{"guid": "670447be-d3f7-4887-bcec-499967b29794:d1c6c5b8-210f-4a27-af67-50cc214b6f28", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:7010234587.1", "spisova_znacka": "1Sžr/69/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/69/2012 z 16. 10. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 16. októbra 2012, sp. zn. 1Sžr/69/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:7010234587.1", "identifikacne_cislo": "7010234587", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "datum_vydania": "2012-10-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-112", "nazov": "§ 112 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-112", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-112"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-112"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d1c6c5b8-210f-4a27-af67-50cc214b6f28", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:7010234587.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:7010234587.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:7010234587.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžr/69/2012\n7010234587\n16. 10. 2012\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2012:7010234587.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: JUDr. M. O., správca konkurznej podstaty\núpadcu Q., O. O., právne zastúpeného JUDr. Dianou Treščákovou, advokátkou v Košiciach, Skladná\nč. 38, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Michalovciach, Ul. Sama Chalupku č. 18, za účasti:\nJ. M., bytom A.. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. 2010/00619/R-81/Dr.Oz zo dňa\n16.11.2010, o odvolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Sp/31/2010-75 zo dňa\n28.10.2011 v spojení s opravným uznesením č. k. 7Sp/31/2010-96 zo dňa 16.3.2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky výrok rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7Sp/31/2010-75\nzo dňa 28.10.2011 v spojení s opravným uznesením č.k. 7Sp/31/2010-96 zo dňa 16.3.2012 o trovách\nkonania p o t v r d z u j e .\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením zrušil z dôvodu podľa\n§ 250j ods. 2 písm. e/ OSP rozhodnutie odporcu č. j. 2010/00619/R-81/Dr.Oz zo dňa 16.11.2010 o\nreštitučnom nároku J. M. vydané podľa ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva\nk pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o\nniektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov. O trovách\nkonania rozhodol tak, že odporcu zaviazal uhradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 385,79 €.\nProti tomuto rozsudku v časti o trovách podal odporca odvolanie a žiadal ho zmeniť. Namietal, že krajský\nsúd mal spojiť veci na spoločné konanie za účelom hospodárnosti a zjednotenia právneho názoru.\nV súvislosti s uloženou povinnosťou nahradiť navrhovateľovi trovy konania namietal, že spojením\nobdobných vecí do spoločného konania by boli trovy nižšie. Namietal tiež, že v iných obsahovo a\nskutkovo totožných prípadoch boli priznané iné sumy trov konania. Vyjadril podozrenie, že v celej\nkauze išlo navrhovateľovi predovšetkým o získanie čo najväčšieho finančného prospechu zo štátnych\nprostriedkov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 250l ods. 2 a § 246c\nods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§\n3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.\nZo spisu krajského súdu vyplýva, že krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu o reštitučnom nároku\nvydanom podľa zákona č. 503/2003 Z.z. z dôvodu podľa § 250j ods. 2 písm. e/ OSP, keď konštatoval,\nže odporca sa v konaní neriadil Správnym poriadkom, jeho postup bol nezákonný a v správnom konaní\nboli zistené vady, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť predmetného rozhodnutia.\n\nOdporca v odvolaní namietal, že v obdobných veciach boli priznané trovy v inej sume. K tejto námietke\nodvolací súd poukazuje na vyčíslenie trov konania advokátkou navrhovateľa (č. l. 70), v zmysle ktorého\nje zrejmé, že trovy boli vyčíslené správne a v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. a to za 3 úkony právnej\nslužby a prislúchajúci režijný paušál (z toho 2 úkony v roku 2010 a 1 v roku 2011). Skutočnosť, že v iných\nobdobných prípadoch bola náhrada trov uložená v inej sume nemôže mať žiaden vplyv na správnosť\nvýpočtu trov v tomto konaní, pretože trovy konania v iných prípadoch mohli pozostávať z iných úkonov,\nvo veci mohlo byť viac či menej pojednávaní a pod.\nZa nedôvodnú považoval odvolací súd aj námietku odporcu spočívajúcu v tom, že krajský súd mal spojiť\nveci do jedného konania, čím by ušetril trovy konania. V zmysle § 112 OSP nie je ustanovená povinnosť\nsúdu spojiť veci na spoločné konanie pri splnení určitých podmienok; toto zákonné ustanovenie dáva\nsúdu len možnosť na takýto postup. Ak sa preň teda súd nerozhodne, nemožno takýto postup súdu (ktorý\nnebol v rozpore so žiadnym ustanovením zákona) využiť ako odvolací dôvod voči výške priznaných\ntrov. A to aj s ohľadom na skutočnosť, že ak by bol postup odporcu v súlade so zákonom, k povinnosti\nnahradiť trovy konania úspešnému navrhovateľovi by zaviazaný nebol. Navyše právna zástupkyňa\nnavrhovateľa zastupuje v konaní len jedného účastníka (navrhovateľa), preto odvolacia námietka\nodporcu, že základná sadzba by sa spojením veci znížila o 50%, lebo išlo o spoločné úkony pri\nzastupovaní dvoch alebo viacerých osôb, je nedôvodná.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto výrok o trovách konania podľa § 219 OSP ako správny potvrdil.\nPri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovení § 246c\nods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 2 a § 250k ods. 1 OSP a navrhovateľovi náhradu trov z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa nepriznal, pretože vzhľadom na okolnosti nemožno považovať trovy\nodvolacieho konania uplatnené navrhovateľom za účelne vynaložené. Účastníčka konania si náhradu\ntrov odvolacieho konania neuplatnila a odporcovi právo na náhradu trov nevzniklo.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}