{"guid": "11dc9d81-c059-4065-8382-b70b193bd3a5:87f91f5d-31a4-4732-850f-0986576d6992", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:7012200260.1", "spisova_znacka": "1Sža/23/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/23/2012 z 16. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. októbra 2012, sp. zn. 1Sža/23/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:7012200260.1", "identifikacne_cislo": "7012200260", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "datum_vydania": "2012-10-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 48/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/48-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-13.odsek-4.pismeno-c", "nazov": "§ 13 ods. 4 písm. c) zákona č. 48/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-13.odsek-4.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/48-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 zákona č. 48/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/48-2002/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/48#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/48#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/87f91f5d-31a4-4732-850f-0986576d6992", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:7012200260.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:7012200260.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:7012200260.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/23/2012\n7012200260\n16. 10. 2012\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2012:7012200260.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov\nIng. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci navrhovateľa:\nmaloletý R. M. Z., nar. XXXX, štátny príslušník Afganskej islamskej republiky (ďalej len Afganistan),\nposledné známe miesto pobytu na území SR: Pobytový tábor Opatovská Nová Ves, t.č. miesto pobytu\nneznáme, zastúpený opatrovníkom Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín, zastúpený Mgr.\nJanou Kopejovou, právnou zástupkyňou a právnou poradkyňou Spoločnosti ľudí dobrej vôle - Goodwill,\nMäsiarska 13, Košice, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, so\nsídlom Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu ČAS: MU-542-24/\nPO-Ž-2011 zo dňa 10.2.2012, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.\nk. 4Saz/1/2012-28 zo dňa 6. júna 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 4Saz/1/2012-28 zo dňa\n6. júna 2012 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil rozhodnutie ČAS:\nMU-542-24/PO-Ž-2011 zo dňa 10.2.2012, ktorým odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z.\no azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) neudelil\nnavrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky a podľa § 13c ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle\nmu neposkytol doplnkovú ochranu. O trovách rozhodol krajský súd tak, že navrhovateľovi právo na ich\nnáhradu nepriznal.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že v prípade navrhovateľa nebola preukázaná\nopodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva\nzo Ženevského dohovoru z roku 1951 o postavení utečencov a zo zákona o azyle.\nNámietku navrhovateľa, že odporca sa nezaoberal možnosťou udelenia azylu z humanitných dôvodov\nvyhodnotil krajský súd ako irelevantnú, nakoľko nejde o právny nárok, o ktorom musí správny orgán\nrozhodnúť ex lege, ale ide o výsledok správneho uváženia správneho orgánu. Ak by navrhovateľ v\nsprávnom konaní uviedol takéto dôvody, správny orgán by k nim musel zaujať stanovisko. Ten však\ntakéto dôvody nikdy neuvádzal. To, že sa jedná o osobu vo veku 17 rokov a viac samo o sebe nie\nje automaticky dôvodom na udelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle. Nebol teda porušený zákon o\nazyle ani ustanovenia Dohovoru, pretože navrhovateľovi, ako maloletej osobe, boli poskytnuté všetky\n\nrelevantné práva v zmysle Dohovoru a súvisiacich vnútroštátnych predpisov. Navyše navrhovateľ bol\nzastúpený už v konaní pred správnym orgánom a ak zástupkyňa považovala za potrebné poukázať\nna udelenie azylu z humanitných dôvodov, mohla tak urobiť i ona, konajúc v najlepšom záujme\nnavrhovateľa.\nK otázke doplnkovej ochrany krajský súd uviedol, že odporca postupoval správne, ak nenašiel dôvod\npre poskytnutie doplnkovej ochrany, pretože nepovažoval jeho dôvody za dôvody, pre ktoré by bol\nnavrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle\n§ 2 písm. f) zákona o azyle. Navrhovateľ sám uviedol, že v krajine pôvodu nemal problémy so žiadnymi\nštátnymi orgánmi, bezpečnostnými či inými represívnymi zložkami štátu, nikdy nebol trestne stíhaný\nalebo väznený. Nehrozí mu trest smrti alebo jeho výkon, mučenie či neľudské zaobchádzanie alebo trest,\npretože zo strany štátu neexistujú na to dôvody a nehrozí mu to ani od neštátnych pôvodcov. Nehrozí mu\nani žiadne vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu ako to má na zreteli zákon o azyle.\nKrajský súd preto dospel k záveru, že odporca dostatočne zistil skutkový stav veci a vysporiadal sa\nso všetkými skutočnosťami uvádzanými navrhovateľom počas azylového konania. Správne právne vec\nposúdil a logicky odôvodnil opierajúc sa o platnú právnu úpravu. Nezistil ani žiadny rozpor medzi\nrozhodnutím odporcu a obsahom administratívneho spisu, ako to navrhovateľ namietal.\nProti tomu rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojej zástupkyne včas odvolanie z dôvodu,\nže krajský súd ako aj odporca vec nesprávne právne posúdili a nedostatočne zistili skutkový stav.\nNesúhlasí s tvrdením krajského súdu ako aj odporcu, že ho možno považovať za dostatočne vyspelého\na samostatného jedinca, ktorý je schopný vzhľadom k jeho správaniu a výpovedi poukázať na humanitné\ndôvody. Toto tvrdenie nie je ničím podložené a je v rozpore s jeho najlepším záujmom ako maloletej\nosoby. Nebolo vykonané žiadne dokazovanie zamerané na posúdenie jeho psychickej vyspelosti. Aj\nkeď nepožiadal o azyle z humanitných dôvodov, je dieťa a je povinnosťou všetkých štátnych orgánov\npostupovať v jeho najlepšom záujme v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa. Odporca sa vôbec\nnezaoberal možnosťou udelenia azylu z humanitných dôvodov, pričom bol povinný posúdiť celú jeho\nsituáciu so zameraním sa na humanitné dôvody. Psychicky sa necíti v poriadku. Aj keď je maloletý\nv konaní zastúpený, správny orgán má stále povinnosť postupovať v najlepšom záujme maloletého.\nNesúhlasí ani s neposkytnutím doplnkovej ochrany, nakoľko odporca pri skúmaní podmienok pre jej\nposkytnutie pochybil tým, že sa nezameral na možnosť jeho návratu vzhľadom na skutočnosť, že\nje maloletý žiadateľ o udelenie azylu bez sprievodu. Návrat do Afganistanu by preňho predstavoval\nobrovskú traumu. To, že mu nebol azyl udelený a nebola mu poskytnutá doplnková ochrana, ho dostalo\ndo veľmi zlého psychického rozpoloženia. Navrhoval preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie odporcu zrušuje a vracia vec odporcovi na ďalšie\nkonanie.\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril tak, že zákon neukladá správnemu orgánu povinnosť\nuviesť do výroku rozhodnutia negatívne rozhodnutie o neudelení azylu z humanitných dôvodov.\nNejde teda o právny nárok, o ktorom by správny orgán musel rozhodnúť ex lege, ale o výsledok\nsprávneho uváženia správneho orgánu. Navrhovateľ v priebehu správneho konania ani netvrdil, že\nexistujú takéto dôvody. Skutočnosť, že ide o neplnoletú osobu, nie je dôvodom na udelenie azylu z\nhumanitných dôvodov. Odporca na základe jeho správania a výpovede skonštatoval, že ide o vyspelého\na samostatného jedinca, ktorý je schopný poukázať na humanitné dôvody, pre ktoré by mohol požiadať\no udelenie azylu. Udelenia azylu z humanitných dôvodov sa domáhala zástupkyňa navrhovateľa až v\nopravnom prostriedku, hoci túto možnosť mala už počas azylového konania.\nK otázke doplnkovej ochrany odporca uviedol, že ako sám navrhovateľ uviedol, v krajine pôvodu nemal\nproblémy so žiadnymi štátnymi orgánmi, bezpečnostnými či inými represívnymi zložkami štátu, nebol\ntrestne stíhaný ani väznený, nehrozí mu trest smrti alebo jeho výkon a v prípade návratu mu nehrozí\nvážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti z dôvodu svojvoľného násilia počas\nmedzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu tak, ako má na mysli zákon o azyle.\n\nOdporca je preto toho názoru, že navrhovateľ neuviedol a nepreukázal také skutočnosti, ktoré by ho\noprávňovali vydať rozhodnutie o udelení azylu. Navrhovateľ uvádzal iné skutočnosti ako tie, ktoré sú\nuvedené v § 8, 10, 13a alebo 13b zákona o azyle, a preto považoval napadnuté rozhodnutie vydané v\nsúlade so zákonom o azyle a Ženevským dohovorom o právnom postavení utečencov. Navrhoval, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky potvrdil rozsudok krajského súdu. Na záver odporca poznamenal,\nže navrhovateľ bez priepustky opustil objekt Pobytového tábora v Opatovskej Novej Vsi, a preto bol\n7.8.2012 vyradený z evidencie migračného úradu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3\nods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým,\nže deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. októbra 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nKonanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie\nazylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v\nustanovení § 8 zákona o azyle, t.j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené\nobavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov\nzastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania\nza uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť\ndo tohto štátu.\nV citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom\nprenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej\nrepubliky).\nPodľa § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\nPodľa § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní\nnezistia dôvody podľa § 8.\nPodľa § 10 zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje\ninak,\na) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a\nazylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo\nc) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.\n(ods. 1)\n\nŽiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky. (ods. 2)\nMinisterstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému\nbol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).\nMinisterstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená\npovinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).\nPodľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené\nv § 8 alebo § 10.\nPodľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo\nazyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej\nhrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu ak tento\nzákon neustanovuje inak,\na) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo\naj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,\nb) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa\npísmena a) do 18 rokov ich veku alebo\nc) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako\n18 rokov. (ods. 1)\nŽiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej\nrepubliky. (ods. 2)\nMinisterstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky\ncudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5. (ods. 3)\nPodľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.\nPodľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,\nokrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR a\no neposkytnutí doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu,\nči sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto\nvymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.\n\nZ administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité dokazovanie procesne\nlegálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu (materiál\n„Afganistan“ vedený v internej databáze migračného úradu pod č. p.: MU-ODZS-2012/000122-005 zo\ndňa 16.1.2012, materiál „Krajina Afganistan“ vedený v internej databáze migračného úradu pod č.\np.: MU-ODZS-2011/000666-002 zo dňa 11.10.2011, materiál „Afganistan“ vedený v internej databáze\nmigračného úradu pod č. p.: MU-ODZS-2011/000634-002 zo dňa 19.9.2011, materiál „Afganistan“\nvedený v internej databáze migračného úradu pod č. p.: MU-ODZS-2011/000559-002 zo dňa 27.7.2011\na materiál „Afganistan“ vedený v internej databáze migračného úradu pod č. p: MU-ODZS-21-25/2010\nzo dňa 19.10.2010), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v\nkrajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu.\nZ administratívnych spisov vyplýva, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej\nrepubliky 14.11.2011 z ekonomických dôvodov.\nV priebehu azylového konania bolo zabezpečené vykonanie lekárskeho vyšetrenia na určenie veku\nnavrhovateľa, kde bol na základe röntgenového nálezu stanovený vek na 17 a viac. Vzhľadom na to,\nže išlo o maloletého žiadateľa bez sprievodu, bol mu súdom ustanovený opatrovník, a to Úrad práce\nsociálnych vecí a rodiny Trenčín.\nAko vyplynulo z dotazníka žiadateľa o udelenie azylu zo dňa 24.11.2011 navrhovateľ odišiel z mesta\nKábul asi v júni 2011, cez hraničné miesto Thor Kham do mesta Kwata v Pakistane, potom k štátnym\nhraniciam Iránu a k tureckým hraniciam. Potom išli kamiónom a vyložili ich pri meste Trenčín. Až po tom,\nako ich zadržala slovenská polícia sa dozvedel, že je na Slovensku.\nNa výzvu, aby uviedol všetky dôvody, pre ktoré sa rozhodol požiadať o udelenie azylu alebo o poskytnutie\ndoplnkovej ochrany na území SR uviedol, že v Afganistane je zlá ekonomická situácia. Pracoval tam len\npríležitostne a keďže bol najstarší syn, jeho úlohou bolo zarábať peniaze pre rodinu. Preto chcel ísť do\nEurópy pracovať a študovať. Ako druhý dôvod uviedol obavu o život pred rodinou zo susednej dediny,\nktorí sa chceli pomstiť za člena rodiny a on sa bál, že by ho mohli zabiť.\nNavrhovateľ ďalej uviedol, že nebol členom ani sympatizantom žiadnej politickej strany, hnutia alebo\ninej organizácie a nikdy proti nemu nebolo vedené trestné konanie a ani nikdy nebol väznený a nemal\nproblémy s políciou.\nOdporca zdôvodnil rozhodnutie o neudelení azylu navrhovateľovi na území Slovenskej republiky tým,\nže nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom postavení\nutečencov a zákon o azyle. Je zrejmé, že navrhovateľ v krajine pôvodu nečelil žiadnym problémom\nzo stany polície, armády či iných zložiek štátu, ani zo strany neštátnych pôvodcov, ktoré by mohlo\nbyť považované za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. e) bod 3 zákona o azyle. V zmysle definície\nprenasledovania podľa § 2 písm. d) zákona o azyle možno vylúčiť, že strýkove pozemkové spory so\nsusedom, ako aj nepriaznivá ekonomická a sociálna situácia menovaného, predstavujú závažné alebo\nopakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv. Okrem subjektívneho\nprvku jeho strachu z prenasledovania, teda ničím nepodloženej obavy pred rodinou strýka, s ktorou od\nincidentu v septembri 2010 až do svojho odchodu z Afganistanu v júni 2011 nikdy do kontaktu neprišiel,\nchýba tu objektívny prvok odôvodnenosti jeho strachu v zmysle Ženevského dohovoru a zákona o azyle.\nDôvody jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu nevychádzajú z dôvodov uvedených v Dohovore a ani\nv zákone o azyle.\nNavrhovateľovu žiadosť posúdil správny orgán aj v intenciách Smernice spôsobilosti UNHCR na\nhodnotenie potrieb medzinárodnej ochrany žiadateľov o azyl z Afganistanu zo 17.12.2010, ktorá\npovažuje deti špecifických profilov za osoby, v prípade ktorých by sa obzvlášť mala venovať pozornosť\n\nvyhodnoteniu možnosti ich zvýšeného ohrozenia. Ide najmä o detských vojakov, školopovinné deti najmä dievčatá, deti, ktoré sú obeťami sexuálneho a rodového násilia. Navrhovateľ však nespadá ani\ndo jedného z uvedených profilov ohrozených detí.\nVzhľadom k tomu, že neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal, či navrhovateľ spĺňa\npodmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany.\nK otázke poskytnutia doplnkovej ochrany odporca uviedol, že pokiaľ ide o uloženie trestu smrti alebo\njeho výkonu, toto mu nehrozí, vzhľadom na to, že nemal problémy so žiadnymi štátnymi orgánmi,\nbezpečnostnými či inými zložkami štátu, nikdy nebol trestne stíhaný ani väznený. Pokiaľ ide o mučenie\nalebo neľudského alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, ani mu to nehrozí zo strany štátu,\nani neštátnych pôvodcov, teda strýkovho suseda. Navrhovateľ do osobného kontaktu s rodinou strýka\nnikdy neprišiel a od incidentu zo septembra 2010 do júna 2011, kedy opustil krajinu pôvodu, ho nikto\nnikdy nehľadal, nenapadol a ani sa mu nevyhrážal, nečelil teda žiadnym konkrétnym individuálnym\nproblémom ani hrozbám. Vzhľadom na to, že neexistuje objektívna príčina odôvodnenosti jeho strachu\nv zmysle Ženevského dohovoru a zákona o azyle, nie je možné hovoriť ani o hrozbe vážneho\nbezprávia vo forme mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu. Pokiaľ\nide o vážne bezprávie, teda vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z\ndôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, to\nmu v prípade návratu do krajiny pôvodu nehrozí. V provincii Kábul nedošlo k zhoršeniu situácie.\nV prípade bezpečnostnej situácie v provincii Kábul nie je možné uplatniť ani rozsudok Európskeho\nsúdneho dvora C-465/07, ktorý relevantné ustanovenia Smernice Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004\no minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo\nosôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a\nobsah poskytovanej ochrany. Menovaný nebol v minulosti predmetom žiadneho prenasledovania alebo\nvážneho bezprávia a nebol ani vystavený priamym hrozbám takéhoto prenasledovania alebo takéhoto\nbezprávia. Je civilistom, ktorý pred opustením Afganistanu žil v Kábule, kde migračný úrad vyhodnotil\npredmetné ohrozenie v súvislosti s bezpečnostnou situáciou a vnútroštátnym ozbrojeným konfliktom ako\ntaké, ktoré nemožno považovať za nediskriminačné. Navyše aj jeho rodina naďalej zostala žiť v Kábule\nbez toho, aby čelila akýmkoľvek problémom. Nebolo teda preukázané, že by bol v prípade návratu\nvystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ako to vyplýva zo zákona o azyle.\nJe teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom odvolací\nsúd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, že odporca riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré\nvyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či\nu navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie azylu podľa § 8 až § 10 zákona o azyle, resp. dôvody pre\nudelenie doplnkovej ochrany.\nV tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967\nZb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania\nuviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť,\naby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k\ntýmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia.\nDôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu\nporušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte\nuznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo\nzákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej\nbytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané\nobjektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d/ zákona o azyle\nalebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl,\nteda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu.\n\nK odvolacím námietkam navrhovateľa, ktorý krajskému súdu vyčítal nesprávne právne posúdenie a\nnedostatočné zistenie skutkového stavu veci, považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť nasledujúce:\nZ ustanovenia § 8 zákona o azyle vyplýva, že účelom priznania azylu je poskytnúť ochranu tomu,\nkto je prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd alebo cíti oprávnenú (odôvodnenú)\nobavu z prenasledovania z dôvodov v zákone vymedzených. Aby mohla byť poskytnutá ochrana formou\nazylu, musí byť preukázané, že je nositeľom určitého presvedčenia (politického, náboženského, a\npodobne), pre ktoré je v krajine, ktorej občianstvo má (v krajine jeho posledného trvalého bydliska),\nreálne prenasledovaný, alebo je prenasledovaný z dôvodov príslušnosti k jasne vymedzenej sociálnej\nskupine, resp. má dôvodnú obavu, že by k takému prenasledovaniu mohlo v jeho prípade dôjsť. Pri\nzisťovaní skutkového stavu je pritom treba vychádzať z toho, či žiadateľ o azyl v konaní uniesol bremeno\ntvrdenia a bremeno dôkazné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v danom prípade dospel k záveru, že navrhovateľ v správnom konaní\nneuniesol bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazné a nezdieľa názor navrhovateľa, že odporca v konaní\nneúplne zistil skutkový stav.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní administratívneho spisu odporcu ako aj spisu\nkrajského súdu zistil, že odporca pri zisťovaní skutkového stavu veci postupoval dôsledne a starostlivo,\nobstaral dostatok informácií o krajine pôvodu navrhovateľa, tvrdenia navrhovateľa s týmito informáciami\nporovnal a mohol tak vo veci učiniť autoritatívny záver. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil,\nže by odporca, resp. krajský súd k niektorým podkladom predloženým navrhovateľom neprihliadol. Z\nrozhodnutia odporcu vyplýva, že situáciu v krajine jeho pôvodu dostatočne zistil a popísal s odkazom\nna zdroje z ktorých informácie čerpal. Za týchto okolností nie je možné tvrdiť, že by odporcom vykonané\ndokazovanie bolo nedostatočné a nebolo by možné na základe zisteného skutkového stavu veci\nrozhodnúť. Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu je zrejmé, akým spôsobom odporca konfrontoval údaje\nnavrhovateľa s informáciami o krajine jeho pôvodu a na základe akých skutočností dospel k záveru, že\nnavrhovateľ nespĺňa podmienky pre udelenie azylu a poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákon o\nazyle. Z administratívneho spisu odporcu je ďalej zrejmé, že navrhovateľovi bolo umožnené oboznámiť\nsa s obsahom spisu a tým aj vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnezistil žiadne pochybenie pri zisťovaní a hodnotení skutkového stavu.\nZ administratívneho spisu, ako aj zo samotného rozhodnutia odporcu vyplýva, že ten bral ohľad aj na\nto, že v prípade navrhovateľa ide o maloletú osobu bez sprievodu, ktorá vyžaduje zvýšenú ochranu. Je\nzrejmé, že na túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní prihliadal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto nemohol považovať za dôvodnú námietku navrhovateľa, že\nneúplné zistenie skutkového stavu viedlo správny orgán ako aj krajský súd k nesprávnym právnym\nzáverom.\nK námietke navrhovateľa, ohľadne neudelenia azylu z humanitných dôvodov, odvolací súd považuje za\ndôležité zdôrazniť, že zákon o azyle výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu uviesť do výroku\nnegatívne rozhodnutie o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. Keďže nejde\no nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lege, ale o výsledok správneho uváženia správneho\norgánu, ktorý nie je preskúmateľný súdom, námietka navrhovateľa, že správny orgán sa možnosťou\nudelenia azylu z humanitných dôvodov nezaoberal neobstojí, najmä za situácie, keď nebolo sporné, že\nnavrhovateľ v priebehu administratívneho konania ani netvrdil, že existujú dôvody v tomto ustanovení\nuvedené.\nPokiaľ teda odporca napriek neexistencii objektívnych dôvodov pre udelenie azylu (v zmysle § 8 zákona\no azyle) nezistil vzhľadom na chýbajúce predchádzajúce tvrdenie navrhovateľa o ich existencii žiadnu\nsubjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov,\na z tohto dôvodu úvahu k takejto okolnosti ani nerozviedol, nepochybil.\n\nOdvolací súd dospel k záveru, že je potrebné považovať za správny záver správneho orgánu i krajského\nsúdu, že u navrhovateľa neboli zistené dôvody pre udelenie azylu v zmysle zákona o azyle.\nRovnako za správny považoval odvolací súd záver odporcu, že neboli dané predpoklady pre udelenie\ndoplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, lebo jeho dôvody odporca nepovažoval za také,\npre ktoré by bol navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia v zmysle § 2 písm. f) zákona o azyle.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd sa vysporiadal dostatočne so všetkými\nnámietkami navrhovateľa, k ich vyhodnoteniu nemá odvolací súd žiadne námietky a stotožňuje sa so\nzáverom krajského súdu, že rozhodnutie odporcu je vecne správne.\nOdvolacie námietky navrhovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku,\nktorým krajský súd rozhodnutie odporcu potvrdil. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol krajský súd\nvo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského\nsúdu podľa § 219 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 OSP v\nspojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}