{"guid": "5fa8e475-1364-4230-a446-212859778506:05077b76-31e7-455e-b9a7-9efde99b58f6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:7012200006.1", "spisova_znacka": "10SZa/2/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10SZa/2/2012 z 16. 2. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. februára 2012, sp. zn. 10SZa/2/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:7012200006.1", "identifikacne_cislo": "7012200006", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "datum_vydania": "2012-02-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 zákona č. 48/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/48-2002/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/48#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/05077b76-31e7-455e-b9a7-9efde99b58f6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:7012200006.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:7012200006.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:7012200006.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10SZa/2/2012\n7012200006\n16. 02. 2012\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2012:7012200006.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthótyovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa:\nI., nar. XX.XX. XXXX, trvale bytom O., štátna príslušnosť Srbsko, naposledy na území Slovenskej\nrepubliky miesto pobytu Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, Bitúnkova 14, Sečovce,\ntoho času miesto pobytu neznáme, zastúpený Advokátskou kanceláriou Škamla, s.r.o., so sídlom\nv Žiline, Makovického 15, proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Košice,\nRiaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Prešov, Úradu hraničnej a cudzineckej polície PPZ, Tr.\nSNP 35, Košice, o preskúmanie rozhodnutia odporcu Č. s. PPZ-HCP-PO6-ZVC-40-012/2011 zo dňa\n19.12.2011 o zaistení, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.\n1Sp/1/2012-21 zo dňa 12.1.2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 1Sp/1/2012-21 zo dňa 12.\njanuára 2012 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. 1Sp/1/2012-21 zo dňa 12.1.2012 potvrdil rozhodnutie Č. s.\nPPZ-HCP-PO6-ZVC-40-012/2011 zo dňa 19.12.2011, ktorým odporca podľa § 62 ods. 1 písm. a), § 62\nods. 3, 4 a § 57 ods. 5 zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) z dôvodu výkonu trestu vyhostenia z\núzemia SR zaistil navrhovateľa dňom 19.12.2011 v čase o 16:50 hod. najviac však na šesť mesiacov a\npodľa § 62 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov ho umiestnil v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov\nSečovce (ďalej v texte len „útvar“).\nKrajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa ustanovenia § 2501 a nasl. zákona č.\n99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „O.s.p.“) a na základe vykonaného\ndokazovania, výsluchu splnomocnenej zástupkyne splnomocneného zástupcu navrhovateľa ako i\nzástupcu odporcu a po oboznámení sa s administratívnym spisom, vzťahujúcim sa na preskúmavané\nrozhodnutie odporcu, dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný, v rozsahu\nodvolacích dôvodov, uvedených v návrhu splnomocneného zástupcu navrhovateľa , ktoré preskúmaval\nkrajský súd podľa dispozičnej zásady.\nUviedol, že z výroku rozhodnutia odporcu a jeho odôvodnenia krajskému súdu vyplynulo, že navrhovateľ\nbol zaistený za účelom výkonu trestu vyhostenia z územia SR na základe právoplatného rozsudku\nOkresného súdu vo Veľkom Krtíši. Na základe odvolacích námietok krajský súd z administratívneho\n\nspisu odporcu zistil, že rozsudok Okresného súdu vo Veľkom Krtíši je zo dňa 23.02.2009 a toho istého\ndňa nadobudol právoplatnosť, teda 23.02.2009. Je teda nepochybné, že do vydania rozhodnutia o\nzaistení bol predmetný rozsudok a ním uložený trest vyhostenia z územia SR na dobu 5 rokov uložený\nprávoplatne. Z toho dôvodu údaj vo výroku rozhodnutia, ako aj v odôvodnení, že rozsudok nadobudol\nprávoplatnosť dňa 27.02.2011, je zrejmou nesprávnosťou, ktorú je povinnosťou odporcu opraviť v zmysle\n§ 47 ods. 6 Správneho poriadku. (dátum 27.02.2011, je mylný aj z toho dôvodu, že dátum 27.02.2009\nje len dátumom vyznačenia právoplatnosti rozhodnutia dňom 23.02.2009).\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozsudku vychádzal z dôvodov navrhovateľa uvedených v opravnom\nprostriedku, z ktorých vyplynulo, že tento namietal zmätočnosť rozhodnutia odporcu pri označení\nrozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši, na základe ktorého bol navrhovateľ zaistený za účelom\nvýkonu trestu vyhostenia. Ďalšia odvolacia námietka sa týkala výroku napadnutého rozhodnutia podľa\n§ 62 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, v zmysle ktorého bol navrhovateľ zaistený na čas nevyhnutne\npotrebný, najviac však na šesť mesiacov, čo splnomocnený zástupca navrhovateľa považoval za výrok,\nna základe ktorého bol navrhovateľ zaistený na vopred riadne neurčený čas. Napokon namietol, s\npoukazom na článok 5 ods. 1 písm. f) Dohovoru a s poukazom na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské\npráva, že v rozhodnutí nie je s poukazom na riadnu spoluprácu navrhovateľa odôvodnené, pozbavenie\nosobnej slobody a prečo bolo nevyhnutné v danom prípade pristúpiť k opatreniu v podobe pozbavenia\nosobnej slobody a prečo nebolo možné postupovať inak, teda že odporca v rozhodnutí neodôvodnil\nefektívnosť a účelnosť pozbavenia osobnej slobody navrhovateľa.\nPodľa názoru krajského súdu splnomocnený zástupca navrhovateľa v opravnom prostriedku neuviedol\ndôvody, ktoré po skutkovej stránke by spôsobovali neefektívnosť či neúčelnosť zaistenia navrhovateľa,\nresp. dôvody, ktoré by bránili vyhosteniu navrhovateľa z územia Slovenskej republiky. Na pojednávaní\npred krajským súdom splnomocnený zástupca odporcu predložil k nahliadnutiu zápisnicu o vyhostení\ncudzinca z územia SR zo dňa 28.12.2011, v zmysle ktorej vyhostenie navrhovateľa bolo realizované dňa\n28.11.2011 cez priechod Košice - letisko. Predmetný návrh splnomocneného zástupcu navrhovateľa je\nzo dňa 3. januára 2012, bol teda napísaný v čase, kedy zástupca navrhovateľa mohol mať vedomosť\no tom, že bolo realizované vyhostenie navrhovateľa v priebehu deviatich dní od jeho zaistenia. Z tohto\npohľadu bolo vyhostenie navrhovateľa realizované a navrhovateľ vyhostený z územia SR po prepustení\nz výkonu trestu odňatia slobody pre závažné úmyselné trestné činy v krátkej dobe.\nProti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie prostredníctvom právneho zástupcu a žiadal,\naby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu, zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na nové\nkonanie, keďže podľa jeho názoru navrhovateľ bol postupom a rozhodnutím súdu ukrátený na svojich\nprávach. Rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. f)\nO.s.p..\nPoukázal na znenie ustanovenia § 62 ods. 1 písm. a) a § 62 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov a na\nto, že uvedené zákonné ustanovenie vymedzuje interval, v rámci ktorého odporca môže určiť lehotu\nzaistenia. Túto lehotu má určiť presne a nie iba jeho doslovnou citáciou. Je potrebné, aby príslušný orgán\nurčil, ako dlho bude trvať, kým sa uskutoční administratívne vyhostenie navrhovateľa a zdôvodnil, prečo\nje potrebná práve stanovená dĺžka. Výrok rozhodnutia je z uvedeného dôvodu neurčitý a rozhodnutie\nodporcu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, ak v ňom odporca neurčil riadne lehotu zaistenia\nnavrhovateľa.\nOdporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril prípisom zo dňa 17.02.2012, ktorý bol Najvyššiemu súdu\nSR doručený dňa 22.02.2012 po vyhlásení rozsudku, preto odvolací súd na dôvody v ňom uvedené\nneprihliadal.\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n\nPodľa § 250l ods. 1 O. s. p. sa v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných\nprostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje podľa tretej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku „Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam\nsprávnych orgánov“. Pokiaľ v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je ustanovené\ninak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku s\nvýnimkou § 250a (§ 250l ods. 2 O. s. p.).\nZ obsahu administratívneho spisu bolo zistené, že navrhovateľ bol rozsudkom Okresného súdu vo\nVeľkom Krtíši č. k. 8T 21/2009-299 zo dňa 23.02.2009 uznaný vinným zo spáchania zločinu vydierania\npodľa § 189 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360\nods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona, zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,\njedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c), d) Trestného\nzákona. Podľa § 65 ods. 1, 3 Trestného zákona súd uložil účastníkovi konania trest vyhostenia z\núzemia Slovenskej republiky na dobu 5 rokov. Dňa 19.12.2011 bol účastník konania hliadkou Oddelenia\ncudzineckej polície Policajného zboru v Košiciach prevzatý z Ústavu na výkon trestu odňatia slobody\nv Košiciach - Šaci, z ktorého bol toho istého dňa podmienečne prepustený a následne bol predvedený\nna Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru v Košiciach k výkonu trestu vyhostenia na základe\nProtokolu o odovzdaní osoby na vykonanie trestu vyhostenia č. s. ÚVTOS-13/2011-951044 zo dňa\n19.12.2011.\nVo výroku rozhodnutia Č. s. PPZ-HCP-PO6-ZVC-40-012/2011 zo dňa 19.12.2011 odporca uviedol, že\nzaisťuje účastníka konania dňa 19.12.2011 v čase o 16:50 hod. v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) zákona\no pobyte cudzincov z dôvodu výkonu trestu vyhostenia z územia Slovenskej republiky na základe\nprávoplatného rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo dňa 23.02 2009 pod číslom konania 8T\n21/2009-299, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.02.2011.\nĎalej uviedol vo výroku napadnutého rozhodnutia, že v zmysle § 62 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov\nvyhlásenie podľa osobitného predpisu (zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov) alebo požiadanie cudzinca o dobrovoľný návrat nie je dôvodom\nna prepustenie zaisteného cudzinca. Konanie nie je zaistením cudzinca dotknuté.\nPodľa § 62 ods. 3 sa účastník konania zaisťuje na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť\nmesiacov.\nPodľa § 62 ods. 4 sa účastník konania umiestňuje do Útvaru policajného zaistenia pre cudzincov\nSečovce.\nPodľa § 57 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov je účastník konania povinný vycestovať z územia\nSlovenskej republiky v lehote 30 dní od prepustenia z Útvaru policajného zaistenia v Sečovciach, ak nie\nje oprávnený zdržiavať sa na území Slovenskej republiky z iného dôvodu.\nProti rozhodnutiu o zaistení podal navrhovateľ opravný prostriedok na Krajský súd v Košiciach, ktorý sa\nstotožnil so skutkovými a právnymi závermi správneho orgánu a rozsudkom č. k. 1Sp/1/2012-21 zo dňa\n12.1.2012 rozhodnutie odporcu potvrdil.\nPodľa § 250i veta prvá O. s. p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami\nnavrhovateľa uvedenými v opravnom prostriedku a či z takto vymedzeného rozsahu správne posúdil\n\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa\nnemožno priznať úspech. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa\nustanovenia § 250ja ods. 3 O. s. p.. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 16. februára 2012 (§ 156 ods.\n1 a ods. 3 O. s. p.).\nCudzinec môže byť zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac však na šesť mesiacov. Policajný útvar\nmôže rozhodnúť o predĺžení lehoty zaistenia najviac o 12 mesiacov, ak možno predpokladať, že napriek\nvykonaným úkonom potrebným na výkon jeho administratívneho vyhostenia sa tento výkon predĺži z\ndôvodu, že cudzinec dostatočne nespolupracuje alebo z dôvodu, že mu zastupiteľský úrad nevydal\nnáhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety; to neplatí, ak ide o rodinu s deťmi alebo zraniteľnú\nosobu (§ 62 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov).\nPodľa názoru odvolacieho súdu odporca jednoznačne vo výroku svojho rozhodnutia určil lehotu zaistenia\nnajviac na šesť mesiacov v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, pričom označil\npresne deň, kedy bol navrhovateľ zaistený. Je teda nepochybné od kedy začala lehota plynúť a ktorým\ndňom došlo k jej skončeniu.\nNa základe vyššie uvedeného považoval Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolacie námietky\nnavrhovateľa za nedôvodné, nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Z tohto\npohľadu nezistil v postupe odporcu ani krajského súdu žiadne pochybenie a k vyhodnoteniu námietok\nuplatnených v opravnom prostriedku teda nemal odvolací súd žiadne výhrady a v podrobnostiach na\ntieto správne závery krajského súdu odkazuje.\nOdvolací súd sa s právnym záverom uvedeným v jeho rozsudku stotožnil, námietkam navrhovateľa\nnevyhovel a napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p. ako vecne\nsprávny potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O. s. p.\nv spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 246c O. s. p. tak, že navrhovateľovi, ktorý nemal úspech vo veci,\nprávo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odporca nemá zo zákona nárok na ich náhradu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}