{"guid": "f91b95c9-bcbd-4583-be73-8428d41e5485:82b9be15-fb32-4297-a41f-ad380c7bdc21", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:6407200132.1", "spisova_znacka": "4MCdo/12/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/12/2011 z 27. 2. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2012, sp. zn. 4MCdo/12/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:6407200132.1", "identifikacne_cislo": "6407200132", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Salajová", "sudca_id": 463, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-salajova-463", "datum_vydania": "2012-02-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-153.odsek-2", "nazov": "§ 153 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-153.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. a) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-164", "nazov": "§ 164 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-164", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-164"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-222.odsek-3", "nazov": "§ 222 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-222.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-222"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-141.odsek-1", "nazov": "§ 141 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-141.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-141"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142.odsek-1", "nazov": "§ 142 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-142.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-142"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "nazov": "§ 101 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-101", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107", "nazov": "§ 107 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-107", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-107"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-137", "nazov": "§ 137 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-137", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-137"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-153", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-164", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-222", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-141", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-142", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-101", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-107", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-137"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/82b9be15-fb32-4297-a41f-ad380c7bdc21", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:6407200132.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:6407200132.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:6407200132.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4MCdo/12/2011\n6407200132\n27. 02. 2012\nJUDr. Eva Sakálová\nECLI:SK:NSSR:2012:6407200132.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne S., bývajúcej v Z., proti žalovanej K.,\nbývajúcej v G., zastúpenej AKSK, s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Nám. SNP č. 15, o zrušenie a\nvyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn.\n13 C 7/2007, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku\nKrajského súdu v Banskej Bystrici z 31. augusta 2010 sp. zn. 14 Co 89/2010 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 31. augusta 2010 sp.\nzn. 14 Co 89/2010 a rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom z 13. januára 2010 č.k. 13 C 7/2007\nz r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu Žiar nad Hronom.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Žiar nad Hronom v poradí druhým rozsudkom z 13. januára 2010 č.k. 13 C 7/2007-315 zrušil\npodielové spoluvlastníctvo účastníčok konania k pozemkom parc. č. H. o výmere 97m2-zast. plochy a\nnádvoria, prac. č. H. o výmere 243 m2-zast. plochy a nádvoria, parc. č. H. o výmere 2055 m2-TTO ako\naj k rodinnému domu súp. č. XXX postavenom na pozemku parc. č. H. všetko v kat. úz. R. vedené na LV\nč. XXX Správy katastra Banská Štiavnica a nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne.\nŽalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanej na náhradu jej spoluvlastníckeho podielu sumu 8 132,50\nEur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanej v tej istej lehote zaplatiť žalobkyni sumu 229,10\nEur a nahradiť jej aj trovy konania vo výške 682 Eur a trovy právneho zastúpenia na účet JUDr. Evy\nPovažanovej v sume 974,57 Eur a na účet JUDr. Jána Reptiša\nv sume 487,68 Eur. Vychádzal\nzo zistenia, že ani jedna účastníčka netrvala na zotrvaní\nv podielovom spoluvlastníctve\na obe sa domáhali jeho zrušenia. Prikázanie nehnuteľností do vlastníctva žalobkyne odôvodnil tým,\nže ona užíva predmetné nehnuteľnosti, zabezpečuje ich chod, údržbu, má tam vedený trvalý pobyt od\napríla 2006 a prejavila záujem ich užívať aj do budúcnosti. Záujem žalovanej bol len verbálny, nikdy\nnehnuteľnosti neužívala, nehradila výdavky súvisiace s rodinným domom a záujem ich užívať spochybnil\naj jej manžel. Právo matky účastníčok vyplývajúce z vecného bremena k predmetným nehnuteľnostiam\nzostáva zachované a môže sa kedykoľvek do domu vrátiť. Násilné správanie sa žalobkyne k nej nebolo\npreukázané. Pri určení výšky primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel vychádzal zo znaleckého\nposudku vypracovaného znalcom Ing. Antonom Rusnákom, ktorý určil cenu nehnuteľnosti sumou 490\n000,-- Sk (16 265 Eur). Z dôvodov širšieho vyporiadania uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni\nrozdiel na vložených investíciách vo výške 229,10 Eur, pričom výšku vložených investícií žalobkyne (46\n121,20 Sk - 1530,94 Eur) aj žalovanej (39 219,-- Sk - 1301,83 Eur) vyčíslil znalec v znaleckom posudku.\nRozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením\n§ 142 ods. 3 O.s.p. a úspechom žalobkyne\nv konaní.\nNa odvolanie žalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 31. augusta 2010 sp. zn. 14 Co\n8/2010, potvrdil rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny, keď zhodne\nso súdom prvého stupňa dospel k záveru, že neboli preukázané dôvody osobitného zreteľa, na základe\nktorých by súd podielové spoluvlastníctvo nezrušil. Za správny považoval záver súdu prvého stupňa,\n\nže žalobkyňa nezačala nehnuteľnosti užívať svojvoľne a nebolo preukázané ani tvrdenie žalovanej,\nže žalobkyňa zaobchádzala s ich matkou spôsobom, pre ktorý by prikázanie nehnuteľností do jej\nvýlučného vlastníctva bolo v rozpore s dobrými mravmi. Považoval za správny postup súdu prvého\nstupňa, ktorý vychádzal z kritéria účelného využitia nehnuteľnosti a preto je dôvodné, aby nehnuteľnosť\nbola prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyni. Za správny považoval rozsudok súdu prvého stupňa\naj v časti týkajúcej sa hodnoty vyporiadavanej nehnuteľnosti a povinnosť žalobkyne vyplatiť žalovanej\nnáhradu za jej spoluvlastnícky podiel a tiež v časti širšieho vyporiadania, keďže v tomto smere bolo\nvykonané znalecké dokazovanie a žalovaná závery znaleckého posudku nenamietala. Napokon za\nsprávne považoval aj rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov konania a sám rozhodol\no trovách odvolacieho konania s poukazom na § 151 ods. 1,2 O.s.p. tak, že žalobkyni ich náhradu\nnepriznal.\nProti týmto rozsudkom prvostupňového a odvolacieho súdu podal na základe podnetu žalovanej s\npoukazom na ustanovenie § 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. a/, b/, c/ O.s.p. mimoriadne\ndovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“), ktorý navrhol\nnapadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že\nžalobkyňa sa domáhala zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam a ich prikázania\ndo svojho výlučného vlastníctva. V návrhu uviedla, že si uplatňuje nárok na započítanie investícií do\nrodinného domu na vybudovanie WC. Z obsahu petitu je však zrejmé, že si neuplatnila samostatný nárok\nna náhradu týchto investícií, ale ich odpočítala od hodnoty nehnuteľnosti z ktorej mala žalovanej vyplatiť\nspoluvlastnícky podiel. Z obsahu spisu naviac vyplýva, že účastníčky sa mali dohodnúť, že investície\nmali byť nimi vložené do nehnuteľnosti bez ďalších vzájomných nárokov. Aj keď ani jedna z účastníčok do\nvyhlásenia rozhodnutia súdom prvého stupňa výslovne samostatným návrhom neuplatnila kompenzáciu\nvynaložených investícií do nehnuteľnosti, súd znaleckým dokazovaním zisťoval ich výšku a na základe\ntoho rozhodol o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni sumu predstavujúcu rozdiel vynaložených\nnákladov. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti ukladajúcej povinnosť žalovanej zaplatiť žalobkyni\n229,10 Eur je tak nezákonné, nepredvídateľné a tiež nepreskúmateľné, pretože nie je možné zistiť, akými\núvahami sa súd pri tzv. širšom vyporiadaní spravoval, prečo nezohľadnil aj ďalšie žalobkyňou vynaložené\ninvestície a prečo nepostupoval rovnakým spôsobom aj voči žalovanej a jej nárok zostal súdom\nnepovšimnutý. Súd naviac pochybil, keď žalovanej uložil rozdiel investícií zaplatiť v plnom rozsahu, čím\nzvýhodnil žalobkyňu, pretože túto sumu mal rozdeliť na polovicu. Rovnako nepredvídateľne postupoval\npri vyhodnotení plynutia premlčacej doby. Konštatovanie súdu prvého stupňa, že účastníkmi nebola\nvznesená námietka premlčania voči investíciám sa javí nedôvodná, pretože ani jedna z účastníčok\nsi voči druhej právo na ich zaplatenie v konkrétnej sume neuplatňovala (žalovaná tak urobila až v\npodanom odvolaní). Neexistoval preto racionálny dôvod vznesenia námietky premlčania a žalovaná sa\no existencii „pohľadávky“ dozvedela až z dôvodov rozhodnutia súdu. Až v tomto štádiu konania mohla\nvzniesť námietku premlčania. Nesprávny postup odvolacieho súdu potom spočíval v tom, že mal na\nnámietku premlčania vznesenú žalovanou v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, prihliadať.\nPochybenie súdu prvého stupňa spočíva aj v tom, že uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej\nnáhradu jej spoluvlastníckeho podielu v sume 8 132,50 Eur dvoma totožnými za sebou nasledujúcimi\nvýrokmi a to napriek tomu, že podľa zápisnice z pojednávania súdu prvého stupňa bola takáto povinnosť\nuložená žalobkyni len jedenkrát. Vychádzajúc z obsahu rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol v celom\nrozsahu potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, zaťažil odvolací súd svoje rozhodnutie nezákonnosťou\nz totožných dôvodov ako prvostupňový súd. Ďalej generálny prokurátor uviedol, že až vzhľadom na\nnepredvídateľné rozhodnutie súdu prvého stupňa o priznaní nároku žalobkyni z vynaložených investícií,\nžalovaná v podanom odvolaní vzniesla námietku premlčania tohto nároku a súčasne uplatnila svoju\npohľadávku vo výške 650,915 Eur predstavujúcu polovicu ňou vznesených investovaných prostriedkov.\nOdvolací súd však na tieto námietky žalovanej vôbec nereagoval. Z jeho rozhodnutia je evidentné, že\nnepostupoval v zmysle § 154 a § 157 ods. 2 O.s.p., čím odňal účastníkom možnosť konať pred súdom,\nkonanie zaťažil inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a vec nesprávne\nprávne posúdil. Mimoriadne dovolanie podáva z dôvodu, že týmito rozhodnutiami bol porušený zákon a\nvyžaduje to ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nemožno dosiahnuť\ninými právnymi prostriedkami.\nŽalobkyňa vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že ho považuje za nesprávne a nestotožňuje\nsa s ním. Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie, zaoberal sa všetkými skutočnosťami\n\ndôležitými pre rozhodnutie vo veci samej a rozhodol správne, o čom svedčí aj rozsudok krajského súdu,\nktorý sa s jeho závermi stotožnil.\nŽalovaná nevyužila svoje právo a na výzvu súdu sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky písomne nevyjadrila.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g\nO.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§\n243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa\n§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací\nsúd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými\ndôvodmi (§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení § 242\nods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania,\npokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nMimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že konanie na súdoch nižších stupňov je postihnuté\nvadou konania podľa § 243f ods. 1 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p., tzv. inou vadou, ktorá\nmala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.) a rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nVzhľadom na zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. skúmať vždy, či napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád\nuvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je\npostihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., t.j., či v danej veci nejde o prípad\nnedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku\nriadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo\nuž prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať\nlen na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania\nvylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a g/\nO.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť mimoriadneho\ndovolania preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.\nS prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali dopustiť súdy\nnižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom súdov nebola žalovanej odňatá\nmožnosť konať pred súdom. Z obsahu dovolania možno vyvodiť, že k odňatiu možnosti konať pred\nsúdom malo dôjsť tým, že súd prvého stupňa v rozpore s § 157 ods. 2 O.s.p. rozhodnutie dostatočne\nneodôvodnil v otázke tzv. širšieho vyporiadania, pretože neuviedol výslovne, že pri vyporiadaní\nspoluvlastníctva postupoval podľa § 153 ods. 2 O.s.p., pričom jeho povinnosťou bolo dôsledne sa\nzaoberať všetkými skutkovými zisteniami súvisiacimi s vyporiadaním účastníkov a svoje závery náležite\nodôvodniť. Nijako nezdôvodnil prečo nepriznal žalobkyni aj ďalšie investície vložené do nehnuteľnosti a\nnevysporiadal sa s investíciami vloženými žalovanou.\nOdňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý\nmá za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje\nObčiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak súd v konaní\npostupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto\npostupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil, že\nby konanie pred súdmi nižších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemožňujúcou účastníkom\nrealizáciu ich procesných práv.\n\nPokiaľ generálny prokurátor tvrdí, že rozsudok súdu prvého stupňa nevyhovuje požiadavkám kladeným\nna odôvodnenie rozhodnutia z hľadiska princípov spravodlivého procesu, a to najmä pokiaľ ide o jeho\nzrozumiteľnosť a presvedčivosť a vyvodzuje z toho, že absenciou riadneho odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia bola účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm.\nf/ O.s.p., dovolací súd poukazuje na to, že podľa uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003 „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočný\nobjasnený skutkový a právny základ rozhodnutia, bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov\nsporu uvádzaných účastníkmi konania, preto odôvodnenie všeobecného súdu (prvostupňového ale aj\nodvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia stačí na záver o tom,\nže z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.“ Dovolací súd\npovažuje za potrebné v tejto súvislosti poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005 podľa ktorého „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v\nobčianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie,\nktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p.“ Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom\nkonaní (§ 211 O.s.p.).\nPreskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že namietané rozhodnutie súdu prvého stupňa\nzodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvého stupňa v\nodôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh\nkonania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci a výsledky vykonaného dokazovania a\nprijaté právne závery primerane vysvetlil. Pokiaľ ide o konkrétne namietané tzv. širšie vyporiadanie, z\nodôvodnenia rozsudku vyplýva, že podkladom pre rozhodnutie bol znalecký posudok v ktorom znalec\nvyčíslil investície vložené do nehnuteľnosti tak žalobkyňou ako aj žalovanou a spôsob výpočtu z\nodôvodnenia rozsudku vyplýva.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa preto nestotožnil s námietkou generálneho prokurátora o\nnepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa tzv. širšieho vyporiadania, ktorým\npostupom mal súd odňať účastníkom možnosť konať pred súdom a založiť tým vadu konania podľa §\n237 písm. f/ O.s.p., zakladajúcu tak dovolací dôvod podľa § 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.\nGenerálny prokurátor v mimoriadnom dovolaní namietal tiež inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.), a to v časti tzv. širšieho vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva účastníkov a v časti ukladajúcej žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu za jej\nspoluvlastnícky podiel.\nInou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadať aj vtedy, ak nie je dovolaním namietaná, je\nprocesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť\nrozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení\nupravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Dovolací súd sa vzhľadom na zákonnú\npovinnosť a tiež vzhľadom na obsah mimoriadneho dovolania zaoberal predovšetkým tým, či konanie\nbolo postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f ods. 1 písm.\nb/ O.s.p.). Nakoľko z obsahu dôvodov mimoriadneho dovolania vyplýva, že súdy pochybili najmä v\nčasti týkajúcej sa tzv. širšieho vyporiadania spoluvlastníctva, dovolací súd pri zisťovaní existencie tejto\ninej vady konania vychádzal zo zákonných ustanovení upravujúcich postup pri zrušení a vyporiadaní\npodielového spoluvlastníctva v širšom zmysle slova.\nPodľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva\na o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.\nPodľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná\nvyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné\nvyužitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému\n\nalebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné\nsprávanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov\nnechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.\nZ tejto zákonnej úpravy vyplýva, že so zrušením podielového spoluvlastníctva je nerozlučne\nspojené vyporiadanie spoluvlastníkov, ktorých práva boli zrušením spoluvlastníctva dotknuté. Zmyslom\nvyporiadania spôsobom podľa § 142 ods. 1 vety tretej Občianskeho zákonníka nie je len poskytnutie\nprimeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi\npodielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. So zreteľom na to\nsa toto vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, v rámci ktorého sa prihliada aj\nk tomu, či a do akej miery ten-ktorý spoluvlastník zhodnotil spoločnú nehnuteľnosť investíciami, príp.\niným spôsobom.\nVyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle je možné vykonať na základe návrhu\núčastníka (§ 79 ods. 1 O.s.p.) alebo vzájomného návrhu (§ 97 ods. 1, § 98 O.s.p.). O návrhu (vzájomnom\nnávrhu) požadujúcom zaplatenie určitej čiastky z dôvodu širšieho vyporiadania je však vždy treba\nrozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, nie len v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel a to z\ndôvodu, že pohľadávka z dôvodu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až na základe\nprávoplatnosti rozsudku vo veci samej.\nŽalobkyňa už v žalobe uviedla (por. § 41 ods. 1 O.s.p.), že si uplatňuje aj investície, ktoré vložila do\nnehnuteľnosti vo výške 46 196,60 Sk (1 533 44 Eur - por. č.l. 2), pričom tieto skutočnosti uvádzala v\npriebehu celého konania. Vloženie investícií do nehnuteľnosti tvrdila v konaní aj žalovaná, ktorých výšku\nvyčíslila sumou 44 601,-- Sk (1 480 49 Eur - por. č.l. 20).\nPretože žalobkyňa požiadavku na náhradu vložených investícií v petite žaloby vyjadrila len ako\nodpočítateľnú položku v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel, bolo úlohou súdu odstrániť\npochybnosti (§ 5 O.s.p.), či žalobkyňa na tvrdené investície poukazuje len ako na argumenty\nodôvodňujúce prikázanie nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva, alebo sa domáha náhrady nákladov\nna tieto investície a v kladnom prípade (až po prípadnom odstránení nedostatkov návrhu na začatie\nkonania podľa § 43 ods. 1 O.s.p.) o tejto časti samostatným výrokom rozhodnúť. Rovnako bolo potrebné\npostupovať aj vo vzťahu k žalovanej, či jej podanie zo 6. februára 2007 (č.l. 20) treba chápať aj ako\nvzájomný návrh z titulu širšieho vyporiadania spoluvlastníctva.\nZ obsahu spisu vyplýva, že účastníčky konania sa domáhali náhrady investícií vynaložených do\nnehnuteľnosti za trvania spoluvlastníckeho vzťahu. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku\nuviedol, že majetkové práva (investície vložené spoluvlastníčkami do nehnuteľnosti - pozn. dovolacieho\nsúdu) podliehajú premlčaniu, avšak účastníčky nevzniesli námietku premlčania. Z obsahu spisu však\nnevyplýva, že by súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zisťoval o aké investície v prejednávanej\nveci išlo, resp., že by týmto skutočnostiam venoval akúkoľvek pozornosť a to napriek vyjadreniu\nžalovanej, že investície mali byť do nehnuteľnosti vložené bez ďalších vzájomných nárokov. Pritom v\nprípade, že by tomu tak nebolo (dokazovanie v tomto smere súd nevykonal), pre správne posúdenie\npremlčacej lehoty bolo by potrebné predovšetkým zistiť o aké investície išlo. Pri vyporiadaní zrušovaného\npodielového spoluvlastníctva, ktoré súd vyporiadava podľa § 142 ods. 1 veta tretia Občianskeho\nzákonníka, ako vyporiadanie v širšom zmysle na návrh účastníka, je totiž treba z hľadiska povahy\nnárokov a ich premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu\na údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach\n(§ 139 Občianskeho zákonníka), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo ktoré boli\nniektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. Treba tiež zisťovať, či za trvania podielového\nspoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov, pretože až\nvtedy by bolo možné správne posúdiť aj prípadnú námietku premlčania (ktorú žalovaná aj vzniesla)\nvoči takejto pohľadávke. S prihliadnutím k tomu potom pôjde buď o majetkové právo investujúceho\nspoluvlastníka uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi podľa § 511 ods. 3, § 137 ods. 1 a § 139 ods.\n1,2,3 Občianskeho zákonníka, ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe podľa § 101 Občianskeho\nzákonníka, pre ktorej počiatok je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov na opravu a údržbu, alebo\n\no právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ktoré môže uplatňovať investujúci spoluvlastník už za\ntrvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí v dobe podľa § 107 Občianskeho zákonníka v\nsúvislosti s vynaložením nákladov na opravu alebo údržbu, alebo o právo na vydanie neoprávneného\nmajetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka v súvislosti so zánikom\npodielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v dvojročnej premlčacej dobe podľa § 107 Občianskeho\nzákonníka od zániku tohto spoluvlastníctva.\nZ uvedeného vyplýva, že pokiaľ by súd v prejednávanej veci rozhodoval o riadnom návrhu na náhradu\nnákladov vynaložených na opravy a úpravy nehnuteľnosti, bolo by potrebné podrobne zistiť charakter\ntýchto opráv či úprav, predovšetkým, či išlo o nevyhnutné opravy alebo údržbu, či boli bežnou\nzáležitosťou alebo nie a v zápornom prípade, či účastníčky dali k ich vykonaniu súhlas a či tiež došlo\nk dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov. Dovolací súd dáva do pozornosti súdom nižších stupňov\nskutočnosť, že žalovaná už vo vyjadrení zo 6. februára 2007 uviedla, že malo dôjsť k dohode, že\ninvestície vkladajú do nehnuteľnosti bez ďalších vzájomných nárokov (por. č.l. 19), čo však oba\nsúdy ponechali celkom bez povšimnutia, pričom v rámci odvolacieho konania žalovaná vzniesla s\nprihliadnutím na uloženú jej povinnosť aj námietku premlčania a zároveň vyčíslila konkrétnu požiadavku\nna náhradu ňou vložených investícií.\nGenerálny prokurátor ďalej namietal pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý písomným vyhotovením\nrozsudku uložil povinnosť žalobkyni zaplatiť žalovanej náhradu za jej spoluvlastnícky podiel dvoma\ntotožnými výrokmi. Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že toto\npochybenie nebolo možné napraviť postupom podľa § 164 O.s.p.\nPodľa § 164 O.s.p., súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné\nzrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť\nvykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.\nPodľa § 222 ods. 3 O.s.p., za podmienok § 164 môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého\nrozhodnutia.\nCitované ustanovenie umožňuje odvolaciemu súdu v prípade zistenia, že rozhodnutie súdu prvého\nstupňa má chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, aj keď to účastník v odvolaní\nnenamieta, nariadiť súdu prvého stupňa, aby tieto nedostatky vo svojom rozhodnutí opravil podľa § 164\nO.s.p.\nZ obsahu zápisnice o pojednávaní na súde prvého stupňa z 13. januára 2010, na ktorom došlo aj\nk vyhláseniu rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa v treťom výroku vyhláseného rozsudku uložil\nžalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanej na náhradu jej spoluvlastníckeho podielu sumu 8 132, 50 Eur\n(por. č.l. 313). V písomnom vyhotovení rozsudku súd prvého stupňa však túto povinnosť uložil žalobkyni\ndvoma totožnými za sebou nasledujúcimi výrokmi (tretí a štvrtý výrok písomného vyhotovenia rozsudku\n- por. č.l. 315 a 316 spisu).\nNebolo možné nemať pochybnosti o tom, že išlo o zjavnú chybu v písaní a povinnosťou odvolacieho\nsúdu bolo nariadiť súdu prvého stupňa postupom podľa § 164 O.s.p. zosúladiť ústne vyhlásený rozsudok\n(por. ustanovenie § 156 ods. 4 O.s.p.) s jeho písomným vyhotovením. Odvolací súd však ponechal toto\npochybenie celkom bez povšimnutia a rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 219\nods. 1 O.s.p. v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil napriek tomu, že až po odstránení tejto zjavnej\nnesprávnosti mohol rozhodnúť o podanom odvolaní.\nKeďže odvolací súd takto nekonal a vo veci vydal konečné rozhodnutie, takýmto postupom a tiež tým,\nže rovnako bez povšimnutia ponechal pochybenie súdu prvého stupňa spočívajúce v neujasnení si\npredmetu konania v otázke tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva, zaťažil konanie\nvadou podľa § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.\n\nVychádzajúc z vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1\npísm. b/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania\na túto nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia\na vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nVzhľadom na dôvod zrušenia tohto rozhodnutia neskúmal opodstatnenosť námietky generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky, že rozhodnutia nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nV novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s\n§ 243i ods. 2 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :0 .\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Co/89/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}