{"guid": "cbc4c77d-0420-4069-bf89-fa0bb0ebef28:3ccf3d30-8bc2-4abd-b8b2-c98d171072eb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:6905210138.1", "spisova_znacka": "3MCdo/9/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/9/2010 z 19. 3. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2012, sp. zn. 3MCdo/9/2010, ECLI:SK:NSSR:2012:6905210138.1", "identifikacne_cislo": "6905210138", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Emil Franciscy", "datum_vydania": "2012-03-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Pracovné právo", "Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1965/65", "nazov": "Zákonník práce (65/1965 Zb.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/65", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/65-1965"}, {"iri": "/SK/ZZ/1965/65/#paragraf-61.odsek-1", "nazov": "§ 61 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/65/#paragraf-61.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/65-1965/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/1965/65/#paragraf-64", "nazov": "§ 64 zákona č. 65/1965 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1965/65/#paragraf-64", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/65-1965/paragraf-64"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1965/65#paragraf-61", "/SK/ZZ/1965/65#paragraf-64"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ccf3d30-8bc2-4abd-b8b2-c98d171072eb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:6905210138.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:6905210138.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:6905210138.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3MCdo/9/2010\n6905210138\n19. 03. 2012\nJUDr. Emil Franciscy\nECLI:SK:NSSR:2012:6905210138.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Q., bývajúcej v G., zastúpenej JUDr.\nDušanom Kazárom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, ČSA č. 25, proti odporcovi O., so sídlom v\nE., o zaplatenie 12 457,64 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn.\n7 C 229/2005, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 23. apríla 2009 sp. zn. 12 Co 95/2009 a rozsudku Okresného súdu\nRimavská Sobota z 23. októbra 2008 č.k. 7 C 229/2005-135, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23. apríla\n2009 sp. zn. 12 Co 95/2009 a rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota z 23. októbra 2008 č.k. 7 C\n229/2005-135 a vec vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu Rimavská Sobota.\nodôvodnenie:\nŽalobkyňa sa žalobou z 21. júla 2005 domáhala, aby žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť jej\nsumu 12 457,64 € (375 299 Sk) spolu so 6 % úrokom z omeškania z tejto sumy od 16. februára\n2005 do zaplatenia, ktorá podľa ňou zastávaného názoru predstavuje jej patriacu náhrady mzdy z\ntitulu neplatného prevedenia na inú prácu za obdobie od 1. januára 2001 do 30. marca 2001 a z titulu\nneplatného rozviazania pracovného pomeru za obdobie od 1. apríla 2001 do 15. februára 2005.\nOkresný súd Rimavská Sobota rozsudkom z 23. októbra 2008 č.k. 7 C 229/2005-135\nžalobu\nzamietol; žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Zamietnutie žaloby odôvodnil premlčaním\nžalobou uplatneného nároku v dôsledku žalovaným dôvodne vznesenej námietky premlčania. Podľa\nprávneho názoru súdu prvého stupňa premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu mzdy za\nobdobie od 1. apríla 2001 do 15. februára 2005 z titulu neplatného rozviazania pracovného pomeru\nvýpoveďou (o jej neplatnosti rozhodol Okresný súd Brezno rozsudkom zo 6. októbra 2004 č.k. 1 C\n107/2001-151) a na uplatnenie nároku na náhradu mzdy z neplatného prevedenia žalobkyne na inú\nprácu (o neplatnosti ktorého rozhodol Okresný súd Brezno rozsudkom z 18. septembra 2003 č.k. 1 C\n107/2001-83) začala žalobkyni plynúť dňom nasledujúcom po dni, kedy oznámila žalovanému, že trvá\nna ďalšom zamestnávaní [§ 262 ods. 1 zákona č. 65/1965 Zb. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník\npráce)], teda 6. februára 2001. Keďže žalobkyňa uplatnila právo na náhradu mzdy až žalobou z 21. júla\n2005, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, súd žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania\nodôvodnil § 151 ods. 2 O.s.p.\nNa odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 23. apríla 2009 sp. zn. 12\nCo 95/2009 napadnutý rozsudok potvrdil; žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.\nOdvolací súd sa stotožnil s právnym záverom súdu prvého stupňa o premlčaní žalobou uplatneného\nnároku a zdôraznil, že žalobkyňa svoje právo neuplatnila počas trojročnej premlčacej lehoty (§ 263 ods.\n1 Zákonníka práce), lebo mylne vychádzala z názoru, že nárok na náhradu mzdy jej vznikol až dňom\nprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola určená neplatnosť výpovede (3. decembra 2004). Tento názor\n\nžalobkyne nepovažoval odvolací súd za správny. Uviedol, že trojročná premlčacia lehota začala plynúť\nodo dňa, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda 6. februára 2001 (kedy žalobkyňa oznámila\nzamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní). Vzhľadom na to, že právo bolo žalobkyňou\nuplatnené po uplynutí premlčacej lehoty a žalovaný účinne vzniesol námietku premlčania, bolo potrebné\nvecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania\nodôvodnil odvolací súd tým, že žalovaný neuplatnil právo na náhradu trov tohto konania.\nNa základe podnetu žalobkyne napadol uvedené rozsudky generálny prokurátor Slovenskej republiky\n(ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadnym dovolaním, v ktorom uviedol, že napadnuté rozhodnutia\nspočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Nesúhlasil s názorom,\nže premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu mzdy podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce začala\nžalobkyni plynúť dňom nasledujúcim po dni, keď oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní.\nPodľa názoru generálneho prokurátora nárok na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného\npomeru výpoveďou zo strany žalovaného nemohol vzniknúť skôr, než žalobkyňa v zmysle § 61 ods.\n1 Zákonníka práce oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, najskôr však až vtedy,\nkeď sa mal skončiť pracovný pomer podľa výpovede žalovaného. V konaní nebolo medzi účastníkmi\nsporné, že žalobkyňa 6. februára 2001 oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Právo\nna náhradu mzdy žalobkyňa za splnenia zákonom predpísaných podmienok uvedených v § 61 ods. 1 a\n§ 64 Zákonníka práce prvýkrát mohla s úspechom uplatniť až po splatnosti náhrady mzdy. Splatnou sa\njednotlivé mesačné časti náhrady mzdy stali postupne v zmysle § 16 ods. 1 v spojení s § 22 zákona č.\n143/1992 Zb. a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a niektorých ďalších organizáciách a\norgánoch a na základe dohody medzi účastníkmi konania o dni výplatného termínu 10. dňom v mesiaci\nnasledujúcom po mesiaci, v ktorom vznikol nárok na vyplatenie náhrady mzdy. Až dňom nasledujúcim\npo splatnosti tej - ktorej jednotlivej mesačnej náhrady mzdy začala plynúť pre každú jednotlivú mesačnú\nnáhradu mzdy osobitne premlčacia lehota. S poukazom na vyššie uvedené podliehajú premlčaniu\njednotlivé mesačné náhrady mzdy, a to podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť. Námietka žalovaného\no premlčaní nároku žalobkyne by bola dôvodná len vo vzťahu k tým jednotlivým mesačným náhradám\nmzdy, ktoré sa stali splatnými v lehote troch rokov pred podaním žaloby na súd. To znamená, že\npremlčaniu by podliehali mesačné náhrady mzdy splatné k 21. júlu 2002. Uvedený názor zodpovedá\naj názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý zaujal napríklad v\nrozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 101/2007 a sp. zn. 4 Cdo 243/2008. Generálny prokurátor z týchto dôvodov\nžiadal napadnuté rozsudky súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie\nkonanie.\nŽalobkyňa sa v konaní o mimoriadnom dovolaní stotožnila s právnymi názormi generálneho prokurátora\na navrhla mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť.\nŽalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.\nNajvyšší súd ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.) podanom generálnym\nprokurátorom v lehote uvedenej v § 243g O.s.p. na základe podnetu účastníka konania, preskúmal vec\nbez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p. v spojení § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel\nk záveru, že napadnuté rozhodnutia treba zrušiť.\n\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za\npodmienok uvedených v § 243e O.s.p. ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci.\nVady konania uvedené v § 243f ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p. neboli generálnym prokurátorom namietané\na v konaní o mimoriadnom dovolaní ani nevyšli najavo.\n\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namieta, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na\nnesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu,\npri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu\nprávnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový\nstav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis\nalebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych\nskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nPodľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak\ns ním neplatne zrušil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil\nzamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával, jeho pracovný pomer trvá i naďalej a\nzamestnávateľ je povinný poskytnúť mu náhradu mzdy. Táto náhrada mzdy patrí zamestnancovi vo\nvýške priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní,\naž do doby, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo keď dôjde k platnému skončeniu\npracovného pomeru. Podľa § 119 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce mzda a náhrada mzdy je splatná\npozadu za mesačné obdobie, pokiaľ v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo\ndohodnuté iné obdobie, a to v najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje.\nPodľa § 261 ods. 1 veta prvá Zákonníka práce nárok sa premlčí, ak sa neuplatnil na súde v lehote v\ntomto zákonníku ustanovenej. Podľa § 262 ods. 1 Zákonníka práce lehota začína plynúť odo dňa, keď\nsa právo mohlo uplatniť po prvý raz. Podľa § 263 ods. 1 Zákonníka práce ak nie je v tomto zákonníku\nustanovené inak, je lehota na uplatnenie peňažných nárokov tri roky.\n\nNajvyšší súd už v inej (skutkovo i právne obdobnej) veci o náhradu mzdy, v ktorej v procesnom postavení\nžalovaného vystupoval ten istý subjekt ako v preskúmavanej veci, konal ako súd dovolací; rozhodol\nv nej uznesením z 27. augusta 2009 sp. zn. 4 Cdo 243/2008, ktoré bolo občianskoprávnym kolégiom\nnajvyššieho súdu 19. apríla 2010 navrhnuté na publikovanie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a\nrozhodnutí súdov Slovenskej republiky s právnou vetou, v zmysle ktorej „premlčacia lehota na uplatnenie\nnároku na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru začína plynúť od splatnosti\nkaždej jednotlivej náhrady mzdy za ten - ktorý mesiac, za ktorý je požadovaná; nie je pri tom významné,\nči v tom čase už bolo v konaní o neplatnosti rozväzovacieho právneho úkonu rozhodnuté“. Na bližšie\nodôvodnenie je v uvedenom rozhodnutí vysvetlené, že predpokladom vzniku práva na náhradu mzdy v\nzmysle citovaného ustanovenia § 61 ods. 1 Zákonníka práce je neplatné skončenie pracovného pomeru\nvýpoveďou, okamžitým zrušením alebo v skúšobnej dobe a oznámenie zamestnanca, že trvá na ďalšom\nzamestnávaní. Právo na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru preto nemôže\nvzniknúť skôr než zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby bol ďalej zamestnávaný.\nTakéto oznámenie sa môže vzťahovať iba k zamestnávaniu v čase po dni, kedy by podľa rozväzovacieho\núkonu zamestnávateľa mal pracovný pomer medzi účastníkmi skončiť (do skončenia pracovného\npomeru právo zamestnanca na prideľovanie a vykonávanie práce a tomu zodpovedajúca povinnosť\nzamestnávateľa vyplýva z obsahu pracovnoprávneho vzťahu). Uvedené oznámenie môže zamestnanec\nurobiť, ak má mať význam z hľadiska § 61 ods. 1 Zákonníka práce, najneskôr do rozhodnutia súdu o\nžalobe na určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru. V zmysle § 262 ods. 1 Zákonníka práce\nprávo na náhradu mzdy podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce možno po prvý raz uplatniť, keď sa táto\nnáhrada stane splatnou, t.j. keď nastane čas jej splnenia. Splatnosťou sa právo na náhradu mzdy stáva\nvymáhateľným právom, teda stáva sa nárokom, a od tohto okamihu začína plynúť trojročná premlčacia\nlehota v zmysle § 263 ods. 1 Zákonníka práce na uplatnenie tohto nároku. Z ustanovenia § 119 ods. 1\nZákonníka práce vyplýva, že náhrada mzdy je rovnako ako mzda splatná pozadu za mesačné obdobie\n(pokiaľ v podnikovej kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nebolo dohodnuté iné obdobie), a to\nv najbližšom výplatnom termíne po uplynutí obdobia, za ktoré sa poskytuje. Premlčaniu podliehajú preto\njednotlivé náhrady mzdy za ten - ktorý mesiac podľa toho, kedy u nich nastala splatnosť. Premlčacia\nlehota na uplatnenie nároku na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru teda začína\nplynúť od splatnosti každej jednotlivej náhrady mzdy za ten - ktorý mesiac, za ktorý je požadovaná.\nS možnosťou uplatnenia práva na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní pracovného pomeru, ktorá\nnastáva jeho splatnosťou, nijako nesúvisí skutočnosť, že v tej dobe prípadne ešte nie je rozhodnuté\no žalobe na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením\nalebo zrušením v skúšobnej dobe, ktorej podanie v lehote vyplývajúcej z § 64 Zákonníka práce je inak\nnevyhnutné na riešenie otázky neplatnosti rozväzovacieho úkonu ako hmotnoprávneho predpokladu pre\n\nvznik tohto práva. Na tomto závere nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že nárok na náhradu mzdy pri\nneplatnom rozviazaní pracovného pomeru nemožno priznať skôr, než je na isto postavené, či skutočne\nide o neplatné rozviazanie pracovného pomeru, teda že uvedený nárok nemožno prisúdiť, kým nie je\nprávoplatným rozhodnutím súdu určené, že právny úkon, ktorým mal byť pracovný pomer skončený, je\nneplatný. Samotným právoplatným rozhodnutím o určení neplatnosti právneho úkonu, ktorým mal byť\nskončený pracovný pomer, právo na náhradu mzdy ako hmotnoprávny nárok vyplývajúci z ustanovenia\n§ 61 ods. 1 Zákonníka práce nevzniká. Týmto deklaratórnym rozhodnutím sa len rieši otázka platnosti\nskončenia pracovného pomeru, ktorá v konaní o zaplatenie náhrady mzdy nemôže byť riešená ako\npredbežná vzhľadom na dôsledky vyplývajúce z § 64 Zákonníka práce. Pokiaľ by totiž v lehote uvedenej\nv tomto ustanovení nebola podaná žaloba o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, platila\nby fikcia, že pracovný pomer skončil platne, aj keby išlo o neplatný rozväzovací úkon. Aj keď teda pre\nrozhodnutie súdu o priznaní nároku na náhradu mzdy podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce je potrebné, aby\notázka platnosti bola vyriešená v samostatnom konaní na základe žaloby podanej podľa § 64 Zákonníka\npráce, na uplatnenie tohto nároku je postačujúce, aby uplynul termín splatnosti náhrady mzdy. Treba totiž\nrozlišovať medzi možnosťou uplatnenia tohto práva (nároku) a možnosťou jeho priznania rozhodnutím\nsúdu. Premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu mzdy preto začne plynúť od jej splatnosti bez\nohľadu na to, či v tej dobe už bolo v konaní podľa § 64 Zákonníka práce o neplatnosti rozväzovacieho\nprávneho úkonu rozhodnuté.\nK obdobným právnym záverom dospel najvyšší súd v ďalšej právnej veci o náhradu mzdy z titulu\nneplatného rozviazania pracovného pomeru, v ktorej rozhodol uznesením z 27. októbra 2009 sp. zn. 1\nCdo 180/2009; toto uznesenie bolo publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 5/2010.\nPrávne závery najvyššieho súdu, ktoré prijal vo vyššie uvedených uzneseniach sú plne opodstatnené\naj v predmetnom konaní o mimoriadnom dovolaní. Najvyšší súd sa v preskúmavanej veci stotožňuje s\nnázorom generálneho prokurátora, že nárok zamestnanca na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní\npracovného pomeru vzniká najskôr odo dňa nasledujúceho po dni, kedy mal podľa neplatného\nrozviazania pracovného pomeru pracovný pomer účastníkov skončiť, a to za predpokladu, že\nzamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával a že podal v zákonom\nstanovenej lehote žalobu podľa § 64 Zákonníka práce o určenie neplatnosti rozviazania pracovného\npomeru. Za správny považuje najvyšší súd aj názor, že nárok na náhradu mzdy pri neplatnom rozviazaní\npracovného pomeru možno úspešne uplatniť, keď nastala jeho splatnosť (§ 16 ods. 1 a § 22 zákona č.\n143/1992 Zb. a odmene za pracovnú pohotovosť v rozpočtových a niektorých ďalších organizáciách a\norgánoch) a zamestnávateľ sa dostal do omeškania s jeho uspokojením. Z hľadiska premlčania tohto\nnároku nie je rozhodujúce, či v tom čase už bolo v konaní podľa § 64 Zákonníka práce súdom rozhodnuté\no neplatnosti rozviazania pracovného pomeru.\nMimoriadne dovolanie poukazuje na to, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala náhrady mzdy z\nneplatného rozviazania pracovného pomeru za dobu od 1. apríla 2001 do 15. februára 2005. Vzhľadom\nna to, že splatnosť tejto náhrady mzdy (v poradí poslednej za mesiac február 2005) nastala 10. marca\n2005 a žalobkyňa nárok na túto náhradu mzdy uplatnila na súde 21. júla 2005, nie je správny názor\nsúdov nižších stupňov, že žalobkyni nebolo možné priznať celý tento nárok pre dôvodne vznesenú\nnámietku premlčania. Námietka žalovaného o premlčaní nároku žalobkyne by bola dôvodná len vo\nvzťahu k tým jednotlivým mesačným náhradám mzdy, ktoré sa stali splatné v lehote troch rokov pred\nuplatnením nároku predmetnou žalobou na súde (k 21. júlu 2002). Pokiaľ v danej veci vychádzali súdy\nnižších stupňov z iných právnych záverov, spočívajú ich rozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení\nveci.\nNajvyšší súd z tohto dôvodu mimoriadnym dovolaním napadnuté rozsudky súdov nižších stupňov zrušil\n(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 1 O.s.p.), a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie\n(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o\ntrovách prvostupňového a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}