{"guid": "bec34888-0627-4b95-b29b-4e9acd4d4b42:d47f5441-799e-4a41-a98d-76d1244d6cbf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:6012200540.1", "spisova_znacka": "4Sžo/42/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/42/2012 z 18. 9. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. septembra 2012, sp. zn. 4Sžo/42/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:6012200540.1", "identifikacne_cislo": "6012200540", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "sudca_id": 209, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-bozena-brincikova-209", "datum_vydania": "2012-09-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/475/#paragraf-53.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 53 ods. 3 písm. a) zákona č. 475/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/475/#paragraf-53.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/475-2005/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-2", "nazov": "§ 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#paragraf-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/475#paragraf-53", "/SK/ZZ/1992/460#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d47f5441-799e-4a41-a98d-76d1244d6cbf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:6012200540.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:6012200540.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:6012200540.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžo/42/2012\n6012200540\n18. 09. 2012\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2012:6012200540.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Z. P., trvale bytom I., toho času v J. V., proti\nžalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica - Kráľová, so sídlom Sládkovičova\n80, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ÚVTOS-10-166/21-2012 zo\ndňa 11. apríla 2012, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k.\n23S/59/2012-10, zo dňa 12. júla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/59/2012-10\nzo dňa 12. júla 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) zastavil konanie o\nžalobe, ktorou žalobca žiadal o preskúmanie a zrušenie rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný\npotvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. ÚVTOS-10-166/21-2012 zo dňa 2. apríla 2012\no uložení disciplinárneho trestu pokarhania žalobcovi ako odsúdenému podľa § 52 ods. 3 písm. a)\nzákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 475/2005 Z. z.“). Žiadnemu z účastníkov nepriznal\nnáhradu trov konania.\nV odôvodnení uznesenia krajský súd po právnej stránke poukázal na § 244 ods. 1, § 248 písm. d), §\n250d ods. 3, § 246c ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v\nznení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), § 39 písm. b), § 52 ods. 1, § 52 ods. 2 a 3, § 57, 59c,\n59e a § 100 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z.\nKrajský súd sa v danom prípade stotožnil s názorom žalovaného, že žalobou napadnuté rozhodnutie\nnemôže byť predmetom preskúmavania súdom podľa piatej časti O.s.p. Z obsahu správneho spisu\nkrajský súd zistil, že žalobcovi bol uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. a) zákona č.\n475/2005 Z. z. („Pokarhanie“). Disciplinárne tresty ukladané podľa ustanovenia § 52 ods. 3 písm. a)\naž f) zákona č. 475/2005 Z. z. predstavujú takú formu rozhodnutí v rámci disciplinárnej právomoci,\nktorých zámerom a právnym obsahom je docielenie účelu výkonu trestu odňatia slobody ako jedného\nzo základných právnych prostriedkov v rámci trestného zákonodarstva. V rámci ustanovení zákona\nč. 475/2005 Z. z. bola zverená žalovanému výlučná rozhodovacia právomoc, ktorá súvisí s výkonom\ntrestu, ktorý bol žalobcovi uložený v zmysle ustanovení Trestného zákona a Trestného poriadku. V\nustanoveniach zákona č. 475/2005 Z. z. sa nenachádza odkaz na možnosť prieskumu disciplinárnych\nrozhodnutí vydaných podľa zákona č. 475/2005 Z. z. súdnou cestou. Iba u trestu prepadnutia majetku\npodľa § 52 ods. 3 písm. g), trestaní za konanie majúce znaky priestupku podľa § 52 ods. 4 a pri\nzhabaní veci podľa § 56 zákona č. 475/2005 Z. z. zákonodarca nastolil právnu požiadavku subsidiárnej\naplikácie všeobecného predpisu o priestupkoch, keď v § 100 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. upravil\nv niektorých prípadoch možnosť aplikovať zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. V preskúmavanej\nveci však nejde o takéto rozhodnutia, a preto podľa krajského súdu posudzovanie konania a rozhodnutia\nžalovaného o uložení disciplinárneho trestu pri výkone trestu odňatia slobody nemôže byť predmetom\n\nsúdneho prieskumu podľa piatej časti O.s.p. upravujúcej správne súdnictvo. Krajský súd preto podľa §\n250d ods. 3 O.s.p. konanie zastavil.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.\nProti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, žiadajúc uznesenie krajského súdu\nzrušiť a vrátiť vec krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nSvoje odvolanie žalobca odôvodnil tým, že postup krajského súdu považuje za nesprávny z dôvodu, že\npodal žalobu podľa druhej hlavy O.s.p. (správne zrejme „druhej hlavy piatej časti“ O.s.p. - poznámka\nodvolacieho súdu) - „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“.\nPodľa obsahu a povahy podania mal krajský súd posúdiť podanie žalobcu v zmysle § 249 O.s.p. a ďalej\nv konaní postupovať podľa § 247 a nasl. O.s.p., t. j. podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., a nie podľa\npiatej hlavy.\nŽalobca uviedol, že v obdobnej veci sa vedie konanie na Krajskom súde v Žiline. Ďalej poukázal na to, že\nuž samotná skutočnosť, že podanie vypracoval ako osoba bez právneho vzdelania, nie je dôvodom na\nodmietnutie podania, resp. na zastavenie konania v zmysle § 250d ods. 3 O.s.p. Uvedené predstavuje\npodľa žalobcu porušenie ústavou zaručených práv a slobôd, kam sa zaraďuje i právo na súdnu a inú\nprávnu ochranu. Žalobca taktiež poukázal na zásadu prednosti ústavne konformného výkladu právnych\nnoriem.\nK odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa plne stotožňuje s dôvodmi napadnutého\nuznesenia, odvolanie žalobcu považuje za účelové a právne irelevantné a žiada, aby odvolací súd\nnapadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj len „odvolací súd“ alebo „najvyšší súd“), ako súd odvolací\n(§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal uznesenie krajského súdu v rozsahu a z dôvodov odvolania (§ 212\nods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že\nnapadnuté uznesenie treba zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1\npísm. f) a ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vetou druhou O.s.p.\nV prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáha preskúmania a zrušenia rozhodnutia ústavu\nna výkon trestu odňatia slobody o potvrdení prvostupňového rozhodnutia, ktorým bol žalobcovi uložený\ndisciplinárny trest pokarhania podľa § 52 ods. 3 písm. a) za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods.\n2 spočívajúce v porušení § 39 písm. b) zákona č. 475/2005 Z. z. a niektorých ustanovení ústavného\nporiadku.\nOdňatie možnosti konať pred súdom ako odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.\nspočíva v znemožnení osobe (účastníkovi) uplatňovať procesné práva v konaní pred súdom, ktoré jej\nprocesnoprávne normy priznávajú. O odňatie možnosti konať pred súdom nepochybne ide v takom\nprípade, keď súd odmietne meritórne rozhodnúť vo veci a konanie zastaví, hoci na to neboli splnené\nzákonné podmienky (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 4Sžso/46/2009). Takou vadou je\npodľa názoru odvolacieho súdu zaťažené napadnuté uznesenie krajského súdu.\nSenátu odvolacieho súdu je známe uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 6Sžo/53/2011, z 20. marca\n2012, s ktorým prevažne korešpondujú dôvody rozhodnutia krajského súdu a na ktoré poukázal vo\nsvojom vyjadrení k žalobe žalovaný. S právnym názorom vysloveným v uvedenom uznesení, podľa\nktorého rozhodnutie ústavu na výkon trestu odňatia slobody o uložení disciplinárneho trestu podľa §\n52 ods. 3 písm. a) až f) zákona č. 475/2005 Z. z. „nemožno považovať za rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy v zmysle § 244 ods. 1, 2 O.s.p., keďže žalovaný konal a rozhodol o uložení disciplinárneho trestu\nv zmysle ustanovení zákona o výkone trestu odňatia slobody, nie ako orgán verejnej správy, a preto\njeho rozhodnutie správny súd nie je oprávnený preskúmavať podľa ustanovení piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku“, sa však senát odvolacieho súdu nestotožňuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\n\nPodľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia,\nak zákon neustanovuje inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí\ntýkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov\norgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a\nďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a\npovinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len \"rozhodnutie a postup\nsprávneho orgánu\").\nPodľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 248 O.s.p. súdy nepreskúmavajú\na) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia\nkonania,\nb) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického\nstavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo\npodnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,\nc) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým\nosobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,\nd) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.\nSprávne súdnictvo v Slovenskej republike je koncipované na zásade generálnej klauzuly vyjadrenej v\nčl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a konkretizovanej v ustanoveniach § 244 ods. 1 až 3 O.s.p.,\npodľa ktorej v zásade sú súdom v správnom súdnictve preskúmateľné všetky právoplatné rozhodnutia\norgánov verejnej správy, ktoré sa dotýkajú práv konkrétneho subjektu (fyzickej osoby, právnickej osoby).\nNegatívnou enumeráciou (§ 248 O.s.p.) sú potom taxatívne vyčlenené rozhodnutia orgánov verejnej\nsprávy, ktoré súdnemu prieskumu nepodliehajú. K súdnej preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej\nsprávy sa preto nevyžaduje, aby osobitné zákony výslovne zakotvovali možnosť súdneho prieskumu.\nAk ide o rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré nie je výslovným zákonným ustanovením zo súdneho\nprieskumu vylúčené (podľa § 248 písm. a) až c) O.s.p. z povahy rozhodnutia a v zmysle § 248 písm.\nd) O.s.p. osobitným zákonom), takéto rozhodnutie preskúmaniu súdom podlieha. Ustanovenie čl. 46\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky navyše prikazuje, že zo súdneho prieskumu nesmú byť ani zákonom\nvylúčené rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorý sa týkajú základných práv a slobôd.\nRozhodujúce pre zistenie, či v prípade výkonu činnosti určitého subjektu ide o rozhodovanie orgánu\nverejnej správy (na účely § 244 ods. 1 O.s.p.), je posúdenie, či takému subjektu zákon zveruje\nrozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244\nods. 2 O.s.p.). Rozhodnutie orgánu verejnej správy predstavuje autoritatívne určenie práv a povinností\nfyzických alebo právnických osôb v konkrétnej individuálnej veci, pričom orgán, ktorý rozhoduje, napĺňa\nzákonom stanovený verejný záujem a činnosť, ktorú vykonáva, má povahu verejnej správy.\nVerejnú správu možno definovať ako druh činnosti alebo ako sústavu inštitúcii, ktoré túto činnosť realizujú\n(materiálne alebo formálne hľadisko). V odbornej literatúre sa verejná správa zvykne vymedzovať vo\nfunkčnom, materiálnom význame ako činnosť štátnych alebo iných verejných inštitúcií, ktorá svojím\nobsahom nie je činnosťou zákonodarnou ani súdnou (Hendrych, D. a kol.: Správní právo. Obecná část. 5.\n\nrozšírené vydanie. Praha: C. H. Beck, 2003, s. 6-7, tiež Machajová, J. a kol.: Všeobecné správne právo.\n3. aktualizované vydanie. Bratislava: Eurokódex, 2009, s. 15-16, porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu,\nsp. zn. 8Sžo/296/2008, 3Sžnč/11/2009).\nPozitívne sa dá verejná správa vo funkčnom poňatí vymedziť ako výkonná činnosť štátu ako základného\nverejnoprávneho subjektu, zabezpečovaná prostredníctvom jeho orgánov, ako aj výkonná činnosť\nďalších verejnoprávnych subjektov (ich orgánov) pri spravovaní verejných záležitostí, a realizovaná ako\nprejav výkonnej moci v štáte (Škultéty, P. a kol.: Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Bratislava :\nVydavateľské oddelenie PF UK, 2006, s. 12). Ide o správu vo verejnom záujme a subjekty, ktoré ju\nvykonávajú, ju realizujú ako právom uloženú povinnosť, a to zo svojho postavenia verejnoprávnych\nsubjektov (Tamže, s. 9).\nPodľa § 1 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže (ďalej len „zákon č. 4/2001 Z.\nz.“) zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len \"zbor\") je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy\nna úseku výkonu väzby, výkonu trestu odňatia slobody, ochrany a stráženia objektov zboru a ochrany\nporiadku a bezpečnosti v súdnych objektoch a objektoch prokuratúry.\nPodľa § 1 ods. 2 zákona č. 4/2001 Z. z. zbor tvoria:\na) generálne riaditeľstvo,\nb) ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody\npre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených (ďalej len \"ústav\"),\nc) príslušníci zboru.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 4/2001 Z. z. zbor je podriadený ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky\n(ďalej len \"minister\"). Na čele zboru je generálny riaditeľ, ktorého do funkcie vymenúva a z funkcie\nodvoláva minister.2) Generálny riaditeľ za svoju činnosť zodpovedá ministrovi.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. r) zákona č. 4/2001 Z. z. zbor v rámci svojej pôsobnosti plní úlohy orgánu štátnej\nsprávy a iné úlohy, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.5a)\nPrávomoc ukladať disciplinárne tresty odsúdeným podľa druhého oddielu šiestej hlavy zákona č.\n475/2005 Z. z. prináleží ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom je odsúdený umiestnený, a\nv rámci tejto právomoci a v ustanovenom rozsahu majú právo uložiť disciplinárny trest riaditeľ ústavu,\nvedúci otvoreného oddelenia, vedúci oddelenia výkonu väzby a výkonu trestu, vedúci oddelenia výkonu\ntrestu a pedagóg (§ 57 zákona č. 475/2005 Z. z.).\nOdvolací súd súhlasí so stanoviskom, že disciplinárne tresty ukladané podľa zákona č. 475/2005 Z.\nz. odsúdeným predstavujú takú formu rozhodnutí v rámci disciplinárnej právomoci, ktorým zámerom\na právnym obsahom je docielenie účelu výkonu trestu odňatia slobody ako jedného zo základných\nprávnych prostriedkov v rámci trestného zákonodarstva, z tejto premisy však nemožno vyvodiť záver,\nže rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu odsúdenému nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy.\nV zmysle citovaných ustanovení zákona č. 4/2001 Z. z. je ústav na výkon trestu odňatia slobody\nsúčasťou Zboru väzenskej a justičnej stráže ako ozbrojeného bezpečnostného zboru podriadeného\nministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky a plniaceho úlohy orgánu štátnej správy okrem iného na\núseku výkonu trestu odňatia slobody. Ústavy na výkon trestu odňatia slobody sú právnickými osobami\n- rozpočtovými organizáciami (§ 2 ods. 4 zákona č. 4/2001 Z. z.).\nZ obsahu ustanovení zákona č. 475/2005 Z. z. a zákona č. 4/2001 Z. z. ďalej vyplýva, že ústav na\nvýkon trestu odňatia slobody pri vyvodzovaní disciplinárnej zodpovednosti voči odsúdenému rozhoduje\nštátno-mocensky, autoritatívne, v individuálnej veci a taktiež v oblasti verejnej správy, nakoľko na základe\nzákona spravuje záležitosti vo verejnom záujme (v záujme riadneho výkonu trestu odňatia slobody) a\nvystupuje ako súčasť výkonnej zložky štátnej moci, pričom je podriadený ústrednému orgánu štátnej\nsprávy. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a jednotlivé konajúce osoby v jeho rámci neuskutočňujú\nzákonodarnú ani súdnu moc, nerealizujú kontrolu či dozor bez konkrétnej rozhodovacej právomoci ani\nneuskutočňujú vládno-politické funkcie.\n\nPodľa odvolacieho súdu neobstojí ani náhľad, podľa ktorého rozhodovanie žalovaného o uložení\ndisciplinárneho trestu má trestnoprávny charakter v tom zmysle, že patrí do právnej úpravy verejného\npráva trestnoprávneho charakteru. Trestné konanie je osobitným procesným postupom upraveným\nv zákone č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a vedú ho iba orgány\nčinné v trestnom konaní a súdy (§ 1, § 10 ods. 15 Trestného poriadku). Vyvodzovanie disciplinárnej\nzodpovednosti voči odsúdenému zaujíma miesto až po zavŕšenom trestom konaní, ale trestným konaním\nani jeho pokračovaním nie je.\nZostáva teda uzavrieť, že ústav na výkon trestu odňatia slobody pri ukladaní disciplinárneho trestu\nodsúdenému podľa § 52 zákona č. 475/2005 Z. z. koná a rozhoduje ako orgán verejnej správy v zmysle\n§ 244 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu odsúdenému, ktorým boli konštituované\nči dotknuté práva alebo povinnosti odsúdeného (ktorým bol odsúdený autoritatívne zasiahnutý vo svojej\nprávnej sfére a na svojich právach subjektívne ukrátený), zásadne podlieha preskúmaniu v správnom\nsúdnictve na základe žaloby podanej odsúdeným, nakoľko sú splnené základné pojmové znaky súdnej\npreskúmateľnosti v zmysle generálnej klauzuly podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a také\nrozhodnutie nevykazuje znaky niektorého z rozhodnutí podľa § 248 písm. a) až c) O.s.p. Pretože zákon\nč. 475/2005 Z. z., ani žiaden iný účinný zákon nevylučuje súdne preskúmanie rozhodnutia o uložení\nniektorého druhu disciplinárnych trestov odsúdenému, a to ani pokarhania (§ 248 písm. d) O.s.p. a\ncontrario), každé takéto rozhodnutie je spôsobilé stať sa po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku\npredmetom prieskumu súdom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.\nAni prípadná neaplikovateľnosť pojmu „trestné obvinenie“ v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd na prejednávaný disciplinárny delikt pripisovaný žalobcovi, za ktorý\nmu bol uložený trest pokarhania ako najmiernejší druh disciplinárneho trestu podľa zákona č. 475/2005\nZ. z. (vzhľadom na osobitnú povahu deliktu a minimálnu prísnosť sankcie), v okolnostiach súčasnej\nprávnej úpravy nemôže viesť k vylúčeniu rozhodnutia, ktorým bol žalobca uznaný vinným a potrestaný,\nz prieskumu v správnom súdnictve, nakoľko koncepcia preskúmavania rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy súdmi v zmysle generálnej klauzuly čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je širšia a prekračuje\nrámec požiadavky prejednávania vecí týkajúcich sa občianskych práv a záväzkov alebo oprávnenosti\ntrestného obvinenia nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\nPokiaľ ide o tú skutočnosť, že zákon č. 475/2005 Z. z. v § 100 ods. 1 založil subsidiárnu aplikáciu zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) len na rozhodovanie o zavinených trovách a\nzvýšených trovách trestu, o náhrade škody na majetku štátu v správe ústavu a o zhabaní veci a v ďalších\nustanoveniach nastolil požiadavku subsidiárnej aplikácie zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch tiež\nlen v niektorých enumerovaných prípadoch (pri ukladaní trestu prepadnutia veci, pri zhabaní veci a pri\ntrestaní za konanie majúce znaky priestupku), uvedené nemá vplyv na preskúmateľnosť rozhodnutia o\nuložení disciplinárneho trestu odsúdenému v správnom súdnictve. Ak sa podľa zákona na určitý druh\nkonania pred orgánom verejnej správy nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, neznamená\nto bez ďalšieho, že rozhodnutie vydané v takom konaní nepodlieha súdnemu prieskumu na základe\nžaloby dotknutej osoby (porovnaj uznesenia najvyššieho súdu, sp. zn. 4Sžo/14/2011 a 4Sžo/19/2011).\nSprávne súdnictvo totiž nemá svoj právny základ v zákone č. 71/1967 Zb. ani v zákone č. 372/1990 Zb.,\nale priamo v Ústave Slovenskej republiky a na ňu nadväzujúcich ustanoveniach piatej časti O.s.p.\nOdvolací súd pre úplnosť pripomína, že v rámci rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu bolo už\nviacerými senátmi meritórne rozhodnuté v konaniach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o uložení\ndisciplinárnych trestov odsúdeným podľa zákona č. 475/2005 Z. z., ktoré nepodliehajú procesnému\nrežimu zákona č. 71/1967 Zb. a zákona č. 372/1990 Zb. Ako príklady možno uviesť rozsudky sp. zn.\n6Sžo/226/2010, 2Sžo/39/2011, 8Sžo/36/2011.\nVedomý si požiadavky ústavne konformnej interpretačnej a aplikačnej praxe, odvolací súd poukazuje\ntiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 225/09, z 2. júna 2009, ktorým\nbola pre nedostatok právomoci odmietnutá sťažnosť sťažovateľa proti rozhodnutiam ústavov na výkon\ntrestu odňatia slobody o nevyhovení jeho žiadosti o premiestnenie do iného ústavu. Ústavná sťažnosť\nbola odmietnutá z dôvodu, že sťažovateľ nevyužil pred jej podaním možnosť domáhať sa svojho práva\nna všeobecnom súde postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Ústavný súd Slovenskej republiky\nvýslovne konštatoval, že „rozhodovanie o premiestnení odsúdeného na výkon trestu do iného ústavu na\n\nzáklade žiadosti odsúdeného treba považovať za rozhodnutie orgánu verejnej správy v zmysle § 247\nods. 1 Občianskeho súdneho poriadku“.\nNedávnym uznesením, sp. zn. III. ÚS 5/2012, zo 17. januára 2012 odmietol Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky pre nedostatok právomoci sťažnosť odsúdeného, ktorou sťažovateľ namietal proti rozhodnutiu\nústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorým bol uznaný vinným z disciplinárneho previnenia a bol\nmu uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. d) zákona č. 475/2005 Z. z. Ústavný súd vyslovil,\nže právomoc poskytnúť ochranu namietanému porušeniu práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky má primárne miestne príslušný krajský súd v rámci výkonu správneho súdnictva.\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,\npretože dôvod, pre ktorý krajský súd konanie zastavil, nie je daný a žalobou napadnuté rozhodnutie\nžalovaného podlieha súdnemu prieskumu podľa piatej časti O.s.p. Právnym názorom vysloveným v\ntomto uznesení je krajský súd viazaný v zmysle § 250ja ods. 4 a § 226 O.s.p.\nNeuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že žalobca v sprievodnom liste k odvolaniu uviedol, že vo veci\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ÚVTOS-10-166/21-2012 boli podané dve žaloby.\nŽalobca konštatoval, že prvá žaloba bola odoslaná od odosielateľa L. X., datovaná ku dňu 30. apríla\n2012, na Krajský súd v Žiline, ktorý ju dňa 11. júla 2012 postúpil krajskému súdu (v Banskej Bystrici)\nako súdu miestne príslušnému. Druhá žaloba bola podaná z dôvodu, že žalobca si myslel, že sa niekde\nstratila (zrejme prvá žaloba - poznámka odvolacieho súdu), nakoľko odoslaním prvej žaloby poveril\nžalobca L. X., ktorý vykonáva trest v ÚVTOS Želiezovce. Druhú žalobu žalobca odoslal 11. júna 2012 a\nbola krajskému súdu doručená 12. júna 2012. Žalobca navrhol, aby sa súd zaoberal len prvou žalobou\na druhú len priložil k prvej, prípadne doplnil prvú žalobu druhou.\nUvedené tvrdenia žalobcu zakladajú v prípade ich preukázania prekážku skôr začatého konania litispendencie podľa § 83 O.s.p., ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky neskôr začatého\nkonania (§ 104 ods. 1 O.s.p.). Bude preto úlohou krajskému súdu, aby vlastným dohľadaním preveril,\nči uvedené tvrdenie žalobcu zodpovedá skutočnosti a či teda prebiehajú dve konania s totožným\npredmetom (v zmysle tvrdenia žalobcu v súčasnosti zjavne už je skôr podaná žaloba po postúpení veci\nmiestne nepríslušným súdom vedená na krajskom súde), a aby v takom prípade neskôr začaté konanie\nzastavil. Ak krajský súd zistí, že obe žaloby boli podané v zákonnej lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p., v\nzáujme zachovania procesných práv žalobcu bude potrebné zabezpečiť, aby sa v konaní o skôr podanej\nžalobe, ktoré bude ďalej prebiehať, považovali také prípadné námietky, o ktoré žalobca doplnil neskoršiu\nžalobu oproti skoršej, za rozšírenie skoršej žaloby (§ 250h ods. 1 O.s.p.), ak nie sú obe žaloby obsahovo\nidentické.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/59/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8f08e1a6-da1f-4ede-a0d9-0eb1c8de3c6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 5/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 5/2012 z 17. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-17", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f08e1a6-da1f-4ede-a0d9-0eb1c8de3c6d"}, {"guid": "ussr:c000b507-a664-4cd7-9d4e-a8195701dc39", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 225/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 225/09 z 2. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-02", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c000b507-a664-4cd7-9d4e-a8195701dc39"}], "citovane_v": []}