{"guid": "5d6f0144-7ac0-4233-b4af-81961ed5a79c:6102610c-1754-4d6b-a005-0c8f3a0468b9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:6012200163.1", "spisova_znacka": "4Sžf/39/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/39/2012 z 27. 11. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2012, sp. zn. 4Sžf/39/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:6012200163.1", "identifikacne_cislo": "6012200163", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Božena Brinčíková", "datum_vydania": "2012-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-42", "nazov": "§ 42 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-42", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-42"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-42"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6102610c-1754-4d6b-a005-0c8f3a0468b9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:6012200163.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:6012200163.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:6012200163.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžf/39/2012\n6012200163\n27. 11. 2012\nJUDr. Ida Hanzelová\nECLI:SK:NSSR:2012:6012200163.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej\na členov senátu JUDr. Jany Zemkovej, PhD. a Mgr. Petra Melichera v právnej veci žalobcu\nELSTAP, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 795 149, zastúpeného\nPodtatranská advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Murgašova 6/87, Poprad, IČO: 47 234 237,\nadresa pre doručovanie Nám. Sv. Egídia č. 95, 058 01 Poprad, proti žalovanému Finančnému\nriaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie\nrozhodnutí žalovaného č. I/221/23052-127390/2011/994088-r, č. I/221/23052-127391/2011/994088-r a\nč. I/221/23052-127394/2011/994088-r všetky z 09. decembra 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23S/18/2012-28 z 25. apríla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,\nč. k. 23S/18/2012-28 z 25. apríla 2012\nz m e ň u j e\ntak, že rozhodnutia\nžalovaného č. I/221/23052-127390/2011/994088-r, č. I/221/23052-127391/2011/994088-r a č.\nI/221/23052-127394/2011/994088-r všetky z 09. decembra 2011 a rozhodnutia Daňového úradu Banská\nBystrica II č. 851/230/76705/11/MHud, č. 851/230/76710/11/MHud a č. 851/230/76700/11/MHud všetky\nz 23. septembra 2011 z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku z r u š\nu j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 1 599,12 Eur, pozostávajúcich\nzo zaplateného súdneho poplatku v sume 264,- Eur a trov právneho zastúpenia v sume 1 335,12 Eur,\nna účet jeho právneho zástupcu Podtatranská advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Murgašova 6/87,\nPoprad, IČO: 47 234 237, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“) zamietol podľa § 250j ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti a zrušenia rozhodnutí žalovaného uvedených v záhlaví rozsudku ako i prvostupňových\nrozhodnutí Daňového úradu Banská Bystrica II (ďalej len „správca dane“) č. 851/230/76705/11/MHud,\nč. 851/230/76710/11/MHud a č. 851/230/76700/11/MHud všetky z 23. septembra 2011. Žalovaný\ndruhostupňovými správnymi rozhodnutiami podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a\npoplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o správe daní“) potvrdil rozhodnutia správcu dane, ktorými bol žalobcovi podľa § 35 ods. 1 písm.\ne) zákona o správe daní vyrubený sankčný úrok za nezaplatenie preddavkov na daň z príjmov právnickej\nosoby v lehote splatnosti podľa § 42 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení účinnom\ndo 31.12.2010 za zdaňovacie obdobie v poradí uvádzaných rozhodnutí správcu dane II. štvrťrok 2010\nvo výške 48,20 Eur, III. štvrťrok 2010 vo výške 32,- Eur a I. štvrťrok 2010 vo výške 64,30 Eur.\n\nKrajský súd odvolávajúc sa na medze podanej žaloby preskúmal napadnuté rozhodnutia daňových\norgánov oboch stupňov v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 42 ods. 2 v spojení s § 42 ods. 5 a ods. 6\nzákona o dani z príjmov a dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia a postup správnych orgánov\nsú v súlade so zákonom.\nKrajský súd vychádzal z obsahu administratívneho spisu, v ktorom zistil, že žalobca bol zaevidovaný\nna Daňovom úrade Banská Bystrica II dňa 12.06.2009. Podľa daňového priznania k dani z príjmov\nprávnickej osoby podľa zákona o dani z príjmov podaného žalobcom 30.03.2010, za zdaňovacie obdobie\nod 09.06.2009 do 31.12.2009, je daňová povinnosť žalobcu na dani z príjmov právnických osôb za rok\n2009 (daň na úhradu) vo výške 1.004,04 Eur.\nKrajský súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že správca dane pri aplikovaní ustanovenia § 42 ods. 2\nzákona o dani z príjmov musí pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie postupovať len\npodľa odseku 6, a nie aj podľa odseku 5 citovaného paragrafu tohto zákona, pretože tak ako uviedol\nprávny zástupca žalobcu na pojednávaní, by sa podľa neho jednalo o neprípustný rozširujúci výklad\nzákona. Krajský súd v súvislosti s touto argumentáciou žalobcu vyslovil názor, že aj keď ustanovenie\n§ 42 ods. 2 zákona o dani z príjmov odkazuje pri výpočte dane za predchádzajúce obdobie na odsek\n6, je prípustná aplikácia aj odseku 5 citovaného paragrafu tohto zákona, a to v prípade, ak sa daň za\npredchádzajúce zdaňovacie obdobie dotýkala len časti zdaňovacieho obdobia. Podľa krajského súdu\nsa nejedná o rozširujúci výklad zákona, pre ktorý je charakteristické to, že by sa zákon mal vzťahovať\naj na iné prípady, než aké sú výslovne v zákone uvedené. Ustanovenie § 42 ods. 6 zákona o dani z\npríjmov predpokladá trvanie celého zdaňovacieho obdobia a len upravuje, čo sa rozumie daňou v celom\npredchádzajúcom zdaňovacom období. Podľa krajského súdu, ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie\nobdobie týkala len časti zdaňovacieho obdobia, je namieste aplikovať § 42 ods. 6 v spojení s § 42\nods. 5 citovaného zákona, pretože ustanovenie § 42 ods. 5 bližšie (osobitne) upravuje takúto situáciu a\ndaňovníkovi ukladá pre tento prípad povinnosť pre účely platenia preddavkov na dani vypočítať si daňovú\npovinnosť za celé zdaňovacie obdobie stanoveným postupom. Nejedná sa o rozširujúci výklad zákona,\nale o aplikovanie zákona, vzhľadom na zistený skutkový stav. Krajský súd vychádza z toho, že platenie\nštvrťročných preddavkov na bežné zdaňovacie obdobie sa odvíja od výšky dane v predchádzajúcom\nzdaňovacom období, pričom v prípade, ak by sa táto daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala\nlen časti zdaňovacieho obdobia, vypočíta sa daňová povinnosť za celé predchádzajúce zdaňovacie\nobdobie, a to spôsobom stanoveným zákonom v § 42 ods. 5 druhá veta zákona o dani z príjmov. Ohľadne\nspôsobu určenia výšky preddavkov na daň sa krajský súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že zistená\nvýška dane za celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie nie je totožná so sumou dane zistenej daňovou\nkontrolou za zdaňovacie obdobie 2009, pretože kontrolované bolo len zdaňovacie obdobie siedmich\nmesiacov, za ktoré podal daňový subjekt daňové priznanie na daň z príjmov právnických osôb za rok\n2009. Takto zistená výška dane za celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie, z rovnakých dôvodov, nie\nje totožná ani s daňou uvedenou v daňovom priznaní.\nNámietku žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí z dôvodu neuvedenia odkazu v\nnapádaných rozhodnutiach na § 42 ods. 5 zákona o dani z príjmov a nedostatočnom odôvodnení,\nprečo správca dane postupoval pri zisťovaní výšky dane v predchádzajúcom zdaňovacom období\nnamietaným spôsobom, krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Krajský súd považoval za dostatočné,\nže postup výpočtu a jeho objasnenie výšky dane predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia, absentujúci\nv prvostupňových rozhodnutiach správcu dane, dostatočne vysvetlil žalovaný v rozhodnutiach vydaných\nv rámci odvolacieho daňového konania. Skutočnosť, že ani v druhostupňových rozhodnutiach žalovaný\nneuviedol výslovný odkaz na konkrétne ustanovenie zákona, podľa ktorého správca dane a žalovaný\npostupovali pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, krajský súd nepovažoval za vadu\nspôsobujúcu nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, na ktorú by mal pri rozhodovaní prvostupňový\nsúd povinnosť prihliadať. Podľa názoru krajského súdu zrušením rozhodnutí žalovaného a vrátením\nmu vecí na ďalšie konanie, len z dôvodu neuvedenia konkrétneho zákonného ustanovenia v správnych\nrozhodnutiach ohľadom spôsobu výpočtu dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie pre účely\nzistenia výšky štvrťročných preddavkov na dani na bežné zdaňovacie obdobie, by sa jednalo o\nformalistické rozhodnutie súdu. V tejto súvislosti krajský súd uviedol, že súdy nezrušujú rozhodnutia len\nz dôvodu, aby sa zopakoval určitý proces, či odstránili formálne nedostatky rozhodnutí za predpokladu,\nže by odstránenie takýchto vád neprinieslo pre žalobcu iné priaznivejšie rozhodnutie.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n( ďalej len „OSP“) neúspešnému žalobcovi uplatnené právo na náhradu trov konania nepriznal.\n\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu podľa\n§ 205 ods. 2 písm. f) OSP domáhajúc sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nzmenil tak, že vyhovie jeho žalobnému petitu a zruší napádané rozhodnutia oboch stupňov a žalobcovi\nprizná náhradu trov prvostupňového a odvolacieho súdneho konania v sume 1 683,88 Eur.\nŽalobca odvolaním napáda rozsudok krajského súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia\nprejednávanej veci vo vzťahu k ústavne nekonformnému výkladu (čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky) a aplikácii ustanovenia § 42 ods. 2, ods. 5 a ods. 6 zákona o dani z príjmov daňovými orgánmi,\nktoré preskúmavanými rozhodnutiami ukladajú žalobcovi povinnosť platiť preddavky na daň z príjmov,\nhoci mu zákon takúto povinnosť neukladá.\nŽalobca s poukazom na znenie § 42 ods. 2 zákona o dani z príjmov považuje za zrejmý výklad,\nže povinnosť platiť preddavky na daň z príjmu právnickej osoby vznikne len osobe, ktorej daň v\npredchádzajúcom zdaňovacom období vypočítaná podľa odseku 6 presiahla 1 659,70 Eur, pričom podľa\nžalobcu zo znenia odseku 6 (§ 42 ods. 6 zákona o dani z príjmov) vyplýva, že sa jedná o daň uvedenú\nv daňovom priznaní za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Žalobca namieta, že v daňovom konaní\ns odvolaním sa na jeho daňové priznanie dane z príjmov právnických osôb za rok 2009 opätovne\npoukazoval na skutočnosť, že daň z príjmov za predchádzajúce zdaňovacie obdobie vypočítanú podľa\n§ 42 ods. 6 zákona o dani z príjmov dosiahol vo výške 1 004,04 Eur. Vzhľadom k tomu, že jeho daňová\npovinnosť za predchádzajúce zdaňovacie obdobie nepresiahla minimálnu výšku dane stanovenú v sume\n1 659,70 Eur ako podmienku na vznik povinnosti platiť preddavky na daň z príjmov právnických osôb,\nžalobca má za to, že mu nevznikla povinnosť platiť preddavky na túto daň na nasledujúce zdaňovacie\nobdobie roku 2010. Žalobca sa nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu, že povinnosť platiť\npreddavky na tento druh dane vzniká daňovníkom, ktorí určia svoju daňovú povinnosť za predchádzajúce\nzdaňovacie obdobie podľa § 42 ods. 5 zákona o dani z príjmov.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 22.06.2012 navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nprvostupňového súdu v celom rozsahu potvrdil, pretože žalobca v odvolaní neuvádza žiadne nové\ndôkazy a argumenty, ktoré by preukázali nezákonnosť postupu daňových orgánov. V odôvodnení svojho\npetitu opätovne zotrváva na právnom názore uvedenom vo svojom vyjadrení k podanej žalobe. Z\nvyjadrenia žalovaného vo vzťahu k nesprávnemu aplikovaniu zákona o dani z príjmov pri určovaní\npovinnosti žalobcu platiť preddavky na daň z príjmov právnických osôb na rok 2010 vyplýva, že správca\ndane bral do úvahy skutočnosť, že žalobca v roku 2009 podnikal 7 mesiacov a preto prvostupňový\ndaňový orgán postupoval pri výpočte sporných preddavkov podľa § 42 ods. 5 zákona o dani z príjmov,\nkeď podľa uvedeného zákonného ustanovenia pre účely určenia preddavkov vypočítal žalobcovi daň z\npríjmov za celé zdaňovacie obdobie spôsobom uvádzaným v citovanom ustanovení.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212\nods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho\npojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2\nOSP) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 OSP).\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má\nrovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu\nnepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 Ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví\ninak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných\npráv a slobôd.\nPodľa čl. 59 ods. 2 Ústavy dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo na základe zákona.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nPodľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 250ja ods. 3 OSP, ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu\nv medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu\nprvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu\norgánu na ďalšie konanie.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nPodľa § 30 ods. 3 zákona o správe daní rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje tento\nzákon. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili\nhodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo.\nPodľa § 30 ods. 7 zákona o správe daní rozhodnutie, ktorým sa daň vyrubuje odchylne od priznania,\nhlásenia, dohody alebo iného oznámenia, musí obsahovať odôvodnenie.\nPodľa § 30 ods. 8 zákona o správe daní rozhodnutie o riadnych alebo mimoriadnych opravných\nprostriedkoch musí obsahovať odôvodnenie. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa navrhovateľovi\nvyhovuje v plnom rozsahu.\nPodľa § 35b ods. 3 zákona o správe daní proti rozhodnutiu o vyrubení sankčného úroku sa možno\nodvolať.\nPodľa § 42 ods. 2 zákona o dani z príjmov daňovník, ktorého daň v predchádzajúcom zdaňovacom\nobdobí vypočítaná podľa odseku 6 presiahla 1 659,70 Eur a nepresiahla 16 596,96 Eur, platí štvrťročné\npreddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/4 dane za predchádzajúce zdaňovacie\nobdobie. Štvrťročné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho štvrťroka.\nDaňovník vyrovná celoročnú daň v lehote na podanie daňového priznania.\nPodľa § 42 ods. 5 zákona o dani z príjmov, ak sa daň za predchádzajúce zdaňovacie obdobie týkala\nlen časti zdaňovacieho obdobia, je daňovník pri platení preddavkov na daň povinný vypočítať si\ndaňovú povinnosť za celé predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Výpočet sa vykoná tak, že daň za časť\npredchádzajúceho zdaňovacieho obdobia sa vydelí počtom mesiacov odo dňa vzniku daňovníka do\nkonca tohto zdaňovacieho obdobia a vynásobí sa dvanástimi. Ak daňovník existoval v predchádzajúcom\nzdaňovacom období menej ako tri mesiace, platí preddavky na daň na základe predpokladanej dane,\nktorej výšku je povinný nahlásiť do konca tretieho mesiaca zdaňovacieho obdobia, na ktoré sú platené\npreddavky na daň, pričom preddavky na daň za toto obdobie sú splatné v termíne, v ktorom je povinný\nnahlásiť predpokladanú daň.\nPodľa § 42 ods. 6 zákona o dani z príjmov daňou za predchádzajúce zdaňovacie obdobie sa rozumie\ndaň vypočítaná zo základu dane zníženého o daňovú stratu uvedeného v daňovom priznaní podanom\nza zdaňovacie obdobie bezprostredne predchádzajúce zdaňovaciemu obdobiu, na ktoré sú platené\npreddavky na daň, pri použití sadzby dane podľa § 15 platnej v zdaňovacom období, na ktoré sú platené\n\npreddavky na daň, znížená o úľavy vyplývajúce z tohto zákona, znížená o zápočet dane zaplatenej v\nzahraničí a o daň vybranú podľa § 43 odpočítavanú ako preddavok na daň.\nOdvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca na pojednávaní pred krajským súdom poukázal\nna nemožnosť namietať postup daňových orgánov, ktorým určili daň za predchádzajúce zdaňovacie\nobdobie, podľa ustanovenia § 42 ods. 5 zákona o dani z príjmov, pretože daňové orgány toto ustanovenie\nzákona v napádaných rozhodnutiach neuviedli. Žalobca sa vyjadril, že to nevedel preskúmať a v\ndôsledku toho nemal ani možnosť to namietať v odvolaní alebo v žalobe. Namietal postup správcu\ndane pri aplikácii § 42 zákona o dani z príjmov odvolávajúc sa na § 42 ods. 2 citovaného zákona,\npodľa ktorého pri výpočte dane, výška ktorej sa stáva podkladom pre vznik povinnosti pre platenie\nštvrťročných preddavkov na daň z príjmov, sa má vypočítať podľa ods. 6, a nie podľa ods. 5 citovaného\nustanovenia, pričom iný výklad by bol rozširujúci, nad rámec zákona. Na uvedenú námietku žalovaný na\npojednávaní reagoval, že rozhodnutia daňových orgánov považuje za zrozumiteľné a preskúmateľné, i\nkeď v nich nebol uvedený výslovný odkaz na ustanovenie § 42 ods. 5 zákona o dani z príjmov, pretože\nv rozhodnutiach bolo uvedené jeho znenie a tabuľky v prvostupňových rozhodnutiach.\nZ obsahu napádaných rozhodnutí oboch stupňov vyplýva, že v nich nie je výslovne poukázané na\nzákonné ustanovenie § 42 ods. 5 zákona o dani z príjmov, ani jeho citácia s odôvodnením jeho použitia\nv danom prípade pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie pre účely určenia výšky\npreddavkov na daň, potrebných k výpočtu rozhodnutiami určených sankčných úrokov za nezaplatenie\nsporných štvrťročných preddavkov na daň z príjmov žalobcu na rok 2010.\nOdôvodnenie a vysvetlenie postupu správcu dane pri výpočte výšky preddavkov na daň použitím\nuvedeného zákonného ustanovenia žalovaný po prvý krát spomenul až vo svojom vyjadrení k podanej\nžalobe. Z uvedeného dôvodu žalobca až na pojednávaní pred prvostupňovým súdom vzniesol námietku\nsmerujúcu proti takémuto postupu a argumentáciu smeroval na spornú aplikáciu ustanovenia § 42 ods.\n5 zákona o dani z príjmov pri výpočte dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie pre účely určenia\nvýšky preddavkov na daň ako i nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutí oboch stupňov.\nPreskúmavané prvostupňové rozhodnutia správcu dane svojím enunciátom určujú žalobcovi peňažnú\npovinnosť z titulu porušenia zákonnej povinnosti spočívajúcej v nezaplatení preddavkov na daň, ktorej\nvznik závisí od zistenia výšky dosiahnutej daňovej povinnosti žalobcu za predchádzajúce zdaňovacie\nobdobie, v spojení s použitým zákonom určeného spôsobu výpočtu výšky štvrťročného preddavku v\nprípade, že žalobca vykonával podnikateľskú činnosť len časť zdaňovacieho obdobia, v tomto prípade\nsedem mesiacov.\nRozhodnutia daňového orgánu, autoritatívne určujúce žalobcovi povinnosti zaplatiť peňažnú sankciu za\nporušenie administratívnej povinnosti, zasahujú do súkromnej sféry a majetkových práv žalobcu. Preto\nzákon na takéto rozhodnutia kladie nároky dôkladného odôvodnenia spočívajúceho v presvedčivom a\nzrozumiteľnom vysvetlení splnenia zákonných podmienok a dôvodu na uloženie sankcie a spôsobu jej\nvýpočtu.\nZásada zákonnosti vyplývajúca z čl. 2 ods. 2 Ústavy a ovládajúca rozhodovaciu činnosť správnych\norgánov, daňových nevynímajúc (§ 2 ods. 1 zákona o správe daní), je premietnutá aj do zákonného\nustanovenia upravujúceho náležitosti, resp. esenciálny obsah odôvodnenia rozhodnutia daňového\norgánu určujúceho daňovníkovi zaplatenie peňažnej povinnosti, či už z titulu určenia daňovej povinnosti\nalebo peňažnej sankcie za porušenie zákona (§ 30 ods. 3 zákona o správe daní). Okrem uvedenia\nzistených skutočností a dôkazov, ktoré boli podkladom na vydanie rozhodnutia, uvedenia úvah\novplyvňujúcich ich vyhodnotenie správcom dane, uvedenie použitia právnych predpisov, na základe\nktorých sa rozhodovalo, je neopomenuteľnou súčasťou a povinnou náležitosťou presvedčivého,\nzrozumiteľného a zákonného rozhodnutia. Kritérium náležitého odôvodnenia rozhodnutia nie je dôležité\nlen z hľadiska dosiahnutia dobrovoľného plnenia povinností účastníkom konania, ktoré mu boli\nrozhodnutím uložené, ale i z dôvodu zabezpečenia kontroly zákonnosti samotného rozhodnutia a\npostupu správneho orgánu, ako i z dôvodu zabezpečenia účinnej obrany účastníka proti rozhodnutiu.\nV tomto ohľade nemôže tabuľka, vypovedajúca o spôsobe výpočtu uloženého sankčného úroku, avšak\nbez uvedenia spôsobu výpočtu dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie, nahradiť poukaz a\ncitáciu zákonného ustanovenia, podľa ktorého správca dane postupoval, keď pre účely určenia výšky\n\npreddavkov na daň vychádzal, pre žalobcu z výšky dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie odlišnej\nod tej, ktorú si sám žalobca priznal v daňovom priznaní.\nTaktiež nemožno súhlasiť s názorom krajského súdu o preskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí\nsprávcu dane z dôvodu, že žalovaný v druhostupňových rozhodnutiach dostatočne vysvetlil postup\nsprávcu dane pri výpočte štvrťročných preddavkov na daň, hoci krajský súd konštatoval, že žalovaný\ntaktiež vo svojich rozhodnutiach neuviedol zákonné ustanovenie § 42 ods. 5 zákona o dani z príjmov\npoužité pri stanovení výšky dane za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Naznačeným postupom nie\nje možné konvalidovať nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia spočívajúcu v jeho nedostatočnom\nodôvodnení a tým odňatí možnosti dotknutého daňovníka účinne namietať nesprávnosť, pre určenie\nsankčného úroku relevantného výpočtu, v konečnom dôsledku s dopadom na splnenie zákonných\npodmienok na vznik povinnosti platenia štvrťročných preddavkov na daň z príjmov žalobcu.\nVzhľadom na vyššie uvedené v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky, ako súd odvolací, po preskúmaní napadnutých rozhodnutí oboch stupňov, rozhodol podľa §\n250ja ods. 3 veta prvá OSP v spojení s § 250j ods. 2 písm. d) OSP tak, ako je uvedené vo výroku\ntohto rozsudku. Prihliadol na skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre ich\nnedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenia, ktorými správca dane a ani žalovaný, ani v rozhodnutí\no odvolaní, žalobcovi jednoznačne nevysvetlili zákonnosť ich postupu pri ukladaní peňažnej sankcie.\nPreto sa odvolací súd vecnou stránkou sporu v tomto štádiu konania nezaoberal.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP\ntak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdnych poplatkov (4 x\n66 Eur - podané 3 žaloby a odvolanie) a náhrady trov právneho zastúpenia, a to odmeny advokáta,\nnáhrady hotových výdavkov, cestovného a náhrady za stratu času advokáta za právne služby podľa §\n11 ods. 4, § 13 ods. 3, § 15, § 16 a § 17 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.\n655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „vyhláška“). Odmena právneho zástupcu pozostávala z dvoch úkonov právnej\nslužby poskytnutých v roku 2012 (za prevzatie a prípravu právneho zastupovania a podania žalôb proti\ntrom rozhodnutiam žalovaného, t. j. 6 x 127,16 Eur), plus 3 x režijný paušál á 7,63 Eur, z dvoch úkonov\nprávnej služby vykonaných v roku 2012 so zvýšenou tarifnou odmenou podľa § 13 ods. 3 vyhláška,\na to za účasť na pojednávaní dňa 25.04.2012 a podanie odvolania dňa 11.06.2012 (2 x 169,55 Eur základná sadzba tarifnej odmeny určenej podľa § 11 ods. 4 vyhlášky zvýšená o 1/3 tejto základnej sadzby\ntarifnej odmeny), plus 2 x režijný paušál á 7,63 Eur a náhrady cestovného za cestu na pojednávanie\ndňa 25.04.2012, vrátane amortizácie motorového vozidla, v sume 70,34 Eur ( Poprad - Banská Bystrica\na späť 260 km, osobným motorovým vozidlom SUBARU IMPREZA, EČ S., priemerná spotreba 5,9\nl/100 km, cena nafty 1,484 Eur/l), náhrady za stratu času 1 hod. á 12,71 Eur (8 x 12,71 = 101,68\nEur). Trovy konania v celkovej výške sú 1 599,12 Eur. Odvolací súd znížil sumu žalobcom uplatnenej\nodmeny advokáta za dva právne úkony v spojených veciach, nakoľko odmena bola uplatnená základnou\nsadzbou tarifnej odmeny zvýšenou o 2/3 tejto základnej sadzby tarifnej odmeny, namiesto o 1/3 tak, ako\nto vyplýva z ustanovenia § 13 ods. 3 vyhlášky.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}