{"guid": "20b329ad-c7cf-4362-a6c6-5bbe838e596f:90130697-9db6-4003-972f-c8ab92d497ed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:6109213879.1", "spisova_znacka": "1MCdo/11/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/11/2010 z 23. 5. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23. mája 2012, sp. zn. 1MCdo/11/2010, ECLI:SK:NSSR:2012:6109213879.1", "identifikacne_cislo": "6109213879", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Deák", "datum_vydania": "2012-05-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "nazov": "§ 237 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-237", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-237"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-237"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/90130697-9db6-4003-972f-c8ab92d497ed", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:6109213879.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:6109213879.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:6109213879.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1MCdo/11/2010\n6109213879\n23. 05. 2012\nJUDr. Milan Deák\nECLI:SK:NSSR:2012:6109213879.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky J., bývajúcej v M. proti odporkyni\nBPM s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici, Timravy 12, o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej\nna Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 12C 121/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. septembra\n2009 sp. zn. 17Co 262/2009, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30.\nseptembra 2009 sp. zn. 17Co 262/2009 a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Banská Bystrica (súd prvého stupňa) uznesením z 21. augusta 2009 č. k. 12C 121/2009-21\nnariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporkyni nakladať s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v\nKatastrálnom území Banská Bystrica, zapísanou Správou katastra Banská Bystrica, na LV č. X XXX ako:\n- byt č.16 na 3. poschodí, vo vchode č. 81 obytného domu súp. č. 388, postaveného na parcele č. KN\nC 382/7, na A. ulici v X.,\n- podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu súp. č. 3 829\n(správne 388 - poznámka dovolacieho súdu), postaveného na parcele č. KN C 382/7 vo veľkosti 5\n227/198532 k celku,\n- spoluvlastnícky podiel k pozemku parcelné č. KN C 382/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 375\nm2, vo veľkosti 5 227/198532 k celku, a to zaťažiť ju záložným právom až do právoplatného rozhodnutia\nvo veci samej. Návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia nakladať s vyššie uvedenou\nnehnuteľnosťou tak, že odporkyni sa zakazuje ju predať a darovať, súd zamietol. Zároveň navrhovateľke\nuložil povinnosť, aby do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala návrh na začatie konania vo\nveci samej. Uznesenie súdu prvého stupňa bolo doručené navrhovateľke (jej právnej zástupkyni) 3.\nseptembra 2009.\nKrajský súd v Banskej Bystrici (odvolací súd) uznesením z 30. septembra 2009 sp. zn. 17Co 262/2009\nodvolanie odporkyne odmietol a navrhovateľke uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy odvolacieho\nkonania vo výške 174,20 € na účet jej právnej zástupkyne do\n3 dní od právoplatnosti uznesenia.\nV odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že telefonickým dopytom na súde prvého stupňa zistil,\nže navrhovateľka k 30. septembru 2009 nepodala návrh na začatie konania vo veci samej tak, ako to\nvyplýva z tretej výrokovej vety odvolaním napadnutého uznesenia. Z uvedeného vyvodil, že v zmysle\nustanovenia § 77 ods. 1 písm. a/ O.s.p. predbežné opatrenie zaniklo tak, že navrhovateľka nepodala\nv súdom určenej lehote návrh na začatie konania, preto odvolanie odporkyne odmietol podľa § 218\nods. 1 písm. e/ O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. (s\npoužitím analógie), vychádzajúc z toho, že odvolanie odporkyne bolo odmietnuté v dôsledku procesného\n\nzavinenia navrhovateľky, ktorá v súdom stanovenej lehote nepodala návrh na začatie konania vo veci\nsamej.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu navrhovateľky podal proti uzneseniu\nodvolacieho súdu mimoriadne dovolanie, v ktorom žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť\nna ďalšie konanie. V mimoriadnom dovolaní vyčítal odvolaciemu súdu, že nesprávne počítal 30-dňovú\nlehotu, v ktorej mala navrhovateľka podať návrh na začatie konania vo veci samej. Poukázal na to, že\npodľa obsahu spisu bolo uznesenie súdu prvého stupňa doručené navrhovateľke 3. septembra 2009.\nNavrhovateľka podala 1. októbra 2009 na súde prvého stupňa návrh na začatie konania vo veci samej\n- teda v dvadsiaty ôsmy deň odo dňa, keď jej bolo predbežné opatrenie doručené a o tomto jej návrhu\nOkresný súd Banská Bystrica aj koná pod sp. zn. 17C 172/2009. Podľa názoru generálneho prokurátora\nv konaní odvolacieho súdu došlo zrejme k pochybeniu, ak 30-dňovú lehotu nepočítal od doručenia\npredbežného opatrenia navrhovateľke, ale od jeho doručenia odporkyni (aj to nesprávne), pričom táto\niná vada konania mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nakoľko spôsobila nesprávne právne\nposúdenie veci - aplikáciu nesprávnych ustanovení O.s.p. - § 146 ods. 2 prvej vety a § 218 ods. 1 písm.\ne/, hoci na ich aplikáciu neboli splnené zákonné podmienky. Rozhodnutie odvolacieho súdu tak vytvorilo\ndoposiaľ pretrvávajúci zmätočný právny stav.\nNavrhovateľka a ani odporkyňa sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g\nO.s.p.) na základe podnetu navrhovateľky (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že\nmimoriadne dovolanie generálneho prokurátora je dôvodne podané.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané z dôvodu, že:\na/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237,\nb/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\nc/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi uplatnenými v\nmimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými\nvadami uvedenými § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci.\nVzhľadom na spomenutú zákonnú povinnosť podľa § 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta\nO.s.p. skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom\nniektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal,\nči konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. O vadu tejto\npovahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v\nkonaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal\nprocesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo\nv tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol\npotrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval\nvylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.\nDovolací súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že konanie v prejednávanej veci je\npostihnuté procesnou vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p.\n\nOdňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný\nprocesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu\nObčiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.\nO vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd\nv konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi\npredpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok\npriznáva. Dovolací súd dospel k záveru, že o takýto prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že\nmimoriadnym dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné.\nZákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý\nsa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý\nmá právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa § 169 ods. 1 prvá veta O.s.p. v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal,\nďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania\nuznesenia.\nPodľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane\nustanovenia o rozsudku.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých\ndôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne\nvysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie,\nz ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie\nnavrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to,\naby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nRozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami, a predstavami\núčastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia\n(§ 157 ods. 2 O. s. p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky\na námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie\novplyvňujúcich súvislostiach. Právo (účastníka) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou\nkaždého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska\npráv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo\nna súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať\naj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“), porovnaj\nnapr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť č. 30544/96, Zbierka\nrozsudkov a rozhodnutí 1999-I] tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody,\nna základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a\nmusí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na k a ž d ý\nargument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\n\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (rozsudok\nGeorgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z\n19. februára 1998, sťažnosť\nč. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že\n„súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36\nods. 1 listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a\nzrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ a že „takéto odôvodnenie\nmusí obsahovať aj rozsudok opravného (odvolacieho) súdu“ (porovnaj uznesenie z 3. júla 2003 sp.\nzn. IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil,\nže „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka\nkonania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“.\nV prejednávanej veci odvolací súd podľa § 218 ods. 1 písm. e/ O.s.p. odmietol odvolanie odporkyne\nvoči uzneseniu súdu prvého stupňa z dôvodu, že navrhovateľka v súdom stanovenej lehote nepodala\nnávrh na začatie konania a odvolaním napadnuté predbežné opatrenie tak zaniklo v zmysle § 77 ods.\n1 písm. a/ O.s.p. Odvolací súd však svoj záver o márnom uplynutí lehoty vecne nijako neodôvodnil,\nkeď v tejto súvislosti uviedol len to, že telefonickým dopytom z 30. septembra 2009 na súde prvého\nstupňa zistil, že k uvedenému dátumu navrhovateľka nepodala návrh na začatie konania vo veci samej.\nZ odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolacieho súdu nie je tak vôbec zrejmé, ako odvolací súd\nstanovenú 30-dňovú lehotu od doručenia rozhodnutia súdu prvého stupňa navrhovateľke, ktorá lehota\npodľa jeho názoru v čase rozhodovania už neplynula (predtým skončila), počítal a na základe akého\nskutkového zistenia (dátumu doručenia rozhodnutia súdu prvého stupňa navrhovateľke). Odvolací\nsúd teda neuviedol v odôvodnení ani základnú skutkovú okolnosť a to, k akému dátumu bolo\npredmetné rozhodnutie doručené navrhovateľke (jej právnej zástupkyni), hoci s touto skutočnosťou\nsa spájalo začatie plynutia lehoty na podanie návrhu na začatie konania a tak aj čas (dátum), kedy\nlehota skončila (uplynula). Opísaný stav, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia odvolacieho súdu\nspomenuté skutočnosti nemožno vonkoncom zistiť, hoci ide práve o tie skutočnosti, ktoré majú pre\nvec zásadný (rozhodujúci) význam a objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia, znamená takú\nzávažnú absenciu dôvodov, ktorá rozhodnutie odvolacieho súdu činí nepreskúmateľným. Uvedený\nzáver dovolacieho súdu nie je akademickou úvahou bazírujúcou na formálnej úplnosti odôvodnenia,\nčo je zjavné aj v kontexte toho, že z obsahu predmetného spisu a k nemu pripojenej prílohy\n(fotokópie časti spisu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17C 172/2009) vyplýva, že navrhovateľka\nvčas (1. októbra 2009) podala na súde prvého stupňa návrh na začatie konania vo veci samej,\ntakže ním nariadené predbežné opatrenie ani dodatočne (po rozhodnutí odvolacieho súdu) nezaniklo.\nMimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vyznelo v neprospech navrhovateľky\nnielen v časti trov odvolacieho konania, ale aj vo výroku, ktorým bolo odvolanie odporkyne nesprávne\nodmietnuté, keďže v tomto prípade takýto výrok vyjadruje (znamená) chybné deklarovanie zániku\npredbežného opatrenia nečinnosťou navrhovateľky (§ 77 ods. 1 písm. a/ O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na základe týchto dôvodov, t.j. že v prejednávanej veci došlo\nrozhodnutím odvolacieho súdu k vade konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., uznesením zrušil v celom\nrozsahu napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1 a\n4 v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\nRozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}