{"guid": "335022ec-e16e-4e87-bbcf-97cfc8a0360a:ec42fb00-77c3-4838-a5d6-2679a8776ec5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:7010210228.1", "spisova_znacka": "1So/40/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/40/2012 z 16. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. októbra 2012, sp. zn. 1So/40/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:7010210228.1", "identifikacne_cislo": "7010210228", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2012-10-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-138.odsek-1", "nazov": "§ 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-138.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-138"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-138.odsek-2", "nazov": "§ 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-138.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-138"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-138"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ec42fb00-77c3-4838-a5d6-2679a8776ec5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:7010210228.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:7010210228.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:7010210228.1/text", "citacie_n": 3, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1So/40/2012\n7010210228\n16. 10. 2012\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2012:7010210228.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej\nveci navrhovateľa: O. S., nar. XX. júla XXXX, bytom D.. XX, XXX XX D., zast.: JUDr. Dušanom Antolom,\nadvokátom so sídlom advokátskej kancelárie Zbrojničná č. 12, Košice, proti odporkyni: Sociálna\npoisťovňa - ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu v dávkovom konaní, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského\nsúdu v Košiciach zo dňa 14. februára 2012 č. k. 5Sp/8/2010-42, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 14. februára 2012 č. k.\n5Sp/8/2010-42 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č.: BA-15176/2010,1110009465 zo dňa 29. marca 2010 (č. l. 2) odporkyňa podľa § 179\nods. 1 písm. a) prvého bodu a § 88 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej na účely tohto\nrozsudku len „zák. č. 461/2003 Z.z.“) v spojení s § 89 zák. č. 461/2003 Z.z. rozhodla, že navrhovateľ,\nktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 31. júla 2009 má nárok na\núrazovú rentu, a to od 25. augusta 2009 do 31. augusta 2009 v sume 32,80 € a od 1. septembra 2009\nv sume 145,09 € mesačne.\nPodľa § 88 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia\nsprávneho orgánu (29.03.2010) poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu\nalebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť\nzamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len \"pokles pracovnej schopnosti\") a\nnedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.\nPodľa § 88 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. v hore uvedenom znení pokles pracovnej schopnosti sa\nposudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo\ns činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo\nv priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa\n\npredpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa\nneprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok\npodľa osobitného predpisu.\n2. Pri svojom rozhodnutí odporkyňa vychádzala z lekárskej správy pobočky Košice z 25.08.2009,\nprostredníctvom ktorej bol u navrhovateľa v dôsledku choroby z povolania zistený pokles pracovnej\nschopnosti v rozsahu 45%. Navrhovateľ pracoval u viacerých zamestnávateľov ako čašník, pomocný\nrobotník, zámočník a od 30. októbra 1980 pracoval v U.S. Steel Košice ako zvárač kovov. Dňa 31.\njúla mu bola pre dlhodobú prácu v prostredí s rizikom vibrácií zistená choroba z povolania, a to v\ndôsledku dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín - ochorenie kostí, kĺbov, šliach\na nervov končatín. V uvedenej lekárskej správe, vrátanie jeho časti Posudok, je vykonaný opis zisteného\nzdravotného stavu navrhovateľa ako aj navrhovaná operácia za účelom jeho zlepšenia.\n3. Podľa tohto lekárskeho posudku navrhovateľ môže vykonávať prácu len v prostredí bez zvýšenej\nfyzickej záťaže, dvíhania a nosenia ťažkých bremien, zvýšených nárokov na jemnú motoriku rúk, chladu.\nvlhka a vibrácií. Počnúc dňom 01.08.2008 je navrhovateľ nezamestnaný.\n4. Ďalej odporkyňa s odkazom na ustanovenia § 88 ods. 2 a § 89 ods. 1 a 2 zák. č. 461/2003 Z.z.\nuviedla, že úrazová renta v sume 421,70 € bola navrhovateľovi určená ako súčin 30,4167-násobku\nsumy zodpovedajúcej 80 % jeho denného vymeriavacieho základu (tzn. 38,5033 €) a koeficientu 0,45\nurčeného ako podiel jeho zisteného percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti (45) a čísla 100. Od\nvýslednej sumy bol odpočítaný invalidný dôchodok, ktorý je navrhovateľovi vyplácaný, a preto uvedená\nsuma úrazovej renty bola znížená (421,70 - 286,20) na sumu 135,50 €.\n5. S odkazom na ustanovenie § 89 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z. odporkyňa odôvodnila, prečo priznala\nzvýšenie hore uvedenej sumy úrazovej renty od 01.09.2009 na čiastku 145,-- € mesačne a rovnako od\n1. januára 2010 na celkovú sumu 149,50 € mesačne.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\n6. Proti hore citovanému rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ opravný prostriedok (označený ako\nOdvolanie) zo 14.04.2010 (č. l. 1), v ktorom s nesúhlasným odkazom na použitie rozsudku Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžso/21/2009 brojil proti názoru, že jednorazová mzda je plnením\npodľa § 138 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. a súčasne poukázal na to, že hoci v zápisnici je uvedený a\nzamestnávateľom určený denný vymeriavací základ 6025,2020 Sk podľa rozhodujúceho obdobia od\n01.01.2008 do 31.07.2008, tak podľa rozhodnutia je to už rok 2009.\nPodľa § 138 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v hore uvedenom znení vymeriavací základ zamestnanca, ak\ntento zákon neustanovuje inak, je\na) príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa\nosobitného predpisu, 72) a funkčný plat zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej\nslužby do cudziny, zamestnanca, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí, a zahraničného\nspravodajcu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie určený v eurách pred jeho prepočtom platovým\nkoeficientom alebo objektivizovaným platovým koeficientom,\nb) príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak ustanovujú predpisy\no zamedzení dvojitého zdanenia, a podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom\nzamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,\nc) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri prekážkach\nv práci podľa osobitného predpisu. 73)\n\nPodľa § 138 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v hore citovanom znení do vymeriavacieho základu\nzamestnanca sa nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov\n(akcií) alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada\nza pohotovosť, príplatok za pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové\ndôchodkové sporenie, životné poistenie a účelové sporenie zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za\nzamestnanca, príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a\nsúkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv, odmeny vyplácané\npri pracovných jubileách a životných jubileách, a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi\nzo zisku po zdanení okrem podielu na zisku vyplateného obchodnou spoločnosťou alebo družstvom\nzamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, plnenia poskytnuté\nzamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého\npomeru a náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca. 51)\n7. Krajský súd v Košiciach ako súd prvého stupňa potvrdil napadnuté rozhodnutie odporkyne, nakoľko\npo preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne a oboznámení sa s jej administratívnym spisom\ndospel k záveru, že návrh navrhovateľa na základe ďalej uvedených záverov dôvodný nie je.\n8. Pri svojom rozhodnutí krajský súd zobral do úvahy aj písomného podania zamestnávateľa\nnavrhovateľa (U.S. Steel Košice, s.r.o.) zo dňa 17.03.2010, z ktorého vyplýva, že denný vymeriavací\nzáklad navrhovateľa je 6.025,20 Sk. Tento bol určený z úhrnnej sumy skutočných vymeriavacích\nzákladov 1.223.116,-- dosiahnutých v rozhodujúcom období od 01.01.2008 do 31.07.2008 a počtu\nkalendárnych dní rozhodujúceho obdobia v rozsahu 203 dní. Zároveň sa tam uvádza, že navrhovateľ\nako poškodený ukončil pracovný pomer dohodou k 31.07.2008 a mal vyplatenú jednorazovú mzdu za\ndlhoročnú prácu vo výške 987.646,- Sk.\n9. Podaním doručeným dňa 26.01.2012 (č. l. 38a) navrhovateľ oznámil, že má splnomocneného\nprávneho zástupcu.\n10. Na pojednávaní dňa 14.02.2012 právny zástupca navrhovateľa pred krajským súdom zdôraznil, že\nz jednorazovej mzdy, ktorá nebola započítaná odporkyňou do denného vymeriavacieho základu, boli\nodvedené všetky odvody do Sociálnej poisťovne, a preto túto mzdu je potrebné započítať do denného\nvymeriavacieho základu.\n11. Krajský súd s odkazom na ustanovenia § 88 ods. 1, § 89 ods. 1, § 84 ods. 1, § 138 ods. 1 a 2\nzák. č. 461/2003 Z.z. dospel k záveru, že odporkyňa postupovala v súlade s ustanovením § 83 ods. 1\nzák. č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého sa zaoberala dátumom prvého zistenia choroby z povolania u\nnavrhovateľa, tzn. kedy sa u neho zistila choroba z povolania.\n12. S námietkou navrhovateľa, že do jeho denného vymeriavacieho základu (DVZ) mala byť zahrnutá aj\njednorazová mzda vyplatená pri skončení pracovného pomeru, si krajský súd osvojil závery vyplývajúce\nz rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodnutej v obdobnej veci vedenej pod sp. zn.\n4Sžso/21/2009, že táto mzda nie je mzdou za vykonanú prácu, ale naopak ide o jednorazovú mzdu za\ndlhoročnú prácu.\n13. Obdobným spôsobom krajský súd vyhodnotil námietku navrhovateľa týkajúcu sa nerešpektovania\nzásady rovnako v obdobných veciach, nakoľko podľa krajského súdu odporkyňa v obdobných veciach\nzaujala rovnaký právny názor zhodne s názorom vysloveným v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky.\nIII.\nOdvolanie navrhovateľa/stanoviská\nA)\n\n14. Vo včas podanom odvolaní z 03.04.2012 (č. l. 52) proti rozsudku prvostupňového súdu navrhovateľ\nprostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na to, že krajský súd nemal úplne zistený skutkový\nstav veci, nakoľko odmietol rešpektovať stanovisko (potvrdenie) zamestnávateľa navrhovateľa, ktorý\nnavrhovateľ označil ako kľúčový dôkaz. Navrhovateľ predovšetkým v odvolaní položil dôraz na údaj o\nDVZ v sume 6.025,2020 Sk.\n15. Ďalej navrhovateľ poukázal na nedodržanie požiadavky zakotvenej v ustanovení § 157 O.s.p., tzn.\nkrajský súd skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, nezhodnotil v súhrne posudzovaných skutočností.\nNa tomto mieste navrhovateľ poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS\n36/2010, resp. na rozsudok ESĽP vo veci Ruiz Torija v. Španielsko.\n16. Takisto s odkazom na ustanovenia § 231, § 138 ods. 1 ako aj úpravy kontrolnej činnosti v zmysle\n§ 242 zák. č. 461/2003 Z.z. navrhovateľ vyslovil záver, že namiesto, aby sa odporkyňa sústredila na\nzamestnávateľa navrhovateľa, tak sa sústredila na navrhovateľa, ktorý nemôže adekvátnym spôsobom\npreukazovať správnosť postupu odporkyne.\n17. Rovnako navrhovateľ poukázal na to, že jednorázovo vyplatená mzda navrhovateľovi má svoj právny\nzáklad nielen v Kolektívnej zmluva ale aj v ustanovení § 118 ods. 3 Zákonníka práce. Na základe nielen\nuvedených ustanovení ale aj § 1 ods. 1, § 2 písm. c) a § 16 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z. ako aj § 789\nObčianskeho zákonníka práce vyjadril navrhovateľ svoj názor, že nedostáva adekvátne plnenie v zmysle\nplatnej právnej úpravy.\n18. Ďalej navrhovateľ poukázal v svojom odvolaní na to, že pre posudzovanú vec je kľúčovou aj otázka,\nčo alebo aký je denný vymeriavací základ zamestnanca v zmysle § 84 zák. č. 461/2003 Z.z., za ktorého\nodvody poistného odvádza zamestnávateľ ako poistník v prospech poisťovateľa, ktorým je odporkyňa.\nnaopak podľa právneho rozboru navrhovateľa osobu, ktorej vznikne nárok na výplatu úrazovej dávky,\nzák. č. 461/2003 Z.z. označuje najmä ako poškodený, ktorý však nie je v žiadnom právnom vzťahu\nk poisťovateľovi. Na základe uvedeného rozboru potom navrhovateľ zaujal stanovisko, že odporkyňa\nnerešpektuje ani zákonom stanovené formy odmeňovania ani kolektívnu zmluvu ako platný právny úkon,\nobohacuje sa na úkor druhého účastníka poistného vzťahu, a to najmä s odkazom na názory ekonómov\na právnikov zamestnávateľa.\n19. V súvislosti s uvedeným navrhovateľ poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 9Sžso 8/2009 a 7Sžso 34/2009 kontrolou zistené nedostatky riešila predpísaním poistného\nkontrolovaným subjektom, čo Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol.\n20. Navrhovateľ vyjadril tiež nesúhlas s výkladom ustanovenia § 138 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z.,\nktorý si krajský súd osvojil v napadnutom rozsudku. Napriek skutočnosti, že sa dovolával záverov\n(tieto aj v odvolaní nasledovne cituje) podporne mu vyplývajúcich z rozsudkov Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 7So/31/2009 a 7So/41/2009, tak krajský súd mal podľa navrhovateľa\nnesprávne prisvedčiť odporkyni, že tieto judikáty sa týkajú iba straty na zárobku po skončení pracovnej\nneschopnosti.\n\n21. Naopak navrhovateľ s odkazom na skôr citované námietky odmieta správnosť názoru v\ncitovanom rozsudku 4Sžso/21/2009, lebo v časti vyjadreného názoru na jednorazovú mzdu však podľa\nnavrhovateľa nemal Najvyšší súd Slovenskej republiky potrebné skutkové podklady k tomu, aby mohol\nvec náležite vo všetkých súvislostiach posúdiť. Navyše podľa navrhovateľa nie je záväzné odôvodnenie\nale výrok rozhodnutia.\n\n22. Odporkyňa podľa navrhovateľa nesignalizovala porušenie zákona pri odvodoch úrazového poistenia\nu zamestnávateľa U.S.Steel. navyše si splnil podmienky na vznik nároku na obligatórnu úrazovú dávku.\nV súvislosti s uvedeným navrhovateľ poukázal na vybrané rozsudky ESD, ktoré bližšie následne citoval.\n\n23. Záverom navrhovateľ požadoval zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu a vec mu vrátil na\nnové konanie spolu s priznaním náhrady trov konania vo vyčíslenej výške.\n\nB)\n24. Vo svojom vyjadrení zo dňa 11. júna 2012 odporkyňa zdôraznila skutočnosť, že pôvodný\nzamestnávateľ navrhovateľa do dnešného dňa nenamietal poistné, ktoré zaplatil a taktiež si neuplatňoval\npodľa § 145 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. vrátenie poistného.\n\n25. Ďalej odporkyňa zdôraznila, že sa riadila v svojej rozhodovacej činnosti platným právnym poriadkom,\na preto nemá dôvod pochybovať o správnosti napadnutého rozsudku krajského súdu.\n\n26. Záverom odporkyňa s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti navrhla, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky potvrdil napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny a navrhovateľovi\nnepriznal náhradu trov konania.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n27. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spoj. s §\n250l ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po\nzistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide\no rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250s O.s.p. odvolanie prípustné,\nbez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p.) a po neverejnej\nporade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že odvolanie nie je\ndôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti\nodvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods. 1 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. potvrdil.\n28. Najvyšší súd sa celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich\nosvojil zo zistení uvedených konajúcim správnym orgánom. Na druhej strane podstatou odvolania ako aj\npodaného opravného prostriedku, ktorou sa navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia odporkyne,\nje právna otázka, či jednorazová mzda vyplatená v súvislosti s ukončením pracovného pomeru sa stáva\nsúčasťou denného výpočtového základu tohto zamestnanca. Práve tento právny rámec aj vymedzuje\npotrebné medze skutkového zistenia.\n29. Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na\nust. § 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých\nprávnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje\nv prevažujúcom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci\nspolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba\nna rekapituláciu niektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich\n\nodlišných zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu\nsúdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).\n30. Najvyšší súd vzhľadom na námietky uplatnené navrhovateľom poukazuje na znenie ustanovenia §\n138 zák. č. 461/2003 Z.z., ktoré sa stalo základom na argumentáciu krajského súdu.\nPodľa § 138 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. v hore uvedenom znení vymeriavací základ zamestnanca, ak\ntento zákon neustanovuje inak, je\na) príjem zamestnanca za vykonanú prácu, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa\nosobitného predpisu, a funkčný plat zamestnanca, ktorý je dočasne vyslaný na vykonávanie štátnej\nslužby do cudziny, zamestnanca, ktorý vykonáva práce vo verejnom záujme v zahraničí, a zahraničného\nspravodajcu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie určený v eurách pred jeho prepočtom platovým\nkoeficientom alebo objektivizovaným platovým koeficientom,\nb) príjem zamestnanca, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak ustanovujú predpisy\no zamedzení dvojitého zdanenia, a podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom\nzamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva,\nc) náhrada mzdy za dovolenku na zotavenie, náhrada mzdy za sviatok, náhrada mzdy pri prekážkach\nv práci podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 138 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. v hore citovanom znení do vymeriavacieho základu\nzamestnanca sa nezahŕňa odstupné, odchodné, cestovné náhrady, výnosy z kapitálových podielov\n(akcií) alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada\nza pohotovosť, príplatok za pohotovosť, príspevky zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové\ndôchodkové sporenie, životné poistenie a účelové sporenie zamestnanca, ktoré platí zamestnávateľ za\nzamestnanca, príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a\nsúkromné účely, odmeny podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv, odmeny vyplácané\npri pracovných jubileách a životných jubileách, a plnenia poskytované zamestnávateľom zamestnancovi\nzo zisku po zdanení okrem podielu na zisku vyplateného obchodnou spoločnosťou alebo družstvom\nzamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, plnenia poskytnuté\nzamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru, štátnozamestnaneckého\npomeru a náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.\n31. Ústavná zásada predvídateľnosti práva vyplývajúca z princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 veta\nprvá ústavy) jednoznačne kladie na súdy požiadavku dodržiavať svoju doterajšiu judikatúru, ibaže by\nsa vyskytli relevantné dôvody, aby sa od nej odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia,\nzistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska). Tak\nnavrhovateľ ako aj odporkyňa zaujali celkom protichodné postoje k doterajšej judikatúre Najvyššieho\nsúdu v agende sociálnych vecí. Krajský súd vyhodnotil z celého množstva rozdielnych rozsudkov\nako rozsudok s najzávažnejšími dopadmi na prejednávanú vec rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.\n4Sžso/21/2009.\n32. Uvedený rozsudok sa prostredníctvom svojho odôvodnenia zaoberá výkladom sporného\nustanovenia § 138 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. Ďalej je citovaný v zmysle § 250ja ods. 7 O.s.p. celý\nrelevantný text uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu.\n„Medzi účastníkmi nebol sporný výrok samotného rozhodnutia, že žalobkyni patrí zákonom najvyššia\nprípustná výška jednorazového odškodnenia, ale sporným bolo len odôvodnenie samotného\nrozhodnutia v časti týkajúcej sa denného vymeriavacieho základu, pre určenie výšky dávky úrazového\npoistenia, ktorá by podľa žalovanej mohla mať v budúcnosti vplyv na ňou prípadne uplatňované nároky\nz úrazového poistenia.\n\nOdvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov\nv súdnom konaní podľa piatej časti O.s.p. v konaniach o dávku úrazového poistenia a jej výšku, je\npodstatný samotný výrok rozhodnutia správneho orgánu, pričom žalobkyňou namietaná nesprávnosť\nstanoveného výpočtu vymeriavacieho základu nemala vplyv na výrok rozhodnutia v tomto konaní o jednorazovom odškodnení. V konaní o tejto dávke, ktorej výška je zákonom limitovaná, nie je táto\nokolnosť sama osebe takou vadou, ktorá by priniesla žalobkyni priaznivejší výsledok, keďže mala\npriznanú najvyššie prípustnú výšku jednorazového odškodnenia a na prípadnú nesprávnosť výpočtu\nby bolo možné poukázať len ako na pochybenie, bez vplyvu na zákonnosť výroku rozhodnutia. V\nkonaní o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutie je dôležitý vplyv namietanej skutočnosti\nna preskúmavané rozhodnutia a nie na riešenie vplyvov a situácií, ktoré môžu v budúcnosti nastať pri\nrozhodovaní o iných dávkach a nárokoch niekedy v budúcnosti.\nNapriek uvedenému odvolací súd dospel k záveru, že jednorazovú mzdu za dlhoročnú prácu, ktorú\nvyplatil zamestnávateľ - U. K. pri skončení pracovného pomeru svojmu zamestnancovi vo výške 883.402\nSk, je dôvodné považovať so zreteľom na všetky okolnosti a podmienky jeho výplaty za plnenie\nposkytnuté v súvislosti so skončením pracovného pomeru podľa § 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z..\nIde teda o plnenie, ktoré sa nezahŕňa do vymeriavacieho základu zisteného podľa § 84 ods. 1 zákona\nč. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Preto postup odporkyne v danom, ak žiadala opraviť výkaz\no dennom vymeriavacom základe, ktorý bol rozhodujúcim kritériom pre určenie výšky jednorazového\nodškodnenia, nebol nesprávny a nezákonný.“\n33. Pre Najvyšší súd je nepochybné, že v citovanej časti rozsudku bol jasným spôsobom vykonaný\nvýklad ustanovenia § 138 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. Ako celkom nepodložené tvrdenie musí\nNajvyšší súd odmietnuť argumentáciu navrhovateľa (viď bod č. 21), že tento rozsudok vec po právnej\nstránke posúdil nenáležitým spôsobom. Takisto musí Najvyšší súd odmietnuť tvrdenie navrhovateľa,\nže odôvodnenie súdneho rozhodnutia nie je záväzné. Naopak, odôvodnenie rozsudku súdu nie je\njeho nadbytočnou súčasťou, je základom jeho pochopenia a preskúmateľnosti, nakoľko autoritatívnym\nspôsobom objasňuje úvahy a výkladovú činnosť vykonávateľa súdnej moci s tým dôsledkom, že v\nobdobných veciach je možno legitímne očakávať rovnaký výkladový prístup (čl. 1 ods. 1 veta prvá\nústavy).\n34. Na základe uvedeného sa Najvyšší súd stotožnil s názorom krajského súdu, že navrhovateľom\nvznesená požiadavka, aby jednorazová mzda súvisiaca s jeho ukončením pracovného pomeru dohodou,\nnemôže byť zahrnutá v zmysle § 138 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z.z. do vymeriavacieho základu\nzamestnanca, nakoľko bola vyplatená v zmysle Kolektívnej zmluvy ako peňažná platba za dlhoročnú\nprácu u zamestnávateľa. Preto je celkom irelevantná námietka navrhovateľa, že krajský súd nevykonal\ndôkaz potvrdením zamestnávateľa, resp. nevyhodnotil jeho obsah, lebo tento obsah nemôže zmeniť\nhore prezentovaný právny názor.\n35. Po oboznámení sa s obsahom rozsudkov sp. zn. 7So/31/2009 a 7So/41/2009 Najvyšší súd zistil,\nže uvedené rozsudky sa vôbec netýkajú aplikácie ustanovenia § 138 zák. č. 461/2003 Z.z. dotknutého\nv tomto súdnom prieskume, ale naopak rieši výklad intertemporálnych ustanovení citovaného zákona.\nPreto súhlasí so záverom krajského súdu, že správne prisvedčil argumentácii odporkyne, že tieto judikáty\nsa týkajú iba straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti.\n\n36. Takisto je na základe hore uvedeného právneho názoru Najvyššieho súdu celkom irelevantná otázka,\nže pôvodný zamestnávateľ navrhovateľa ako DVZ uviedol vyššiu sumu a z jednorazovej mzdy odviedol\nodvody. Tak ako správne poukázala odporkyňa vo svojom stanovisku, je iba vecou uvedeného subjektu,\nči sa bude alebo nebude domáhať vrátenia súm, ktoré sú podľa navrhovateľa odvedené v rozpore so\nzákonom.\n\n37. Takisto ďalšie námietky navrhovateľa opierajúce sa o kontrolné oprávnenia a s nimi spojené právne\ndôsledky pre pôvodného zamestnávateľa navrhovateľa nesmerujú do právnej sféry navrhovateľa, ale\n\nnaopak tretej osoby. Preto navrhovateľ sa nemôže dovolávať svojich práv iba s poukazom na to, že\npráva tretej osoby mali byť porušené.\n\n38. Odvolací súd vzhľadom na námietky uplatnené navrhovateľom uvádza, že napadnuté rozhodnutie\nodporkyne má všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia v zmysle citovaného zákona. Uvedené\nrozhodnutie správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky\nvyhodnotené a riadne právne posúdené. Počas konania nebolo účastníkmi naznačené ani odvolací\nsúd nedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby\nvýkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov\nEurópskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť. Navrhovateľom uvedené rozsudky Súdneho\ndvora Európskej únie nie je možné samočinne aplikovať na prejednávanú vec, lebo v prejednávanej\nveci nevznikol ani spor o nutnosť aplikácie komunitárneho práva, ani nutnosť konkrétny predpis\nkomunitárneho práva podrobiť vnútroštátnemu výkladu napríklad prostredníctvom predbežnej otázky.\nPreto sa Najvyšší súd s uvedenou argumentáciou navrhovateľa ďalej nezaoberal.\nV.\n39. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nnavrhovateľa ako aj argumentácie odporkyne, a tiež s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich\npredchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozsudku sp. zn. 4Sžso/21/2009, pri ktorom\nNajvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (viď hore citované dôvody ako\nzásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného\nzjednocovacieho stanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods.\n2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n40. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1\nv spojitosti s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému navrhovateľovi právo\nna náhradu trov tohto konania nevzniklo.\n41. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. rozhodol\nbez pojednávania, lebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo\nna prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo\no vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (úprava sociálno-poistných vzťahov vychádza z verejnoprávnych\nvzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných\ndôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Sp/8/2010", "guid": "6a857220-6252-4632-8eed-47b2b33f8170:ac1a5d2a-ab53-4be5-8368-c15261565048", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 36/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 36/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 2269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1bf1469b-ab6a-476c-879e-93435ea0e8a3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:afb171e0-f798-4855-a6d8-59ea86c7d6eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 59/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 59/2013 z 30. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:afb171e0-f798-4855-a6d8-59ea86c7d6eb"}, {"guid": "ussr:c4d1bd12-6261-4fe3-bfe0-9da23c5efe71", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 599/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 599/2012 z 12. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4d1bd12-6261-4fe3-bfe0-9da23c5efe71"}, {"guid": "cb24c39d-5e7f-4d9d-a8e2-3627b15e67f8:32e46044-573d-466f-8b93-5b746fd301bd", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7013200851.1", "spisova_znacka": "3Sp/25/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Sp/25/2013 z 24. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7013200851.1"}]}