{"guid": "1d8e2db6-ad3f-483a-85dc-1d970683d559:f94bd521-f73c-44e6-833a-ee39c4f8a1ce", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:6408209096.1", "spisova_znacka": "1MCdo/6/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/6/2010 z 26. 3. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. marca 2012, sp. zn. 1MCdo/6/2010, ECLI:SK:NSSR:2012:6408209096.1", "identifikacne_cislo": "6408209096", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Deák", "sudca_id": 519, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-deak-519", "datum_vydania": "2012-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo", "Občianske právo"], "podoblast": ["Kúpna zmluva", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-122.odsek-1", "nazov": "§ 122 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-122.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-122"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-129.odsek-1", "nazov": "§ 129 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-129.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-129"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-153.odsek-1", "nazov": "§ 153 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-153.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-153"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-122", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-129", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-153"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f94bd521-f73c-44e6-833a-ee39c4f8a1ce", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:6408209096.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:6408209096.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:6408209096.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1MCdo/6/2010\n6408209096\n26. 03. 2012\nJUDr. Milan Deák\nECLI:SK:NSSR:2012:6408209096.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Stanislava Bezáka, podnikateľa s miestom\npodnikania v Kremnici, Banská cesta 1170, IČO: 34 609 245, zastúpeného JUDr. Jánom Paučom,\nadvokátom v Žiari nad Hronom, Námestie Matice Slovenskej 6, proti žalovanému B., bývajúcemu v N.,\no zaplatenie 2 332,44 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn.\n9C 223/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku\nOkresného súdu Žiar nad Hronom z 24. júna 2009 č. k. 9C 223/2008-49 a rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici z 27. októbra 2009 sp. zn. 14Co 253/2009, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 27. októbra 2009 sp.\nzn. 14Co 253/2009 a rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom z 24. júna 2009 č. k. 9C 223/2008-49\nz r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Žiar nad Hronom na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Žiar nad Hronom (súd prvého stupňa) rozsudkom z 24. júna 2009 č. k. 9C 223/2008-49\nuložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2 332,44 € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania\nod 26. mája 2008 až do zaplatenia a zároveň i náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu\nvo výške 743,36 €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vykonaným dokazovaním mal\nsúd prvého stupňa za preukázané, že žalovaný sa zmluvou o obstaraní veci podľa § 733 Občianskeho\nzákonníka zaviazal obstarať rekonštrukciu nehnuteľnosti v Dolnej Ždani patriacej do vlastníctva W. a X..\nV rámci tejto činnosti žalovaný vo vlastnom mene objednával od žalobcu stavebný a elektroinštalačný\nmateriál a priebežne mu ho aj vyplácal, a to počas celej doby rekonštrukcie. Výnimku predstavovala len\nposledná faktúra znejúca na sumu 2 332,44 €, splatná 25. mája 2008, ktorú žalovaný i napriek tomu,\nže fakturovaný stavebný a elektroinštalačný materiál mu bol riadne dodaný, neuhradil. Z tohto dôvodu\npovažoval súd prvého stupňa žalobcom uplatnený nárok za dôvodný a jeho žalobe vyhovel. O trovách\nkonania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.\nKrajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd) na odvolanie žalovaného rozsudkom z 27. októbra 2009\nsp. zn. 14Co 253/2009 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a žalovanému uložil\nzaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho konania vo výške 108,19 € do\ntroch dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu\nstotožnil aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Za nedôvodné považoval odvolacie námietky\nžalovaného spočívajúce v tvrdeniach, že nebol správcom rekonštrukcie stavby a že súd prvého stupňa\nnedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevypočul ním navrhovaných svedkov. Podľa odvolacieho\nsúdu bola skutočnosť, že žalovaný vystupoval ako zaobstarávateľ rekonštrukčných prác v konaní\npreukázaná a ďalšie ním navrhované dôkazy už nemali vzťah k predmetu sporu. Pri rozhodovaní o\ntrovách odvolacieho konania súd aplikoval § 142 ods. 1 O.s.p.\n\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu žalovaného podal proti rozsudku súdu\nprvého stupňa, ako aj rozsudku odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie. Navrhol tieto rozsudky\nzrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V mimoriadnom dovolaní uviedol, že\nžalovaný v priebehu celého konania namietal najmä nedodanie elektroinštalačného materiálu a\ncelú elektroinštalačnú prácu tak vykonala iná firma, pričom elektroinštalačný materiál bol zakúpený\nvlastníčkou stavby. Tieto skutočnosti mali podľa žalovaného dosvedčiť ním navrhovaní svedkovia D.\na R.. Skutočnosť, že nedošlo k dodaniu elektroinštalačného materiálu v rozsahu tvrdenom žalobcom\nuviedol aj svedok W., ktorý údajne nedodaný tovar vyznačil na faktúre č. 2801100091 z 28. februára\n2008 a predložil ju súdu. Ostatní svedkovia skutočnosť, že žalovaný objednával i elektroinštalačný\nmateriál potvrdili, ale to, či bol skutočne dodaný a v akom rozsahu nepotvrdzovali, a ak už, tak len veľmi\nvšeobecnými vyjadreniami. Podľa názoru generálneho prokurátora žalobca v priebehu celého konania\nnepreukázal dodanie elektroinštalačného materiálu, nakoľko nepredložil žiaden nespochybniteľný dôkaz\no dodaní tohto materiálu, či už listinný alebo svedecký, ktorý by jednoznačne a nepochybne potvrdil\njeho tvrdenia. Ďalej generálny prokurátor namietal, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal\nvznikom omeškania žalovaného, pričom táto skutočnosť bola od počiatku sporná. Skutočnosť, kedy\nsa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu súd vôbec nedokazoval a i napriek\ntomu vo veci rozhodol. Generálny prokurátor taktiež upozornil, že súd prvého stupňa vôbec nevykonal\ndokazovanie listinami, hoci o ne oprel svoje skutkové zistenia. Postup súdu prvého stupňa pri zisťovaní\núplného a správneho skutkového stavu označil generálny prokurátor za nezákonný, nakoľko pri\ndokazovaní nevykonal tie dôkazy, ktoré mali poslúžiť k verifikácii právne významných skutočností a teda\npochopiteľne musel na základe ich vyhodnotenia dôjsť k nesprávnym záverom a nakoniec nerešpektoval\nani ustanovenia § 129 ods. 1 O.s.p. o spôsobe vykonávania listinných dôkazov. Zdôraznil, že uvedené\nnedostatky neodstránil ani odvolací súd, hoci mu to vyplýva z ustanovení § 211 ods. 2, § 212 ods. 3 a\n§ 213 O.s.p. Pochybenia súdov oboch stupňov označil generálny prokurátor za tzv. iné vady konania,\nktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).\nŽalovaný sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadril a žalobca mimoriadne\ndovolanie navrhol zamietnuť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§\n243g O.s.p.) na základe podnetu žalovaného (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že\nmimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodné.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané z dôvodu, že:\na/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,\nb/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\nc/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v\nmimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými\nvadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci.\nVzhľadom na spomenutú zákonnú povinnosť podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta\nO.s.p. skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom\nniektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal,\nči konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto\npovahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v\nkonaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal\nprocesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo\n\nv tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol\npotrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval\nvylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\nDovolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že konanie v prejednávanej veci je\npostihnuté procesnou vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p.\nOdňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný\nprocesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu\nObčiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.\nO vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd\nv konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi\npredpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok\npriznáva. Dovolací súd dospel k záveru, že o takýto prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že\nrozsudky súdu prvého stupňa, ako aj odvolacieho súdu sú nepreskúmateľné.\nZákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý\nsa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý\nmá právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých\ndôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne\nvysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,\nz ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie\nnavrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to,\naby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nRozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a predstavami\núčastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia\n(§ 157 ods. 2 O. s. p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky\na námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie\novplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou\nkaždého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska\npráv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo\nna súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať\naj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“), porovnaj\nnapr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka\nrozsudkov a rozhodnutí 1999-I] tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody,\nna základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí\nsa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na k a ž d ý argument\nstrany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre\n\nrozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis\nproti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok\nHigginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a\nrozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva\nna spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na\ntaké odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu“ a že „takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho)\nsúdu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo svojom uznesení z\n23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé\nkonanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,\nktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s\npredmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný\nsúd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.\nTak odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu musia\nmať náležitosti uvedené v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p.\n(§ 211 ods. 2 O.s.p.). Musia obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti\na spravodlivosti výroku rozsudku. Ako už dovolací súd uviedol vyššie, súdy sa v odôvodnení svojho\nrozhodnutia musia vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a ich myšlienkový postup musí\nbyť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom\nna všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré\nprijali. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať správnosť rozsudku. Odôvodnenie\nmusí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí v konaní o\nriadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné.\nV prejednávanej veci si žalobca uplatňoval voči žalovanému nárok na zaplatenie peňažnej sumy\nvo výške 2 332,44 € s príslušenstvom, ktorý mu mal vzniknúť z dôvodu neuhradenia faktúry za\ndodávku stavebného a elektroinštalačného materiálu v lehote splatnosti. Súd prvého stupňa sa v\nodôvodnení svojho rozhodnutia z hľadiska právneho posúdenia veci zaoberal predovšetkým otázkou\npasívnej legitimácie žalovaného, keď dospel k záveru, že tento zabezpečoval rekonštrukciu predmetnej\nnehnuteľnosti na základe zmluvy o obstaraní veci podľa § 733 Občianskeho zákonníka, pričom pri\nobjednávaní stavebného a elektroinštalačného materiálu od žalobcu konal vo vlastnom mene (§ 32\nods. 1 Občianskeho zákonníka). Vôbec sa však nevenoval právnej kvalifikácii žalobcom uplatneného\nnároku, t. j. neuviedol právne normy, na základe ktorých ho považoval za dôvodný, a to tak vo vzťahu k\nistine, ako aj príslušenstvu. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto v tejto časti právneho posúdenia\nveci nepreskúmateľné. Vo vzťahu k úrokom z omeškania je toto rozhodnutie nepreskúmateľné i z\nhľadiska skutkového, pretože súd prvého stupňa svoj záver o splatnosti faktúry k 25. máju 2008\nnijako neodôvodnil. Rovnaké vady má i rozsudok odvolacieho súdu, ktorý sa v zmysle § 219 ods. 2\nO.s.p. obmedzil na prevzatie dôvodov odvolaním napadnutého rozhodnutia a doplnil už len reakcie na\nšpecifické námietky žalovaného uvedené v odvolaní.\nMimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že konanie nižších súdov je postihnuté tzv. inými\nvadami konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).\nInou vadou konania je vada konania, ktorá je rovnako ako vady uvedené v § 237 O.s.p. spôsobená\nporušením procesných noriem upravujúcich občianske súdne konanie, ktorá ale na rozdiel od nich\nnezakladá tzv. zmätočnosť rozhodnutia.\n\nGenerálny prokurátor videl vadu tejto povahy predovšetkým v nezákonnom postupe súdu prvého stupňa\npri zisťovaní úplného a správneho skutkového stavu, ktorý nevykonal dôkazy navrhované žalovaným na\npreukázanie právne významných skutočností, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym záverom, pričom\nuvedenú vadu neodstránil ani odvolací súd.\nPodľa § 120 ods. 1 prvá a druhá veta O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich\ntvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.\nPodľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy\nv ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane\ntoho, čo uviedli účastníci.\nPodľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,\nako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti\nnemá dôvodné a závažné pochybnosti.\nPodľa § 213 ods. 4 O.s.p. odvolací súd môže doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov\nnavrhnutých účastníkom konania, ak ich nevykonal súd prvého stupňa, hoci mu ich účastník navrhol,\nalebo za podmienok ustanovených v § 205a.\nPodľa ustálenej právnej teórie a súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v\nzmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou účastníkov konania.\nÚčastník má jednak povinnosť tvrdenia, ako aj povinnosť dôkaznú (§ 120 ods. 1 prvá veta O.s.p.). Táto\nskutočnosť ale neznamená, že zákonná úprava sa zrieka zásady materiálnej pravdy. Uvedená zásada,\nako protipól zásady formálnej pravdy, je vyjadrená v § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na\nzáklade skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli\nmedzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.\nV zmysle § 120 ods. 1 druhá veta O.s.p. len súd má právo rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov\nvykoná. Súd nevykoná dôkazy, ktoré nie sú pre posúdenie veci relevantné a nemôžu smerovať k zisteniu\nskutkového stavu. Ich nevykonanie musí v rozhodnutí odôvodniť. Na druhej strane, súd je povinný\nvykonať navrhnuté dôkazy, ak sú právne relevantné a ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo\nveci. To, či súd vykoná dôkazy označené účastníkom konania, nie je ľubovôľou súdu. Rozhodujúce je\nzistenie, či skutkové závery vyplývajúce z vykonaného dokazovania umožňujú záver, ktorý v konečnom\ndôsledku bude zodpovedať cieľu sledovanému § 1 až § 6 O.s.p., v zmysle ktorých je potrebné vykladať\nustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Iba súdny proces, ktorý bol v súlade so základnými\nustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku je možné označiť za konanie zabezpečujúce právo\nna súdnu ochranu. Za súladné preto nemožno označiť nevykonanie dôkazu označeného účastníkom\nkonania, ak je nad všetky pochybnosti zrejmé, že môže mať rozhodujúci význam pre ozrejmenie\nskutkového stavu zodpovedajúcemu objektívnej pravde.\nV prejednávanej veci založil žalovaný svoju procesnú obranu na tvrdení, že elektroinštalačný materiál,\nktorého zaplatenia sa žalobca v konaní domáhal, mu vôbec nebol dodaný, resp. bol žalobcom vzatý\nspäť a celú elektroinštalačnú prácu vykonala iná firma, pričom elektroinštalačný materiál bol zakúpený\nvlastníčkou stavby (k tomu porovnaj obsah odporu žalovaného na č. l. 15-16 a vyjadrenie žalovaného\nna č. l. 24 p. v.). Na preukázanie tohto tvrdenia navrhoval v konaní vypočuť svedkov R. a D. (porovnaj\nžiadosť žalovaného na č. l. 27, jeho vyjadrenie na č. l. 45, ako aj obsah odvolania na č. l. 54). Taktiež\nsvedok W. vo svojej výpovedi (č. l. 44) namietal rozsah dodania elektroinštalačného materiálu a tovar,\nktorý podľa jeho názoru nebol dodaný, vyznačil na fotokópii faktúry zelenou farbou (jedna z príloh na\nč. l. 42).\nAj keď vyššie uvedené tvrdenia závažným spôsobom spochybňovali dôvodnosť časti nároku\nuplatneného žalobcom, súd prvého stupňa výsluch svedkov navrhovaných žalovaným nenariadil.\n\nDodanie predmetného elektroinštalačného materiálu mal naopak za preukázané, pričom vychádzal len\nz veľmi všeobecných vyjadrení svedkov W., W., B. (ktorí ale elektroinštalačný materiál ani nespomínali)\na H. (ktorý však nepotvrdil, že by predmetný elektroinštalačný materiál bol skutočne dodaný a v akom\nrozsahu), a taktiež z listinných dôkazov, konkrétne výdajky zo skladu z 11. februára 2008 (z ktorej sa však\ndá vyvodiť len to, že elektroinštalačný materiál v nej uvedený bol vydaný žalobcovi zo skladu dodávateľa\nQ.) a faktúry 2/1/2008 z 25. apríla 2008 (v ktorej žalobca dodanie tohto tovaru žalovanému vyúčtoval).\nZ uvedeného je dostatočne zrejmé, že skutkové zistenie súdu prvého stupňa o dodaní predmetného\nelektroinštalačného materiálu žalovanému nemá oporu vo vykonanom dokazovaní a nárok žalobcu na\nzaplatenie sumy za tento materiál je prinajmenšom pochybný.\nMožno teda uzavrieť, že pokiaľ súd prvého stupňa za daného stavu nepripustil vykonanie výsluchu\nspomínaných svedkov navrhovaných žalovaným, ktorým sa mala preukázať pre posúdenie veci\nrozhodujúca skutočnosť, že elektroinštalačný materiál vôbec nebol žalobcom dodaný, zaťažil svoje\nkonanie tzv. inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1\npísm. b/ O.s.p.). Dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa v dôsledku nevykonania žalovaným\nnavrhovaných dôkazov nemohlo potom predstavovať dostatočný podklad pre rozhodnutie vo veci, t.\nj. pre náležité posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na zaplatenie spomínaného elektroinštalačného\nmateriálu. Vadou tejto povahy trpí i konanie na druhom stupni, keďže odvolací súd napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa potvrdil bez toho, aby uvedený nedostatok v dokazovaní napravil (§ 213 ods. 4\nO.s.p.).\nZa dôvodnú napokon považuje dovolací súd i námietku generálneho prokurátora o nevykonaní listinných\ndôkazov zákonným spôsobom.\nPodľa § 122 ods. 1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na\nvydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.\nZa dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký\nposudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch\núčastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd (§ 125 O.s.p.).\nDôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na pojednávaní listinu alebo jej časť\nprečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie (129 ods. 1 O.s.p.).\nZ odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý žalobe v plnom rozsahu vyhovel vyplýva, že\nku skutkovým zisteniam, na ktorých založil svoje rozhodnutie, dospel na základe dokazovania, ktoré\nvykonal okrem iného aj oboznámením sa s písomným dôkazovým materiálom, a to dodacími listami zo\n6. a 8. februára 2008, výdajkou zo skladu z 11. februára 2002, faktúrou č. 2/1/2008 z 25. apríla 2008,\npodacím lístkom z 28. apríla 2008, čestným prehlásením B. z 30. apríla 2009 a faktúrou č. 280100091 z\n28. februára 2008. V prejednávanej veci sa na súde prvého stupňa uskutočnilo päť pojednávaní, obsah\nzápisníc z týchto pojednávaní však nesvedčí o tom, že by súd vykonal dokazovanie listinami, na ktoré\nsa v odôvodnení svojho rozsudku odvoláva. Dovolací súd v tejto súvislosti pripomína, že vykonávanie\ndôkazov na pojednávaní je vyjadrením zásady priamosti občianskeho súdneho konania a výnimky sú\nmožné len v prípadoch, keď sú splnené podmienky pre vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.\nO takýto prípad ale v prejednávanej veci nešlo. Keďže súd prvého stupňa nerešpektoval spôsob, ktorý\nzákon predpisuje pre vykonávanie listinných dôkazov (§ 122 ods. 1 a § 129 ods. 1 O.s.p.), zaťažil svoje\nkonanie ďalšou vadou v zmysle § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p., ktorú neodstránil ani odvolací súd, pretože\nvo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na to, že v prejednávanej veci bola v konaní zistená vada\npodľa § 237 písm. f/ O.s.p., ako aj iné vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f\nods. 1 písm. b/ O.s.p.) namietané generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, uznesením zrušil v\n\ncelom rozsahu obe napadnuté rozhodnutia a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b\nods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§\n243i ods. 2 v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).\nRozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}