{"guid": "8a2972cd-636e-4239-b9c2-9975f1046f2b:eb0b8cf6-b975-4e18-b42e-767ebca36c77", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:7012200278.1", "spisova_znacka": "1SZa/4/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SZa/4/2012 z 23. 5. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. mája 2012, sp. zn. 1SZa/4/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:7012200278.1", "identifikacne_cislo": "7012200278", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2012-05-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 88 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-88.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-88"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-88"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eb0b8cf6-b975-4e18-b42e-767ebca36c77", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:7012200278.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:7012200278.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:7012200278.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1SZa/4/2012\n7012200278\n23. 05. 2012\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2012:7012200278.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nJUDr. Eleny Berthotyovej, PhD a JUDr. Jany Henčekovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa: C., nar.\nXX.X.XXXX, štátny príslušník Kamerunskej republiky, t. č. ÚPZ Sečovce, zastúpený Advokátskou\nkanceláriou Škamla, s.r.o., Makovického 15, Žilina, proti odporcovi: Prezídium policajného zboru, Úrad\nhraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej polície Sobrance, Oddelenie hraničnej kontroly PZ\nČierna nad Tisou, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. p.: PPZ-HCP-SO11-73-001/2012 zo\ndňa 11.3.2012, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sp 5/2012-29\nzo dňa 28. marca 2012 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6Sp 5/2012-29 zo dňa\n28. marca 2012 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie odporcu č. p.: PPZ-HCP-SO11-73-001/2012 zo dňa\n11.3.2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nNavrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPREDMET VECI\nKrajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uvedeným v záhlaví rozhodnutia potvrdil rozhodnutie č.\np.: PPZ-HCP-SO11-73-001/2012 zo dňa 11.3.2012, ktorým odporca podľa § 88 ods. 1 písm. d/ zákona\nč. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte\ncudzincov) za účelom jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy zaistil dňom 11.3.2012 navrhovateľa\na zároveň podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov ho umiestnil do Útvaru policajného zaistenia\ncudzincov Sečovce na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.\nKrajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že napadnuté rozhodnutie o zaistení navrhovateľa bolo\nvydané v súlade so zákonom. Navrhovateľ naplnil všetky zákonne predpoklady pre zaistenie, preto\nnebolo možné vyhovieť jeho opravnému prostriedku. Tým, že do výroku napadnutého rozhodnutia\nodporca uviedol termín zaistenia najviac 6 mesiacov, nebol porušený zákon ani podľa § 88 ods. 6, ani\n§ 90 ods. 3, pritom nedošlo ani k porušeniu čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru ani čl. 7 ods. 5 Ústavy SR,\npretože dĺžka subsumuje 7- dňovú lehotu.\n\nKrajský súd uviedol, že v konaní nebolo sporné, že navrhovateľ opustil územie Ukrajiny bez platného\nresp. falšovaného cestovného dokladu, čím bola naplnená skutková podstata zaistenia podľa § 88 ods.\n1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, teda na území SR sa zdržiaval neoprávnene. Uvedené potvrdil\nnavrhovateľ aj pri výsluchu.\nV danom prípade išlo podľa krajského súdu o pokus o prekročenie Ukrajinských hraníc na územie SR, čo\npotvrdzuje zápisnica zo dňa 11.3.2012, keďže navrhovateľ odchádzal z Kamerunu 20.10.2011 lietadlom\ndo Tuniska, kde strávil 2 mesiace, kým na ambasáde v Tunisku vybavil víza do Ukrajiny za účelom štúdia.\nPotom odcestoval do Istanbulu, kde prespal 1 noc a následne cestoval lietadlom do mesta Kyjev. Z\nKyjeva cestoval do mesta Dnepropetrovsk, kde 13.1.2012 začal študovať na Univerzite Alfreda Nobela.\nTvrdil, že z Kamerunu odcestoval z dôvodu, že jeho rodine sa vyhrážali zabitím, lebo jeho otec a on boli\nv istej politickej strane. Po odchode z Kamerunu sa dozvedel, že mu otca zabili, preto sa tam nechce\nvrátiť, lebo sa bojí o svoj život.\nTvrdil, že bol na území Ukrajiny napadnutý z rasistických dôvodov, tieto útoky polícii nenahlásil a lekárske\nošetrenie nevyhľadal.\nNámietky týkajúce tlmočenia Mgr. U. vyhodnotil krajský súd za nedôvodné s odkazom na zápisnicu\no výsluchu zo dňa 11.3.2012, v ktorej navrhovateľ uviedol, že prekladu zo slovenského jazyka do\nfrancúzskeho jazyka a naopak rozumie. Podľa krajského súdu navrhovateľ nebol ukrátený na svojich\nprávach.\nNámietky týkajúce sa administratívneho vyhostenia, prípadne readmisie, ako aj účelu zaistenia\nvyhodnotil krajský súd za nedôvodné a dodal, že podľa § 90 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, zaistený\nštátny príslušník tretej krajiny, ktorý bol prepustený zo zariadenia, je povinný vycestovať do 30 dní od\njeho prepustenia, ak nie je oprávnený zdržiavať sa na území SR z iného dôvodu.\nKrajský súd uviedol, že navrhovateľ nebol prepustený zo zariadenia, pretože v konaní o\nadministratívnom vyhostení navrhovateľ požiadal o azyl a konanie o administratívnom vyhostení bolo\nprerušené, čo potvrdzuje rozhodnutie odporcu zo dňa 11.3.2012.\nPodľa krajského súdu účelom zaistenia navrhovateľa v danom prípade je to, že navrhovateľ sa\nneoprávnene zdržiava na území SR a aj napriek tomu, že je v konaní na základe readmisnej dohody s\nUkrajinou, tak jeho zaistenie podľa § 88 ods. 6 zákona môže trvať najviac po dobu 7 dní. Práve preto, že\nnavrhovateľ požiadal o azyle, táto lehota dodržaná nemôže byť a vzťahuje sa preto na neho ustanovenie\n§ 82 ods. 1 písm. h/ v nadväznosti na § 83 zákona o pobyte cudzincov, čo uskutočnené bolo.\nPokiaľ ide o návratovú smernicu, navrhovateľ presne nedefinoval v čom bola návratová smernica\nporušená. Dve skutkové podstaty, na ktoré poukazuje navrhovateľ pri implementácii návratovej smernice\nsú obsahom ustanovenia § 88 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, čiže ide o existenciu rizika úteku alebo\nštátny príslušník tretej krajiny sa vyhýbal alebo bránil procesu prípravy výkonu jeho administratívneho\nvyhostenia. V danom prípade tieto právne skutočnosti neprichádzajú do úvahy, pretože jedinou možnou\nprávnou aplikáciou pri zaistení navrhovateľa bola tá skutočnosť, že navrhovateľ sa neoprávnene\nzdržiaval na území SR. Z ustanovenia § 88 ods. 6 ďalej podľa krajského súdu vyplýva povinnosť pre\npolicajný útvar, kde je navrhovateľ umiestnený, že ak sa začalo konanie na základe readmisnej dohody\ns Ukrajinou, zaistenec môže byť umiestnený na tomto útvare najviac na dobu 7 dní od zaistenia. Táto\ndoba vyplýva priamo zo zákona, preto ak bolo vo výroku napadnutého rozhodnutia určené, že zaistený\nje najviac na dobu 6 mesiacov, v tomto výroku ju subsumovaná aj táto lehota.\nII.\nStručné zhrnutie argumentácie odvolacích dôvodov navrhovateľa\n\nProti uvedenému rozhodnutiu podal navrhovateľ včas odvolanie, ktorým žiadal napadnutý rozsudok\nzmeniť tak, že rozhodnutie odporcu navrhol zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nNavrhovateľ krajskému súdu vyčítal, že sa nezaoberal všetkými jeho námietkami, ktoré navrhovateľ\nnamietal v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu, tieto zopakoval :\n- stanovenú dĺžky lehoty zaistenia,\n- odôvodnenie rozhodnutia skúmaním otázky administratívneho vyhostenia a nie vrátenia na základe\nmedzinárodnej zmluvy v zmysle výroku rozhodnutia\n- neskúmaním efektívnosti a účelnosti zaistenia, teda reálnej vyhostiteľnosti zaistenia a reálnej možnosti\nvrátenia navrhovateľa\n- tlmočenie\n- prejavom vôle požiadať o azyl (v doplnení podaného opravného prostriedku)\nKrajský súd oprel svoje rozhodnutie o skutočnosť, že navrhovateľ sa na území SR zdržiava\nneoprávnene, čím podľa jeho právneho názoru bol naplnený dôvod zaistenia podľa § 88 ods. 1 písm.\nd/ zákona o pobyte cudzincov\nNavrhovateľ však namietal, že v ustanovení podľa § 88 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov sa\nsamostatne neuvádza dôvod zaistenia „neoprávnené zdržiavanie sa“. Takýto dôvod zaistenia neexistuje.\nOkrem toho namietal, že takýto dôvod pozbavenia osobnej slobody jednotlivca nie je daný ani v\nDohovore o ochrane ľudských práv a slobôd.\nPodľa navrhovateľa krajský súd nesprávne právne vyložil znenie § 88 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte\ncudzincov.\nS odkazom na znenie ustanovenia § podľa § 88 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov, navrhovateľ\nuviedol, že ak krajský súd vyložil dôvody zaistenia v uvedenom ustanovení tak, že prvým dôvodom je\nvrátenie na základe medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene vstúpil na územie SR a druhým dôvodom\niba neoprávnený pobyt na území SR, nesprávne právne vyložil toto zákonné ustanovenie a súčasne tak\nnesprávne právne posúdil vec.\nNavyše podľa navrhovateľa uvedený záver krajského súdu je zmätočný aj s prihliadnutím na to, že\nodporca vo výroku uvádza: „Na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy podľa § 88 ods. 1 písm.\nd/ zákona o pobyte cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.“\nBez ďalšieho je podľa navrhovateľa z výroku rozhodnutia zrejmé, že navrhovateľ bol zaistený za účelom\nvrátenia na základe medzinárodnej zmluvy.\nNavyše výrok rozhodnutia odporcu je podľa navrhovateľa zmätočný a neúplný, pretože z neho nie je\nzrejmé, pre ktorý zo stanovených dôvodov bol navrhovateľ zaistený a rovnako nie je zrejmé, podľa akej\nmedzinárodnej zmluvy.\nNavrhovateľ ďalej poukázal na to, že podľa § 88 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov príslušník tretej\nkrajiny, o ktorého odovzdaní orgánom susedného štátu bolo začaté konanie podľa medzinárodnej\nzmluvy, môže byť umiestnený na policajnom útvare po dobu najviac sedem dní. Stanovenie lehoty\nzaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov je stanovením lehoty zaistenia v rozpore\nso zákonom. Rovnako je neurčitým určenie lehoty zaistenia.\n\nKrajský súd konštatoval, že 7 dňová lehota nemôže byť dodržaná logicky preto, že navrhovateľ požiadal\no azyl a stanovením lehoty zaistenia najviac na 6 mesiacov, nebol porušený zákon z dôvodu, že\nstanovená lehota subsumuje aj lehotu 7 dní podľa § 88 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. Ku skutočnosti,\nže navrhovateľ požiadal o azyl sa krajský súd bližšie nevyjadroval. Neskúmal, či bol postup odporcu\npotom, čo navrhovateľ prejavil vôľu požiadať o azyl, v súlade so zákonom.\nNavrhovateľ poukázal na to, že odporca ako oddelenie hraničnej kontroly je útvarom v mieste hraničného\nprechodu a je príslušným orgánom na prijatie vyhlásenia cudzinca vystupujúceho na územie SR o tom,\nže žiada o azyl.\nMiesto toho, aby bolo prijaté vyhlásenie navrhovateľa o tom, že žiada o azyl, odporca bez ďalšieho\nnavrhovateľa zaistil.\nTento postup označil navrhovateľ za rozporný so zákonom o azyle ako aj so zákonom o pobyte\ncudzincov.\nKrajskému súdu navrhovateľ tiež vyčítal, že sa nezaoberal skúmaním, či je zaistenie navrhovateľa\nefektívne účelné.\nPodľa navrhovateľa z iných konaní pred odporcom vyplýva, že Ukrajina v zmysle readmisie podmieňuje\nprijatie cudzích štátnych príslušníkov okrem iného tým, že konkrétni cudzinci nepožiadajú na území SR\no azyl a nie, že im nebude udelený azyl, tak, ako uvádza krajský súd. Odporca teda vedel, že Ukrajina\nnavrhovateľa z dôvodu jeho žiadosti o azyl neprijme, zaistenie teda logicky nemôže naplniť svoj účel.\nPokiaľ by aj podmienka znela tak, ako uvádza krajský súd, azylové konanie môže trvať 240 dní a\nnavrhovateľ môže byť v zmysle napadnutého rozhodnutia odporcu zaistený najviac na 6 mesiacov.\nZaistenie navrhovateľa ako žiadateľa o azyl nebude môcť byť nikdy naplnené a navrhovateľ je za\ntakýchto okolností z územia SR nevrátiteľný.\nPodľa navrhovateľa odporca „návratovú smernicu“ neaplikoval a takýmto postupom porušil svoju\npovinnosť na ňu pri rozhodovaní prihliadať. Ustanovenie čl. 15 smernice je v zmysle ustálenej judikatúry\nESĽP povinný dodržiavať aj odporca.\n\nIII.\nStručné zhrnutie vyjadrenia odporcu k odvolaniu navrhovateľa\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu navrhol\npotvrdiť ako vecne správne.\nK námietke navrhovateľa týkajúcej sa neurčitosti a nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre\nnezrozumiteľnosť uviedol, že zákon dáva možnosť zaistiť štátneho príslušníka tretej krajiny najviac na\ndobu 6 mesiacov z dôvodu, že správny orgán nedokáže presne určiť, aká je nevyhnutná doba zaistenia,\ndoba je rôzna od každého prípadu zaistenej osoby a rôznych okolností. Nakoniec podľa § 90 ods. 1\nzákona o pobyte cudzincov je správny orgán povinný skúmať po celý čas trvania zaistenia, či účel\nzaistenia trvá.\nOdporca nesúhlasil s tvrdením navrhovateľa, že neskúmal efektívnosť a účelnosť zaistenia. To, že\nzaistenie je efektívne a účelné dokazuje podľa odporcu rokovanie s Ukrajinskou stranou, ktorá potvrdila,\nže zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny príjme na svoje územie. Navrhovateľ na Ukrajine riadne\n\nštudoval, mal platné povolenie na pobyt za účelom štúdia, teda nič nebráni jeho vráteniu na územie\nUkrajiny.\nOdporca uviedol, že zisťoval aj rodinné väzby a zistil, že na území SR nemá navrhovateľ žiadne väzby.\nO azyl požiadal až počas konania o administratívnom vyhostení.\nPodľa odporcu neobstojí ani námietka navrhovateľa, že odporca neprihliadol na návratovú smernicu,\nzdôraznil, že navrhovateľ vstúpil na územie SR s falošným dokladom a teda existencia úteku je\nnespochybniteľná.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák.\nč. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné zmeniť. Rozhodol bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23. mája 2012 (§\n156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým potvrdil rozhodnutie č. p.: PPZ-HCP-SO11-73-001/2012 zo dňa 11.3.2012, ktorým odporca\npodľa § 88 ods. 1 písm. d/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) za účelom jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy\nzaistil dňom 11.3.2012 navrhovateľa a zároveň podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov ho umiestnil\ndo Útvaru policajného zaistenia cudzincov Sečovce na čas nevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov.\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so\nvšetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu\nči správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\nPodľa § 88 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka\ntretej krajiny na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene vstúpil na územie\nSlovenskej republiky alebo sa neoprávnene zdržiava na území Slovenskej republiky.\nPodľa § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na čas\nnevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Policajný útvar môže rozhodnúť o predĺžení lehoty\nzaistenia najviac o 12 mesiacov, ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným\nna výkon jeho administratívneho vyhostenia sa tento výkon predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej\nkrajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný\ndoklad v lehote podľa prvej vety; to neplatí, ak ide o žiadateľa o azyl, rodinu s deťmi alebo zraniteľnú\nosobu. Lehota zaistenia začína plynúť dňom vykonateľnosti rozhodnutia o zaistení štátneho príslušníka\ntretej krajiny.\nPodľa § 88 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov zaistený štátny príslušník tretej krajiny, o ktorého odovzdaní\norgánom susedného štátu bolo začaté konanie podľa medzinárodnej zmluvy, môže byť umiestnený na\npolicajnom útvare po dobu najviac siedmich dní od zaistenia.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia odporcu\n\nZ obsahu spisu vyplynulo, že odporca dňa 11.3.2011 zaistil navrhovateľa na účel jeho vrátenia podľa\nmedzinárodnej zmluvy podľa § 88 ods. 1 písm. d/ zákona o pobyte cudzincov a zároveň podľa § 88 ods.\n5 zákona o pobyte cudzincov ho umiestnil do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce na čas\nnevyhnutne potrebný, najviac na 6 mesiacov. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v danom prípade bolo\nzistené, že sa na území SR zdržiava neoprávnene, bez dokladov oprávňujúcich na pobyt na území SR.\nOdporca uviedol, že preskúmal existenciu prekážok administratívneho vyhostenia podľa § 81 ods. 12\nzákona o pobyte cudzincov a nezistil prekážky administratívneho vyhostenia na územie Ukrajiny.\nSamotným základom pre začiatok konania o reálnom vyhostení z územia SR bolo podľa odporcu\npracovné stretnutie pomocníkov hraničných splnomocnencov Ukrajiny a Slovenskej republiky, ktoré sa\nuskutočnilo dňa 11.3.2012, z ktorého vyplynulo, že Ukrajina súhlasí s prijatím osoby na svoje územie v\nzmysle dohody medzi Európskym spoločenstvom a Ukrajinou o readmisii osôb.\nPodľa odporcu vrátením navrhovateľa na územie Ukrajiny nebude dotknutý jeho súkromný a rodinný\nživot, kde riadne študuje, má platný cestovný doklad, víza a povolený pobyt za účelom štúdia.\nZ obsahu spisu ďalej vyplynulo, že dňa 11.3.2012 odporca prerušil konanie o administratívnom vyhostení\na uložení zákazu vstupu z dôvodu, že navrhovateľ požiadal na území SR o azyl.\nOdvolacie námietky navrhovateľa uplatnené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu boli v podstate\ntotožné ako námietky smerujúce proti rozhodnutiu odporcu, a to:\n1/ výrok rozhodnutia odporcu je podľa navrhovateľa zmätočný a neúplný, pretože z neho nie je zrejmé,\npre ktorý zo stanovených dôvodov bol navrhovateľa zaistený a rovnako nie je zrejmé, podľa akej\nmedzinárodnej zmluvy,\n2/ navrhovateľ namietal lehotu zaistenia, keď podľa jeho názoru bolo možné navrhovateľa zaistiť podľa\n§ 88 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov maximálne na 7 dní\n3/ rozhodnutiu odporcu vyčítal, že jeho odôvodnenie smeruje ku skúmaniu otázky administratívneho\nvyhostenia a nie vrátenia na základe medzinárodnej zmluvy v zmysle výroku rozhodnutia\n4/ odporca neskúmal efektívnosť a účelnosť zaistenia, teda reálnu vyhostiteľnosť navrhovateľa\n5/ odporca sa nezaoberal jeho prejavom vôle požiadať o azyl\nKrajskému súdu vyčítal, že svoje rozhodnutie oprel o skutočnosť, že navrhovateľ sa na území SR\nzdržiava neoprávnene, čím podľa jeho právneho názoru bol naplnený dôvod zaistenia podľa § 88 ods. 1\npísm. d/ zákona o pobyte cudzincov a zákon takýto samostatný dôvod nepozná. Nezoberal sa námietkou\núčelnosti a efektívnosti jeho zaistenia a k otázke postupu odporcu, ktorý mu riadne neumožnil požiadať\no azyl, nezaujal žiadne stanovisko.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky k uplatneným námietkam navrhovateľa považuje za dôležité\nzdôrazniť, že už jedna z podstatných námietok, týkajúca sa absencie údaju o tom, podľa ktorej\n\nmedzinárodnej zmluvy mal byť navrhovateľ vrátený bola spôsobilá vyvolať pochybnosti o zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia. Ohľadne konkrétnych formálnych a obsahových náležitostiach rozhodnutia o\nzaistení cudzinca je potrebné vychádzať z použitia relevantných ustanovení Správneho poriadku (vzťah\nk Správnemu poriadku je upravený v § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov tak, že ak nie je v\ntomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona\nvšeobecný predpis o správnom konaní).\nObsahové náležitosti rozhodnutia pritom vychádzajú z ustanovenia § 47 Správneho poriadku a\npredstavuje ich výroková časť, odôvodnenie a poučenie účastníkov, pričom ťažiskom je výroková časť.\nVýrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa\nrozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá\núčastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,\nnež ustanovuje osobitný zákon.\nV predmetnej veci tak bolo vo výrokovej časti rozhodnutia o zaistení navrhovateľa nevyhnutné, aby\nbol navrhovateľ riadne označený s tým, že sa zaisťuje za účelom vrátenia podľa medzinárodnej\nzmluvy, a to s odkazom na ustanovenie 88 ods. 1 písm. d/ zákona a na konkrétnu medzinárodnú\nzmluvu, vrátane jej presnej identifikácie, preukazujúcej, že takáto zmluva skutočne bola uzavretá.\nJej existencia je totiž okrem toho, že cudzinec neoprávnene vstúpil alebo sa zdržiava na území SR\nzákladným predpokladom pre jeho zaistenie v zmysle citovaného ustanovenia zákona § 88 ods. 1 písm.\nd/ zákona o pobyte cudzincov, a preto pokiaľ nebolo vo výroku rozhodnutia o zaistení navrhovateľa\nna konkrétnu medzinárodnú zmluvu vôbec odkázané, ide o vadu, ktorá má vplyv na zákonnosť tohto\nrozhodnutia. Pokiaľ totiž správny orgán v tomto smere odkazuje na medzinárodnú zmluvu, je nevyhnutné\nuvedenie toho, o akú zmluvu ide, ako aj jej presná identifikácia, aby neboli pochybnosti o jej existencii.\nVzhľadom k tomu, že medzinárodná zmluva, na základe ktorej má byť navrhovateľ zaistený za účelom\nvrátenia nebola vo výroku, ale ani v odôvodnení rozhodnutia nijako bližšie identifikovaná, nebolo možné\npovažovať rozhodnutie odporcu za jasné, zrozumiteľné a preskúmateľné.\nK uvedenému záveru Najvyššieho súdu SR naviac pristupuje aj požiadavka podľa ktorej nikto nesmie\nbyť stíhaný alebo zbavený slobody inak než z dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon (čl. 8 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd).\nV tejto súvislosti Najvyšší súd SR považuje za dôležité zdôrazniť, že zaistenie cudzinca znamená\nobmedzenie alebo dokonca v závislosti na povahe, dĺžke, dôsledkoch a spôsobe zaistenia zbavenie jeho\nslobody, ide teda o veľmi citeľný zásah do jedného z najvýznamnejších práv jednotlivca. Takýto zásah\nmôže byť prípustný len za prísne vymedzených podmienok definovaných nielen zákonom o pobyte\ncudzincov alebo predovšetkým ústavným poriadkom SR. Podľa čl. 8 ods. 1 Listiny základných práv a\nslobôd je osobná sloboda zaručená. Podľa čl. 8 ods. 2 Listiny nesmie byť nikto zbavený svojej slobody\ninak než z dôvodov a spôsobom, ktorý stanoví zákon.\nPodľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikto nesmie byť zbavený slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v\nsúlade s konaním stanoveným zákonom (písm. f/) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody\nosoby, aby sa zabránilo jej nepovolenému vstupu na územie, alebo osoby, proti ktorej prebieha konanie\no vyhostenie alebo vydanie, (tiež čl. 9 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach\na čl. 6 Listiny základných práv Európskej únie).\nZo všetkých zmienených právnych dokumentov podľa odvolacieho súdu (rovnako aj podľa uznesenia\nNejvyššího správního soudu Českej republiky zo dňa 23.11.2011 č. j. 7 AS 79/2010-101) vyplýva zákaz\nsvojvoľného zbavenia či obmedzenia osobnej slobody.\nPodľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a k nemu sa vzťahujúcej judikatúry\nESĽP môže zaistenie alebo iné zbavenie osobnej slobody cudzinca (napr. vydanie alebo vyhosťovacia\n\nväzba) prebehnúť jednak iba v súlade s konaním stanoveným zákonom, pričom táto právna úprava musí\nmať určitú kvalitu tak, aby jasne a predvídateľným spôsobom vymedzovala podmienky zaistenia alebo\niného obmedzenia osobnej slobody a jednak toto zbavenie osobnej slobody musí sledovať Dohovorom\nvymedzený účel, teda zabrániť nepovolenému vstupu cudzinca na územie alebo realizovať vyhostenie\nči vydanie (napr. rozsudky ESĽP zo dňa 25.6.1996 Amuur proti Francúzsku, zo dňa 5.2.2002 Čonka\na další proti Belgicku, zo dňa 27.11.2003 Shamsa proti Poľsku, zo dňa 25.1.2005 Singh proti ČR, zo\ndňa 27.1.2008 Rashed proti ČR, zo dňa 12.2.2009 Nolan a ostatní proti Rusku, zo dňa 19.2.2009 A. a\nostatní proti Spojenému kráľovstvu) .\nRovnako podľa čl. 15 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES o spoločných\nnormách a postupoch v členských štátoch pri navracaní neoprávnene pobývajúcich štátnych\npríslušníkoch tretích krajín (ďalej len smernica 2008/115/ES“) môžu členské štáty zaistiť iba štátneho\npríslušníka tretej krajiny, o ktorého navrátenie prebieha konanie, a to za účelom prípravy návratu alebo\no výkonu vyhostenia, najmä v prípadoch kde hrozí nebezpečenstvo skrývania alebo dotyčný štátny\npríslušník tretej krajiny sa vyhýba príprave návratu či uskutočňovania vyhostenia alebo ho inak sťažuje.\nK zaisteniu je možné prikročiť len vtedy, pokiaľ nemôžu byť v konkrétnom prípade účinne uplatnené iné\ndostatočné účinné avšak miernejšie donucovacie opatrenia.\nAkékoľvek zaistenie musí trvať čo najkratšiu dobu a iba dovtedy pokiaľ sú s náležitou starostlivosťou\nučinené úkony smerujúce k vyhosteniu (vráteniu). Pokiaľ sa ukáže, že reálny predpoklad pre vyhostenie\nprestal z právnych alebo iných dôvodov existovať alebo prestali existovať podmienky uvedené v ods. 1,\nstráca zaistenie odôvodnenie a dotyčná osoba musí byť bezodkladne prepustená (čl. 15 ods. 4 smernice\n2008/115/ES).\nS ohľadom na uvedené, dospel Najvyšší súd SR k záveru, že v prípade, keď bude už v dobe\nrozhodovania správneho orgánu zrejmé, či pravdepodobné, že účel zaistenia nebude môcť byť\nrealizovaný, nebude možné zbavenie či obmedzenie osobnej slobody cudzinca považovať za súladné\ns ústavným poriadkom SR, s medzinárodnými záväzkami SR v oblasti ochrany základných práv a podľa\nsúčasného právneho stavu ani s citovanými ustanoveniami smernice 2008/115/ES.\nSprávny orgán má preto povinnosť sa zaoberať v konaní o zaistení cudzinca možnými prekážkami\nadministratívneho vyhostenia, vrátenia alebo vycestovania tohto cudzinca, keď sú mu tieto prekážky v\ndobe rozhodovania o zaistení (vrátení) známe alebo keď vyšli najavo. V takejto situácii je správny orgán\npovinný možné prekážky vyhostenia, vrátenia alebo vycestovania pred zaistením cudzinca predbežne\nposúdiť a urobiť tak úsudok o tom, či je vyhostenie, resp. vrátenie cudzinca aspoň potenciálne možné.\nK námietke navrhovateľa týkajúcej sa skúmania účelnosti a efektívnosti jeho zaistenia považuje Najvyšší\nsúd SR za dôležité zdôrazniť, že v rozhodnutí odporcu absentuje úsudok o tom, či je vyhostenie (vrátenie\npodľa medzinárodnej zmluvy) aspoň potenciálne možné, najmä potom, čo navrhovateľ požiadal na\núzemí SR o azyl, keď podľa tvrdenia navrhovateľa Ukrajina v zmysle readmisie podmieňuje prijatie\ncudzích štátnych príslušníkov okrem iného tým, že konkrétni cudzinci nepožiadajú na území SR o azyl.\nZaistenie cudzinca za účelom jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy podľa § 88 ods. písm. d/ zákona\no azyle predstavuje postup, ktorý nie je možno stotožniť s postupom správneho orgánu vo veci zaistenia\nza účelom jeho administratívneho vyhostenia. Vzťahuje sa totiž len na cudzincov, na ktorých sa vzťahuje\nniektorá z readmisných dohôd. Osobitosť tohto typu zaistenia spočíva aj v dĺžke doby zaistenia, ktorá\nje upravená v § 88 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov.\nPokiaľ teda odporca svojim rozhodnutím zo dňa 11.3.2012 prerušil konanie o administratívnom vyhostení\na uložení zákazu vstupu z dôvodu, že navrhovateľ požiadal na území SR o azyl, takýto postup nemá\noporu v zákone, pretože z obsahu spisu nevyplynulo, že by odporca začal konanie o administratívnom\nvyhostení navrhovateľa a uložení zákazu vstupu, naopak z obsahu spisu vyplýva, že konal vo veci\nvrátenia navrhovateľa na základe medzinárodnej zmluvy. Zmätočnosť postupu odporcu je zrejmá aj z\n\ntoho, že sa odporca nevysporiadal s otázkou žiadosti navrhovateľa o udelenie azylu na území SR v\nkonaní o vrátenie podľa medzinárodnej zmluvy.\nPodľa názoru odvolacieho súdu krajský súd mal dospieť k záveru, že opravným prostriedkom\nnapadnuté rozhodnutie o zaistení navrhovateľa trpí vadami, ktoré boli spôsobilé spochybniť zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\nNámietka, týkajúca sa absencie údaju o tom, podľa ktorej medzinárodnej zmluvy mal byť navrhovateľ\nvrátený bola dôvodná a odvolací súd dospel k záveru, že sa jedná o vadu, ktorá v spojení s ďalšími\nvytýkanými vadami spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia odporcu.\nVI.\nZHRNUTIE\nKeďže na uvedenú okolnosť krajský súd neprihliadol, odvolací súd dospel k záveru o potrebe zmeny\nnapadnutého rozsudku podľa § 220 OSP tak, že je účelné rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie.\nV ďalšom konaní je správny orgán viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý vyslovil v\nodôvodnení tohto rozsudku a ktorý spočíva v tom, že neoznačenie konkrétnej medzinárodnej zmluvy\nvo výrokovej časti rozhodnutia o zaistení odporcu je vadou spôsobujúcou nezákonnosť predmetného\nrozhodnutia. V ďalšom konaní odporca odstráni nedostatky vytýkané Najvyšším súdom SR v zmysle\nvyššie uvedených záverov a nesmie opomenúť ani Najvyšším súdom SR zmienené právne dokumenty\na judikatúru ESĽP vzťahujúcu sa k čl. 5 ods. 1 písm. f/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd,\nrovnako ako čl. 15 smernice 2008/115/ES.\nPri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal odvolací súd z § 224 ods. 2 OSP v spojení s § 250k\nods. 1 a § 250l ods. 2 OSP, keď navrhovateľovi napriek jeho úspechu v konaní právo náhradu trov\nkonania nepriznal, lebo si ich neuplatnil.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Sp/5/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}