{"guid": "cc8d6587-263a-4204-b3a9-a01d7048f754:848fd742-d253-4c84-8bfd-963d44dce50e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:7012200268.1", "spisova_znacka": "1Sža/24/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/24/2012 z 16. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. októbra 2012, sp. zn. 1Sža/24/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:7012200268.1", "identifikacne_cislo": "7012200268", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "datum_vydania": "2012-10-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 48/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/48-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-13.odsek-4.pismeno-c", "nazov": "§ 13 ods. 4 písm. c) zákona č. 48/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-13.odsek-4.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/48-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 zákona č. 48/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/48-2002/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/48#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/48#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/848fd742-d253-4c84-8bfd-963d44dce50e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:7012200268.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:7012200268.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:7012200268.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/24/2012\n7012200268\n16. 10. 2012\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2012:7012200268.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nIng. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky\n1/: H. K. I. P., nar. XX.XX.XXXX, štátnej príslušnosti Turecko, kurdskej národnosti, toho času miesto\npobytu Pobytový tábor Opatovská Nová Ves a navrhovateľky 2/: H. K. V., nar. XX.XX. XXXX, v H., F.,\nštátnej príslušnosti Turecko, toho času miesto pobytu Pobytový tábor Opatovská Nová Ves, zastúpená\nnavrhovateľkou 1/ - matkou H. K. I. P., obe zastúpené JUDr. Lenkou Čechovou Pisarčíkovou, právnou\nporadkyňou Spoločnosti ľudí dobrej vôle, Mäsiarska 13, 040 01 Košice, proti odporcovi: Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, ul. Pivonková č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie\nrozhodnutia odporcu zo dňa 03.02.2012, ČAS: MU-557-61/PO-Ž-2010 na odvolanie navrhovateliek proti\nrozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Saz 4/2012-30 zo dňa 19. júna 2012 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz 4/2012-30 zo dňa\n19. júna 2012 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľkám 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie č. ČAS:\nMU-557-61/PO-Ž-2010 zo dňa 03.02.2012, ktorým odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o\nazyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“)\nneudelil azyl navrhovateľke H. K. I. P., ani jej maloletej dcére H. K. V. a súčasne podľa § 13c ods. 1 a\n§ 20 ods. 4 zákona o azyle im neposkytol doplnkovú ochranu.\nO trovách konania rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.\nV dôvodoch rozsudku krajský súd uviedol, že odporca správne vyhodnotil výpoveď navrhovateľky v\nprvom rade o dôvodoch jej odchodu z krajiny pôvodu, s týmito sa zaoberal vo svojom rozhodnutí\na náležite ich aj vyhodnotil v svojom rozhodnutí a právne správne posúdil. Skutočnosti uvádzané\nnavrhovateľkou 1/ v priebehu celého azylového konania sa aj podľa krajského súdu javia ako\nneopodstatnené z hľadiska bezprostredného ohrozenia navrhovateľky 1/ a jej maloletej dcéry pri zotrvaní\nv krajine pôvodu a nasvedčujú iným pohnútkam navrhovateľky 1/ v žiadosti o udelenie azylu na území\n\nSlovenskej republiky, než aké sú dôvody na udelenie azylu podľa Ženevského dohovoru a potvrdzujú\nzáver, že v jej prípade, a ani v prípade jej maloletej dcéry, nie sú splnené podmienky pre udelenie azylu\npodľa § 8 alebo § 10 zákona o azyle.\nKrajský súd poukázal na to, že prenasledovanie musí v zmysle § 2 pís. d/ zákona o azyle spĺňať\npodmienku závažnosti a opakovanosti, čo sa v prípade navrhovateľky 1/ nepotvrdilo. Ak aj mala\nnavrhovateľka 1/ subjektívne obavy, krajský súd uviedol, že tieto nemožno považovať za obavy,\nnapĺňajúce vzhľadom na charakter ich závažnosti a opakovania stránku objektívnosti.\nOdporca sa v svojom rozhodnutí zaoberal podmienkami, uvedenými v ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle\na dospel podľa krajského súdu k správnemu právnemu záveru, že podľa ust. § 8 písm. a/ zákona\no azyle ministerstvo udelí azyl iba tomu žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy\nz prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania\nurčitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa\nnemôže, alebo nechce vrátiť do tohto štátu a obdobne nebolo tiež zistené, že by navrhovateľka bola\nprenasledovaná za uplatňovanie politických práv a slobôd v zmysle § 8 písm. b/ citovaného zákona. V\npodrobnostiach preto krajský súd odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odporcu.\nKrajský súd uviedol, že odporca sa v svojom rozhodnutí podrobne zaoberal zákonnými podmienkami\nreálnej hrozby vážneho bezprávia tak, ako je to uvedené v § 2 písm. f/ zákona o azyle.\nVyhodnotením týchto podmienok odporca po zvážení zisteného skutkového stavu nenašiel dôvod ani pre\nudelenie doplnkovej ochrany navrhovateľkám1/ a 2/ podľa § 13a zákona o azyle, pretože nepovažoval\ndôvody navrhovateľky 1/, pre ktoré by v prípade návratu do krajiny pôvodu bola vystavená spolu s\nmaloletou dcérou reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle. Ohľadom\nodôvodnenia tohto výroku krajský súd odkázal v dôvodoch svojho rozsudku na odôvodnenie rozhodnutia\nodporcu.\nKrajský súd poukázal na to, že odporca sa v svojom rozhodnutí tiež zaoberal možnosťou udelenia azylu\nz humanitných dôvodov v zmysle § 9 zákona o azyle a v tomto smere vykonal znalecké dokazovanie.\nVýsledky tohto znaleckého dokazovania potom konfrontoval so správami o krajine pôvodu a dospel k\nzáveru neudeliť navrhovateľke 1/, ani jej maloletej dcére azyl z humanitných dôvodov. S týmto záverom\nodporcu sa krajský súd stotožnil.\nKeďže odporca postupoval správne, v súlade so zákonom o azyle, keď podľa ust.§ 13 ods. 1 zákona o\nazyle neudelil navrhovateľkám 1/ a 2/ azyl a neposkytol im ani doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1\na § 20 ods. 4 zákona o azyle, rozhodnutie odporcu potvrdil.\nII.\nSTRUČNÉ ZHRNUTIE ODVOLACÍCH D?VODOV NAVRHOVATELIEK\nProti rozsudku krajského súdu podali prostredníctvom svojej zástupkyne navrhovateľky 1/ a 2/ odvolanie.\nV dôvodoch odvolania navrhovateľka 1/ uviedla, že požiadala o azyl z dôvodu obavy o svoj život v\nprípade zotrvania v Turecku. Zopakovala, že ako dôvody svojej žiadosti uviedla subjektívne problémy\nsúvisiace s kurdskou národnosťou a politickými aktivitami v kurdskej strane BDP jej manžela. Jej manžel\nbol zadržaný políciou, vypočúvaný a obvinený zo spolupráce s PKK. V dôsledku obvinení bol aj súdom\nv neprítomnosti odsúdený na 10 rokov trestu odňatia slobody. O odsudzujúcom rozsudku sa dozvedel\nod svojho právneho zástupcu. Po jeho vyhlásení sa skrýval a vybavoval si útek z Turecka a preto tento\nrozsudok nemá k dispozícii. Nevie zabezpečiť ani kópiu rozsudku, lebo so svojim právnikom nie je v\nkontakte.\n\nNavrhovateľka 1/ poukázala na to, že počas doplňujúceho pohovoru uviedla aj problémy s rodinou svojho\nmanžela, ktorá nesúhlasila s ich sobášom. Jeho rodina ju tyranizovala a urážala, chcela docieliť, aby sa\ns ňou manžel rozviedol a oženil sa s inou ženou.\nJej strach bol znásobený aj problémami jej manžela so štátnymi orgánmi kvôli podozreniam zo\nspolupráce s PKK, nakoľko v prípade jeho uväznenia by ju pred jeho rodinou už nemohol chrániť a\nublížili by aj ich spoločnému dieťaťu.\nPo strete s príslušníkmi polície kvôli manželovým problémom viackrát potratila, pričom túto výpoveď\nupresnila počas druhého doplňujúceho pohovoru.\nNavrhovateľka 1/ upriamila pozornosť na správy o krajine pôvodu, z ktorých vyplýva, že postavenie\nKurdov v Turecku napriek oficiálnym snahám stále nie je dobré. Turecko odmieta snahy predstaviteľov\nkurdskej menšiny o samostatnosť, naďalej sú diskriminovaní a pri prejavoch akejkoľvek snahy o\nzrovnoprávnenie čelia rôznym problémom. Oficiálne sú prijímané zákony a i opatrenia na podporu práv\nKurdov, v praxi sú však len málokedy aplikované. V prípade jej návratu do krajiny pôvodu je jej život ako\naj život jej rodiny skutočne ohrozený.\nZ dostupných správ o Turecku, ktoré sú súčasťou spisu vyplýva, že postavenie kurdských žien v Turecku\nje zlé, domáce násilie nie je výnimkou.\nNavrhovateľka 1/ poukázala na to, že sa dostala do konfliktu s príslušníkmi polície z dôvodu podozrenia\nzo spolupráce jej manžela s kurdskou stranou PKK. Pri prvom strete bola policajtom napadnutá, pričom v\ntom čase bola tehotná a následkom úderu do brucha policajtom, potratila. Neskôr bola počas zadržania\npolíciou opäť kvôli aktivitám manžela znásilnená policajtom a následkom toho opäť potratila. Zavinením\npríslušníkov polície potratila, bola dokonca znásilnená, čo je v moslimskej kultúre veľký problém,\nnakoľko nielenže žena má problém sa s tým vyrovnať, ale väčšinou má problém i s akceptáciou okolia,\nkeďže rodina manžela ju často krát odvrhne.\nV zmysle definície prenasledovania v zmysle zákona o azyle navrhovateľka 1/ vyjadrila presvedčenie,\nže spĺňa všetky podmienky prenasledovania, nakoľko bola vystavená fyzickému, psychickému a\nsexuálnemu násiliu, ktoré bolo vykonané príslušníkmi polície ako predstaviteľmi štátnej moci.\nPoukázala na správy o krajine pôvodu, ktoré potvrdzujú, že páchanie násilia na ženách vrátane\nznásilnení je veľmi slabo vyšetrované, nie je vôľa stíhať páchateľov a kurdské ženy majú naviac ešte\nhoršie postavenie ako ženy tureckej národnosti.\nV dôsledku prežívania vnútorného pocitu hanby a strachu z odvrhnutia ako aj nedostatočnej právnej\nochrany obetí znásilnenia, tieto problémy nemohla riešiť v rámci Turecka a jej manžel o jej znásilnení\npolicajtom nevedel a ani dodnes nevie. Obava z možného zistenia tejto skutočnosti manželom je jedným\nz dôvodov, rýchlo sa zhoršujúceho jej psychického stavu.\nNavrhovateľka 1/ odvolávajúc sa na znalecký posudok týkajúci sa posúdenia jej psychického stavu\n(znalkýň PhDr. C. a MUDr. X.), vypracovaný v rámci vykonaného dokazovania, uviedla, že z posudku\nvyplýva, že nemá sklony k fabuláciám, teda v jej prípade je potrebné považovať skutočnosti ňou\nuvádzané za pravdivé.\nNa základe uvedeného preto problémy jej manžela politického charakteru, ktoré boli dôvodom ich\nodchodu z krajiny pôvodu a následného podania žiadosti o azyl a rovnako aj skutočnosti spojené s\nkonkrétnymi stretmi s políciou v Turecku treba považovať za dané.\n\nNapriek skutočnostiam uvedeným v posudku, bola odporcom označená za nedôveryhodnú z dôvodu\nrozporov vo výpovediach ako aj z dôvodu postupného uvádzania nových skutočností, s čím sa stotožnil\naj krajský súd.\nNavrhovateľka pritom zdôraznila, že dôvody, pre ktoré neuviedla všetky skutočnosti relevantné z\nhľadiska rozhodovania o azyle hneď na prvom pohovore, vysvetlila. A preto nie je možné len z tohto\ndôvodu vyhodnotiť ju ako nedôveryhodnú, keď navyše v konaní pred odporcom bolo jednoznačne\npreukázané, že trpí závažnou psychickou poruchou.\nTúto skutočnosť mal odporca zobrať do úvahy a drobné rozpory vo výpovediach zohľadniť práve touto\nokolnosťou.\nNavrhovateľka 1/ s odkazom na citáciu § 13a/ zákona o azyle vyjadrila presvedčenie, že spĺňa podmienky\npre poskytnutie doplnkovej ochrany, pretože vzhľadom na odsudzujúci rozsudok, ktorý bol vydaný v\nprípade jej manžela, je dôvodné sa domnievať, že po návrate do Turecka bude spolu s dcérou vystavená\nmučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu zo strany rodiny svojho\nmanžela, nakoľko tento ju počas výkonu trestu nebude môcť ochrániť.\nTúto jej obavu potvrdzuje aj skutočnosť, že keď bol manžel na vojne, rodina ju ponižovala, dokonca jej\nchcela zabrániť opustiť dom, a preto ju na niekoľko dní zamkli v dome.\nPodľa navrhovateľky 1/ pri rozhodovaní o medzinárodnej ochrane treba brať do úvahy aj skutočnosť,\nže núteným návratom do Turecka bude ohrozený aj vývoj, zdravie a možno aj život maloletej dcéry v\nzmysle Dohovoru o právach dieťaťa.\nK neudeleniu azylu z humanitných dôvodov poukázala na to, že tieto nie sú taxatívne vymedzené, avšak\nv zmysle čl. 1 Nariadenia ministra vnútra SR č. 1 zo dňa 11.1.2007 za humanitné dôvody je potrebné\npovažovať prípady neúspešných žiadateľov o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko\nchorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické\nútrapy, prípadne až smrť. Navrhovateľka 1/ poukázala na to, že z posudku vyplýva, že trpí psychickou\nporuchou v dôsledku ktorej trpí ťažkými depresiami a tieto súvisia so skutočnosťami, ktoré sa stali v\nkrajine jej pôvodu, preto jej návrat do Turecka - teda krajiny, kde sa stala obeťou činov, ktoré prispeli ku\nzhoršeniu jej psychického stavu, by prispeli k zhoršeniu jej psychického stavu.\nVzhľadom na uvedené odporca situáciu navrhovateľky 1/ vyhodnotil v zmysle Nariadenia Ministra vnútra\nSR č. 1/2007 nesprávne.\nNapriek možnostiam liečby psychickej poruchy navrhovateľky 1/ (na ktorú poukazujú správy o krajine\npôvodu), nútený návrat do prostredia, ktoré túto poruchu spôsobilo, by bolo možné považovať za\nneľudské, kruté a ponižujúce zaobchádzanie.\nDefinícia, resp. výklad pojmu humanitné dôvody v zmysle nariadenia ministra hovorí o spôsobení\nznačných fyzických alebo psychických útrap v prípade návratu do krajiny pôvodu. Z hľadiska tejto\ndefinície je teda skutočnosť, či v Turecku existuje možnosť liečby psychických chorôb úplne irelevantná,\nnakoľko skutočnosť, že sa v Turecku môže liečiť neznamená, že jej návrat nespôsobí fyzické či psychické\nútrapy.\nPráve naopak, návrat do Turecka môže spôsobiť, že sa v dôsledku depresií, znova môže pokúsiť o\nsamovraždu.\nNavrhovateľka 1/ uviedla, že v súčasnosti je tehotná a so svojim manželom čaká ďalšie dieťa.\n\nNavrhovateľka 1/ napokon s odkazom na rozhodnutie ESĽP vo veci Írsko c. Spojené kráľovstvo z\n1.10.1972, (podľa ktorého je za mučenie potrebné považovať úmyselné neľudské zaobchádzanie\nspôsobujúce veľmi závažné a kruté utrpenie,\nneľudské zaobchádzanie: spôsobenie intenzívneho duševného a psychického utrpenia a za ponižujúce\nzaobchádzanie: zlé zaobchádzanie, ktoré má vzbudiť u obetí pocity strachu, úzkosti a podradenosti\na ktoré je spôsobilé potupiť a ponížiť ich a prípadne zlomiť ich fyzický a morálny odpor) uviedla,\nže znásilnenie príslušníkom polície v Turecku následkom čoho potratila, je potrebné vyhodnotiť ako\nmučenie a zároveň neľudské a ponižujúce zaobchádzanie. Táto skutočnosť v nej zanecháva hlboké a\ntrvalé následky, dôsledkom čoho sú aj jej zhoršujúce sa zdravotné problémy.\nIII.\nSTRUČNÉ ZHRNUTIE VYJADRENIA ODPORCU K ODVOLANIU NAVRHOVATELIEK\nOdporca navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, že sa pridržiava predchádzajúcej\nargumentácie k jednotlivým námietkam navrhovateliek.\nPokiaľ navrhovateľka 1/ poukazuje na problémy súvisiace s politickými aktivitami manžela navrhovateľky\n1/, táto neudáva žiadne vlastné politické, rasové, národnostné alebo náboženské problémy v krajine\npôvodu. Neodvoláva sa ani na svoje politické názory, ktoré by zastávala a ktoré by jej mohli spôsobiť\nosobné problémy. Nevypovedala, že by mala patriť do určitej sociálnej skupiny, pre príslušnosť ktorej\nby sa mohla obávať prenasledovania.\nPolitické dôvody žiadosti odvodzuje iba od manžela, pričom jeho výpoveď bola vyhodnotená ako\nnedôveryhodná a to z nasledujúcich dôvodov:\n- manžel navrhovateľky 1/ sa nemusel zúčastniť pojednávania, na ktorom bol údajne odsúdený na\ntrest odňatia slobody na 10 rokov. V prípade trestného činu, za ktorý mal dostať takú sadzbu, ak\nby bol skutočne prenasledovaný štátnou mocou, by štátne orgány podľa odporcu netolerovali jeho\nneprítomnosť. Okrem toho zo správ o krajine pôvodu vyplýva, že v Turecku sa musí obvinený osobne\nzúčastniť pojednávania v trestnej veci,\n- manžel navrhovateľky 1/ udával vo svojom prvom pohovore zo dňa 24.11.2010, že v decembri 2009 sa\nkonalo pojednávanie na Vojenskom súde v Istanbule v mestskej časti Fatih, súčasne uviedol, že sa proti\nrozhodnutiu už nedalo odvolať, lebo vojenský súd nemá vyššiu inštanciu. Na pohovore dňa 27.7.2011\nvšak vypovedal, že bol súdený niekedy v roku 2009 (nevedel presne kedy) pred Obvodným súdom v\nIstanbule, v mestskej časti K. Cekmece.\n- Najdôležitejšou skutočnosťou, prečo manžel navrhovateľky 1/ nemohol byť skutočne odsúdený, je to,\nže bez problémov vycestoval z Turecka do Ruska. Ak by bol odsúdený, štátne orgány by mu neumožnili\nvycestovať z krajiny pôvodu, okrem toho boli manželia z Ruska deportovaní do Turecka, čo sa stalo\nbez akýchkoľvek následkov zo strany tureckej polície, neboli zadržaní ani vzatí do väzby, či výkonu\ntrestu. Vzápätí znova vycestovali bez problémov z krajiny pôvodu do Fínska. To iba potvrdzuje úvahu, že\nnemohol byť vydaný odsudzujúci rozsudok, inak by manželovi navrhovateľky 1 štátne orgány neumožnili\nvoľne cestovať, najmä keď v prípade jeho vyhostenia z Ruska musel byť vydaný priamo do rúk tureckej\npolície. Podľa odporcu neobstojí ani tvrdenie manžela navrhovateľky 1/, že to všetko zariadili prevádzači.\nProblémy s rodinou manžela, ktoré opisuje navrhovateľka 1/ sú podľa odporcu osobnej povahy a\nskutočnosť, že navrhovateľku 1/ neakceptuje manželova rodina môže spôsobovať ich manželstvu\nťažkosti a môže byť dôvodom na zmenu bydliska v Turecku, nie však dôvodom na poskytnutie\nmedzinárodnej ochrany.\n\nK tvrdeniu navrhovateľky 1/, že brutalita zásahov príslušníkov polície súvisela s jej kurdskou\nnárodnosťou, odporca uviedol, že navrhovateľka 1/ v priebehu konania nedávala tieto skutočnosti do\nsúvislosti s jej kurdskou národnosťou. V tejto súvislosti odporca poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn.\n10Sža 42/2011, podľa ktorého to, že je žiadateľ o azyl kurdskej národnosti, automaticky neznamená,\nže je pre svoju národnosť aj prenasledovaný, keď ani on sám neuvádza, že by bol z dôvodu svojej\nnárodnosti prenasledovaný.\nK neposkytnutiu doplnkovej ochrany navrhovateľka 1/ namieta, že vzhľadom na odsudzujúci rozsudok\nbude v prípade jej návratu do krajiny pôvodu vystavená spolu s dcérou mučeniu alebo neľudskému alebo\nponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a že ich manžel nebude môcť chrániť pred rodinou, nakoľko\nbude vo výkone trestu. Odporca však existenciu odsudzujúceho rozsudku manžela navrhovateľky 1/\nspochybňuje a nepovažuje to za hodnovernú skutočnosť, teda má za to, že manželovi navrhovateľky 1/\nnehrozí trest odňatia slobody. Problémom s rodinou manžela je možné vyhnúť sa napríklad tiež zmenou\nbydliska.\nOdporca tiež poukázal na výpoveď navrhovateľky 1/ zo dňa 3.8.2011, keď uviedla, že o manželových\ndôvodoch, pre ktoré sa rozhodli spoločne z Turecka odísť ani nevedela, resp. sa ich dozvedela až keď\npricestovali do Fínska.\nTo nasvedčuje tomu, že navrhovateľka 1/ nemala dôvod na opustenie Turecka, preto aj jej nárok na\nudelenie azylu alebo doplnkovej ochrany by mohol byť iba nárokom odvodeným, a to z dôvodu zlúčenia\nrodiny. Avšak iba za predpokladu, že by jej manželovi bola medzinárodná ochrana poskytnutá, čo sa\nvšak nestalo.\nK neposkytnutiu azylu z humanitných dôvodov odporca odkázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia (str.\n5 rozhodnutia), pričom zdôraznil, že aj keď navrhovateľke 1/ bola stanovená psychiatrická diagnóza, táto\nsamotná skutočnosť nie je dôvodom na udelenie azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle.\nPodľa jej vlastných slov bola psychiatricky liečená už v období, keď s manželom žili v Istanbule, kde začali\naj jej ťažkosti tohto druhu. Tiež podľa informácií o krajine pôvodu, Turecko bez problémov poskytuje\npsychiatrickú pomoc svojim občanom. Odporca na základe uvedeného vyjadril presvedčenie, že v\nprípade návratu navrhovateľky 1/ do krajiny pôvodu, jej bude poskytovaná liečba podľa psychického\nochorenia, ktoré má.\nPotreba liečby však nie je ani dôvodom, pre ktorý navrhovateľka 1/ požiadala o azyl a sama sa rozhodla\nnepokračovať v liečbe, keď dňa 6.3.2012 opustila so svojim manželom a dieťaťom svojvoľne pobytový\ntábor a už sa nevrátila. Dňa 13.3.2012 bola preto spolu s maloletou dcérou vyradená z príslušnej\nevidencie. Dňa 17.7.2012 bola celá rodina vrátená na základe nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 z\nFínska do SR a bola opätovne umiestnená v PT v Opatovskej Novej Vsi.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým,\nže deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. októbra 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\n\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\nV citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\nPodľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní\nnezistia dôvody podľa § 8.\nPodľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje\ninak,\na) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a\nazylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo\nc) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.\n(ods. 1)\nŽiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky. (ods. 2)\nMinisterstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému\nbol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).\nMinisterstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená\npovinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv § 8 alebo § 10.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento\nzákon neustanovuje inak,\n\na) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo\naj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa\npísmena a) do 18 rokov ich veku alebo\nc) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako\n18 rokov. (ods. 1)\nŽiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky. (ods. 2)\nMinisterstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky\ncudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 3).\nPodľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nokrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie č. ČAS: MU-557-61/PO-Ž-2010 zo dňa 03.02.2012, ktorým\nodporca podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle neudelil azyl navrhovateľke 1/ ani jej maloletej dcére Helin\nMaarit Othman a súčasne podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle im neposkytol doplnkovú\nochranu.\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými\nnámietkami navrhovateliek a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nrozhodnutia správnych orgánov.\nIV.\nARGUMENTÁCIA ROZHODNUTIA ODPORCU\nOdporca rozhodnutím č. ČAS: MU-557-61/PO-Ž-2010 zo dňa 03.02.2012 podľa § 13 ods. 1 zákona č.\n480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o azyle“) neudelil azyl navrhovateľke H. K. I. P., ani jej maloletej dcére H. K. V. a súčasne podľa\n§ 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle im neposkytol doplnkovú ochranu.\nRozhodol tak po zistení, že na základe Dublinského nariadenia bola dňa 12.10.2010 protokolárne\ndopravená na územie Slovenskej republiky z Fínska navrhovateľka spolu s maloletou dcérou, ktoré sa\npodľa § 4 ods. 6 zákona o azyle považujú za žiadateľa, nakoľko na konanie je príslušná Slovenská\nrepublika (ďalej „SR“).\nNavrhovateľka požiadala o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z\ndôvodu obavy z prenasledovania svojej osoby a manžela zo strany štátnych bezpečnostných orgánov.\nSpolu s ňou a maloletou dcérou požiadal o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany aj jej\nmanžel Z. P., nar. XX.XX.XXXX.\n\nZa účelom zdôvodnenia žiadosti navrhovateľky bol s ňou vykonaný vstupný pohovor a doplňujúci\npohovor, počas ktorých uviedla, že krajinu pôvodu opustila v spoločnosti svojho manžela na platné\ncestovné pasy so slovenskými vízami a letecky odcestovali do Helsínk, ubytovali sa v byte sestry\nnavrhovateľky, kde ich po dvoch dňoch zadržala fínska polícia. Po zadržaní požiadali o udelenie azylu\na počas azylového konania sa im dňa 24.04.2010 narodila dcéra H. K. V.. Po vrátení z Fínska na\nSlovensko nemala inú možnosť ako požiadať o azyl, nakoľko do Turecka sa nemôže vrátiť, nakoľko\nich život by bol v ohrození z dôvodu manželových problémov. Bol obvinený, a následne odsúdený za\npodozrievanie z členstva v strane kurdistanských pracujúcich (ďalej len „PKK“), pričom podľa jej tvrdení\nnebol členom tejto strany, ale členom mal byť manželov brat, čo si ale turecké štátne orgány vysvetlili po\nsvojom tak, že z členstva upodozrievali jej manžela. Spolu s manželom sa skrývali na rôznych miestach\nv Istanbule až do odchodu z Turecka. Dňa 03.08.2011, kedy bola k dôvodom svojej žiadosti dopočutá,\nuviedla, že v roku 1998 sa vydala za manžela bez súhlasu jeho rodiny. S rodinou manžela nemala\ndobré vzťahy, nekomunikovali spolu niekedy aj rok, rodina naliehala na neho, aby sa s ňou rozviedol\na zobral si za manželku inú ženu. Rodina manžela ju obvinila, že dieťa, ktoré čakala, nie je jeho. S\nmanželom Turecko prvýkrát opustili už vo februári 2010, kedy na cestu použili svoje cestovné pasy, ale pri\npokuse o prekročenie rusko-fínskych hraníc boli ruskými štátnymi orgánmi zadržaní a následne letecky\ndeportovaní späť do Turecka. Po prílete do Istanbulu nemali žiadne problémy, pričom po opustení letiska\nsa na niekoľko dní, potrebných na vybavenie nových víz na Slovensko, ubytovali u svojich známych,\npotom Turecko opätovne letecky legálne opustili. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedla.\nOdporca po posúdení skutočností, uvedených navrhovateľkou počas konania, dospel k záveru, že\nnavrhovateľka nespĺňa zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky, lebo v jej prípade nebola preukázaná opodstatnená obava z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine. Z kompletného vyhodnotenia spisového materiálu navrhovateľky\nodporca dospel k záveru, že počas azylového konania okrem svojej výpovede a fotokópie materiálu\nz facebooku, navrhovateľka nepredložila žiadne doklady alebo dokumenty, ktoré by potvrdzovali\nopodstatnenosť jej žiadosti.\nZa účelom zistenia, či v prípade navrhovateľky išlo skutočne o prenasledovanie, správny orgán pristúpil\nk analýze jej výpovede. Podľa jej vyjadrenia, krajinu pôvodu opustila z dvoch dôvodov, a to jednak\nkvôli problémom s rodinou manžela a jednak kvôli samotným problémom manžela so štátnymi orgánmi.\nSkutočnosť, že navrhovateľka čelila problémom manželovej rodiny, možno podľa odporcu chápať\nako prejav ich nesúhlasu s ich sobášom, čo sa prejavilo hlavne počas výkonu základnej vojenskej\nslužby manžela. V tej dobe bola manželovou rodinou fyzicky napadnutá a tri dni nútene držaná\nv domácnosti proti svojej vôli. Išlo však o ojedinelý akt, ktorý sa viac neopakoval a nebol takého\ncharakteru, že by navrhovateľke bránil naďalej žiť v krajine pôvodu. Hoci subjektívne mohla pociťovať\nstrach z prenasledovania zo strany manželových rodičov, v čase jej pobytu v Turecku nenastali žiadne\nskutočnosti voči jej osobe, ktoré by tento subjektívny strach potvrdzovali. Problémy s manželovou\nrodinou v konečnom dôsledku vyriešili presídlením do Istanbulu, kde žili bez akéhokoľvek kontaktu s\nrodinou manžela, a to až do odchodu z Turecka.\nOdporca ďalej uviedol, že napriek tomu, že Turecko je islamskou krajinou, na rozdiel od iných\nfundamentalistických islamských krajín, zákon chráni práva žien a zakazuje násilie na ženách, vrátane\ndomáceho násilia, pričom poukázal na správy od Humen Rights Watch z mája 2011, v zmysle ktorých\nboli prijaté opatrenia na boj proti násiliu na ženách, ako sú napríklad zmeny tureckého trestného\nzákonníka a ďalšie opatrenia na monitorovanie násilia páchaného na ženách. Na základe týchto\nskutočností dospel odporca k záveru, že v prípade navrhovateľky, napriek subjektívnemu pocitu z\nprenasledovania, neboli preukázané žiadne akty takého charakteru, ktoré by bolo možné subsumovať\npod pojem prenasledovanie.\nPri skúmaní druhého dôvodu, uvádzaného navrhovateľkou ohľadom problémov jej manžela so štátnymi\norgánmi Turecka - odporca uviedol, že tieto dôvody boli predmetom posudzovania v osobitnom konaní\njej manžela a bolo konštatované, že ani v jeho prípade neboli splnené podmienky stanovené v § 8\n\nzákona o azyle. Odporca nevylúčil, že navrhovateľka v súvislosti s problémami svojho manžela bola pod\nurčitým psychickým tlakom, no tento bol výlučne subjektívneho charakteru, bez akejkoľvek objektívnej\nopodstatnenosti. V konaní žiadnym spôsobom nebola preukázaná súvislosť medzi aktami, prijatými\nvoči jej osobe a kritériami prenasledovania v zmysle zákona o azyle. Navrhovateľka síce v konaní\npoukázala na to, že bola na polícii fyzicky napadnutá a znásilnená, no jej vysvetlenie ohľadom týchto\nnásilných aktov odporca nepovažoval za súvislé a hodnoverné. Vo vstupnom pohovore z 24.11.2010\nuviedla, že v súvislosti s problémami manžela nemala nikdy s nikým žiadne problémy a nič sa jej\nnestalo, až v zápisnici z 03.08.2011 uviedla, že pri bránení manžela bola políciou fyzicky napadnutá.\nV ďalšom doplňujúcom pohovore z 15.10.2011 uviedla, že bola políciou aj znásilnená. S poukazom na\nto, že ak osoba, žiadajúca o azyl, prednáša dôvody, ktorým z objektívnych príčin, akými sú rozpory\nvo výpovediach a postupné zavádzanie nových skutočností, nie je možné uveriť, nemožno túto osobu\npovažovať za dôveryhodnú a ňou uvádzané dôvody považovať za hodnoverné. Odporca ale k tomu\ndodal, že ak by aj udalosti, ktoré navrhovateľka opísala sa skutočne udiali, bolo v jej záujme, aby to\nvyriešila právnou cestou v zmysle platných zákonných noriem krajiny, s poukazom na Ústavu Turecka,\nv zmysle ktorej táto zakazuje akúkoľvek formu mučenia, či krutého zaobchádzania a porušenie tohto\nzákona je trestné. Ak by teda navrhovateľka bola skutočne políciou napadnutá a dokonca znásilnená,\nzákonné normy Turecka umožňovali, aby sa ochrany svojich ľudských práv dožadovala právnou cestou,\nčo nevyužila a krajinu pôvodu opustila bez toho, aby využila alternatívu vnútroštátnej ochrany, ktorá jej\nbola v zmysle Ústavy Turecka zaručená.\nOdporca sa v odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal tiež podmienkami na poskytnutie doplnkovej\nochrany ako ochrany pred vážnych bezprávím v krajine pôvodu žiadateľa o azyl. Poukázal na to, že\nTurecko v roku 2006 zrušilo trest smrti a preto je táto forma vážneho bezprávia u navrhovateľky aj z tohto\ndôvodu vylúčená. Článok 94 Trestného zákona tiež obsahuje trestný postih pre prípad, že akákoľvek\núradná osoba, ktorá spôsobí závažnú telesnú či psychickú bolesť, či stratu vedomia alebo schopnosť\nkonať, či zneuctí osobu, bude odsúdená do väzenia od troch do dvanásť rokov. Odporca tiež posudzoval\naj postupy tureckých štátnych orgánov v prípade, kedy sú neúspešní žiadatelia o azyl zo zahraničia\nrepatriovaní do Turecka. V zmysle všeobecných správ od Ministerstva zahraničných vecí Holandska a\nHraničného úradu Spojeného kráľovstva, ak sa zistí, že navracajúca sa osoba má trestný záznam, alebo\nchybné doklady o prekročení hraníc, alebo opustila Turecko ilegálne, alebo bola vyhostená z inej krajiny,\nturecké pohraničné úrady často dotknutú osobu vypočúvajú so zameraním na skontrolovanie osobných\núdajov, dôvody a čas odchodu z Turecka, dôvody žiadosti o azyl a jej zamietnutia, so zameraním aj\nna trestné záznamy doma a v zahraničí, vrátane drogových trestných priestupkov a možné kontakty\ns ilegálnymi organizáciami v zahraničí. Ak však neexistuje žiadne jednoznačné podozrenie, pravidlom\nje, že osobu prepustia v priemere asi po šiestich až deviatich hodinách väzby. Navrhovateľka v krajine\npôvodu ani v zahraničí nevyvíjala žiadnu činnosť, pre ktorú by mohla byť podozrivá z trestnej alebo inej\nprotiprávnej činnosti a je preto reálny predpoklad, že by v jej prípade neboli prijaté žiadne individuálne\nopatrenia nad rámec bežných zákonných postupov. Vzhľadom na uvedené zákonné normy Turecka a\ninformácie z dostupných zdrojov, odporca konštatoval, že v prípade nedobrovoľného návratu do krajiny\npôvodu je mučenie alebo neľudské zaobchádzanie, ako jedna z foriem vážneho bezprávia, vylúčená.\nBezpečnostná a politická situácia v Turecku je v súčasnej dobe stabilizovaná, neprebieha tu žiaden\nvnútroštátny alebo medzinárodný konflikt takého rozmeru, ktorý by pre navrhovateľku predstavoval\nindividuálnu hrozbu podľa definície vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle. Preto\nodporca dospel k záveru, že v jej prípade nie je ani dôvod na poskytnutie doplnkovej ochrany na území\nSR.\nNapokon odporca sa v svojom rozhodnutí zaoberal hodnotením informácií, predložených zástupkyňou\nnavrhovateľky a nestotožnil sa s jej názorom, podľa ktorého navrhovateľka splnila podmienky pre\nudelenie azylu, resp. doplnkovej ochrany na území SR. Odporca zotrval na tom, že navrhovateľka v\npriebehu konania neuviedla žiadne hodnoverné skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že by v krajine\npôvodu bola prenasledovaná v zmysle § 8 zákona o azyle či Ženevskej konvencie z roku 1951. Správny\norgán sa zaoberal tiež návrhom udeliť navrhovateľke azyl z humanitných dôvodov, v zmysle ust. §\n9 zákona o azyle. Uviedol, že podmienky udelenia azylu z humanitných dôvodov nie sú taxatívne\ndefinované a rozhodovanie patrí do výsostnej kompetencie Ministerstva vnútra SR. V Článku 11\nnariadenia ministra vnútra SR č. 1 z 11.01.2007 je uvedené, že za humanitné dôvody sa považujú\nnajmä prípady neúspešných žiadateľov o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko\nchorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické\n\nútrapy, prípadne až smrť. Vzhľadom na to, že správny orgán nevylúčil určité psychické útrapy, pristúpil\nk znaleckému posudzovaniu psychického stavu navrhovateľky. Znalecký posudok síce nasvedčuje\nnarušeniu jej psychického stavu, avšak z dostupných informácií je zrejmé, že takéto stavy sa dajú\nv Turecku liečiť v dostupných špecializovaných zariadenia, ktoré poskytujú komplexnú zdravotnú a\npsychologickú starostlivosť. Z toho dôvodu odporca nepristúpil k udeleniu azylu z humanitných dôvodov.\nV závere svojho rozhodnutia odporca poukázal na informácie, použité za účelom posúdenia žiadosti\nnavrhovateľky. Uviedol tiež, že rozhodnutím Migračného úradu pod č. MU-558-6/PO-Ž-2010 zo dňa\n06.10.2011 manželovi navrhovateľky Gulgin Cicekovi, nar. 01.05.1979, taktiež nebol udelený azyl a ani\nposkytnutá doplnková ochrana na území SR.\n\nV.\nPRÁVNY NÁZOR NS SR\nZ vyššie uvedeného je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca\nvychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca vo veci\nvykonal náležité dokazovanie, v prejednávanej veci v správnom konaní zistil dostatočne skutkový stav\nveci, vysporiadal sa všetkými skutočnosťami uvádzanými navrhovateľkou 1/ počas azylového konania\na zistený skutkový stav aj náležite správne právne posúdil.\nOdvolaciu námietku navrhovateľky 1/ (pre tvrdený rozpor so zákonom), vzťahujúcu sa k výroku\nrozhodnutia o neudelení azylu Najvyšší súd SR nepovažoval za dôvodnú.\nPodľa navrhovateľky 1/ tým, že odporca rozhodol o neudelení azylu, hoci v zmysle definície\nprenasledovania podľa zákona o azyle spĺňa všetky podmienky prenasledovania, nakoľko bola\nvystavená fyzickému, psychickému a sexuálnemu násiliu, ktoré bolo vykonané príslušníkmi polície ako\npredstaviteľmi štátnej moci.\nK uvedenej odvolacej námietke je potrebné uviesť, že z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že\nnavrhovateľka 1/ v priebehu správneho konania uviedla postupne niekoľko dôvodov pre udelenie azylu.\nZ chronológie jednotlivých pohovorov a uplatnených odvolacích námietok vyplýva nasledovné:\nV žiadosti o azyl (zo dňa 24.11.2010) uviedla, že potom ako boli zaslaní na Slovensko z Fínska, nemala\ninú možnosť ako požiadať o udelenie azylu, pretože do Turecka sa vrátiť nemôže. Ich život ako aj život\ndcérky by bol v ohrození kvôli manželovým problémom. Jej manžel bol obvinený a následne odsúdený,\nkvôli tomu, že ho podozrievali z členstva v politickej strane PKK, pričom jej manžel nebol členom tejto\nstrany. Členom bol jeho brat ale štátne orgány si to vysvetľovali po svojom. Jej manžel bol právoplatne\nodsúdený na 10 rokov väzenia, bolo to koncom roka 2009. Odvtedy sa jej manžel skrýval, nevychádzal\nna ulicu a následne spoločne opustili Turecko. Navrhovateľka 1/ uviedla, že sa skrývala spoločne s\nmanželom na rôznych miestach Istanbulu.\nNa otázku odporcu, či mala v krajine pôvodu problémy s políciou, armádou alebo inými štátnymi orgánmi,\nodpovedala, nemala žiadne problémy.\nKým v žiadosti o azyl zo dňa 24.11.2010 uvádzala, že sa skrývala spoločne s manželom na rôznych\nmiestach Istanbulu, potom čo bol právoplatne odsúdený na 10 rokov väzenia, v zápisnici z pohovoru zo\ndňa 3.8.2011 tvrdila, že dôvody, pre ktoré opustili Turecko sa dozvedela od manžela až vo Fínsku.\n\nNaďalej tvrdila, že dôvodom žiadosti o azyl sú politické dôvody jej manžela, ktorý bol prenasledovaný a\nbol súdený a ak by neodišiel do Európy, bol by už vo väzení.\nNaviac uviedla, že sa obáva rodiny manžela, ak by šiel do väzenia. Vydala sa za manžela bez súhlasu\njeho rodiny, obvinili ju, že dieťa , ktoré čaká, nie je jeho.\nNavrhovateľka 1/ na otázku, či by opustila Turecko, ak by manžel nebol odsúdený odpovedala, že museli\nodísť, chcela zabezpečiť svojej dcérke a manželovi lepší život, bola už dvakrát tehotná, ale potratila.\nPrvý raz policajti bili jej manžela a ona ho bránila telom, policajt ju buchol nohou a potratila. Druhý raz\nbola u policajtov cez noc, bola tehotná a zo strachu potratila.\nV doplňujúcom pohovore zo dňa 15.10.2011 navrhovateľka 1/ uviedla, že bola príslušníkom polície aj\nznásilnená.\nV odvolaní proti rozsudku krajského súdu uvádza, že brutalita zásahov príslušníkov polície súvisela s\njej kurdskou národnosťou.\nV tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967\nZb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania\nuviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť,\naby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k\ntýmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.\nNa tomto mieste považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť, že azyl je výnimočný inštitút konštruovaný\nza účelom poskytnutia ochrany tomu, kto z dôvodov v zákone stanovených pociťuje oprávnenú obavu\nz prenasledovania v krajine, ktorej je občanom.\nAzyl ako právny inštitút nie je a nikdy nebol univerzálnym nástrojom pre poskytnutie ochrany pred\nbezprávím postihujúcim jednotlivca alebo celé skupiny obyvateľov. Dôvody poskytnutia azylu sú\nzákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušenia ľudských práv a slobôd, ktoré\nsú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v\nobmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom stanovených dôvodov, kedy je týmto\ninštitútom chránená len existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené.\nK odvolacím námietkam navrhovateľky 1/, ktorá odporcovi vyčítala nesprávne skutkové zistenia ku\nktorým dospel na základe vykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie, považuje odvolací súd\nza dôležité zdôrazniť nasledujúce: Z ustanovenia § 8 zákona o azyle vyplýva, že účelom priznania\nazylu je poskytnúť ochranu tomu, kto je prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd alebo\ncíti oprávnenú (odôvodnenú) obavu z prenasledovania z dôvodov v zákone vymedzených. Aby mohla\nbyť poskytnutá ochrana formou azylu, musí byť preukázané, že je nositeľom určitého presvedčenia\n(politického, náboženského, a podobne), pre ktoré je v krajine, ktorej občianstvo má (v krajine jeho\nposledného trvalého bydliska), reálne prenasledovaný, alebo je prenasledovaný z dôvodov príslušnosti\nk jasne vymedzenej sociálnej skupine, resp. má dôvodnú obavu, že by k takému prenasledovaniu\nmohlo v jeho prípade dôjsť. Pri zisťovaní skutkového stavu je pritom treba vychádzať z toho, či žiadateľ\no azyl v konaní uniesol bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné. Najvyšší súd Slovenskej republiky v\ndanom prípade dospel k záveru, že navrhovateľka 1/ v správnom konaní neuniesla bremeno tvrdenia\nani bremeno dôkazné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní administratívneho spisu odporcu ako aj spisu\nkrajského súdu zistil, že odporca pri zisťovaní skutkového stavu veci postupoval dôsledne a starostlivo,\nobstaral dostatok informácií o krajine pôvodu navrhovateľky 1/, tvrdenia navrhovateľky 1/ s týmito\ninformáciami porovnal a mohol tak vo veci učiniť autoritatívny záver. Najvyšší súd SR nezistil, že\n\nby odporca, resp. krajský súd k niektorým podkladom predloženým navrhovateľkou neprihliadol. Z\nrozhodnutia odporcu vyplýva, že situáciu v krajine jeho pôvodu dostatočne zistil a popísal s odkazom\nna zdroje z ktorých informácie čerpal. Za týchto okolností nie je možné tvrdiť, že by odporcom\nvykonané dokazovanie bolo nedostatočné a nebolo by možné na základe zisteného skutkového stavu\nveci rozhodnúť. Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu je zrejmé, akým spôsobom odporca konfrontoval\núdaje navrhovateľky 1/ s informáciami o krajine jeho pôvodu a na základe akých skutočností dospel k\nzáveru, že navrhovateľka 1/ a jej maloletá dcéra nespĺňajú podmienky pre udelenie azylu a poskytnutie\ndoplnkovej ochrany v zmysle zákon o azyle. Z administratívneho spisu odporcu je ďalej zrejmé, že\nnavrhovateľke 1/ bolo umožnené oboznámiť sa s obsahom spisu a tým aj vyjadriť sa k podkladom\nrozhodnutia. Najvyšší súd SR nezistil žiadne pochybenie pri zisťovaní a hodnotení skutkového stavu.\nNámietky navrhovateľky 1/ obsiahnuté v odvolaní proti rozsudku krajského súdu vyhodnotil ako\nnedôvodné.\nS poukazom na to, že navrhovateľka 1/ v správnom konaní prednášala dôvody, ktoré primárne\nodvodzovala z politických dôvodov manžela, ktoré však správnym orgánom boli vyhodnotené ako\nnedôveryhodné a nedôvodné, bolo potrebné prisvedčiť názoru odporcu, že navrhovateľkou 1/ tvrdené\ndôvody žiadosti o azyl nebolo možné považovať za dôvodné. Odporca totiž existenciu odsudzujúceho\nrozsudku manžela navrhovateľky 1/ spochybnil a nepovažoval ho za hodnovernú skutočnosť. Teda\nmal za to, že manželovi navrhovateľky 1/ nehrozí trest odňatia slobody. S takýmto záverom odporcu\nsa stotožnil aj NS SR (rozsudok NS SR sp. zn. 10Sža 20/2012 zo dňa 10. októbra 2012), keď\nrozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Saz/2/2012-32 zo 6. júna 2012 o neudelení azylu manželovi\nnavrhovateľky 1/ a neposkytnutí doplnkovej ochrany potvrdil a pokiaľ odporca pre objektívne príčiny,\nakými boli rozpory vo výpovediach a postupné zavádzanie nových skutočností, ktoré vyhodnotil\nza nehodnoverné, vyhodnotil dôvody jej žiadosti o azyl za nedôvodné, nebolo možné námietkam\nnavrhovateľky 1/ priznať relevanciu.\nPotrebné je tiež zdôrazniť, že z vyjadrení navrhovateľky 1/, ktorá postupne uvádzala aj ďalšie dôvody\nžiadosti o azyl, (keď uviedla, že sama sa stala objektom fyzického útoku príslušníka polície, resp. bola\npríslušníkom polície znásilnená), nevyplynulo, že by sa pokúsila využiť domácu ochranu príslušných\nštátnych orgánov. Uvedené činy, ktorých sa mal dopustiť príslušník polície (fyzické napadnutie,\nznásilnenie) totiž neoznámila príslušným štátnym orgánom a pokiaľ sa teda neobrátila s uvedenými\nproblémami (akokoľvek sú ťaživé) na domovské štátne orgány, odporca nemohol ani posúdiť, či by jej\nbola adekvátna ochrana poskytnutá či odoprená.\nPokiaľ by teda aj boli tieto tvrdenia pravdivé, odvolacie námietky navrhovateľky 1/ neboli dôvodné,\npretože navrhovateľka 1/ nepreukázala, že verejná moc v krajine pôvodu ako celok jej odoprela\nposkytnúť ochranu pred fyzickými útokmi príslušníka polície, resp. by bola nečinná vo veci vyšetrovania\nfyzického útoku na jej osobu, resp. jej znásilnenia príslušníkom polície .\nPodľa odvolacieho súdu záver odporcu o tom, že navrhovateľka 1/ nenaplnila podmienky pre udelenie\nazylu v zmysle zákona o azyle je vecne správny a krajský súd nepochybil, keď jeho rozhodnutie potvrdil,\npretože jej problémy sa v prvom rade odvíjali od politických problémov jej manžela, ktorých existenciu\nodporca úspešne spochybnil v inom konaní (rozsudok NS SR sp. zn. 10Sža 20/2012 zo dňa 10. októbra\n2012) a konflikt s príslušníkmi polície (fyzické napadnutie a znásilnenie navrhovateľky) pre nečinnosť\nnavrhovateľky 1/, nebolo možné pričítať verejnej moci v krajine pôvodu, na ktorú sa podľa vlastného\nvyjadrenia so žiadosťou o poskytnutie ochrany ani efektívne neobrátila.\nOdporca pritom správne poukázal s odkazom na informácie o krajine pôvodu, že ak by navrhovateľka\n1/ bola skutočne príslušníkom polície napadnutá a dokonca znásilnená, zákonné normy Turecka\numožňovali, aby sa ochrany svojich ľudských práv dožadovala právnou cestou, čo nevyužila a krajinu\npôvodu opustila bez toho, aby využila alternatívu vnútroštátnej ochrany, ktorá jej bola v zmysle Ústavy\nTurecka zaručená.\nPodľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní\nnezistia dôvody podľa § 8.\n\nNavrhovateľka 1/ namietala, že pokiaľ odporca jej situáciu vzhľadom na znalecký posudok nevyhodnotil\nza hodnú humanitných dôvodov, rozhodol nesprávne. Poukázala na to, že z posudku vyplýva, že trpí\npsychickou poruchou v dôsledku ktorej trpí ťažkými depresiami a tieto súvisia so skutočnosťami, ktoré\nsa stali v krajine jej pôvodu, preto jej návrat do Turecka - teda krajiny, kde sa stala obeťou činov, ktoré\nprispeli ku zhoršeniu jej psychického stavu, by prispeli k zhoršeniu jej psychického stavu.\nK odvolacej námietke navrhovateľky považuje Najvyšší súd SR za dôležité zdôrazniť nasledujúce:\nUdelenie azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle je vecou voľnej správnej úvahy\npríslušného orgánu štátnej správy vrátane úvahy o tom, či je prípad hodný osobitného zreteľa, pretože\nna udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok.\nŽiadateľ o azyl neudelením azylu z humanitných dôvodov nemôže byť ukrátený na svojich právach.\nVlastné rozhodnutie správneho orgánu azyl z humanitných dôvodov udeliť či neudeliť je výsledkom\nsprávneho uváženia.\nSúdu neprináleží preskúmavať, či tu boli resp. neboli humanitné dôvody, to je vecou oprávnenia\nsprávneho orgánu. Súd preskúmava takéto rozhodnutie iba z hľadiska dodržania príslušných\nprocesných predpisov, vecne len v tom smere, či správny orgán neprekročil medze stanovené zákonom.\nPokiaľ správny orgán zistil a posúdil tak osobnú situáciu navrhovateľky 1/ ako aj stav v krajine jej pôvodu\na pokiaľ z nich nevyvodil dôvody pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, je takéto rozhodnutie v\njeho právomoci a súdu neprináleží konkrétne dôvody žiadateľa o azyl vyhodnotiť namiesto správneho\norgánu za humanitné.\nNaviac, vo veci odporca v danom prípade posúdil a vyhodnotil aj zdravotný - psychický stav\nnavrhovateľky 1/ (znalecký posudok č. 1/2011 a č. 45/2011 zo dňa 14.12.2011). Existenciu narušenia\njej psychického stavu odporca s odkazom na znalecké dokazovanie potvrdil, avšak s poukazom\nna možnosť a dostupnosť liečby uvedeného ochorenia v Turecku (v špecializovaných zariadeniach,\nktoré poskytujú komplexnú zdravotnú a psychologickú starostlivosť), nepristúpil k udeleniu azylu z\nhumanitných dôvodov.\nTakýto záver odporcu považoval aj Najvyšší súd SR za logický, naviac, keď z predmetného posudku\nvyplýva (z jej osobnej anamnézy), že navrhovateľka 1/ je psychiatricky liečená v Turecku už od roku\n2003, resp. 2004.\nNa základe uvedeného zhodne s názorom krajského súdu Najvyšší súd SR dospel k záveru, že odporca\ntým, že nerozhodol o udelení azylu z humanitných dôvodov, nerozhodol v rozpore so zákonom. Odporca\nneprekročil medze správneho uváženia a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil.\nNajvyšší súd sa stotožnil s názorom odporcu ako aj krajského súdu, že navrhovateľka 1/ nesplnila\nani podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany. Jej udelenie prichádza do úvahy pre niektorý z\ndôvodov taxatívne stanovený v zákone o azyle. Navrhovateľka 1/ svoje presvedčenie o tom, že splnila\npodmienky poskytnutia doplnkovej ochrany odvíjala od existencie odsudzujúceho rozsudku, ktorý bol\nvydaný v prípade jej manžela, z čoho vyvodila domnienku, že po návrate do Turecka bude spolu s dcérou\nvystavená mučeniu alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu zo strany rodiny\nsvojho manžela, nakoľko tento ju počas výkonu trestu nebude môcť ochrániť.\nUvedený argument navrhovateľky 1/ vzhľadom na vyhodnotenie takéhoto dôvodu žiadosti o azyl\nmanžela navrhovateľky 1/ odporcom, následne krajským a napokon NS SR sp. zn. 10Sža 20/2012 zo\n\ndňa 10. októbra 2012 za nepreukázaný, nemohol obstáť ako dôvod, pre ktorý by navrhovateľke 1/ v\nprípade návratu do krajiny pôvodu hrozilo reálne nebezpečenstvo vážnej ujmy v zmysle § 2 písm. f/\nzákona o azyle.\nNajvyšší súd SR nemohol prihliadnuť ani k námietke navrhovateľky 1/, ktorá odporcovi vyčítala, že\nsa nedostatočne zaoberal postavením kurdských žien v Turecku, keď poukázala na správy o krajine\npôvodu, ktoré potvrdzujú, že situácia je zlá a domáce násilie nie je výnimkou.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd (§ 250i ods. 1 OSP) rozhodujúci skutkový stav,\nktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. K tvrdeniu navrhovateľky 1/, že brutalita zásahov\npríslušníkov polície súvisela s jej kurdskou národnosťou, Najvyšší súd SR považuje za dôležité\nzdôrazniť, že navrhovateľka 1/ v priebehu konania tieto okolnosti nedávala do súvislosti s jej kurdskou\nnárodnosťou.\nNajvyšší súd SR v tejto súvislosti uvádza, že zatiaľ čo dôkazné bremeno môže v niektorých prípadoch\nniesť i správny orgán, povinnosť tvrdenia leží vždy na žiadateľovi o azyl. Predstava, že by správny orgán\nzisťoval prenasledovanie či potenciálne ohrozenie žiadateľa o azyl v jeho krajine pôvodu, je nereálna.\nJedine žiadateľ o azyl sám najlepšie vie, z akých dôvodov svoju krajinu opustil a v priebehu konania\nmusí uviesť všetky relevantné dôvody, na základe ktorých potom správny orgán jeho žiadosť posúdi\na o nej rozhodne. Napokon najvyšší súd už judikoval, že príslušnosť k určitej národnosti automaticky\nneznamená, že žiadateľ o azyl je pre svoju národnosť aj prenasledovaný.\nOdvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku,\nktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd\nvo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu podľa § 219 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v\nspojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}