{"guid": "94d2f7aa-e005-4918-b0d6-ec028197c4ce:4a57d133-f5fc-47f3-b77d-428b64c5fbd7", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:6907216095.1", "spisova_znacka": "6MCdo/13/2011", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/13/2011 z 30. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. októbra 2012, sp. zn. 6MCdo/13/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:6907216095.1", "identifikacne_cislo": "6907216095", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "sudca_id": 529, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-machyniak-529", "datum_vydania": "2012-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu", "Poistenie", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427", "nazov": "§ 427 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-427", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-427"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-511", "nazov": "§ 511 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-511"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 zákona č. 381/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/381/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/381-2001/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-427", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-511", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-3", "/SK/ZZ/2001/381#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a57d133-f5fc-47f3-b77d-428b64c5fbd7", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:6907216095.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:6907216095.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:6907216095.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6MCdo/13/2011\n6907216095\n30. 10. 2012\nJUDr. Ivan Machyniak\nECLI:SK:NSSR:2012:6907216095.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Górásza a\nsudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej veci žalobcu Slovenskej kancelárie\npoisťovateľov, so sídlom v Bratislave, Trnavská cesta 82, proti žalovaným 1/ N. Y. bývajúcemu v Z. č.\nXXX., 2/ V. J., bývajúcemu v Z. č. XX, o zaplatenie 4 558,59 Eur (137 332,- Sk) s príslušenstvom, vedenej\nna Okresnom súde Revúca pod sp.zn. 3 C 115/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. novembra 2010 sp.zn. 17\nCo 217/2010, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a.\nŽalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Revúca rozsudkom z 26. augusta 2008 č.k. 3 C 115/2008-62 uložil žalovanému 1/ a\nžalovanému 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 137 332,-- Sk spolu s úrokom\nz omeškania vo výške 7% ročne zo sumy 137 332,- Sk od 17. marca 2006 do zaplatenia, v lehote\ndo 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením povinnosti jedným zo žalovaných\nzaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia druhého žalovaného. Súčasne zaviazal žalovaného\n1/ a žalovaného 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v sume 36 564,-- Sk\ndo 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistení, že žalovaný 2/ spôsobil 16. decembra 2005\ndopravnú nehodu, keď ako vodič motorového vozidla značky VAZ 2106, EČV O., ktorého majiteľom\nbol žalovaný 1/, nedodržal bezpečnú vzdialenosť a narazil prednou časťou vozidla do zadnej časti\nmotorového vozidla značky Renault Clio 1,2 EČV V. vodičky G. U., že motorové vozidlo VAZ 2106\nnebolo v čase dopravnej nehody poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou\nmotorového vozidla, že žalobca z poistného garančného fondu poskytol poškodenej plnenie v žalovanej\nsume, t.j. v sume 137 332,-- Sk a že túto náhradu poistného plnenia si uplatnil proti obom žalovaným vo\nforme tzv. postihového práva v zmysle § 24 ods. 7 v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001\nZ.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 381/2001 Z.z. alebo zákon). K dôvodnosti\nžaloby voči žalovanému 1/ uviedol, že žalovaný 1/ ako prevádzateľ motorového vozidla, ktorého vinou\nvozidlo pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú jeho prevádzkou nebolo poistené, zodpovedá\nza škodu spôsobenú týmto vozidlom v zmysle § 427 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Je preto\nosobou spoluzodpovednou za vznik škody, a teda osobou, voči ktorej žalobca má tzv. postihové právo.\nTakouto osobou je aj žalovaný 2/, lebo ako vodič motorového vozidla zavineným porušením právnej\npovinnosti spôsobil vznik škody, a teda za škodu zodpovedá podľa § 420 OZ. Keďže žalovaní sa so\nzaplatením žalovanej sumy dostali do omeškania, žalobca má v súlade s § 517 ods. 2 OZ a nariadením\nvlády č. 87/1995 Z.z. právo aj na zaplatenie úroku z omeškania. Rozhodnutie o trovách konania\nodôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 21. januára 2009 sp.zn. 17 Co 321/2008 na odvolanie\nžalovaného 2/ rozsudok okresného súdu vo veci samej zmenil tak, že žalovanému 1/ uložil povinnosť\nzaplatiť žalobcovi 4 558,59 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 4 558,59\nEur od 17. marca 2006 do zaplatenia, všetko v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a žalobu\nproti žalovanému 2/ v celom rozsahu zamietol. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania\nzmenil tak, že žalovanému 1/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy prvostupňového konania vo\nvýške 1 213,70 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu\na žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 2/ trovy konania vo výške 546,90 Eur do 3 dní od\nprávoplatnosti rozsudku. Vo veci samej vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvého\nstupňa. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa, že žalobca uplatnil voči žalovanému 1/ tzv. postihové\nprávo podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. dôvodne. Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvého\nstupňa, že vecne pasívne legitimovaný v spore je aj žalovaný 2/. Uviedol, že v danej veci aplikácia\nustanovenia § 420 ods. 1 OZ nie je opodstatnená, lebo nárok žalobcu vyplýva z ustanovenia § 24 ods. 2\npísm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z., v zmysle ktorého kancelária poskytuje z poistného garančného fondu\npoistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla za (namiesto) osoby bez poistenia\nzodpovednosti, ale nie za vodiča - škodcu. Na základe tohto zákonného ustanovenia vzniká právny vzťah\nlen medzi Slovenskou kanceláriou poisťovateľov a prevádzkovateľom vozidla (osobou bez poistenia\nzodpovednosti), od ktorého je potrebné odlíšiť vzťah medzi poškodenou a škodcom (vodičom), prípadne\nmedzi poškodenou a prevádzkovateľom. Predmetom konania nebolo posúdiť zodpovednosť žalovaných\n1/ a 2/ za škodu vzniknutú poškodenej, ale právo žalobcu na regresnú náhradu proti osobe, ktorá\nzanedbala povinnosť vyplývajúcu zo zákona, a to povinnosť poistiť zodpovednosť za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla. Takouto osobou je v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. len\nžalovaný 1/. Rozsudok súdu prvého stupňa preto podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že k úhrade žalovanej\nsumy a k náhrade trov konania zaviazal len žalovaného 1/ a voči žalovanému 2/ žalobu v celom rozsahu\nzamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.\nPotom ako Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 31. augusta 2010 sp.zn. 4 Cdo 134/2009\nvyššie uvedený rozsudok krajského súdu vo výrokoch, ktorým rozsudok okresného súdu zmenil tak,\nže žalobu proti žalovanému 2/ zamietol a ktorým žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému 2/\ntrovy konania, zrušil pre nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k žalovanému 2/ a vec mu v\nrozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie, Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 24. novembra\n2010 sp.zn. 17 Co 217/2010 rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal žalovaného 2/ zaplatiť\nžalobcovi sumu 4558,58 Eur spoločne a nerozdielne so žalovaným 1/ spolu s úrokom z omeškania a vo\nvýroku, ktorým zaviazal žalovaného 2/ nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 1213,70 Eur spoločne\na nerozdielne so žalovaným 1/, potvrdil. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania\nnepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, že v súlade s názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení\nnajvyššieho súdu ustálil, že v spore je pasívne vecne legitimovaný i žalovaný 2/. Za správny považoval\ntotiž záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého žalovaný 2/ ako vodič zodpovedá za škodu podľa § 420\nods. 1 OZ. Tvrdenie žalovaného 2/, že dopravnú nehodu zavinila vodička Kvasničková, považoval za\núčelové, vedené v snahe privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie v spore. Aj podľa odvolacieho\nsúdu zavinenie dopravnej nehody žalovaným 2/ jednoznačne preukazuje záznam o dopravnej nehode,\nv ktorom žalovaný 2/ pravdivosť opísaného skutkového deja nehody potvrdil svojim podpisom. V čase,\nkedy k dopravnej nehode došlo (ani niekoľko mesiacov po dopravnej nehode), priebeh a ani zavinenie\ndopravnej nehody nespochybňoval. Súc viazaný právnym názorom najvyššieho súdu dospel k záveru,\nže žalobca má tzv. postihové právo aj voči žalovanému 2/, a preto aj voči tomuto žalovanému žalobe\nvyhovel. Keďže vo vzťahu k žalovanému 1/ bolo už právoplatne rozhodnuté, pri formulovaní výroku\nsvojho rozhodnutia musel túto skutočnosť vziať do úvahy. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil\ns poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p.\nProti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal včas na základe podnetu žalovaného 2/ mimoriadne\ndovolanie generálny prokurátor. Navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie. Uviedol, že výrok rozsudku okresného súdu, ktorým uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne\na nerozdielne, je „nedeliteľným“ výrokom. Keďže v odvolacom konaní bol tento rozsudok celý zmenený,\na teda nahradený rozsudkom odvolacieho súdu, nenadobudol právoplatnosť. Dovolací súd tým, že\nrozhodol len vo vzťahu k žalovanému 2/, a teda zrušil rozsudok krajského súdu len vo výrokoch,\nktoré sa týkali tohto žalovaného, odvolací súd dostal do „patovej“ situácie, ktorú odvolací súd vyriešil\n\nnezákonne. Krajský súd totiž opätovne rozhodol vo veci, o ktorej už v minulosti právoplatne rozhodol, čo\nzakladá vadu konania v zmysle § 237 písm. d/ O.s.p. a súčasne potvrdil neexistujúce výroky rozsudku\nokresného súdu, čo je dôvodom pre podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243f ods. 1 písm. b/\nO.s.p. Podľa generálneho prokurátora tento rozsudok vytvoril v prospech žalobcu a na úkor žalovaných\nnezákonný a zmätočný právny stav. Navyše vyčítal odvolaciemu súdu, že postupoval voči žalovaným\narbitrárne, keď bezvýhradne akceptoval len dôkazy žalobcu a jeho tvrdenia a odmietol vykonať dôkazy\nnavrhované protistranou na zistenie skutočností rozhodujúcich pre rozhodnutie. Týmto postupom bola\nžalovanému 2/ odňatá možnosť pred súdom konať a došlo aj k tzv. inej vade, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci (nedostatočne zistený skutkový stav). Keďže ochranu práv a zákonom\nchránených záujmov účastníkov konania je možné poskytnúť aspoň tak, že ten istý nárok nebude\nvymožiteľný dvakrát (na základe dvoch právoplatných a vykonateľných rozsudkov krajského súdu),\npovažoval mimoriadne dovolanie za opodstatnene podané.\nŽalobca k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora uviedol, že výsledkom zrušenia\nrozhodnutia krajského súdu by bolo zmarenie jeho možnosti domáhať sa plnenia aj od žalovaného 2/\nako osoby, ktorá je za vznik škody zodpovedná podľa § 420 ods. 1 OZ, a teda je osobou, voči ktorej\nmá tzv. postihové právo. V žiadnom prípade nevymáha plnenie duplicitne, len sa ho snaží uspokojiť voči\nobom zaviazaným dlžníkom.\nŽalovaný 2/ vo vyjadrení vyslovil súhlas s podaním mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom\na žiadal mu v celom rozsahu vyhovieť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243e ods. 1\nO.s.p.) na dovolacom súde v určenej lehote (§ 243g O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré môže napadnúť týmto\nopravným prostriedkom, preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§\n243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) v rozsahu podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods.\n1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je dôvodné.\nGenerálny prokurátor (ďalej len dovolateľ) v mimoriadnom dovolaní napáda rozsudok krajského súdu z\n24. novembra 2010 sp.zn. 17 Co 217/2010 z dôvodu, že opätovne rozhodol o veci, o ktorej už v minulosti\nprávoplatne rozhodol (§ 237 písm. d/ O.s.p.), že zaťažil konanie vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p.\na že konanie pred ním trpí aj tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nI. K prvému dovolateľom namietanému dôvodu treba uviesť, že prekážka rozsúdenej veci (rei iudicatae)\nupravená v § 159 ods. 3 O.s.p. patrí k procesným podmienkam konania a jej existencia (zistenie) v\nkaždom štádiu konania vedie k zastaveniu konania. Jej podstata spočíva v tom, že právoplatný rozsudok\npredstavuje vec rozsúdenú, v ktorom prípade sa vylučuje možnosť totožnú vec znova prejednať a o nej\nrozhodnúť. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo\nprávoplatne rozhodnuté, a ak sa týka tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten\nistý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých\nuž bol pôvodne uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku). O totožnosť účastníkov ide najmä vtedy,\nak v novom konaní ide o ten istý nárok medzi tými istými účastníkmi.\nPokiaľ ide o záväzok, z ktorého vyplýva povinnosť viacerých dlžníkov splniť dlh tomu istému veriteľovi\nspoločne a nerozdielne (§ 511 OZ) treba uviesť, že rozsudok vydaný na plnenie proti jednému\nzo solidárnych dlžníkov netvorí prekážku veci právoplatne rozsúdenej pre konanie proti ostatným\nspoludlžníkom. Účel pasívnej solidarity spočíva totiž v tom, že sa zvyšuje istota uspokojenia veriteľovej\npohľadávky (veriteľ sa môže domáhať uspokojenia celej pohľadávky od ktoréhokoľvek so spoludlžníkov)\na ďalej v tom, že veriteľovi uľahčuje uplatnenie pohľadávky pred súdom (môže sa domáhať plnenia nielen\nod všetkých spoludlžníkov, ale aj od jedného z nich). Súd teda môže solidárnych dlžníkov zaviazať na\ncelé plnenie aj viacerými rozsudkami s tým, že rozsudok platí vždy medzi veriteľom a tým spoludlžníkom,\nktorý bol rozsudkom zaviazaný. Vo výroku rozsudku proti ďalšiemu spoludlžníkovi musí však byť určená\n\npovinnosť plniť spoločne a nerozdielne s už predtým zaviazaným dlžníkom (porovnaj k tomu R 22/1979,\nstr. 192).\nV danej veci okresný súd uložil rozsudkom na návrh žalobcu žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť\nzaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom a trovami konania spoločne a nerozdielne. Tento výrok\nrozsudku okresného súdu nie je možné považovať za „nedeliteľný“ v tom zmysle, že by nebolo možné\nrozhodnúť o plnení každého žalovaného vo vzťahu k žalobcovi osobitným rozsudkom tak, ako to\nnesprávne tvrdí dovolateľ. Každý z týchto solidárne zaviazaných žalovaných totiž jedná v konaní sám za\nseba a jeho procesné úkony nezaväzujú druhého žalovaného. Ak preto na základe odvolania žalovaného\n2/ krajský súd dospel k záveru, že žalovaný 2/ nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, rozsudkom\nz 21. januára 2009 sp.zn. 17 Co 121/2008 správne zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalobu\nvoči nemu zamietol. Vo vzťahu žalobcu a žalovaného 1/ neupravil vo výroku rozsudku ich práva a\npovinnosti odlišne v porovnaní s rozsudkom súdu prvého stupňa. Samozrejme, že plnenie nemohol\nupraviť solidárne, keď na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že tu nejde o spoločný záväzok\nviacerých dlžníkov. V tejto časti sa nejedná o rozsudok, ktorým by krajský súd nahrádzal rozsudok\nokresného súdu svojim vlastným, úplne iným rozhodnutím. V skutočnosti rozsudok okresného súdu\nv časti, v ktorej uložil žalovanému 1/ povinnosť žalobcovi plniť, považoval za vecne správny a treba\nho preto považovať za rozsudok potvrdzujúci. Keďže najvyšší súd uznesením z 31. augusta 2010\nsp.zn. 4 Cdo 134/2009 na základe žalobcom podaného dovolania uvedený rozsudok krajského súdu\nzrušil len vo výrokoch týkajúcich sa žalovaného 2/, bolo plnenie žalobcovi vo vzťahu k žalovanému 1/\npriznané právoplatne a v ďalšom konaní ostalo posúdiť už len správnosť rozsudku okresného súdu v\nčasti, v ktorej žalobe vyhovel proti žalovanému 2/. Rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom\nkrajského súdu z 21. januára 2009 sp.zn. 17 Co 321/2008 vydaný proti žalovanému 1/, netvoril preto\nprekážku veci právoplatne rozsúdenej pre ďalšie konanie vedené proti žalovanému 2/. Krajskému súdu\nnič nebránilo v ďalšom konaní konať a rozhodnúť o správnosti rozsudku okresného súdu v časti,\nktorou vyhovel žalobe voči žalovanému 2/. K výroku jeho rozhodnutia treba uviesť, že z jeho znenia je\nnepochybné, že rozhodol len o povinnosti žalovaného 2/ zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu a náhradu\ntrov konania. Keďže po zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu dospel k záveru, že žaloba žalobcu je\naj proti žalovanému 2/ opodstatnená, správne rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal\nžalovaného 2/ na zaplatenie žalovanej sumy a náhrady trov konania, potvrdil. Jeho rozhodnutie sa nijako\nnedotklo výrokov rozsudkov, ktorými bol zaviazaný na plnenie žalovaný 1/. Existujú teda dva právoplatné\na vykonateľné rozsudky, ktorých predmetom je síce totožné plnenie, ktoré sa však netýka tých istých\nosôb. Dovolateľ preto neopodstatnene namieta, že krajský súd opätovne rozhodol o veci, o ktorej už v\nminulosti právoplatne rozhodol, a teda že konanie je postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. d/ O.s.p.\nPokiaľ ide o vyslovenie plnenia záväzku solidárne, podľa dovolacieho súdu podstatné je to, že z výroku\nrozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, že zaviazal žalovaného 2/ na plnenie spoločne a nerozdielne\nso žalovaným 1/, teda s dlžníkom, ktorému povinnosť plniť bola v tomto konaní už predtým uložená\nrozsudkom okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu z 21. januára 2009 sp.zn. 17 Co\n121/2008.\nII. Podľa dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom nie je postihnuté ani vadou v zmysle §\n237 písm. f/ O.s.p. Súdna prax zásadne nevykonanie dôkazu navrhnutého účastníkom nepovažuje za\npostup, ktorým sa odníma účastníkovi možnosť konať pred súdom. Účastníci sú totiž povinní dôkazy na\npreukázanie svojich tvrdení označiť. O tom, ktoré z navrhovaných dôkazov (prípadne takých, ktoré nie\nsú navrhované) budú vykonané, rozhoduje však súd. Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania\nteda priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie žalovaný 2/ v danej\nveci aj využil (nebolo mu odňaté). Keďže rozhodnutie o tom, či navrhnutý dôkaz bude vykonaný, zákon\nponecháva súdu, samotnú skutočnosť, že súd nevykonal žalovaným 2/ navrhnutý dôkaz, nemožno\npovažovať za odňatie možnosti žalovanému 2/ konať pred súdom.\nVýnimočne by bolo možné nevykonanie navrhnutého dôkazu účastníkom považovať za vadu v zmysle\n§ 237 písm. f/ O.s.p., a to najmä vtedy, ak súd nevykoná taký účastníkom navrhnutý dôkaz, ktorého\nvykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.\n\nV posudzovanej veci však o takýto prípad nejde.\nDovolateľ v mimoriadnom dovolaní neuvádza, konkrétne ktoré žalovaným 2/ navrhnuté dôkazy súd\nnevykonal a neuvádza ani to, či by vykonanie ním navrhnutého dôkazu bolo spôsobilé vyvrátiť priebeh\nškodovej udalosti uvedený v Zázname o dopravnej nehode zo 16. decembra 2005, ktorý žalovaný 2/\npodpísal a z ktorého súdy nižšieho stupňa vychádzali, prípadne spochybniť správnosť nároku žalobcu,\nčo do jeho výšky.\nZ obsahu spisu (zápisnica o pojednávaní z 26. augusta 2008, č.l. 59 a 60 spisu) vyplýva, že žalovaný\n2/ v konaní pred súdom prvého stupňa navrhol doplniť dokazovanie len vypracovaním, resp. vykonaním\nrekonštrukcie nehody. Čo by mala rekonštrukcia na skutkovom deji priebehu nehody uvedenom v\nZázname o dopravnej nehode preukázať, však nie je zrejmé. Žalovaný 2/ sám pred súdom prvého\nstupňa uviedol, že narazil prednou časťou vozidla do zadnej časti pred ním idúceho vozidla, keď\nnestihol zabrzdiť, čím potvrdil správnosť mechanizmu stretu vozidiel uvedený v zázname o nehode,\nktorému skutkový dej tam uvedený zodpovedá. Vykonanie rekonštrukcie by z tohto pohľadu neprinieslo\nnič nové. Napokon, žalovaný 2/ v odvolaní proti rozsudku okresného súdu nenamietal nesprávnosť\npostupu okresného súdu v tom smere, že tento dôkaz nevykonal. Súdy nižšieho stupňa preto neodňali\nžalovanému 2/ nevykonaním tohto dôkazu možnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.\nIII. Nemožno prisvedčiť dovolateľovi ani v tom, že súdy nižšieho stupňa založili svoje rozhodnutia na\nnedostatočne zistenom skutkovom stave, keď akceptovali len tvrdenia žalobcu a jeho dôkazy. Podľa\ndovolacieho súdu skutkové závery, čo do opodstatnenosti základu, ako aj rozsahu uplatneného nároku,\nz ktorých súdy pri svojom rozhodnutí vychádzali, nie sú v zjavnom rozpore s obsahom spisu.\nSúdy nižšieho stupňa vzali za základ svojho rozhodnutia priestupkový spis Okresného riaditeľstva PZ\nSR Okresného dopravného inšpektorátu Žiar nad Hronom Č.p. ORP-P/DI-2005, v ktorom sa nachádza\naj Záznam o dopravnej nehode zo 16. decembra 2005. V tomto zázname je, okrem iného, uvedený\núplne jasne a zrozumiteľne opis skutkového deja dopravnej nehody a ktorý z účastníkov dopravnú\nnehodu zavinil. Žalovaný 2/ aj poškodená osoba svojim podpisom správnosť (pravdivosť) všetkých\núdajov uvedených v tomto zázname potvrdil vlastnoručným podpisom. V zázname sa nenachádza\nžiadna jeho poznámka o tom, že by nesúhlasil so skutkovým dejom nehody, resp. s tým, že nehodu\nzavinil. Žalovaný 2/ nikdy netvrdil, že podpis na tomto zázname nie je jeho a správnosť tam uvedených\núdajov nespochybňoval ani následne po vzniku nehody, čo potvrdzuje aj ním zaplatená pokuta poštovou\npoukážkou. Čiastočne iný skutkový dej priebehu nehody, než bol uvedený v zázname o nehode a že\nnehodu zavinila p. U., začal tvrdiť až po tom, ako bol vyzvaný žalobcom na plnenie. Skutočnosť, že\nby došlo k inému, než v zázname uvedenému skutkovému deju nehody, žalovaný 2/ však nepreukázal\n(okrem urobenia rekonštrukcie, nenavrhol vykonať žiadne iné dôkazy; v konaní nevyšli najavo také\nokolnosti, ktoré by vylučovali priebeh skutkového deja uvedeného v zázname o nehode). Nemožno preto\nvyčítať súdom nižšieho stupňa, že priebeh škodovej udalosti posúdili v súlade s údajom uvedeným v\nzázname o nehode.\nPokiaľ ide o rozsah uplatneného nároku, súdy nižšieho stupňa mali k dispozícii nielen faktúru č. 55/2006\nz 23. januára 2006 vystavenú Auto Adex s.r.o. so sídlom vo Zvolene - autorizovaného predajcu a servisu\nznačky Renault, ale aj dodací list z 23. januára 2006 k uvedenej faktúre, v ktorých dokladoch, okrem\niného, sú uvedené jednotlivé položky dodaného materiálu a ich cena (žalovaný 2/ a ani dovolateľ\nnespochybňovali, že by niektorá z týchto položiek nesúvisela s poškodením auta dopravnou nehodou),\ncena za prácu a celková cena za vykonanú opravu, na základe ktorých dokladov žalobca poškodenej\npoistné plnenie aj vyplatil. Tieto doklady tvorili potom aj základ pre výpočet uplatneného nároku, čo\nvyplýva z Výpočtu hodnoty vozidla a výšky škody z 3. februára 2006, predloženého žalobcom (doklad\nje tiež obsahom spisu), pričom výška poistného plnenia zodpovedá nákladom na opravu poškodenia\nvozidla súvisiacim s poistnou udalosťou. Nemožno preto súhlasiť s generálnym prokurátorom, že by\nsúdy nižšieho stupňa nezistili náležite skutkový stav veci aj z hľadiska rozsahu žalobnom uplatneného\nnároku.\n\nGenerálny prokurátor preto neopodstatnene namieta, že konanie pred odvolacím súdom je postihnuté\nvadou uvedenou v § 237 písm. d/ a f/ O.s.p. a že konanie pred ním trpí aj tzv. inou vadou, ktorá mala\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky ním podané mimoriadne\ndovolanie zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nŽalobcovi trovy dovolacieho konania nepriznal, lebo mu v dovolacom konaní žiadne trovy nevznikli.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17Co/217/2010", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}