{"guid": "af975e75-bc03-4e1b-89ab-29c245941a47:505345ac-2e42-4bdc-872c-6b19ed999a91", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:7011201114.1", "spisova_znacka": "10Sžd/14/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/14/2012 z 14. 11. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 14. novembra 2012, sp. zn. 10Sžd/14/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:7011201114.1", "identifikacne_cislo": "7011201114", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2012-11-14", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/505345ac-2e42-4bdc-872c-6b19ed999a91", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:7011201114.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:7011201114.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:7011201114.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžd/14/2012\n7011201114\n14. 11. 2012\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2012:7011201114.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu JUDr. X.\nX., I., proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru, Krajskému dopravnému inšpektorátu,\nKuzmányho 8, 041 02 Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. p.\nKRPZ-KE-KDI2-P-172/2011 z 25. novembra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nKošiciach č. k. 7S/160/2011-66 z 29. februára 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/160/2011-66 zo dňa\n29. februára 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania\n\nnepriznáva.\n\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie o priestupku\nRozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, Okresného dopravného\ninšpektorátu z 5. augusta 2011, č. p.: ORPZ-KE-ODI1-P-563/2011 v spojení s rozhodnutím žalovaného\nč. p. KRPZ-KE-KDI2-P-172/2011 z 25. novembra 2011, bol JUDr. X. X. (ďalej len žalobca) uznaný za\nvinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/, zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov\n(ďalej iba ZP) na tom skutkovom základe, že\ndňa 10. mája 2011 v čase o 15,14 hod. viedol po štátnej ceste 1/79 v obci Čerhov v smere jazdy na obec\nVeľaty nákladné motorové vozidlo továrenskej značky FIAT DUCATO bielej farby ev. č. S. rýchlosťou 62\nkm/hod v úseku, kde je rýchlosť ustanovená vo všeobecne záväznom právnom predpise o bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky - 50 km/hod, čím rýchlosť jazdy prekročil o 12 km/hod. Táto skutočnosť bola\nzaznamenaná cestným laserovým rýchlomerom typu Ramer 7 CCD - U. Uvedeným konaním žalobca\nzávažným spôsobom porušil ustanovenie § 16 ods.4 s poukázaním na ustanovenie § 137 ods.2 písm. d/\nzákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „ZCP“).\nZa priestupok bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 30 Eur Zároveň mu bola podľa § 79\nods. 1 zákona o priestupkoch v spojení s § 1 vyhlášky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna\nsuma trov o priestupkoch uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur.\n\nII.\nKonanie na súde I. stupňa\nKrajský súd v Košiciach na základe žaloby žalobcu preskúmal správne konanie a rozhodnutia v ňom\nvydané a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, preto podľa § 250j ods.1\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) žalobu zamietol.\nŽalobca v žalobe tvrdil, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, nespáchal. Napadnutým rozhodnutiam\nvytýkal nesprávny údaj o tom, že jeho vozidlo bolo zastavené na úrovni základnej školy v obci Čerhov,\nže išlo o nákladné motorové vozidlo, hoci v skutočnosti išlo o 9 miestne osobné motorové vozidlo a\nv dôvodoch napadnutého rozhodnutia na strane 9 bolo uvedené, že spisový materiál potvrdzuje, že\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustil obvinený Ing. G. S.. Žalovanému\nvytýkal, že nezohľadnil zákonnú technickú povolenú metrologickú odchýlku meracieho zariadenia služobného cestného radarového rýchlomeru Ramer 7 CCD-U, ktorá môže byť 3 km/hod. do rýchlosti\n100 km/hod. a ± 3 % pre vyššiu rýchlosť. Pri zohľadnení tejto skutočnosti a pri nameraní údajnej rýchlosti\n62 km/hod. po odpočítaní povolenej zákonnej technickej odchýlky 3 km/hod., policajt porušil svoju\npovinnosť, pretože nemohol uložiť za rýchlosť 59 km/hod. blokovú pokutu 30,- Eur. Tým porušil platné\npredpisy SR.\nKrajský súd v Košiciach v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pokiaľ ide o miesto zastavenia\nžalobcu po tom, čo mu bola nameraná rýchlosť vozidla 62 km/hod je z hľadiska posúdenia naplnenia\nskutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona o priestupkoch nepodstatné, kde a\nakým spôsobom bolo zastavené osobné motorové vozidlo žalobcu a žalobcovi bolo oznámené, že sa\ndopustil uvedeného priestupku.\nPokiaľ išlo o chyby prvostupňového rozhodnutia (označenie jeho motorového vozidla za nákladné), resp.\ndruhostupňového rozhodnutia (za obvineného z priestupku bol označená Ing. G. S.), krajský súd uviedol,\nže tieto boli ako chyby v písaní odstránené v odvolacom správnom konaní, resp. žalovaným postupom\npodľa § 47 ods. 6 zákona o správnom konaní a nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného,\nresp. správneho orgánu prvého stupňa.\nK žalobcovým námietkam ohľadne metrologickej odchýlky prístroja, ktorým bolo namerané prekročenie\nrýchlosti žalobcu a ním riadeného vozidla, krajský súd uviedol, že v správnom konaní bolo nesporne\npreukázané, že žalobca sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/ zákona č. 372/1990 Zb. tým, že\nv obci v úseku, kde je rýchlosť ustanovená vo všeobecne záväznom právnom predpise o bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky 50 km/hod., viedol osobné motorové vozidlo rýchlosťou 62 km/hod. Rýchlosť\njazdy žalobcu v obci bola preukázaná fotografiou z cestného radarového rýchlomera, ktorý bol zákonným\nspôsobom overovaný. Chyba meradla rýchlosti podľa už citovaného certifikátu overení je pri rýchlosti\nv rozsahu 20 až 100 km/hod. ± 3 km/hod. Uvedené odchýlky v presnosti merania nemožno vykladať\ntak, ako to robí žalobca v podanej žalobe, t. j. že rýchlosť jeho motorového vozidla bola 59 km/hod.\nPri možnej chybe meradla ± 3 km/hod. mohla sa skutočná rýchlosť navrhovateľa pohybovať v rozsahu\n59 km/hod. až 65 km/hod. Aj v prípade, ak by po zohľadnení možnej chyby meradla reálna rýchlosť\nosobného motorového vozidla žalobcu predstavovala 59 km/hod., išlo by o porušenie ustanovenia § 16\nods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z.\nK výške pokuty krajský súd uviedol, že žalobcovi nebola za spáchanie uvedeného priestupku uložená\nbloková pokuta z dôvodu, že žalobca odmietol uznať svoju zodpovednosť za spáchanie priestupku. Aj\nv prípade, ak by žalobcovi bola ukladaná pokuta v blokovom konaní, takisto mu mohla byť uložená\ns prihliadnutím na ustanovenie § 22 ods. 3 a § 13 ods. 2 priestupkového zákona vo výške 30,- Eur.\nPokiaľ žalobca uvádza, že uloženie pokuty v uvedenej výške v blokovom konaní by bolo v rozpore\ns právnymi predpismi, zrejme mal na mysli internú úpravu Policajného zboru - sadzobník pokút za\ndopravné priestupky (v čase spáchania priestupku Usmernenie ministra vnútra SR č. 159 z 29.12.2010\npublikované vo vestníku Ministerstva vnútra SR čiastka 64/2010). Uvedený interný predpis nemá\ncharakter všeobecne záväzného právneho predpisu.\nIII.\n\nOdvolanie a vyjadrenie k nemu\nProti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov, že v konaní došlo k\nvadám uvedeným v § 221 ods. 1, písm. h/ O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal\nnavrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,\npretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a rozhodnutie\nsúdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že opodstatnenosť týchto\ntvrdení vyplýva z podanej žaloby a návrhu na vykonanie dokazovania zo 16. januára 2012. Uviedol,\nže trvá na všetkých námietkach uplatnených v konaní pred správnymi orgánmi a vytýkal krajskému\nsúdu, že nevykonal dokazovanie v ním navrhovanom rozsahu. Poukázal tiež na skutočnosť, že doposiaľ\nnebol riešený za žiadny priestupok, ani mu nebola uložená žiadna pokuta, pričom držiteľom vodičského\npreukazu je od 3. februára 1977. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu,\nako aj rozhodnutia prvostupňového aj odvolacieho správneho orgánu z dôvodu, že postup žalovaného,\nktorý ich vydaniu predchádzal, nie je v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky, a\npriznal žalobcovi náhradu trov konania v celkovej výške 35,80 €.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na svojich predchádzajúcich stanoviskách, má za to,\nže žalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak, ako je to uvedené\nv rozhodnutí o priestupku. Navrhol preto, aby odvolací súd odvolanie zamietol a rozsudok súdu prvého\nstupňa potvrdil ako vecne správny.\nIV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky\nako súdom odvolacím\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie\nnie je dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to\nnie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje\nza potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Odvolací súd vzhľadom na ďalej uvádzané skutočnosti\nnepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore\ns verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený 14. novembra 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nZ obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie\nžalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorými bol žalobca uznaný za\nvinného z priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) ZP na tom skutkovom základe, že\n\ndňa 10. mája 2011 v čase o 15,14 hod. viedol po štátnej ceste 1/79 v obci Čerhov v smere jazdy na obec\nVeľaty nákladné motorové vozidlo továrenskej značky FIAT DUCATO bielej farby ev. č. S. rýchlosťou 62\nkm/hod v úseku, kde je rýchlosť ustanovená vo všeobecne záväznom právnom predpise o bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky - 50 km/hod, čím rýchlosť jazdy prekročil o 12 km/hod. Táto skutočnosť bola\nzaznamenaná cestným laserovým rýchlomerom typu Ramer 7 CCD - U. Uvedeným konaním žalobca\nzávažným spôsobom porušil ustanovenie § 16 ods. 4 s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. d/\nzákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov.\nZa priestupok bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo výške 30 Eur a povinnosť uhradiť trovy konania\nvo výške 16 Eur.\nPodľa § 2 ods. 1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti\na je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt\npostihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. h) ZP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten,\nkto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí\nrýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 20 km.h na -1 a viac\nalebo mimo obce o 30 km.h na -1 a viac.\nPodľa § 16 ods. 1 ZCP, vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam,\nvlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným\nokolnostiam, ktoré možno predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný\nzastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad.\nPodľa ods. 4 tohto ustanovenia, vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km.h-1, a ak ide po diaľnici\nv obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km.h-1.\nPodľa § 137 ods. 2, písm. d/ ZCP, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je\nprekročenie rýchlosti jazdy vozidiel ustanovenej týmto zákonom alebo vyplývajúcej z dopravnej značky\nalebo dopravného zariadenia v obci o 20 km.h na -1 a viac alebo mimo obce o 30 km.h na -1 a viac a\npodľa § 137 ods. 2 písm. i/ porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je tiež nedanie\nprednosti v jazde.\nV prerokúvanom prípade došlo k jednoznačnému preukázaniu, že žalobca jazdil v obci rýchlosťou 62\nkm za hodinu. O takto zistenom skutkovom stave nemal odvolací súd žiadne pochybnosti.\nSo zreteľom na podrobné a vyčerpávajúce dôvody uvedené v rozsudku Krajského súdu v Košiciach\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O. s. p.,\npodľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,\nmôže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,\nprípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody, odkazuje na\ndôvody uvedené v napadnutom rozsudku.\nOdvolací súd pre upresnenie uvádza len toľko, že Sadzobník pokút, na ktorý sa žalobca odvoláva nie je,\nako uviedol v napadnutom rozsudku krajský súd, Usmernenie ministra vnútra Slovenskej republiky, ale\nnariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 159 z 27. decembra 2010, ktorým sa mení nariadenie\nministra vnútra Slovenskej republiky č. 9/2009 o postupe pri využívaní sadzobníka pokút v pôsobnosti\nPolicajného zboru v znení nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 50/2009.\nS poukazom na uvedené vyhodnotil odvolací súd dôvody uvedené v odvolaní žalobcu proti rozsudku\nkrajského súdu za nespôsobilé ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského\nsúdu v Košiciach ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. a § 219 ods. 1, 2 O. s.\np. potvrdil.\nV.\n\nTrovy konania\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko\nžalobca nebol úspešný a žalovaný zo zákona nemá na ich náhradu nárok.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7S/160/2011", "guid": "28e4bfba-fb96-4c97-a780-315c5bf3becb:0f90d287-1734-41f6-b445-fd6f12f3fec2", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}