Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžz/5/2011 z 8. 2. 2012
Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 8. februára 2012, sp. zn. 8Sžz/5/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:7011200803.1
Najvyšší súd | 8Sžz/5/2011 | ECLI:SK:NSSR:2012:7011200803.1 | 2012-02-08 | Uznesenie
Oblasť práva: Správne právo – Nezákonný zásah orgánu verejnej správy
Citované ustanovenia: § 250v ods. 6 OSP, § 246c OSP, § 146 ods. 1 písm. c) OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1bc783b0-fdcc-46c1-9a26-9e2378c18d18
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:7011200803.1

Súd:
Spisová značka:
Identifikačné číslo súdneho spisu:
Dátum vydania rozhodnutia:
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ:
ECLI:

Najvyšší súd
8Sžz/5/2011
7011200803
08. 02. 2012
CSc., JUDr. Eva Babiaková
ECLI:SK:NSSR:2012:7011200803.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov v 1. rade: T. Q., bytom J. XX, B. a v 2.
rade: U. Q., bytom J. XX, B., proti odporcovi: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova č. 2,
Bratislava, o návrhu v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom odporcu
zastavuje.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa návrhom zo dňa 12. septembra 2011, doručeným krajskému súdu v Košiciach a ktorý
bol uznesením tohto súdu č.k. 6S/107/2011-23 zo dňa 20. septembra 2011 postúpený Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) a doručený tomuto súdu dňa 26. októbra 2011
domáhali, aby súd určil, že postavenie navrhovateľov v 1. a 2. rade v trestnom konaní vedenom na
OO PZ Košice - Západ pod ČVS: ORP-1969/ZA-KE-2011 a vedenom na okresnej prokuratúre Košice
II pod. č. 2Pv346/2011, ako obvinených je založené na nesprávnom právnom posúdení, podľa ust. § 2
ods. 10, 12 Trestného poriadku, všetkých okolností potrebných k tomuto posúdeniu resp. je založené
bez akéhokoľvek dokazovania, teda sa jedná o nezákonný zásah žalovaného do subjektívnych práv
navrhovateľov v 1. a 2. rade. Zároveň navrhovatelia žiadali, aby súd uložil odporcovi povinnosť zdržať
sa ďalšieho nezákonného, v zmysle Trestného poriadku, porušovania práv navrhovateľov a uložil mu
súčasne obnoviť stav pred zásahom, t.j. pred určením postavenia navrhovateľov ako obvinených v
uvedenom trestnom konaní, teda postaviť navrhovateľov späť na postavenie svedkov - poškodených v
uvedenom trestnom konaní, znova vykonať „dôkladne" dokazovanie a následne „zákonne" rozhodnúť.
Navrhovatelia taktiež žiadali, aby súd uložil odporcovi, aby vykonal opatrenia na to, aby v budúcnosti sa
neopakovali prípady, že trestné oznámenie podávané priamo na mieste spáchaného skutku niektorou zo
strán účastníkov tohto skutku kvôli zabezpečeniu dôkazného materiálu, vykonaniu neodkladných resp.
neopakovateľných úkonov atď. bolo zasahujúcimi príslušníkmi PZ považované len za akúsi skutočnosť
odôvodňujúcu začatie trestného stíhania, o ktorej sa títo dozvedeli „inak" ako z trestného oznámenia,
pri ktorej majú postupovať „len" primerane podľa ust. § 199 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko
slovko „primerane" príslušníci PZ si v praxi zamieňajú za slová !môže postupovať" alebo skôr „nemusí
postupovať" a teda tak dochádza k zmareniu citovaných úkonov a k priestoru na pokus zbavenia viny sa
pravých páchateľov páchaných skutkov tým, že títo nelenia, a obrazne povedané „berú nohy na plecia" a
utekajú na Oddelenie PZ v pôsobnosti ktorého sa stali trestné skutky s tým, aby urýchlene podali trestné
oznámenie na pravých poškodených.
Svoj návrh odôvodnili tým, že sú ukrátení na svojich právach postupom odporcu
v konaní č.
IV Pz 107/11-9, keďže im oznámil riaditeľ trestného odboru GP SR, že nezistil také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali zrušenie uznesení v trestnej veci ČVS: ORP-1969/ZA-KE-2011a uznesenie dozorujúceho
prokurátora OP Košice II č. 2Pv 346/2011-6.

Odporca vo vyjadrení zo dňa 20. decembra 2011 navrhol konanie zastaviť. Odporca uviedol, že
nemá v konaniach vedených v režime Trestného poriadku postavenie orgánu verejnej správy, ale
orgánu činného v trestnom konaní a preto Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky neprislúcha, aby na
základe navrhovateľmi podanej žaloby preskúmaval či hodnotil postupy a rozhodnutia orgánov činných
v trestnom konaní. V danej veci sa nevedú žiadne administratívne spisy a preto žiadne spisy nepripája.
Senát Najvyššieho súdu sa podrobne zaoberal návrhom navrhovateľov, v ktorom tvrdili, že zo strany
odporcu prišlo k nezákonnému zásahu tým, že porušuje základné právo navrhovateľov v trestnom
konaní vedenom na OO PZ Košice - Západ pod ČVS: ORP-1969/ZA-KE-2011 a vedenom na okresnej
prokuratúre Košice II pod. č. 2Pv346/2011, ako obvinených.
Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich
právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je
rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo
v jeho dôsledku bol proti
nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho
dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.
Podľa § 250v ods. 3 O.s.p. návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých
použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo
je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom
dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 250v ods. 6 O.s.p. súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň
rozhodne o trovách konania.
Podľa § 250v ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto
časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.
Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú
primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný len
ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný
prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania.
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.
V tomto prípade označený odporca - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nie je orgánom
verejnej správy, ale vystupuje ako orgán činný v trestnom konaní. Keďže podaný návrh na konanie o
ochrane pred nezákonným zásahom nesmeroval proti odporcovi, ktorý je orgánom verejnej správy neboli
splnené podmienky konania podľa piatej časti, piatej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Absencia
označenia spôsobilého odporcu v návrhu na začatie konania, t.j. odporcu, ktorý je orgánom verejnej
správy, považuje senát za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá smeruje k jedinému záveru,
že konanie vo veci musí byť zastavené, keďže súd nemá právomoc rozhodovať proti navrhovateľmi
označenému odporcovi. Tým zároveň odpadajú aj dôvody na meritórne posúdenie predmetného návrhu
súdom.

Prokuratúra ako samostatná hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov, ktorá chráni
práva a zákonom chránené záujmy fyzických osôb, právnických osôb a štátu, vykonáva aj dozor nad
zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy.
Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v tretej časti (Pôsobnosť prokurátorov) štvrtý diel (Dozor
prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy) upravuje rozsah pôsobnosti
prokuratúry pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov orgánmi verejnej správy, a to orgánmi štátnej správy, orgánmi územnej samosprávy, štátnym
orgánmi a inými právnickými osobami, ktoré osobitný zákon splnomocňuje na vydanie všeobecne
záväzného právneho predpisu a právnickými osobami, ktorým osobitný zákon zveril rozhodovanie
o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Prokurátor
preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy aj na základe podnetu fyzickej
alebo právnickej osoby. Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia v rozsahu svojej
pôsobnosti na odstránenie zistených porušení. Právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva
dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných právnych predpisov orgánmi verejnej správy sú protest
prokurátora, upozornenie prokurátora a návrh na začatie konania pred súdom podľa osobitného zákona.
Právnym prostriedkom dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov orgánmi verejnej správy je aj návrh generálneho prokurátora na začatie konania pred
ústavným súdom o súlade právnych predpisov.
Prokuratúra pri vykonávaní dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a v danom
prípade aj pri vybavovaní podnetu nevystupuje v postavení orgánu verejnej správy, pretože nemá
oprávnenie rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických
a právnických osôb v
oblasti verejnej správy v zmysle § 244 ods. 2 O.s.p.
Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 153/2001 Z. z.)
a ani iné právne predpisy s výnimkou prokurátora v trestnom konaní, nedávajú prokurátorovi právomoc
vydávať akékoľvek rozhodnutia, ktoré by boli spôsobilé zasiahnuť do práv a povinností fyzických a
právnických osôb. Zákonom určené prostriedky prokurátorského dozoru prokurátor realizuje vo vzťahu k
orgánom verejnej správy výlučne formou odporúčaní a návrhov, rovnako v prípade realizácie oprávnení
podľa § 35 O.s.p., § 243e a nasl. O.s.p., ako aj v prípade realizácie oprávnení podľa § 13 ods. 1 zákona
č. 153/2001 Z.z. ide výlučne o návrhové oprávnenia.
Prokuratúra nie je orgánom verejnej správy, ktorého postup by mohol byť preskúmaný podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve a to s poukazom na ústavné
postavenie prokuratúry, ako aj s poukazom na absenciu zákonom zvereného rozhodovania o právach
a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
S poukazom na uvedené preto dospel senát najvyššieho súdu k záveru, že konanie
o
návrhu na ochranu pred nezákonným zásahom bolo potrebné zastaviť. Nakoľko v tomto prípade nebol
dôvod ani na postup súdu podľa § 104 ods. 1 veta druhá O.s.p., t. j. na postúpenie veci príslušnému
orgánu, pretože o podaní navrhovateľov odporca konal, keď im listom zo dňa 19. augusta 2011 oznámil,
že ich podnet postúpil Krajskej prokuratúre v Košiciach na účely zabezpečenia rozhodnutia o námietke
zaujatosti, ktorú vzniesli voči OO PZ Košice západ, ako aj nezistiac pochybenie zákona v napadnutých
rozhodnutiach v postupe im predchádzajúcom z dohľadového spisu krajskej prokuratúry Košice 1/1 KPt
527/11 a vyšetrovacieho spisu OR PZ Košice západ, ČVS: ORP-1969/ZA-KE-2011 ako aj rozhodnutia
Okresnej prokuratúry Košice II sp. zn. 2Pv 346/11.
O trovách konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené (§ 250v ods. 8 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.
a § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.