{"guid": "a97ef003-314b-42cd-8d18-f5bffaf19116:8950127f-a674-4a97-bb50-3ca669d253a5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:6011200844.2", "spisova_znacka": "6Sžo/22/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/22/2012 z 26. 9. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2012, sp. zn. 6Sžo/22/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:6011200844.2", "identifikacne_cislo": "6011200844", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2012-09-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/369", "nazov": "zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/369", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/369-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/282", "nazov": "Zákon, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov (282/2002 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/282", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/282-2002"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8950127f-a674-4a97-bb50-3ca669d253a5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:6011200844.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:6011200844.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:6011200844.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/22/2012\n6011200844\n26. 09. 2012\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2012:6011200844.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: G. N., bytom C. proti odporcovi: Mesto\nBanská Bystrica, so sídlom Československej armády 26, Banská Bystrica, za účasti: K. N., bytom JK.,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu Ev. č.: 127050/2011 zo dňa 29. apríla 2011, o odvolaní\nodporcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23 Sp/6/2011-25 zo dňa 21. marca\n2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 23 Sp/6/2011-25\nzo dňa 21. marca 2012 p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd“ alebo „súd prvého stupňa“)\nzastavil konanie o preskúmanie rozhodnutia odporcu Ev. č.: 127050/2011 zo dňa 29. apríla 2011, citujúc\nustanovenia § 103, 104 ods. 1, § 246c ods. 1 a § 250b ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen ako „OSP“) s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec postúpená Ministerstvu vnútra SR. O\ntrovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom k\ntomu, že došlo k zastaveniu konania.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia odvolávajúc sa na ustanovenia § 1 ods. 1 zákona\nč. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o obecnom\nzriadení“ alebo „zákon č. 369/1990 Zb.“), § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých\npôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov\n(ďalej len ako „zákon č. 416/2001 Z. z.“), § 51, § 52, § 83 ods. 2 a § 86 písm. d) zákona č. 372/1990\nZb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 372/1990 Zb.“ alebo\n„zákon o priestupkoch“) konštatoval, že predmetom odvolaním napadnutého rozhodnutia obce bolo\nrozhodnutie o priestupku podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú\nniektoré podmienky držania psov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 282/2002 Z.\nz.“). Poukazujúc na skutočnosť rozlišovania medzi preneseným výkonom pôsobnosti štátnej správy\na výkonom samosprávnej pôsobnosti obce a na ustanovenie § 52 zákona č. 372/1990 Zb. v znení\núčinnom od 1.1.2004 do 31.1.2009, ktoré priamo zaraďovalo obce medzi správne orgány prejednávajúce\npriestupky [§ 52 písm. c)] dôvodil, že síce toto ustanovenie bolo s účinnosťou od 1.2.2009 zmenené,\navšak naďalej podľa § 86 písm. d) zákona o priestupkoch môžu obce v blokovom konaní prejednávať\npriestupky proti verejnému poriadku podľa § 47 a § 48, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu\npodľa § 49, priestupky proti majetku podľa § 50, ako aj priestupky proti poriadku v správe vykonávanej\nobcou (§ 21 ods. 1 písm. c/, § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 písm. b/, § 30 ods. 1, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1, § 35\nods. 1, § 45 a § 46 a priestupky porušenia všeobecne záväzného nariadenia obce).\n\nCitujúc ustanovenia § 51 a 83 ods. 2 zákona o priestupkoch uviedol, že rozhodnutie obce o priestupku a\no uložení sankcie zaň treba považovať za individuálny správny akt vydaný v správnom konaní, ktorým sa\nzasiahlo do práv a oprávnených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý je preskúmateľný súdom\nv správnom súdnictve podľa ustanovení piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, a to vzhľadom na\nprávnu úpravu obsiahnutú v zákone o priestupkoch v spojení s právnou úpravou správneho poriadku,\naž po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov na základe žaloby postupom podľa ustanovení druhej\nhlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasledujúce) s tým, že takáto právna úprava\nzákonom ustanovuje postavenie obce v konaní o priestupkoch, ako správneho orgánu pri prenesenom\nvýkone štátnej správy a súčasne vylučuje jej postavenie samosprávneho orgánu. Konštatujúc, že pri\nprejednávaní priestupku vystupuje obec v úlohe správneho orgánu (nie samosprávneho orgánu), čo\nznamená, že v tomto konaní má vždy postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej\nsprávy, i keď to zákon o priestupkoch v znení účinnom od 1.9.2009, ani zákon č. 282/2002 Z. z. výslovne\nneurčujú mal za to, že o odvolaní proti rozhodnutiu obce (starostu obce, primátora mesta) o priestupku\nrozhoduje orgán štátu príslušný podľa osobitných predpisov, a tým je v danom prípade podľa zákona\nč. 254/2007 Z. z. o zrušení krajských úradov, ktoré o odvolaní rozhodovali do 30.9.2007, Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky a až právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového správneho orgánu je\npreskúmateľné súdom na základe žaloby (§ 83 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. a § 247 a nasl. OSP).\nZ vyššie uvedených dôvodov preto konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti uznesenia bude vec\npostúpená Ministerstvu vnútra SR.\nUznesenie krajského súdu napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca dôvodiac ustanovením § 205\nods. 2 písm. f) OSP, keďže mal za to, že predmetné uznesenie vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. Dôvodil, že súd prvého stupňa pri použití § 51 zákona č. 372/1990 Zb. vo vzťahu k\npríslušnosti na konanie a rozhodovanie v inštančnom postupe nevzal do úvahy § 27 ods. 2 zákona\nč. 369/1990 Zb. poukazujúc ďalej na to, že použitie § 83 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. je v danom\nprípade (v konaní o rozhodovaní o vecnej príslušnosti) irelevantné, pretože daný paragraf rieši možnosť\npreskúmania rozhodnutia, pričom možnosť preskúmania právoplatných rozhodnutí správnych orgánov\nsúdmi je zakotvená aj v § 247 ods. 2 OSP. Nesúhlasiac s argumentom krajského súdu, že: „Pri\nprejednávaní priestupku vystupuje obec v úlohe správneho orgánu (nie samosprávneho orgánu), to\nznamená, že v konaní o priestupku má vždy postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone\nštátnej správy, i keď to zákon o priestupkoch v znení účinnom od 1.2.2009, ani zákon č. 282/2002 Z.\nz. vyslovene neurčujú.“ zastal názor, že obec môže vystupovať a vystupuje ako správny orgán rovnako\npri výkone samosprávnych funkcií, ako aj funkcií v rámci preneseného výkonu štátnej správy, pričom\nv obidvoch prípadoch rozhoduje o právach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických\nosôb. Tento svoj názor podložil § 4 ods. 4, § 27 ods. 1, 2 a § 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení,\nako aj § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z. z. dodajúc, že toto ustanovenie je na rozdiel od neplatného\nustanovenia § 52 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom od 1.1.2004 do 31.1.2009, na ktorý sa\nsúd pri argumentácii odvolával, stále platný. Taktiež sa odvolával na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky dodajúc, že k rozširovaniu právomoci štátnych orgánov nemôže dochádzať výkladom súdu,\nktorý musí pri výklade právnych predpisov dodržiavať interpretačné metódy (jazykové, logické) a preto\nak § 4 ods. 2 zákona č. 416/2001 Z. z. a rovnako aj § 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. dáva jasnú\ndefiníciu samosprávnych funkcií mesta a vo vzťahu k § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. určito stanovujú\nodvolací orgán, súd tieto ustanovenia nemôže vo výklade (odôvodnení) obchádzať a opierať o neplatné\nznenie iného zákona doplniac, že nijaký zákon neuvádza, že prejednávanie priestupkov obcou je v\ndanom prípade preneseným výkonom štátnej správy. V tejto súvislosti uviedol, že sám krajský súd vo\nsvojom odôvodnení len konštatuje, že: „...v konaní o priestupku má vždy postavenie správneho orgánu\npri prenesenom výkone štátnej správy, i keď to zákon o priestupkoch v znení účinnom od 1.2.2009,\nani zákon č. 282/2002 Z. z. vyslovene neurčujú...“, avšak bez právneho odôvodnenia. Odporca taktiež\nargumentoval ustanovením § 5 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. a § 6 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z.\no rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorých\nštát poskytuje na plnenie úloh štátu obcou (preneseného výkonu štátnej správy) finančné, prípadne\niné materiálne prostriedky, avšak Mestu Banská Bystrica neboli poskytované a nie sú poskytované\nprostriedky zo štátneho rozpočtu na prejednávanie priestupkov podľa zákona č. 282/2002 Z. z. Poukázal\naj na ďalšiu nesprávnu argumentáciu krajského súdu, keď tento na strane 3 napadnutého uznesenia\nuviedol, že: „...Toto ustanovenie (§ 52 zákona č. 372/1990 Zb., ktoré zaraďovalo obce medzi správne\norgány prejednávajúce priestupky) bolo s účinnosťou od 1.2.2009 zmenené, avšak naďalej podľa § 86\npísm. d) zákona o priestupkoch môžu obce v blokovom konaní prejednávať priestupky proti verejnému\n\nporiadku podľa § 47 a § 48, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49, priestupky proti\nmajetku podľa § 50, ako aj priestupky proti poriadku v správe vykonávanej obcou (§ 21 ods. 1, § 24 ods.\n1 písm. c/, § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 písm. b/, § 30 ods. 1, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1, § 35 ods. 1, § 45 a\n§ 46 a priestupky porušenia všeobecne záväzného nariadenia obce) a argumentujúc ustanovením § 7\nods. 4 zákona č. 282/2002 Z. z. dodal, že skutočnosť, že je daná právomoc obce prejednávať uvedené\npriestupky v blokovom konaní, ešte sama o sebe neznamená a neodôvodňuje, že ide o prenesený výkon\nštátnej správy, keď aj podľa § 7 ods. 4 zákona č. 282/2002 Z. z. zákon ustanovuje odlišné subjekty na\nprejednávanie priestupkov v blokovom konaní a v konaní podľa zákona č. 282/2002 Z. z. Odporca mal\nza to, že v danom prípade je daná príslušnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici a to aj s odkazom na §\n4 ods. 6 zákona č. 515/2003 Z. z., v zmysle ktorého o odvolaní alebo o inom opravnom prostriedku proti\nrozhodnutiu obvodného úradu, ktorým sa rozhodlo o práve, právom chránenom záujme alebo povinnosti\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby, rozhoduje ministerstvo, do ktorého pôsobnosti patrí príslušný\núsek štátnej správy, ak osobitný zákon neustanovuje inak dodajúc, že ministerstvo je odvolacím orgánom\nlen v tých veciach, kde ako prvostupňový orgán koná a rozhoduje obvodný úrad a nie obec a keďže v § 7\nods. 4 zákona č. 282/2002 Z. z. je daná vecná príslušnosť obce, ako odvolací orgán nemôže vystupovať\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky.\nNa základe vyššie uvedených skutočností odporca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nuznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23 Sp/6/2011-25 zo dňa 21. marca 2012 zrušil.\nNavrhovateľ odvolací návrh nepodal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní\nodporcu (§ 212 ods. 1 OSP s použitím § 246c ods. 1 veta prvá OSP), bez nariadenia pojednávania (§\n214 ods. 2 OSP s použitím s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu\nnemožno priznať úspech.\nPredmetom odvolaním napadnutého rozhodnutia obce bolo rozhodnutie o priestupku podľa § 7 ods. 2\npísm. b) zákona č. 282/2002 Z. z.\nPodľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z. z. priestupku sa dopustí ten, kto vedie psa, ak nezabráni\nútoku psa na človeka alebo zviera alebo nezabráni inému spôsobu ich ohrozovania psom.\nPodľa § 7 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z. za priestupok podľa odseku 1 a odseku 2 písm. a) až c) možno\nuložiť pokutu do 165 eur a za priestupok podľa odseku 2 písm. d) až f) možno uložiť pokutu do 65 eur.\nPodľa § 7 ods. 4 zákona č. 282/2002 Z. z. priestupky podľa tohto zákona prejednáva obec a v blokovom\nkonaní obecná polícia a orgán Policajného zboru.\nPodľa § 7 ods. 5 na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch.\nPodľa § 1 zákona č. 372/1990 Zb. orgány štátnej správy Slovenskej republiky a obce vedú občanov\nk tomu, aby dodržiavali zákony a ostatné právne predpisy a rešpektovali práva spoluobčanov; dbajú\nnajmä o to, aby občania nesťažovali plnenie úloh štátnej správy a obcí a nenarúšali verejný poriadok\na občianske spolunažívanie.\nPodľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa\nna konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní [zákon č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní (správny poriadok)].\n\nPodľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 372/1990 Zb. priestupky prejednávajú obvodné úrady, ak zákon\nneustanovuje inak. Orgány Policajného zboru prejednávajú priestupky\na) spáchané porušením všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky,\nb) ak tak ustanovuje osobitný zákon.\nUstanovenie § 52 zákona č. 372/1990 Zb. v znení účinnom od 1.1.2004 do 31.1.2009 priamo zaraďovalo\nobce medzi správne orgány prejednávajúce priestupky [§ 52 písm. c)], pričom v danom prípade je\npríslušnosť obce na konanie o priestupkoch upravená v osobitnom zákone č. 282/2002 Z. z.\nPodľa § 83 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno\npodať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní.\nPodľa § 4 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o obecnom zriadení obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky\núkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť\nupravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba\nalebo fyzická osoba.\nSamosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce orgánmi obce, miestnym referendom, zhromaždením\nobyvateľov obce.\nObec pri výkone samosprávy najmä vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným\na nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania,\nzostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce, rozhoduje vo veciach miestnych daní a\nmiestnych poplatkov a vykonáva ich správu, usmerňuje ekonomickú činnosť v obci, a ak tak ustanovuje\nosobitný predpis, vydáva súhlas, záväzné stanovisko, stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej\nčinnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce, vydáva záväzné\nstanoviská k investičnej činnosti v obci, vytvára účinný systém kontroly a vytvára vhodné organizačné,\nfinančné, personálne a materiálne podmienky na jeho nezávislý výkon, zabezpečuje výstavbu a údržbu\na vykonáva správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych,\nšportových a ďalších obecných zariadení, kultúrnych pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností\nobce, zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným\nstavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia,\nzásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu\nverejnú dopravu, vytvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov\nobce, chráni životné prostredie, ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti,\nna vzdelávanie, kultúru, osvetovú činnosť, záujmovú umeleckú činnosť, telesnú kultúru a šport, plní\núlohy na úseku ochrany spotrebiteľa a utvára podmienky na zásobovanie obce; určuje nariadením\npravidlá času predaja v obchode, času prevádzky služieb a spravuje trhoviská, obstaráva a schvaľuje\núzemnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života\nobce, obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok\nna bývanie v obci, vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia\npotrieb obyvateľov obce a rozvoja obce, zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje podľa osobitných\npredpisov svoje rozpočtové a príspevkové organizácie, iné právnické osoby a zariadenia, organizuje\nmiestne referendum o dôležitých otázkach života a rozvoja obce, zabezpečuje verejný poriadok v obci;\nnariadením môže ustanoviť činnosti, ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý\nčas alebo na určitom mieste, zabezpečuje ochranu kultúrnych pamiatok v rozsahu podľa osobitných\npredpisov a dbá o zachovanie prírodných hodnôt, plní úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa\nosobitného predpisu, vykonáva osvedčovanie listín a podpisov na listinách, vedie obecnú kroniku v\nštátnom jazyku, prípadne aj v jazyku národnostnej menšiny.\n\nAk zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje, že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy,\nplatí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce.\nNa obec možno zákonom preniesť niektoré úlohy štátnej správy, ak je ich plnenie týmto spôsobom\nracionálnejšie a efektívnejšie. Obec pri rozhodovaní o právach a povinnostiach fyzických osôb a\nprávnických osôb vo veciach preneseného výkonu štátnej správy koná podľa zákonov a iných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov (§ 5 ods. 1, 2 zákona o obecnom zriadení).\nPrávna úprava preskúmavania správnych rozhodnutí (najmä rozhodnutí sankčnej povahy) je\nvybudovaná na zásade dvojinštančnosti správneho konania. Na preskúmanie rozhodnutia je povolaný\nzásadne orgán druhého stupňa. V prvom rade formou podania, ktorou sa účastník domáha zmeny alebo\nzrušenia prvostupňového rozhodnutia je odvolanie. Možno ho uplatniť proti každému neprávoplatnému\nrozhodnutiu, a to tak meritórnemu, ako aj procesnému. Výnimky z tohto pravidla ustanovuje buď správny\nporiadok alebo osobitný zákon.\nV zmysle § 70 správneho poriadku osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch súdy preskúmavajú\nrozhodnutia správnych orgánov.\nVychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, z uvedených zásad a z predmetu konania, ktorým\nje rozhodnutie o pokute za porušenie povinnosti stanovenej právnym predpisom, a teda rozhodnutie\no zodpovednosti za priestupok, treba k námietkam vzneseným odporcom uviesť, že ustanovenie § 27\nods. 2 veta za bodkočiarkou zákona č. 369/1990 Zb., v zmysle ktorého o opravnom prostriedku proti\nrozhodnutiu obce pri výkone samosprávy o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, sa v prípade\ndeliktuálnej spôsobilosti nepoužije.\nKonanie orgánov štátu v rozsahu zákona je ústavným príkazom obsiahnutým v ustanovení čl. 2 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky. Uvedené ustanovenie súčasne určuje, že konanie orgánu štátu v rozsahu\nzákona sa musí uskutočňovať aj \"spôsobom, ktorý ustanoví zákon\". Podobne ako právomoci, tak aj\nspôsob konania orgánov štátu môže byť upravený len zákonom. Výklad citovaného ustanovenia čl. 2\nods. 2 ústavy a osobitne slovného spojenia \"v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon\" potvrdzuje,\nže ústavodarca predpokladal súbežné (súčasné) splnenie oboch príkazov ústavných noriem v nej\nobsiahnutých. Príkazu ústavnej normy obsiahnutej v ustanovení čl. 2 ods. 2 ústavy preto nezodpovedá\nkonanie orgánu štátu zákonom ustanoveným postupom, ktoré sa neuskutočnilo v rozsahu zákona.\nZ predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis, vyplýva,\nže Mesto Banská Bystrica rozhodnutím Ev. č.: 127050/2011 zo dňa 29. apríla 2011 vydalo rozhodnutie,\nktorým navrhovateľa uznalo vinným zo spáchania priestupku podľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona č.\n282/2002 Z. z., ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 12.8.2010 o 13,20 hod. v priestoroch autodielne\nMD Centrum, Sásovská cesta č. 71, Banská Bystrica nezabránil útoku a inému spôsobu ohrozovania\npsa - plemeno americký staffordshirský teriér zlatej farby, ktorého viedol, na poškodeného, B. R., nar.\nXX.X.XXXX, trvale bytom D., za čo mu podľa § 7 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z. uložilo pokutu vo\nvýške 65 €.\nZákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 7 ods. 4 zákona č. 282/2002 Z. z. zveril do právomoci\nobce prejednanie a rozhodnutie vo veci priestupkov podľa § 7 ods. 1, 2 citovaného zákona. Súčasne\nzákonodarca v § 11 ods. 5 zákona č. 282/2002 Z. z. určil, že na konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy\no priestupkoch, ktorú právnu úpravu ustanovil v zákone o priestupkoch, ktorý v § 51 odkazuje na právnu\núpravu správneho poriadku, ktorý konanie o odvolaní upravuje v §§ 53 a nasl. Zákon o priestupkoch v\n§ 83 ods. 2 súčasne upravuje, že návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať\naž po vyčerpaní opravného prostriedku v správnom konaní.\n\nZ konštatovaného nedá najvyššiemu súdu nesúhlasiť s názorom krajského súdu, že rozhodnutie obce\no priestupku a o uložení sankcie zaň, treba považovať za individuálny správny akt, vydaný v správnom\nkonaní, ktorým sa zasiahlo do práv a oprávnených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý\nje preskúmateľný súdom v správnom súdnictve podľa ustanovení piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku, a to vzhľadom na právnu úpravu obsiahnutú v zákone o priestupkoch v spojení s právnou\núpravou správneho poriadku, až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov na základe žaloby,\npostupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.).\nUvedenou právnou úpravou prejavil zákonodarca svoju vôľu konať a rozhodnúť vo veciach priestupkov\nurýchlene a hospodárne v správnom konaní s možnosťou súdneho prieskumu správneho rozhodnutia až\npo právoplatnom skončení správneho konania. Táto právna úprava zákonom ustanovuje obci v konaní o\npriestupkoch, postavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy a súčasne vylučuje\njej postavenie samosprávneho orgánu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje i na skutočnosť, že procesný postup preskúmania\nrozhodnutí orgánov verejnej správy o uložení sankcie za priestupok alebo za iný správny delikt musí byť\nv každom prípade rovnaký, inak by nemohla byť zachovaná rovnosť účastníkov konania (fyzických osôb\na právnických osôb, resp. fyzických osôb - podnikateľov) a keďže podľa už spomínaného ustanovenia §\n83 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať\naž po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní, treba takýto procesný postup\nzachovať aj v danom prípade prejednávania priestupku za porušenie ustanovenia § 7 ods. 2 písm. b)\nzákona č. 282/2002 Z. z.\nV tejto súvislosti možno poukázať aj na záver Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v\njeho náleze sp. zn. III. ÚS 70/2010 zo dňa 1. novembra 2010, podľa ktorého „nevyhnutnou súčasťou\nrozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti\nindividuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých metód\nprávneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého nemá žiadna z výkladových\nmetód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k\nzrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii\nustanovení právnych predpisov je nepochybne treba vychádzať najprv z ich doslovného znenia. Súd\nvšak nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od\nneho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje\núčel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto\nprípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí\nzaložiť na racionálnej argumentácii. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia\nprávneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia\nso zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno\nuprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom. Viazanosť\nštátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú\nnevyhnutnosť doslovného gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie\nčl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom\nzákona“ (pozri k tomu aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. júla 2008\n- www.concourt.sk <http://www.concourt.sk>).\nNa základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel súladne s názorom krajského\nsúdu k záveru, že v konaní o správnom delikte rovnako ako pri prejednávaní priestupku vystupuje\nobec v úlohe správneho orgánu (nie samosprávneho orgánu), tzn. že v konaní o správnom delikte má\npostavenie správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy, čím o odvolaní proti jej rozhodnutiu\nv danom prípade rozhoduje príslušný správny orgán, v danom prípade Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky a až právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového správneho orgánu je preskúmateľné\nsúdom na základe žaloby (§ 70 správneho poriadku a § 247 a nasl. OSP).\n\nZáverom Najvyšší súd Slovenskej republiky upriamuje pozornosť odporcu, že v Zbierke stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 5/2012 boli publikované pod č. 87 a 88 rozhodnutia týkajúce\nsa postavenia obce v konaní o správnom delikte a pri prejednávaní priestupkov, z ktorých pri odôvodnení\ntohto rozhodnutia aj vychádzal.\nZ vyššie uvedených dôvodov preto najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne\nsprávne podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1 OSP\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, ako aj s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP tak,\nže v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal, nakoľko si náhradu trov\nodvolacieho konania neuplatnil a ani mu v odvolacom konaní trovy konania nevznikli.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23Sp/6/2011", "guid": "dad602db-428e-4c65-9c53-f96c8f0700ae:9e26e6dc-426b-4a17-8add-2ab8aba45ca8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:78053cae-782e-4c8d-bc01-c3792a9ae470", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 70/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/2010 z 18. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-18", "citacie_n": 27, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:78053cae-782e-4c8d-bc01-c3792a9ae470"}, {"guid": "ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 341/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 1139, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:b6b27bfa-d1f0-4c78-a8d4-d985b94a29a6"}, {"guid": "dad602db-428e-4c65-9c53-f96c8f0700ae:9e26e6dc-426b-4a17-8add-2ab8aba45ca8", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4011200181.2", "spisova_znacka": "23Sp/6/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 23Sp/6/2011 z 11. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-03-11", "citacie_n": 2, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4011200181.2"}], "citovane_v": []}