{"guid": "99741c19-dd54-4cc7-8612-071f823f50d9:a13ad644-6c74-48e2-8ff9-2e69f0534a18", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:6009200761.1", "spisova_znacka": "3Sžf/38/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/38/2012 z 10. 9. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 10. septembra 2012, sp. zn. 3Sžf/38/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:6009200761.1", "identifikacne_cislo": "6009200761", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Sopúch", "sudca_id": 995, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-sopuch-995", "datum_vydania": "2012-09-10", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-14", "nazov": "§ 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-15", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a13ad644-6c74-48e2-8ff9-2e69f0534a18", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:6009200761.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:6009200761.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:6009200761.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 3Sžf/38/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6009200761\nDátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zemková\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:6009200761.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobcu: TALCO\nSLOVAKIA, s.r.o., Majerská cesta 49, Banská Bystrica, právne zastúpený Mgr. Františkom Popperom,\nadvokátom, Advokátska kancelária so sídlom Horná 10, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a\npostupu žalovaného č. I/221/16525-99528/2008/990325-r zo dňa 06. marca 2009, konajúc o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/59/2009-148 zo dňa 29. februára\n2012, jednomyseľne\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/59/2009-148\nzo dňa 29. februára 2012  p o t v r d z u j e.\n\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu\na rozhodnutia žalovaného č. I/221/16525-99528/2008/990325-r zo dňa 06.03.2009, ktorým žalovaný\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica I. č. 651/230/43293/08Simk. zo dňa\n18.07.2008. Uvedeným rozhodnutím nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet uvedený v daňovom\npriznaní za zdaňovacie obdobie september 2009 v sume 147.060,-Sk podľa § 15 ods. 14 zákona č.\n511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení\núčinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.).\n\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že je potrebné odmietnuť právo platiteľa dane z pridanej hodnoty,\nďalej len DPH, na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, pretože plnenie predstavujúce základ tohto práva\npredstavuje zneužitie práva. K takému záveru dospel z dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom\nspise, vymenovaných a vyhodnotených súdom. Naopak, v prospech žalobcu neboli k jeho tvrdeniam\ndoložené, resp. označené také dôkazy, ktoré by preukazovali materiálne, personálne, priestorové a\niné vybavenie pre možnosť využitia práva na riešenie v praxi, v ich výrobnej činnosti v budúcnosti.\nŽalobca nepreukázal, že nadobudnutie spolumajiteľského podielu týkajúceho sa práva na riešenie,\nsleduje hospodársku činnosť, pričom podľa názoru prvostupňového súdu hlavným cieľom zmluvnej\ntransakcie bolo získanie daňovej výhody, t.j. ide o zmluvu uzavretú účelovo v snahe získať daňovú\nvýhodu. V zásade má žalobca právo na odpočet DPH v súvislosti s nadobudnutím spolumajiteľského\npodielu a ide o prípravný akt vedúci k využívaniu patentu v budúcnosti v zmysle záverov Súdneho\ndvora Európskej únie C-504/10 z 27.10.2011. Avšak pri posudzovaní otázky, či došlo alebo nedošlo k\n\nzneužitiu práva a či prevod sledoval získanie daňovej výhody, za rozhodujúcu skutočnosť považoval to,\nže žalobca nepreukázal svoj skutočný úmysel vykonávať hospodársku činnosť v budúcnosti, nepredložil\no tom žiadne objektívne dôkazy a preto mu súd neposkytol ochranu podľa vnútroštátneho práva a ani\nv zmysle smernice Rady 2006/112/ES.\n\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici 23S/59/2009-148 zo dňa 29.02.2012\nzmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného č. I/221/16525-99528/2008/990325-r zo dňa\n06.03.2009 a vec mu vráti na ďalšie konanie. Namietal, že prvostupňový súd sa konkrétnymi dôvodmi\nžaloby vôbec nezaoberal, rozsudok odôvodnil len absolútnou neplatnosťou zmlúv o prevode a zneužitím\npráva, teda na argumentoch, ktoré daňové orgány nezistili, neboli podkladom rozhodnutia, neboli\ndôvodom nepriznania nároku na odpočítanie DPH správnymi orgánmi a z uvedeného dôvodu nemohli\nbyť ani predmetom žaloby. Z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci  C-504/10 vyplýva, že\nprevod práva spolumajiteľského podielu na vynáleze v zásade môže predstavovať hospodársku činnosť\npodliehajúcu DPH napriek tomu, že tento vynález nebol zapísaný ako patent. Z toho vyplýva, že pri\ntakejto transakcii môže vzniknúť právo na odpočítanie DPH zaplatenej alebo splatnej na vstupe. Na\nzáklade predmetného rozsudku aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Sžf/88/2009\nuvádza, že právny názor o právnej konzumpcii nadobudnutej služby už existujúcim zákonným právom\nplatiteľa na autonómne využívanie patentu, čo spôsobuje právnu nemožnosť použiť službu na dodávky\ntovarov a služieb ako platiteľa, a to ani napriek uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn.\nIII. ÚS 255/2010 z 29.06.2010 neobstojí, nakoľko zdaniteľná osoba sa v zásade môže domáhať práva\nna odpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej alebo splatnej na vstupe za poskytnutie služby za\nprotihodnotu, ak uplatniteľné vnútroštátne právo umožňuje prevod spolumajiteľského podielu na právach\nk vynálezu. Čo sa týka záveru súdu, že zmluvy o prevode sú postihnuté absolútnou neplatnosťou,\nteda vadou, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti žalobca uvádza, že súd v odôvodnení\nrozhodnutia len slovami popísal prijatý záver avšak bez toho, aby konkrétne uviedol, na základe\nktorých ustanovení O.s.p. k tomuto záveru dospel. Úlohou správneho súdu nie je nahrádzať činnosť\nsprávnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda\nto, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné\nhmotno-právne a procesno-právne predpisy, rozhodnutia a postupy. Prvostupňový súd zmenil právny\nrámec predmetu sporu a potvrdením zákonnosti rozhodnutia žalovaného z dôvodov, ktoré vôbec neboli\npredmetom sporu odoprel žalobcovi uplatniť svoje práva, ktoré mu vyplývajú z právnych predpisov a\nprislúchajú mu z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n\nŽalobca ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) sp.\nzn. 5Sžf/49/2010 z 30.06.2011, z ktorého okrem iného vyplýva, že je na správcovi dane, resp. orgánoch\nčinných v trestnom konaní, aby zisťovali, či k podvodnému konaniu došlo alebo nie a až po doplnení\ndokazovania bude možné znovu rozhodnúť. To v danom kontexte znamená, že ak súd pri ustálení\nskutkového stavu zistil nesprávne právne posúdenie veci správnymi orgánmi, mal postupovať podľa\nustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. Nepriznanie odpočítania DPH z iného dôvodu, ako bol doteraz\nprezentovaný nielen daňovými orgánmi, ale aj súdmi nepredstavuje len „nadržiavanie výkonnej moci\nako účastníkovi konania“, ale ide o priamy presun súdu do pozície účastníka konania. Krajský súd v\nrozsudku uviedol, že sa dôsledne zaoberal otázkou zneužitia práva a dospel k záveru, že nadobudnutie\nspolumajiteľského podielu, týkajúce sa práva na riešenie nesleduje hospodársku činnosť, hlavným\ncieľom je získanie daňovej výhody, ide o zneužitie práva. Tento názor nezdieľa a ak sa súd dôsledne\nzaoberal otázkou zneužitia práva a dospel k záveru, že hlavným cieľom bolo získanie daňovej výhody,\npotom mal povinnosť predovšetkým uviesť, akú daňovú výhodu mal získať, resp. akú výhodu získal.\nSamé o sebe  dôkazom, že došlo k zneužitiu práva nie je skutočnosť, že predmetný vynález ešte nebol\nzapísaný ako patent, že právo spojené s uvedeným vynálezom má viacero osôb, z ktorých väčšina má\nsídlo na tej istej adrese a sú zastúpené tou istou fyzickou osobou, že DPH splatná na vstupe nebola\nzaplatená a že spoločnosť, ktorá previedla spolumajiteľský podiel bola zrušená bez likvidácie.\n\nSúdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-255/02 Halifax stanovil test skladajúci sa z dvoch\nčastí, ktorého splnenie je podmienkou preukázania zneužívajúceho konania. Po prvé, v oblasti DPH\nsi preukázanie zneužívania na jednej strane vyžaduje, aby plnenia napriek formálnemu dodržaniu\npodmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave\n\npreberajúcej túto smernicu, viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s\ncieľom sledovaným týmito ustanoveniami (bod 74). Po druhé, z celku objektívnych prvkov musí takisto\nvyplývať, že hlavný cieľ plnení je získať daňovú výhodu. V skutočnosti, tak ako uviedol generálny advokát\nv bode 89 svojich návrhov, zákaz zneužitia už nie je viac relevantný, keď môžu mať predmetné plnenia\nnejaké iné vysvetlenie ako číre dosiahnutie daňových výhod (bod 75). Súdny dvor Európskej únie na\nuvedené zásadné komponenty poukazuje aj v rozsudku vo veci C-504/10 Tanoarch (bod 52), avšak v\nrozsudku vo veci C-255/02 Halifax uvádza, že plnenia, ktoré zakladajú zneužívanie, musia byť znovu\ndefinované tak, aby bola nastolená situácia, ktorá by existovala v prípade, keby neexistovali plnenia\npredstavujúce zneužívanie (bod 94). Na túto skutočnosť poukazuje aj najvyšší súd na str. 11 uznesenia\nsp. zn. 5Sžf/88/2009. V prípade Halifax, ako aj v iných prípadoch, kedy Súdny dvor Európskej únie\nrozhodoval o prejudiciálnej otázke zneužitia práva, správca dane spochybnil umelý prostredný článok\nv reťazci, ktorý nemal žiadne ekonomické, ale len daňové opodstatnenie, ktoré bolo prostriedkom pre\nzískanie daňovej výhody. Podľa tohto rozsudku je pre daňové účely správca dane oprávnený takúto\ntransakciu posudzovať bez prostredného článku v reťazci. Keďže v danom prípade neexistoval žiadny\nmedzičlánok, mal súd uviesť, ako mohol žalobca získať daňovú výhodu. Pre zneužitie práva je potrebné,\naby získanie daňovej výhody bolo hlavným cieľom plnení, resp. že nárokované právo sa odvodzuje\nod činností, pre ktoré neexistuje žiadne iné vysvetlenie, ako vytvorenie nárokovaného práva (z návrhu\ngenerálneho advokáta). Zákaz zneužitia už nie je viac relevantný, keď môžu mať plnenia nejaké iné\nvysvetlenie ako číre dosiahnutie daňových výhod. Ku skutočnosti, že predmetný vynález nebol zapísaný\nako patent uvádza, že neudelenie patentu neznamená nemožnosť využívať vynález, a za stavu, kým nie\nje udelený patent, je oslabená len jeho patentová ochrana. Zastavenie konania na Úrade priemyselného\nvlastníctva Slovenskej republiky neznamená, že nedošlo k poskytnutiu služby do udelenia patentu, t.j.\nže by nedošlo k poskytnutiu práva na využívanie vynálezu (a to, či už vo forme práva na riešenie, resp.\nvo forme know-how). K poskytnutiu služby došlo aj v prípade, že by patent udelený vôbec nebol.\n\nKonanie na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky nie je smerodajné, pretože\nprihlasovatelia požiadali formou systému \"PCT\" aj o udelenie európskeho patentu, ktoré je zatiaľ v\nkonaní na Európskom patentovom úrade v Holandsku (Rijwijk). Udelenie európskeho patentu by malo za\nnásledok, že po vykonaní určitých administratívnych úkonov (preklad do slovenského jazyka, zaplatenie\nsprávneho poplatku, atď.) by tento vynález (aj keď by pôvodné konanie bolo zastavené) bol chránený\naj na území Slovenskej republiky. V roku 2008 boli podané prihlášky aj na Švajčiarskom patentovom\núrade a na Patentovom úrade v USA. Švajčiarsky patentový úrad udelil na patentovú prihlášku reg.\nv SR, z ktorej vyplynulo právo priority, patent č. 698774 dňa 14.01.2011, ktorý platí pre Švajčiarsko\na Lichtenštajnsko (nie sú v Európskej únii). Patentová ochrana na Európskom patentovom úrade a\nPatentovom úrade v USA je ešte v konaní.\n\nZ písomných pripomienok Európskej komisie jednoznačne vyplýva, že zákaz zneužitia nie je relevantný,\npretože predmetné plnenia môžu mať, resp. podľa Európskej komisie aj má iné vysvetlenie, ako číre\ndosiahnutie daňových výhod. V súlade so zásadami vyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora je Komisia\ntoho názoru, že nadobúdanie spolumajiteľského podielu o aký v prejednávanej veci ide, predstavuje\nnadobudnutie majetkového práva, z ktorého budú v budúcnosti plynúť výnosy. Preto by malo byť\nnadobudnutie spolumajiteľského podielu považované za hospodársku činnosť a v zásade aj za plnenie\npodliehajúce dani. Žalobca vo veci samej nadobudol časť spolumajiteľského podielu na patente, ktorý\nešte nebol zapísaný a nadobudnutie takého podielu vo všeobecnosti oprávňuje majiteľa práva na to, aby\nv budúcnosti využíval vynález tvoriaci predmet patentu. Toto nadobudnutie je jednoznačne prípravným\naktom vedúcim k využívaniu patentu v budúcnosti, preto musí mať nadobúdateľ v zásade právo na\nodpočet DPH, pokiaľ objektívnymi dôkazmi podloží svoj úmysel vykonávať hospodársku činnosť.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Sžf/88/2009 poukazuje na niektoré svoje\nrozsudky, no následne uvádza, že došlo k právnej konzumpcii nadobudnutej služby už existujúcim\nzákonným právom platiteľa na autonómne využívanie patentu, čo spôsobuje právnu nemožnosť použiť\nslužbu na dodávky tovarov a služieb ako platiteľa. Z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci\nC-504/10 Tanoarch vyplýva, že tento právny názor ani napriek uzneseniu Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, neobstojí. Rozhodnutia správnych orgánov, o ktorých sa viedli súdne spory boli založené na\ndoktríne, ktorú neskôr najvyšší súd nazval „právnou konzumpciou nadobudnutej služby“. Z rozsudku vo\nveci C-504/10 Tanoarch vyplýva, že tento právny názor nie je zákonný a teda, ak sa žalobca domáhal\n\nnadmerného odpočtu dane, tak sa ho domáhal oprávnene. Závery súdu o zneužití práva sú z uvedených\ndôvodov predčasné.\n\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny\npotvrdiť. Poukázal na okolnosti prípadu, konkrétne konanie o prihláške k vynálezu č. 5017-2007 podanej\ndňa 26.02.2007 na Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, ktorou žalobca a ostatní\nspoluprihlasovatelia deklarovali svoje právo na riešenie, ktoré bolo predmetom fakturácie a z nej\nuplatneného sporného odpočítania dane, a ktoré Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky\nzastavil. Podľa zmluvy č. 300907/TS o prevode spolumajiteľského podielu zo dňa 30.09.2007 bola\nodplata za prevod spolumajiteľského podielu práv na riešenie určená z hodnoty stanovenej znaleckým\nposudkom č. 1/2007 v sume 258.000.000,-Sk, a z dodatočného stanovenia všeobecnej hodnoty\ntohto majetku/pre trojnásobnú prevádzku a s tým spojené trojnásobné výsledky/, ktoré ocenili tento\nmajetok celkovo hodnotou vo výške 774.000.000,-Sk. Stanovenie hodnoty posudzovaného nehmotného\nmajetku na základe znaleckého posudku nebolo bližšie špecifikované, jediným kritériom bolo využitie v\ntrojzmennej prevádzke (reálnosť využitia v trojzmennej prevádzke nebola odôvodnená). Podľa uvedenej\nzmluvy prevod práv na riešenie bol poskytnutý za odplatu (774.000.000,-Sk bez DPH), ktorá bola splatná\ndo 31.12.2007 v hotovosti, alebo aj v nepeňažnej forme (vstup investora), pokiaľ sa zmluvné strany\nnedohodnú inak. Z toho vyplýva, že v zmluve nie je jednoznačne určené ako, kedy (a či vôbec) dôjde\nreálne k úhrade za deklarovaný prevod práv. Žalobca si však nárokuje odpočítanie dane z takého\nfaktúrou a zmluvou deklarovaného plnenia, na základe čoho vykázal v daňovom priznaní za zdaňovacie\nobdobie september 2007 nadmerný odpočet 147.060,-Sk (4.881,49 €) a požadoval jeho vyplatenie zo\nštátneho rozpočtu. Dodávateľ fakturovaného plnenia, spoločnosť VARS Slovakia, s.r.o., daň na výstupe\nz fakturovaného plnenia nezaplatila.\n\nZa dodávateľa VARS Slovakia, s.r.o., zmluvu zo dňa 30.09.2007 podpísal ako „splnomocnený zástupca“\nIng. A. F.. Faktúru č. 300907/TS zo dňa 30.09.2007 za dodávateľa VARS Slovakia, s.r.o., vystavil\na podpísal Ing. A. F.; všetky predložené dohody súvisiace s prevodom práva na riešenie spísal tiež\nIng. A. F.. (Oprávnenosť konania Ing. A. F. za spoločnosť VARS Slovakia, s.r.o., bola správcom dane\nspochybnená). Spoločnosť VARS Slovakia, s.r.o., bola zrušená bez likvidácie a z obchodného registra\nvymazaná ex offo od 07.08.2008 (Ing. A. F. bol registrovým súdom vymazaný ako konateľ s dňom\nskončenia 03.09.2001 a nebol zapísaný nový konateľ; pretože nebolo preukázané zákonné zvolenie\nnového konateľa - Uznesenie KS v BB 43Cob170/07 z 01.06.2007 o odvolaní voči Uzneseniu OS v BB\n27Exre1 02/2006-79, Sr02895/s z 19.02.2007).\n\nSpoluprihlasovatelia patentovej prihlášky PP 5017-2007 zo dňa 26.02.2007 si obdobným spôsobom,\naj opakovane, uplatňovali odpočítanie dane za zdaňovacie obdobia roku 2007, 2008, ako to vyplýva z\nvykonaných daňových kontrol:\n\nTALCO SLOVAKIA, s.r.o., - žalobca - kontroly za august 2007, september 2007, TANOARCH, s.r.o., -\nkontroly za júl 2007, august 2007 a september 2007,\n\nVIVA M&M, s.r.o., - kontroly za august, september, október 2007 a I. kvartál 2008,\n\nPLATÓN, s.r.o., - kontrola za júl 2007,\n\nTANO CONTO, s.r.o., - kontrola za 4. kvartál 2008.\n\nV týchto veciach (v merite veci išlo o rovnakú vec) boli podané žaloby, o niektorých z nich už súd\nrozhodoval a žaloby zamietol. Napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/1/2009 zo\ndňa 30.09.2009 bol potvrdený rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžf/1/2010 zo dňa 30.09.2010 -\nžalobca VIVA M&M, s.r.o., - súd prihliadol ex offo aj na neplatnosť právneho úkonu - plnenie na základe\nneplatného úkonu. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 5Sžf/66/2011 zo dňa 15.12.2011 potvrdil rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/118/2009 zo dňa 17.08.2011, ktorým bola zamietnutá žaloba\nžalobcu TALCO SLOVAKIA, s.r.o.,.\n\nPodľa Výpisov z Obchodného registra spoluprihlasovatelia k prihláške PP 5017-2007 zo dňa 26.02.2007\nsú spoločnosti, ktoré majú alebo mali sídlo na rovnakej adrese: Podháj 57, 974 05 Banská Bystrica,\nresp. Majerská cesta 49, 974 01 Banská Bystrica a sú navzájom personálne prepojené:\n\n· TALCO SLOVAKIA, s.r.o., Majerská cesta 49, Banská Bystrica (do 10.07.2006 Podháj 57, Banská\nBystrica); spoločník a konateľ Z. L. (ako fyzická osoba bol jedným zo spoluprihlasovateľov k prihláške\nPP 5017-2007 zo dňa 26.02.2007), Ing. A. F. bol spoločníkom a konateľom spoločnosti do 10.07.2006.\n\n· VARS Slovakia, s.r.o., - Podháj 57 Banská Bystrica - vymazaná ex offo k 07.08.2008; Ing. A.\nF. bol spoločníkom spoločnosti do 13.07.2007 a konateľom spoločnosti do skončenia funkcie dňa\n03.09.2001. V preverovanom prípade deklaroval Ing. A. F., že bol splnomocneným zástupcom tejto\nspoločnosti. (Oprávnenosť konania Ing. A. F. za spoločnosť VARS Slovakia, s.r.o., bola správcom dane\nspochybnená).\n\nIní spoluprihlasovatelia:\n\n· TANOARCH, s.r.o., Podháj 57, Banská Bystrica (do 30.10.2007 Majerská cesta 49, Banská Bystrica);\nkonateľom je od 29.03.2008 Z. L. (ako fyzická osoba bol jedným zo spoluprihlasovateľov k prihláške PP\n5017-2007 zo dňa 26.02.2007).\n\n· TANO CONTO, s.r.o., Podháj 57, Banská Bystrica, spoločníci - Ing. A. F. a E. F., konateľ - Ing. A. F..\n\n· PLATÓN, s.r.o., Podháj 57, Banská Bystrica; Ing. A. F. bol spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti\ndo 29.06.2003; spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti bola do 25.03.1999 aj E. S. (uvedená ako\nspolupôvodca).\n\n· VIVA M&M, s.r.o., Podháj 57, Banská Bystrica, (do 03.04.2008 Majerská cesta 49, Banská Bystrica);\nspoločníkom a konateľom spoločnosti je H. F..\n\nSúdny dvor Európskej únie v rozsudku vo veci C-255/02 Halifax, na ktorý poukazuje Krajský súd v\nBanskej Bystrici, v napadnutom rozsudku uviedol: „Šiestu smernicu je potrebné vykladať v tom zmysle,\nže bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ\ntohto práva predstavujú zneužitie. Preukázanie zneužitia na jednej strane vyžaduje, aby predmetné\nplnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej\nsmernice a vo vnútroštátnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej\nposkytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane musí z celku\nobjektívnych prvkov takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu“.\n\nVnútroštátny súd pri posudzovaní hlavného cieľa predmetných plnení „Môže vziať do úvahy čisto umelý\ncharakter týchto plnení, ako aj právne, ekonomické a/alebo personálne prepojenie medzi predmetnými\nhospodárskymi subjektmi (pozri Rozsudok SD EÚ z 21. februára 2006 vo veci C-255/02 Halifax plc\na iní, Zb. 2006, s. 1-1609, bod 76), keďže z takýchto prvkov môže vyplynúť, že získanie daňovej\nvýhody predstavuje hlavný sledovaný cieľ bez ohľadu na prípadnú existenciu iných hospodárskych\ncieľov inšpirovaných úvahami týkajúcimi sa napríklad marketingu, organizácie a záruk.“\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej\npäť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk <http://\nwww.nsud.sk>, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\n\nZ obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že predmetom konania\nv danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/221/16525-99528/2008/990325-\nr zo dňa 06.03.2009, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 651/230/43293/08/Simk zo dňa\n18.07.2008. Týmto rozhodnutím správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v\n\ndaňovom priznaní za zdaňovacie obdobie september 2007 v sume 147.060,-Sk z dôvodu, že vykonanou\nkontrolou bolo zistené porušenie § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. Správca dane nepriznal žalobcovi\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 300907/TS (int. Č. D-1/IX/07) zo dňa\n30.09.2007 v zdaňovacom období september 2007 v sume 147.060,-Sk, dodávateľa VARS Slovakia,\ns.r.o., za odpredaj (prevod) spolumajiteľského podielu na základe Zmluvy o prevode spolumajiteľského\npodielu č. 300907/TS zo dňa 30.09.2007, základ dane 774.000,-Sk (19% DPH 147.060,-Sk). Predmetom\nfakturovaného plnenia bol prevod práva na riešenie k vynálezu č. 5017-2007 pod názvom: Spôsob\núpravy mastencového produktu s vysokým stupňom čistoty. Podľa uvedenej zmluvy sa prevádzalo\nprávo na riešenie v rozsahu spolumajiteľského podielu - 0,01 % z prevodcu VARS Slovakia, s.r.o., na\nnadobúdateľa - žalobcu. Nárok na odpočítanie dane neuznal správca dane z týchto troch dôvodov:\n\n- v danom prípade nedošlo k prevodu práva na riešenie, vrátane práva na podanie prihlášky zo\nspolupôvodcov na prihlasovateľov v súlade s patentovým zákonom. Podľa § 12 ods. 3 zákona č.\n435/2001 Z.z., zmluva o prevode práva na riešenie musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Medzi\ndokladmi, ktoré boli predložené k výkonu daňovej kontroly nebola písomná zmluva o prevode práva na\nriešenie, ktorá by skutočnosť tohto prevodu osvedčovala zákonným spôsobom,\n\n- Zmluva č. 300907/TS o prevode spolumajiteľského podielu zo dňa 30.09.2007, ktorá bola podkladom\nk vystaveniu faktúry dňa 30.09.2007, uzatvorená medzi spoločnosťou VARS Slovakia, s.r.o., ako\nprevodcom a žalobcom ako nadobúdateľom, nebola za spoločnosť VARS Slovakia, s.r.o. podpísaná\noprávnenou osobou, nakoľko Ing. F. v čase podpisu zmluvy nebol splnomocneným zástupcom tejto\nspoločnosti, a\n\n- prevodom práva na riešenie na základe zmluvy č. 300907/TS zo dňa 30.09.2007 malo dôjsť iba k\nďalšej zmene rozsahu veľkosti vlastníckych podielov na riešení medzi zmluvnými spoločnosťami, ktoré\nuž pred prevodom boli vlastníkmi práva na riešenie k vynálezu podanému prihláškou č. PP 5017-2007,\npričom užívateľské práva predmetného vynálezu ostali nezmenené. V čase podpisu zmluvy o prevode\nspolumajiteľského prevodu bola spoločnosť VARS Slovakia, s.r.o., majiteľom práva na riešenie vo výške\n6,95% a spoločnosť TALCO SLOVAKIA, s.r.o., majiteľom práva na riešenie vo výške 19,50%. TALCO\nSLOVAKIA, s.r.o., neprijala službu na účely svojho podnikania, nakoľko aj pôvodný podiel práva na\nriešenie ju oprávňoval využívať vynález ako celok.\n\nŽalovaný zistený skutkový stav a právny záver správcu dane analyzoval, v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia sa s nimi v celom rozsahu stotožnil a rozhodnutie potvrdil.\n\nNajvyšší súd tiež zistil, že žalobca podal na Krajskom súde v Banskej Bystrici žalobu o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn. 23S/118/2009. V uvedenej veci\nsi žalobca uplatnil nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie august 2007, ktorý bol znížený o sumu\n14.644,49 € a bol mu priznaný nadmerný odpočet vo výške 31,54 € z dodávateľskej faktúry 300707/\nTAL zo dňa 30.08.2007 vystavenej dodávateľom - obchodnou spoločnosťou VARS, s.r.o., za prevod\nspolumajiteľského podielu na základe zmluvy o prevode spolumajiteľského podielu č. 300807/TAL zo\ndňa 30.08.2007, (medzi prevodcom spoločnosťou VARS, s.r.o., zastúpenou Ing. A. F. a nadobúdateľom\n- žalobcom, zastúpeným konateľom Z. L.), predmetom ktorej bol prevod práva na riešenie o rozsahu\nveľkosti podielu 0,03% z prevodcu na nadobúdateľa. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k.\n23S/118/2009-76 zo dňa 17.08.2011 žalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, v\nktorom namietal, že súd prvého stupňa posúdil predmet sporu po právnej, ako aj po skutkovej stránke\nnesprávne. O odvolaní žalobcu rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp.\nzn. 5Sžf/66/2011 rozsudkom zo dňa 15.12.2011.\n\nNajvyšší súd konštatuje, že ide o obdobnú vec, ktorá bola predmetom konania pred odvolacím súdom\n(v konaní vedenom pod sp. zn. 5Sžf/66/2011) a žalobca i žalovaný je vo veci sp. zn. 5Sžf/66/2011, ako\naj vo veci sp. zn. 3Sžf/38/2012 totožný.\n\nJe potrebné zdôrazniť, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať\nlegitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna\n\nistota, a s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach\nrovnako.\n\nUvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom ustanovenia\n§ 250ja ods. 7 O.s.p., podľa ktorého ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v\nobdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať\nuž len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\n\nNa základe citovaného ustanovenia senát najvyššieho súdu poukazuje na dôvody uvedené v rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/66/2011 zo dňa 15.12.2011, s ktorými sa v\nplnom rozsahu stotožňuje a zároveň v súlade s ustanovením § 250ja ods. 7 O.s.p. uvádza text jeho\nodôvodnenia nasledovne:\n\n„Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nI/221/12055-93491/2009/991909-r zo dňa 06. augusta 2009. Týmto rozhodnutím žalovaný potvrdil\nrozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 651/230/13562/09/Simk zo dňa 25. marca 2009,\nktorým správca dane rozhodol tak, že žalobkyni znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní\nza zdaňovacie obdobie august 2007 o sumu 14.644,49 € a priznal nadmerný odpočet v sume\n31,54 €, z dodávateľskej faktúry č. 300807/TAL zo dňa 30. augusta 2007 vystavenej dodávateľom\n- obchodnou spoločnosťou VARS, s.r.o., za prevod spolumajiteľského podielu na základe zmluvy\no prevode spolumajiteľského podielu č. 300807/TAL zo dňa 30. augusta 2007 medzi prevodcom\nspoločnosťou VARS, s.r.o., zastúpenou Ing. A. F. a nadobúdateľom spoločnosťou TALCO SLOVAKIA,\ns.r.o., zastúpenej konateľom Z. L., predmetom ktorej bol prevod práva na riešenie o rozsahu veľkosti\npodielu 0,03 % z prevodcu na nadobúdateľa v zmysle ustanovenia § 12 ods. 3 a 4 patentového zákona.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi\nodvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, po preskúmaní odvolaním\nnapadnutého rozsudku krajského súdu a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu\nvychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. nezistil žiaden\ndôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v\nodôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem,\nktoré sú pre rozhodnutie v danej veci relevantné, vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu, považujúc\nprávne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov\nznáme fakty spolu s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozsudku k námietkam žalobkyne uvedeným v odvolaní dopĺňa nasledovné:\n\nV priebehu odvolacieho konania bolo zistené, že na Najvyššom súde Slovenskej republiky sa viedlo\nkonanie v obdobnej veci pod sp. zn. 5Sžf/88/2009 žalobkyne obchodnej spoločnosti TANOARCH, s.r.o.,\nproti žalovanému Daňovému riaditeľstvu Slovenskej republiky, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky\npo preskúmaní napadnutého rozhodnutia, dôvodov odvolania, ako aj návrhu žalobkyne, dospel k\nzáveru, že ako súd poslednej inštancie je postavený pred otázku rozporu medzi smernicou Rady ES\na vnútroštátnym právnym predpisom (zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty /ďalej len\n„zákon o DPH“/ a zákonom č. 435/2001 Z.z. o patentoch, dodatkových ochranných osvedčeniach a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len „patentový zákon“/).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky mal pochybnosti, či sú v súlade s požiadavkami účinného prebratia\nŠiestej smernice Rady 77/388/EHS zo dňa 17. mája 1977, ustanovenia zákona o DPH a patentového\nzákona, podľa ktorých sú príjmy z vynálezu zúžené len na prímy z jeho využívania.\n\nS prihliadnutím na zásadu proporcionality, ktorá predpokladá vyvážený výklad právneho predpisu\nmedzi záujmom štátu reprezentovaného správcom dane a záujmom daňového subjektu a vzhľadom k\nargumentom predloženým účastníkmi počas konania a tiež s ohľadom na zavedenú judikatúru Súdneho\ndvora Európskej únie ohľadne použiteľnosti práva Európskej únie v právnych poriadkoch členských\nštátov (rozsudok Súdneho dvora ES z 21. februára 2006, C-255/02 Halifax plc. a iní), keď plnenia\n\npredstavujúce základ práva žalobkyne na odpočet DPH boli vykonané s cieľom získať daňovú výhodu.\nPreto sa vo veci pod sp. zn. 5Sžf/88/2009 Najvyšší súd Slovenskej republiky obrátil na Súdny dvor\nEurópskej únie s otázkami, či je v súlade s článkom 2 bod 1 Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.\nmája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný\nsystém dane z pridanej hodnoty, ustanovenie, podľa ktorého platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú\nje povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, ak je\ndaň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť\nplatiteľovi dodané, ak nadobudnutú službu žalobkyňa ako spoluprihlasovateľka vynálezu, na ktorý nebol\nešte udelený patent, už mala ex lege právo samostatne využívať vynález, ktorý je predmetom patentu\nako celok; či obstojí v zmysle Šiestej smernice výklad, že už existujúce zákonné právo platiteľa na\nautonómne využívanie patentu spôsobuje právnu nemožnosť použiť službu na dodávky tovarov a služieb\nako platiteľa, a že tým došlo k právnej konzumpcii nadobudnutej služby, a či má na zneužitie práva\nplatiteľa na odpočet DPH zaplatenej na vstupe podľa rozsudku Súdneho dvora ES z 21. februára 2006,\nC-255/02 Halifax plc. a iní, vplyv aj na skutočnosť, že v prípade ako ide vo veci samej, ešte vynález nie\nje zapísaný ako patent, a iba sa prevádzajú podiely?\n\nSúdny dvor Európskej únie rozsudkom Súdneho dvora (Siedma komora) zo dňa 27. októbra 2011\nv predmetnej veci C-504/10 rozhodol, že zdaniteľná osoba sa v zásade môže domáhať práva na\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej alebo splatnej na vstupe za poskytnutie služby za\nprotihodnotu, ak uplatniteľné vnútroštátne právo umožňuje prevod spolumajiteľského podielu na právach\nk vynálezu, a že prináleží vnútroštátnemu súdu, aby vzhľadom na všetky skutkové okolnosti týkajúce\nsa poskytnutia služby, o ktorú ide vo veci samej určil, či došlo k zneužitiu práva, pokiaľ ide o právo na\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe, alebo nie.\n\nSúdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku tiež uviedol, že na účely odpovede na otázky položené\nNajvyšším súdom Slovenskej republiky považoval za potrebné pripomenúť, že systém odpočítania dane\nstanovený smernicou má za cieľ, celkovo zmierniť záťaž, ktorú pre podnikateľa predstavuje DPH splatná\nalebo zaplatená pri výkone všetkých jeho hospodárskych činností. Spoločný systém DPH má teda\nzabezpečovať úplnú daňovú neutralitu všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo\nich výsledky, pod podmienkou, že tieto činnosti samy osebe v zásade podliehajú DPH (pozri rozsudky\nz 22. februára 2011, Abbey National, C-408/98, Zb. s. I-1361, bod 24; z 08. februára 2007, Investrand,\nC-435/05, Zb. s. I-1315, bod 22, a z 29. októbra 2009, NCC Construction Danmark, C-174/08, Zb. s.\nI-10567, bod 27).\n\nPrávo na odpočítanie DPH ako neoddeliteľná súčasť mechanizmu DPH preto podľa Súdneho dvora\nEurópskej únie predstavuje základnú zásadu, ktorá je vlastná spoločnému systému DPH, a ktorú v\nzásade nemožno obmedziť (pozri rozsudky z 08. januára 2002, Metropol a Stadler, C-409/99, Zb. s.\nI-81, bod 42; z 26. mája 2005, Kretztechnik, C-465/03, Zb. s. I-4357, bod 33, ako aj z 15. apríla 2010, X\nHolding a Oracle Nederland, C-538/08  a C-33/09, Zb. s. I-3129, bod 37).\n\nSúdny dvor Európskej únie vyslovil názor, ktorý je plne aplikovateľný aj na danú vec, a to, že zdaniteľná\nosoba sa môže v dôsledku toho dovolávať odpočítania celej DPH, ktorá zaťažila tovary a služby\nnadobudnuté na účely výkonu jej zdaniteľných činností. Pokiaľ ide o spor v danej veci Súdny dvor\nEurópskej únie uviedol, že prevod spolumajiteľského podielu na vynáleze v zásade môže predstavovať\nhospodársku činnosť podliehajúcu DPH napriek tomu, že tento vynález nebol zapísaný ako patent.\nZ toho vyplýva, že pri takejto transakcii môže vzniknúť právo na odpočítanie DPH zaplatenej alebo\nsplatnej na vstupe. Pokiaľ ide o úmysly sledované dotknutými prevádzkovateľmi, je potrebné dodať,\nže otázka, či prevod, o ktorý ide vo veci samej, bol vykonaný iba s cieľom získať daňovú výhodu, nie\nje vôbec relevantná na určenie, či predstavuje dodávku tovarov alebo poskytnutie služieb v zmysle\nrelevantných ustanovení smernice (rozsudok University of Huddersfield). V dôsledku toho je potrebné\nna prvú a druhú položenú otázku odpovedať tak, že zdaniteľná osoba sa v zásade môže domáhať\npráva na odpočítanie DPH zaplatenej alebo splatnej na vstupe za poskytnutie služby za protihodnotu,\nak uplatniteľné vnútroštátne právo umožňuje prevod spolumajiteľského podielu na právach k vynálezu.\n\nPokiaľ ide o aplikovateľnosť rozsudku Súdneho dvora ES z 21. februára 2006,  C-255/02 Halifax\nplc., Súdny dvor Európskej únie pripomenul, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným\nzneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný smernicou (pozri rozsudky Halifax a i., ako aj Gemeente\nLeusden a Holin Groep, z 29. apríla 2004 C-487/01 a C-7/02, Zb.). Zásada zákazu zneužívania práva\nteda znamená zákaz vyslovene umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality a vytvorených\niba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu (pozri rozsudok Ampliscientifica a Amplifin, z 22. mája 2008,\nC-162/07 Zb.). Súdny dvor v tejto súvislosti citovaného rozsudku Halifax a i. konštatoval, že v oblasti\nDPH si preukázanie zneužívajúceho konania vyžaduje na jednej strane, aby predmetné plnenia\nnapriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach smernice a vo\nvnútroštátnej právnej úprave, ktorá ju preberá, viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie\nby bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami a na druhej strane, aby zo všetkých\nobjektívnych faktorov vyplývalo, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Pokiaľ\nide o vec samu, Súdny dvor uviedol, že prináleží vnútroštátnemu súdu, aby posúdil všetky relevantné\nokolnosti sporu s cieľom určiť, či vzhľadom na judikatúru pripomenutú v rozsudku Súdneho dvora,\nmožno na účely DPH transakciu, o akú ide vo veci samej, považovať za zneužívajúce konanie. Uvedené\nokolnosti zahŕňajú najmä skutočnosť, že predmetný vynález ešte nebol zapísaný ako patent, právo\nspojené s uvedeným vynálezom má viacero osôb, z ktorých väčšina má sídlo na tej istej adrese a sú\nzastúpené tou istou fyzickou osobou, DPH splatná na vstupe nebola zaplatená a spoločnosť, ktorá\npreviedla spolumajiteľský podiel, bola zrušená bez likvidácie.\n\nVychádzajúc z vyššie citovaných záverov a argumentácie Súdneho dvora Európskej únie uvedených v\njeho rozsudku z 27. októbra 2011  sp. zn. C-504/10,  ktoré si najvyšší súd vzhľadom na rovnaké skutkové\nokolnosti prípadu a rovnaké právne posúdenie osvojil aj v danej veci, keď dospel k rovnakému záveru ako\nv konaní vedenom na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5Sžf/88/2009, že možnosťou\nzapočítať DPH splatnej za prevod spolumajiteľského podielu, pokiaľ ide o právo na riešenie, ešte\npredtým, než bol vynález zapísaný do registra, sa mení právne postavenie žalobkyne, nielen pokiaľ ide\no právo využívať vynález, ale aj vzhľadom na všetky ostatné relevantné faktory. Nadobúdateľ musí mať\nv zásade právo na odpočet DPH, pokiaľ objektívnymi dôkazmi predloží úmysel vykonávať hospodársku\nčinnosť. Aj v prípade, ak vlastník podielu práva na riešenie má už zo zákona právo využívať vynález,\nnadobudnutím ďalšieho spolumajiteľského podielu sa mení jeho právne postavenie a nadobudnutie\nďalšieho spolumajiteľského podielu predstavuje prípravnú činnosť, ktorá podlieha DPH. Vzhľadom na\nuvedené, už existujúce zákonné právo platiteľa na autonómne využívanie patentu nespôsobuje právnu\nkonzumpciu nadobudnutej služby. Avšak vychádzajúc z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej\núnie vyplýva, že vzniknuté právo na odpočet zostáva nadobúdateľovi (žalobkyni) iba v prípade, že\nneexistujú podvodné alebo zneužívajúce okolnosti smerujúce k získaniu daňovej výhody.\n\nVzhľadom na uvedené bolo teda povinnosťou krajského súdu po zrušení rozsudku č. k. 23S/59/2009-102\nzo dňa 17.02.2010 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Sžf/20/2010-125 zo dňa\n17.01.2012, osobitne sa vysporiadať s otázkou, či vzhľadom na všetky skutkové okolnosti týkajúce sa\nposkytnutia služby, o ktorú ide vo veci samej, došlo k zneužitiu práva, pokiaľ ide o právo na odpočítanie\nDPH zaplatenej na vstupe, alebo nie.\n\nPodľa názoru najvyššieho súdu sa krajský súd v danej veci v novom rozhodnutí zo dňa 29.02.2012\notázkou zneužitia práva náležite zaoberal a vychádzajúc z dostatočných skutkových podkladov dospel\naj k správnemu záveru, že okolnosti daného prípadu prevodu spolumajiteľského podielu  na základe\nzmluvy o prevode spolumajiteľského podielu č. 300807/TAL zo dňa 30. augusta 2007 medzi prevodcom\nspoločnosťou VARS, s.r.o., zastúpenou Ing. A. F. a nadobúdateľom spoločnosťou TALCO SLOVAKIA,\ns.r.o., zastúpenej konateľom Z. L., predmetom ktorej bol prevod práva na riešenie o rozsahu veľkosti\npodielu 0,03 % z prevodcu na nadobúdateľa v zmysle ustanovenia § 12 ods. 3 a 4 patentového zákona,\nnepochybne svedčia skutočnosti, že hlavným cieľom daného prevodu spolumajiteľského podielu bolo\nzískanie daňovej výhody. S týmto názorom krajského súdu sa najvyšší súd stotožnil v celom rozsahu,\nkeď tomuto nasvedčuje nepochybné personálne prepojenie medzi spoluprihlasovateľmi patentovej\nprihlášky PP 5017-2007, nešpecifikovaná hodnota práva na riešenie, nezaplatenie dane na vstupe\ndodávateľom obchodnou spoločnosťou VARS, s.r.o., jej následné zrušenie bez likvidácie, nepreukázanie\npredmetu činnosti majúcej za cieľ využitie predmetného patentu a napokon v neposlednom rade aj\n\nzastavenie konania o prihláške predmetného patentu na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej\nrepubliky.\n\nVychádzajúc z vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru,\nže námietky žalobcu, vznesené v odvolaní nemožno považovať za opodstatnené.\n\nPodľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby\nžalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, nerozhodol svojvoľne ani protizákonne\na keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu ani zrušenie napadnutého rozsudku považujúc aj jeho\nodôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto rozhodnutí ani žiaden rozpor s daňovými\npredpismi ani judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici\npodľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal, pretože žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo\nzákona neprislúcha.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej  republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "23S/59/2009", "guid": "0c57ed6c-de11-4652-a96e-f0b1f9f1fe93:137ece7d-da08-4953-826d-2e6ea8303cc9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ee159b18-b0f8-443a-ad3a-49b2d7f92cbd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee159b18-b0f8-443a-ad3a-49b2d7f92cbd"}], "citovane_v": []}