrana  práv  a\nzákonom  chránených  záujmov  účastníka  konania  a  túto  nebolo  možné dosiahnuť inými právnymi\nprostriedkami.\n\nNa základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil uznesenia súdov oboch stupňov v\nnapadnutej časti a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2\nO.s.p. v spojení s § 243b ods. 2, 3 O.s.p.), v ktorom bude právny názor dovolacieho súdu vyslovený v\ntomto rozhodnutí pre tento súd záväzný.\n\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného, ako i dovolacieho konania (§ 243i ods.\n2 O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}