{"guid": "f8c2c999-bced-441e-aad3-630eb9abb30e:e6b86ecc-619b-4707-8d58-2aee0a84825b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:6106214372.2", "spisova_znacka": "1MCdo/10/2010", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/10/2010 z 31. 1. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2012, sp. zn. 1MCdo/10/2010, ECLI:SK:NSSR:2012:6106214372.2", "identifikacne_cislo": "6106214372", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Bajánková", "sudca_id": 238, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-bajankova-238", "datum_vydania": "2012-01-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6b86ecc-619b-4707-8d58-2aee0a84825b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:6106214372.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:6106214372.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:6106214372.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1MCdo/10/2010\n6106214372\n31. 01. 2012\nJUDr. Jana Bajánková\nECLI:SK:NSSR:2012:6106214372.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky Z. A., proti odporcovi Y. bytom Lesná\n18, Brezno, zastúpený BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti s.r.o. so sídlom vo Zvolene J. Kozáčeka\n13E o neplatnosť právnych úkonov, vedenej na Okresnom súde Brezno pod sp.zn. 4C 198/2006, o\nmimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v\nBanskej Bystrici z 18. februára 2010 sp.zn. z 18. februára 2010 sp.zn. 12Co 395/2009 takto\nrozhodol:\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. januára 2012 sp.zn. 1MCdo 10/2010 sa\nv záhlaví opravuje tak, že záhlavie správne znie: „Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci\nnavrhovateľky Z., bytom W., proti odporcovi Y. bytom R., zastúpený BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti\ns.r.o. so sídlom vo Zvolene J. Kozáčeka 13E o neplatnosť právnych úkonov, vedenej na Okresnom\nsúde Brezno pod sp.zn. 4C 198/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. februára 2010 sp.zn. z 18. februára\n2010 sp.zn. 12Co 395/2009 takto“\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. januára 2012 sp.zn. 1MCdo 10/2010\nsa v odôvodnení opravuje tak, že odôvodnenie správne znie : „Okresný súd Brezno rozsudkom z 27.\noktóbra 2009 č.k. 4C 198/2006-272 návrh na určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke uzavretej\nmedzi odporcom ako veriteľom a navrhovateľkou ako dlžníčkou zo dňa 14. mája 2002 a návrh na\nurčenie absolútnej neplatnosti záložnej zmluvy uzavretej medzi odporcom ako záložným veriteľom\na navrhovateľkou ako záložcom zo dňa 14. mája 2002 v plnom rozsahu zamietol. V odôvodnení\nrozhodnutia uviedol, že z dokazovania nevyplynulo, že by navrhovateľka pri uzatváraní zmlúv konala\nz donútenia a pod nátlakom. Vyslovil, že navrhovateľka konala na základe vlastnej slobodnej vôle s\nvedomím, že dotknuté zmluvy budú aj na prospech V., za účelom spoločného podnikania. Ďalej uviedol,\nže hoci z ustanovení zmluvy o pôžičke a záložnej zmluvy ohľadom úroku z omeškania nevyplýva,\nči povinnosť zaplatiť 3% mesačne zo sumy 800 000 Sk ( požičaná suma) je úrok z pôžičky (§ 658\nods. 1 OZ) alebo o úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ), alebo o sankciu, ktorá pre prípad porušenia\nzmluvnej povinnosti má charakter zmluvnej pokuty (§ 544 a nasl. OZ), nemohol charakter tejto dohody\nskúmať, pretože predmetom konania nebolo vrátenie peňazí. Súčasne v tejto súvislosti vyslovil, že\naj za predpokladu, ak by dohodnutá výška úroku bola v rozpore so zákonom, nespôsobovalo by to\nneplatnosť celého právneho úkonu, ale neplatná by bola iba tá časť zmluvy o pôžičke, prevyšujúca úrok\nz omeškania, na ktorý mal veriteľ právo. Zamietnutie návrhu na určenie neplatnosti záložnej zmluvy\nokrem toho odôvodnil aj nedostatkom naliehavého právneho záujmu, keďže vlastníkom nehnuteľnosti,\nktorá je predmetom záložného práva sa stala tretia osoba.\nNa odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 18. februára 2010 sp. zn. 12\nCo 395/2009 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi\nsúdu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom tohto konania podľa návrhu na\nzačatie konania bolo určenie neplatnosti dvoch zmlúv z dôvodu, ktorý bol presne špecifikovaný a ktorý\nsa týkal absolútnej neplatnosti, pretože navrhovateľka mala uzavrieť uvedené zmluvy pod nátlakom,\nteda neprejavila v rámci konania o nich a všetkých právnych úkonov svoju slobodnú a vážnu vôlu. V tejto\nsúvislosti zdôraznil, že celé dokazovanie viedol prvostupňový súd na vyriešenie otázky, či zmluvy ktoré\nbolo uzavreté medzi účastníkmi tohto konania sú absolútne neplatné. Nie je preto možné v odvolacom\n\nkonaní žiadať, aby sa posúdenie týchto zmlúv riadilo tým ustanovením Občianskeho zákonníka, z\nktorého vyplýva kedy je možné hovoriť o relatívnej neplatnosti právneho úkonu.\nProti vyššie uvedeným rozsudkom okresného a krajského súdu podal na základe podnetu žalobcu s\npoukazom na § 243e ods. l O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/, c/ O.s.p. , mimoriadne dovolanie\ngenerálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol ich zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Brezno na\nďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa nerozhodol o celej prejednávanej veci, keď nerozhodol\no časti týkajúcej sa neplatnosti zmluvy o pôžičke z dôvodu neprimeranej výšky úrokov, ktorá mala\nbyť podľa návrhu v rozpore s dobrými mravmi. Súd rozhodol iba o neplatnosti podľa § 37 OZ a vo\nvzťahu k neplatnosti zmluvy podľa § 39 OZ sa vyjadril iba hypoteticky a navyše nevykonal k tejto\nčasti rozšíreného návrhu (napriek tomu, že to navrhovateľka výslovne uplatnila 3.3.2008 písomne a\n6.10.2009 na pojednávaní) žiadne dokazovanie. Zdôraznil, že z povahy inštitútu absolútnej neplatnosti\nprávneho úkonu vyplýva, že táto pôsobí voči každému, bez časového obmedzenia a súd je povinný k\nnej prihliadnuť z úradnej moci.\nNavrhovateľka sa vo svojom vyjadrení s mimoriadnym dovolaním generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky stotožnila.\nOdporca uviedol, že po oboznámení sa s obsahom mimoriadneho dovolania má za to, že toto je\nneopodstatnené a nedôvodné.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že mimoriadne\ndovolanie podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu účastníka konania\n(§ 243e ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, bez\nnariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal\nnapadnuté rozsudky ako aj konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, že mimoriadne\ndovolanie je dôvodné.\nV danom prípade sa navrhovateľka v súdnom konaní domáhala určenia neplatnosti dvoch zmlúv - zmluvy\no pôžičke a záložnej zmluvy.\nNávrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo\nprávo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.).\nZa určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. považuje súdna prax aj žalobu o neplatnosť\nprávneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na\nurčení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu,\npredovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom\nnavrhovaného rozhodnutia (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo\n224/2008).\nSúd prvého stupňa vyslovil danosť naliehavého právneho záujmu navrhovateľky na určení neplatnosti\nzmluvy o pôžičke a jeho neexistenciu pri určení neplatnosti záložnej zmluvy. Pri skúmaní podmienok\nuvedených v § 80 písm. c/ O.s.p. umožňujúcich riešenie právneho vzťahu súdnym rozhodnutím treba\nmať na zreteli, že všetky zabezpečovacie prostriedky majú akcesorickú povahu; pri svojom vzniku a\ntrvaní predpokladajú existenciu a platnosť hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého majú slúžiť.\nZáložné právo je vždy viazané na existenciu pohľadávky, to znamená, že jeho vznik a zánik sa odvíja\nod vzniku alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky. Ak pohľadávka, ktorá bola zabezpečená záložným\nprávom, vznikne, zaniká aj záložné právo. Ak teda nedôjde k vzniku pohľadávky z hlavného záväzku,\nnemohli nastať ani účinky akcesorického záväzku. Záložná zmluva má vo vzťahu k zmluve o pôžičke\nakcesorickú povahu a sleduje z hľadiska platnosti osud hlavného záväzku, preto má navrhovateľka\nnaliehavý právny záujem aj na určení neplatnosti záložnej zmluvy.\nNesprávny bol aj prístup súdu k posudzovaniu platnosti právneho úkonu. Právna teória a prax zhodne\nzastáva názor, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) pôsobí vzhľadom na to, že je\nurčená vo verejnom záujme bez ďalšieho priamo zo zákona (ex lege), od počiatku (ex tunc), a bez ohľadu\nna to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá. Absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne následky\nani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľnosti. Súd teda k absolútnej neplatnosti právneho úkonu prihliada i bez návrhu z úradnej moci.\n\nTo vzhľadom k prejednacej zásade, ktorou je civilný proces ovládaný, platí len za predpokladu, že\nskutočnosti, ktoré sú s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu spojené, vyjdú v konaní najavo.\nV súdenej veci bol podnet urobený zo strany navrhovateľky, ktorá sa pôvodne domáhala rozhodnutia\no absolútnej neplatnosti zmlúv z dôvodu absencie slobodnej vôle podľa § 37 OZ, neskôr (3. marca\n2008 písomne a 6. októbra 2009 ústne na pojednávaní za prítomnosti všetkých účastníkov a právnych\nzástupcov) svoj návrh rozšírila o namietané dôvody neplatnosti právnych úkonov pre neprimeranosť\ndohodnutej výšky úrokov z omeškania, ktorá má byť podľa návrhu v rozpore s dobrými mravmi podľa\n§ 39 OZ. Treba prisvedčiť generálnemu prokurátorovi, že Okresný súd v Brezne síce zamietol návrh\no určenie absolútnej neplatnosti právnych úkonov ( oboch zmlúv), avšak vychádzajúc z jednotnosti\nsúdneho rozhodnutia ako celku (jeho častí, najmä výroku a odôvodnenia), je podľa obsahu odôvodnenia\nnamieste skonštatovať, že súd rozhodoval iba o absolútnej neplatnosti podľa § 37 OZ. V odôvodnení\nrozsudku na str. 4 sa súd k prípadnej neplatnosti, hoci len časti zmluvy o pôžičke podľa § 39, vyjadril iba\nhypoteticky, bez konštatovania a odôvodnenia právneho záveru a vo vzťahu k tejto časti rozšíreného\nnávrhu nevykonával nijaké dokazovanie.\nZároveň je potrebné uviesť, že dôvody neplatnosti sa môžu vzťahovať len na časť právneho úkonu.\nPri úvahe, či sa absolútna neplatnosť vzťahuje na celý právny úkon či iba na jeho časť v zmysle § 41\nOZ, je potrebné vychádzať z náležitého výkladu právneho úkonu v súlade s interpretačnými pravidlami\nuvedenými v § 35 OZ. Ak dochádza ku kumulácii právnych úkonov, či už v jednej listine alebo vo\nviacerých listinách, predmetom ktorej je totožná vec alebo právo, treba skúmať každý právny úkon\nosobitne a neplatnosť jedného z nich treba posudzovať aj z toho hľadiska, či popri tejto neplatnosti\nobstojí platnosť ostatných právnych úkonov.\nNesprávny bol preto postup súdu prvého stupňa, keď skúmal platnosť zmluvy iba ako celku a nerozhodol,\nčo i len o čiastočnej neplatnosti zmluve o pôžičke. Takýto postup by sa prejavil aj v prípade zamietajúceho\nrozsudku a síce v jeho odôvodnení. V danom prípade súd prvého stupňa výslovne uviedol, že v tomto\nsmere ani neviedol svoj myšlienkový postup, pretože čiastočná neplatnosť by sa týkala iba časti zmluvy\no pôžičke. Navrhovateľka však tým, že návrhom žiadala vysloviť neplatnosť celého právneho úkonu, v\nnávrhu subsumovala aj neplatnosť zmluvy o pôžičke v jej časti. Následne po posúdení platnosti zmluvy\no pôžičke, v prípade vyslovenia jej čiastočnej neplatnosti bolo potrebné sa zaoberať tým, aký vplyv má\nčiastočná neplatnosť na záložnú zmluvu ako celok.\nNa základe vyššie uvedených skutočností, dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že\ngenerálny prokurátor dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods.\n1 písm. b/, c/ O.s.p. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa\n§ 243b ods. 3 O.s.p. v\nspojení s § 243i ods. 2 O.s.p. zrušil rozsudky krajského (ktorý pochybenia, ktorých sa dopustil súd prvého\nstupňa nenapravil) i okresného súdu, pričom súčasne zrušil aj uznesenia oboch súdov nižších stupňov,\ntýkajúcich sa rozhodnutia o náhrade trov konania ako rozhodnutia súvisiace a vec vrátil okresnému súdu\nna ďalšie konanie.“\nodôvodnenie:\nV písomnom vyhotovení označeného uznesenia dovolacieho súdu došlo v jeho záhlaví a odôvodnení\nk zrejmej nesprávnosti, keď pri technickej manipulácii so spisom ( elektronickej komunikácii ) došlo\nk náhlemu zlyhaniu informačných prostriedkov a záhlavie i odôvodnenie prvopisu rozhodnutia\nnachádzajúce sa v zbernom spise, sa nezhoduje so záhlavím a odôvodnením rovnopisu zaslaným\núčastníkom konania (zaslaná bola neupravená pracovná verzia rozhodnutia sudcu spravodajcu).\nZáhlavie a odôvodnenie rovnopisov predmetného uznesenia, preto nie je totožné s prvopisom.\nPodľa § 164 O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné\nzrejmé nesprávnosti. O oprave vydá opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť\nvykonateľnosť rozsudku na čas, kým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.\nVýnimkou zo zásady viazanosti súdu uznesením (okrem uznesenia, ktorým sa upravuje vedenie\nkonania, ktorým súd viazaný nie je) je ustanovenie § 164 O.s.p. (§ 167\n\nods. 2 O.s.p.), ktoré umožňuje vykonať (aj bez návrhu) za určitých podmienok opravu uznesenia. Je\npreto možné opraviť uznesenie podľa § 164 O.s.p. len v prípadoch, že ide o chyby v písaní a počítaní a\nďalej o také chyby, ktoré sú ako zrejmé nesprávnosti podobného pôvodu ako chyby v písaní a počítaní,\nt.j. ku ktorým došlo len zjavným a okamžitým zlyhaním v duševnej či mechanickej činnosti osoby, za\núčasti ktorej došlo k vydaniu uznesenia a ktoré sú každému zrejmé. Zrejmosť takej nesprávnosti vyplýva\nnajmä z porovnania výroku uznesenia s jeho odôvodnením, prípadne aj z iných súvislosti.\nUvedená chyba spočívajúca zaslaní pracovnej a neúplnej verzie predmetného uznesenia sudcu\nspravodajcu je nepochybne zjavnou chybou, a dovolací súd postupujúc podľa § 164 O.s.p. svoje\nuznesenie v záhlaví a odôvodnení opravil z dôvodu zrejmej nesprávnosti.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}