{"guid": "a1ac2c4c-73f3-4250-aca9-9485a2ad027e:449fd2eb-3cbf-48fd-8fdb-763a904f8d6d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:6110216552.1", "spisova_znacka": "3MCdo/14/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/14/2011 z 22. 11. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. novembra 2012, sp. zn. 3MCdo/14/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:6110216552.1", "identifikacne_cislo": "6110216552", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Emil Franciscy", "sudca_id": 499, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-emil-franciscy-499", "datum_vydania": "2012-11-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i", "nazov": "§ 243i OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b", "nazov": "§ 243b OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 241 ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-241.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-241", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/449fd2eb-3cbf-48fd-8fdb-763a904f8d6d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:6110216552.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:6110216552.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:6110216552.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3MCdo/14/2011\n6110216552\n22. 11. 2012\nJUDr. Emil Franciscy\nECLI:SK:NSSR:2012:6110216552.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom\nv Bratislave, Údernícka č. 5, IČO: 35724803, zastúpenej advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,\ns.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, proti povinnému T. G., bývajúcemu v X., o vymoženie\n599,86 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2 Er 1443/2010, o\nmimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v\nBanskej Bystrici z 25. novembra 2010 sp. zn. 15 CoE 350/2010 a uzneseniu Okresného súdu v Banskej\nBystrici z 24. augusta 2010 č.k. 2 Er 1443/2010-36, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenia\na) Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. novembra 2010 sp. zn. 15 CoE 350/2010,\nb) Okresného súdu v Banskej Bystrici z 24. augusta 2010 č.k. 2 Er 1443/2010-36 a z 22. marca 2011\nč.k. 2 Er 1443/2010-70.\nVec vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu Banská Bystrica.\nodôvodnenie:\nStály rozhodcovský súd Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave (ďalej len „rozhodcovský\nsúd“) rozsudkom z 31. marca 2010 sp. zn. II/2009-5538 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“) zaviazal\npovinného zaplatiť oprávnenej 599,86 € s príslušenstvom (uvedeným v rozhodcovskom rozsudku).\nOprávnená navrhla súdnemu exekútorovi vymoženie plnenia v zmysle rozhodcovského rozsudku.\nSúdny exekútor následne požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.\nOkresný súd Banská Bystrica uznesením z 24. augusta 2010 č.k. 2 Er 1443/10-36 žiadosť súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V odôvodnení tohto rozhodnutia\nuviedol, že rozhodcovský rozsudok zaviazal povinného zaplatiť predmetnú sumu oprávnenej na\npodklade zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby z 15. apríla\n2005, v ktorej sa zmluvné strany (t.j. povinný a Tatra banka, a.s. - právna predchodkyňa oprávnenej)\ndohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi z toho právneho vzťahu vzniknú, budú rozhodované v\nrozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Prijatie tejto rozhodcovskej doložky vyplývalo z\nbodu 4.9. Všeobecných obchodných podmienok Tatra banky a.s. (ďalej len „všeobecné podmienky“).\nTakto naformulovanú rozhodcovskú doložku vyhodnotil exekučný súd ako zmluvné ustanovenie, obsah\nktorého nemohol spotrebiteľ ovplyvniť. Nešlo teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie v\nzmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Táto zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v\nneprospech povinného a tiež v rozpore s dobrými mravmi, lebo spotrebiteľovi bránila hájiť svoje práva\npred všeobecným súdom. Navyše, jej text splynul s ostatnými štandardnými podmienkami upravenými v\n\nzmluve a vo všeobecných podmienkach. Vzhľadom na to súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora\no udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.\nNa odvolanie oprávnenej Krajský súd v Banskej Bystrici napadnuté uznesenie potvrdil uznesením z\n25. novembra 2010 sp. zn. 15 CoE 350/2010. Dospel k zhodnému názoru ako súd prvého stupňa, že\nrozhodcovská doložka je v danom prípade neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy, ktorá v zmysle\n§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka nesmie obsahovať neprimerané podmienky zakladajúce nápadný\nnepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Neplatná rozhodcovská doložka (§ 53 ods.\n4 Občianskeho zákonníka) nebola v prejednávanej veci spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského\nsúdu, preto súd prvého stupňa rozhodol správne, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie.\nPo právoplatnosti tohto uznesenia odvolacieho súdu Okresný súd Banská Bystrici uznesením z 22.\nmarca 2011 č. k. 2 Er 1443/2010-70 exekučné konanie zastavil (§ 44 ods. 3 Exekučného poriadku) a\nrozhodol o náhrade trov exekúcie.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na základe podnetu\noprávnenej napadol uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. novembra 2010 sp. zn. 15 CoE\n350/2010 a Okresného súdu v Banskej Bystrici z 24. augusta 2010 č. k. 2 Er 1443/2010-36 mimoriadnym\ndovolaním, v ktorom navrhol tieto uznesenia zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Banská Bystrica na\nďalšie konanie. Súdom vytkol, že nesprávne posúdili charakter dojednania o rozhodcovskej doložke a\ndospeli k nesprávnemu záveru, že v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru ide o ustanovenie,\nktoré nebolo individuálne dojednané. Povinný ako spotrebiteľ pri uzavretí predmetnej zmluvy podpisom\nzavŕšil svoj prejav vôle aj ohľadne rozhodcovskej doložky a vyhlásil, že sa oboznámil so všeobecnými\npodmienkami, teda aj s obsahom rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka bola preto v danom\nprípade dojednaná individuálne. Navyše, povinný mal v zmysle bodu 4.9.2. všeobecných podmienok,\nktoré sa stali súčasťou zmluvného dojednania, právnu možnosť odmietnuť rozhodcovskú doložku do\n30 dní odo dňa založenia zmluvného vzťahu s bankou, túto možnosť ale nevyužil. Tým sa, podľa\nnázoru vyjadreného v mimoriadnom dovolaní, stala nespochybniteľnou právomoc rozhodcovského\nsúdu prejedať a rozhodnúť spor účastníkov uvedenej zmluvy. Generálny prokurátor k tomu dodal,\nže ustanovenia všeobecných podmienok, ktoré sa týkali riešenia sporov zo zakladaného zmluvného\nvzťahu, zodpovedali ustanoveniu § 93b ods. 1 a 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a ustanoveniu §\n67 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 510/2002 Z.z. o platobnom styku.\nNa tomto základe dospel generálny\nprokurátor k záveru, že napadnuté uznesenia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci (§\n243e ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nOprávnená ani povinný sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) po zistení, že mimoriadne dovolanie podal\nvčas generálny prokurátor (§ 243g O.s.p.) na základe podnetu účastníčky konania, preskúmal vec bez\nnariadenia pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p. a § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutia treba zrušiť.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za\npodmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci.\nNa výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tiež tzv. iných procesných vád\nkonania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada najvyšší súd nielen v konaní o\ndovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O.s.p. v\nspojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom\nprostriedku uplatnené.\n\nProcesné vady konania uvedené v § 237 O.s.p. (§ 243f ods. 1 písm. a/ O.s.p.) neboli v mimoriadnom\ndovolaní namietané a v konaní o tomto opravnom prostriedku ani nevyšli najavo.\nV ustanovení § 243f ods. 1 písm. b/ O.s.p. sa uvádzajú tzv. iné (než v § 237 O.s.p. uvedené)\nvady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vady tejto povahy sú vonkajším prejavom\nporušenia ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré upravujú postup súdu v občianskom\nsúdnom konaní. Inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv\nna výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré\nnemožno podriadiť pod § 237 O.s.p., ale ich dôsledok sa mohol prejaviť na výsledku konania, ktorý je\nformulovaný vo výroku meritórneho súdneho rozhodnutia. Pri hodnotení konkrétne namietanej vady súd\nskúma, či by obsah výroku rozhodnutia bol iný, ak by k predmetnej vade konania nedošlo (viď tiež IV.\nÚS 35/2012).\nInou vadou konania (§ 243 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) je tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia (R 111/1998).\nNepreskúmateľné je rozhodnutie, ktoré nemá náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.; v zmysle\ntohto ustanovenia má súd v odôvodnení rozhodnutia medziiným uviesť predmet konania a stručne,\njasne, výstižne a presvedčivo vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých\ndôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté\ndôkazy a ako vec právne posúdil.\nSúd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol relevantný skutkový stav, citoval významné\nčasti spotrebiteľskej zmluvy, poukázal aj na bod 4.9.2. všeobecných podmienok a konštatoval, že\nspotrebiteľ je tu slabšou zmluvnou stranou a na rokovanie s dodávateľom nie je spravidla dostatočne\nvopred pripravený, preto je úlohou práva vyrovnať túto nerovnosť. V danej veci bolo potrebné zohľadniť,\nže spotrebiteľ mohol spotrebiteľskú zmluvu buď ako celok (teda aj časť obsahujúcu rozhodcovskú\ndoložku) odmietnuť alebo prijať. Z toho súd prvého stupňa vyvodil, že ide o neprijateľnú zmluvnú\npodmienku. Odvolací súd, ktorý zaujal ten istý názor, potvrdil jeho rozhodnutie ako vecne správne,\npričom v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne uviedol, že formulácia rozhodcovskej doložky narušila\nrovnováhu zmluvných strán, lebo „rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok\nriešenia sporov zo zmluvy, čo je neprijateľné“.\nZo spisu (č.l. 34 spisu) vyplýva, že bod 4.9.2. všeobecných podmienok ustanovoval, že „klient\nmá právo odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 4.9.1. do 30 dní\nodo dňa\núčinnosti týchto obchodných podmienok alebo do 30 dní od uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou“.\nTento text nasvedčuje tomu, že rozhodcovskou doložkou bolo síce dohodnuté, že spory z daného\nprávneho vzťahu bude prejednávať a rozhodovať rozhodcovský súd, spotrebiteľ mal ale podľa\nvšetkého bodom 4.9.2. všeobecných podmienok založené právo, aby v určenej lehote dodatočne po uzavretí zmluvy - jednostranne „odmietol rozhodcovskú doložku“ a tým dosiahol akési anulovanie\ntejto časti dohody zmluvných strán. Predmetný bod mal zrejme nezanedbateľný vplyv na prípadnú\nprávomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporov z právneho vzťahu založeného\nspotrebiteľskou zmluvou. V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. mali preto súdy v odôvodneniach svojich\nrozhodnutí vysvetliť obsah tohto bodu všeobecných podmienok a uviesť, aké práva a povinnosti z\nneho vyplývali a (či a) aké právne dôsledky malo toto zmluvné dojednanie na preskúmavanú vec.\nSúdy nižších stupňov tak ale pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí nepostupovali. Napriek vyššie\nuvedenému nevysvetlili v napadnutých rozhodnutiach dôvod, so zreteľom na ktorý dospeli k záveru, že\nspotrebiteľ nemal vytvorenú právnu možnosť konať tak, aby sa tejto doložke (jej účinkom) nepodriadil. Ich\nrozhodnutia sú v tomto zmysle nepreskúmateľné, čo zakladá dôvod na ich zrušenie najvyšším súdom.\nNajvyšší súd k námietke generálneho prokurátora, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.) uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,\npri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu\nprávnu normu. V danom prípade sa - vzhľadom na nepreskúmateľnosť mimoriadnym dovolaním\nnapadnutých rozhodnutí - nebolo možné zaoberať otázkou, či tieto rozhodnutia spočívajú na správnom\nprávnom posúdení veci.\n\nZ týchto dôvodov zrušil najvyšší súd mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia súdov nižších\nstupňov (ako súvisiace zrušil aj uznesenie, ktorým súd prvého stupňa zastavil exekúciu a rozhodol o\nnáhrade trov exekúcie) a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i O.s.p. v spojení s §\n243b O.s.p.).\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.\nPritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí\nrozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (viď primerane\n§ 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15CoE/350/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}