{"guid": "9697426e-60a6-4860-9315-da667303e2b9:2f123a7c-d9f6-4095-bf2c-e84f3459e3ad", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:7010234292.1", "spisova_znacka": "10Sžd/9/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžd/9/2012 z 10. 10. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. októbra 2012, sp. zn. 10Sžd/9/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:7010234292.1", "identifikacne_cislo": "7010234292", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2012-10-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-k", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-k", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2f123a7c-d9f6-4095-bf2c-e84f3459e3ad", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:7010234292.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:7010234292.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:7010234292.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžd/9/2012\n7010234292\n10. 10. 2012\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2012:7010234292.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. M. F., bytom v G., právne zastúpeného\nJUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému Krajskému\nriaditeľstvu Policajného zboru v Košiciach, Krajskému dopravnému inšpektorátu so sídlom v Košiciach,\nul. Kuzmányho č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-DI-OBCP-P-149/2010 zo\ndňa 19. júla 2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/19756/2010-39\nz 19. januára 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/19756/2010-39 zo dňa\n19. januára 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\nRozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Košiciach\nč. ORP-P-37/1-ODI-2010 z 20. mája 2010 v spojení s rozhodnutím Krajského riaditeľstva Policajného\nzboru, Krajského dopravného inšpektorátu v Košiciach č. KRP-DI.-OBCP-P-149/2010 z 19. júla 2010\nbol žalobca Ing. M. F. uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej iba ZP) v\nznení neskorších predpisov pre porušenie ustanovenia § 25 ods. 1 písm. o) zákona č. 8/2009 Z. z. o\ncestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba ZCP), ktorého sa mal dopustiť\ntak, že 28. decembra 2009 o 13.15 hod. v Košiciach na Hlavnej ulici č. 2 zastavil a stál s osobným\nmotorovým vozidlom továrenskej značky Seat Leon, ev. č. KE-857EI v Centrálnej mestskej zóne na\nplatenom parkovisku, pričom vozidlo nemalo zaplatený poplatok za parkovanie.\nZa tento priestupok mu bola uložená pokuta vo výške 50,- €.\nOba správne orgány rozhodnutia odôvodnili porušením povinnosti vodiča podľa § 25 ods. 1 písm. o)\nZCP, podľa ktorého vodič nesmie zastaviť a stáť na platenom parkovisku, ak vozidlo nemá zaplatený\npoplatok za parkovanie.\nUž v konaní pred správnymi orgánmi žalobca tvrdil, že mu nie je známe, že by existovalo všeobecne\nzáväzné nariadenie obce, ktorým by bolo obmedzené užívanie miestnych komunikácií a verejných\npriestranstiev patriacich do majetku mesta Košice.\nII.\nKonanie pred súdom prvého stupňa\n\nKrajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom z 19. januára 2012 zamietol žalobu žalobcu s\nodôvodnením, že žalobcom namietané právne postupy vyplývajúce zo všeobecne záväzných právnych\naktov nie je možné v tomto konaní súdom preskúmavať. V rozhodnutí súd uviedol, že bolo jeho\npovinnosťou v preskúmavanej právnej veci vychádzať z právneho princípu prezumpcie ústavnosti\na zákonnosti zákonov, ďalších všeobecne záväzných predpisov a všeobecne záväzných nariadení,\nvydávaných v rámci územnej samosprávy. Zákonnosť všeobecne záväzných nariadení miest a obcí\npritom môže všeobecný súd preskúmavať iba v konaní podľa § 250zfa Občianskeho súdneho poriadku\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“), teda nie v konaní podľa druhej hlavy, piatej časti O.\ns. p., ako je tomu v preskúmavanej právnej veci. V tejto súvislosti súd poznamenal, že v preskúmavanej\nveci neprichádzal do úvahy ani procesný postup podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. (podanie návrhu\nústavnému súdu na zaujatie stanoviska o prípadnom rozpore všeobecne záväzného právneho predpisu\ns Ústavou SR), keďže Ústava Slovenskej republiky v článku 125 ods. 1 písm. c) a d) predpokladá, že o\nsúlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy so zákonmi vo veciach územnej\nsamosprávy (článok 68 Ústavy Slovenskej republiky) a so zákonmi, nariadeniami vlády a všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy vo veciach\nplnení úloh štátnej správy (článok 71 ods. 2 Ústavy SR) môže rozhodovať okrem Ústavného súdu SR\naj iný súd, t. j. aj všeobecný súd (§ 250zfa O.s.p.).\nVzhľadom na uvedený skutkový a právny stav veci súd podľa § 250j ods. 1 O. s. p. žalobu zamietol.\nIII.\nOdvolanie, vyjadrenie\nProti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, pretože ho považuje za nesprávny z dôvodov\npodľa § 205 ods. 2 písm. a), d) a f) O. s. p. Uviedol, že stále a opakovane tvrdí, že neexistuje právny\npredpis, všeobecne záväzné právne nariadenie Mesta Košice, ktoré by obmedzilo používanie miestnych\nkomunikácií v súlade s § 8 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, podľa ktorého majetok\nobce, ktorý slúži na verejné účely (najmä pre miestne komunikácie a iné verejné priestranstvá), je verejne\nprístupný a možno ho obvyklým spôsobom používať, ak jeho používanie obec neobmedzila. Preto ani\nvyberanie parkovného nemôže byť v súlade so zákonom a preto ani on sa nemohol dopustiť priestupku\npodľa § 22 ods. 1 písm. k/ ZP porušením povinnosti uvedenej v § 25 ods. 1 písm. o) ZCP. Namietal\ntiež, že pokiaľ súd prvého stupňa tvrdí, že v konaní nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť postupov,\nalebo faktických úkonov samosprávnych a štátnych orgánov, neodvolal sa v tejto súvislosti na žiaden\nprávny predpis, z ktorého by takéto obmedzenie jeho právomoci vyplývalo, preto považuje napadnutý\nrozsudok za nezrozumiteľný a nepreskúmateľný.\nNavrhol zmeniť prvostupňové rozhodnutie tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná\nmu náhradu trov celého konania. V žalobe navrhoval zrušenie správnych rozhodnutí a zastavenie\nkonania, pretože skutok, ktorý mu je kladený za vinu, nie je podľa jeho názoru priestupkom.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že trvá na stanovisku vyjadrenom vo svojom rozhodnutí, je\ntoho názoru, že žalobca sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak, ako\nje to uvedené v rozhodnutí o priestupku vydanom okresným dopravným inšpektorátom. Navrhol preto,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.\n\nIV.\nKonanie pred odvolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O s. p.) v spojení s § 10\nods. 2 0. S. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.\n\n1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie\nnie je dôvodné.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 10. októbra 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 2 ods. 1 ZP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti\na je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt\npostihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.\nSamotné naplnenie skutkovej podstaty priestupku bez toho, aby bola preukázaná subjektívna stránka\npodľa § 4 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nie je možné. Na\npreukázanie subjektívnej stránky niekedy pri priestupku nepostačuje len konštatovanie, že neznalosť\nzákona neospravedlňuje a prosté konštatovanie porušenie povinnosti vodiča.\nV prerokúvanom prípade je zrejmé, že v priestupkovom konaní nebolo doposiaľ preukázané, či existuje\nprávna norma - všeobecne záväzné právne nariadenie mesta Košice, ktoré by v súlade s ustanovením\n§ 8 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení umožňovalo obmedziť používanie verejne\nprístupného majetku obce za odplatu.\nZ týchto dôvodov ustanovuje už článok 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred\nzákonmi Slovenskej republiky, že každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného,\nkým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu (čo sa týka i priestupkového\nkonania pre jeho trestnú povahu).\nVzhľadom na obranu žalobcu, že mesto Košice nevydalo žiadne všeobecne záväzné nariadenia, ktoré\nby obmedzilo používanie miestnych komunikácií v súlade s § 8 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom\nzriadení, bolo povinnosťou Krajského súdu v Košiciach v súlade s ustanovením § 250i ods. 2 O. s. p.\n(„Ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z\nobčianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení\nsankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym\norgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už\nvykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy.“), nie konaním\npodľa § 250zfa, postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. - podanie návrhu ústavnému súdu na\nzaujatie stanoviska o prípadnom rozpore všeobecne záväzného právneho predpisu s Ústavou SR, ale\npodľa § 250i ods. 2 O. s. p. vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy O. s. p.\nKrajský súd si ale nesplnil povinnosť preskúmať komplexne konanie správnych orgánov, či ich postup\na rozhodnutie má oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch Slovenskej republiky, nielen v\nzákone o priestupkoch a zákone o cestnej premávke, ale i v ďalších, resp. či také vôbec existujú.\nAk tomu tak nie je, ako tvrdí počas celého konania žalobca, potom nie je dané ani zavinenie za priestupok\na žalobca má pravdu, že potom konanie, ktorého sa dopustil, nie je priestupkom a správny orgán mal\nkonanie o ňom zastaviť.\nPodľa § 3 ZP na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne\nneustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.\nPodľa § 4 ods. 1 písm a) a b) ZP priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ\n\na) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných\ndôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo\nb) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom\nna okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.\nAk sa potvrdí tvrdenie žalobcu, že neexistuje všeobecne záväzné nariadenie Mesta Košice, ktoré by\noprávňovalo akýkoľvek subjekt na zriadenie platených parkovacích miest na verejnom priestranstve (kde\nparkoval aj žalobca), potom nie je dané žalobcove zavinenie priestupku ani z nevedomej nedbanlivosti.\nZ týchto dôvodov vyhovujúc v plnom rozsahu odvolaniu žalobcu bolo potrebné napadnutý rozsudok\nzrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie Krajskému súdu v Košiciach (§ 221 ods. ods. 1 písm. h/ a ods.\n2 O. s. p.)\nTen bude povinný po vrátení veci zistiť existenciu či neexistenciu takej normy vydanej na základe\nzmocňovacieho ustanovenia § 8 ods. 5 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších\npredpisov, a ak existenciu takej normy nezistí, bude musieť rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu\nvrátiť s tým, že konanie vedené proti žalobcovi treba zastaviť.\nV novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224\nods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 O. s. p.).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/19756/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}