{"guid": "08bdb2e4-a989-4eda-b9b6-2f88e4b47938:583f66ba-54c3-4141-aa9a-acdc368dc340", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:5307203846.1", "spisova_znacka": "3MCdo/20/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/20/2011 z 22. 11. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. novembra 2012, sp. zn. 3MCdo/20/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:5307203846.1", "identifikacne_cislo": "5307203846", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Daniela Sučanská", "sudca_id": 567, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-daniela-sucanska-567", "datum_vydania": "2012-11-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-3", "nazov": "§ 243b ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243b.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-4", "nazov": "§ 4 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151n", "nazov": "§ 151n OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151n", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151n"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243b", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-4", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151n"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/583f66ba-54c3-4141-aa9a-acdc368dc340", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:5307203846.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:5307203846.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:5307203846.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3MCdo/20/2011\n5307203846\n22. 11. 2012\nJUDr. Daniela Sučanská\nECLI:SK:NSSR:2012:5307203846.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu C. D., bývajúceho v J., zastúpeného JUDr.\nJozefom Varmusom, advokátom so sídlom v Čadci, Palárikova č. 83, proti žalovanému D. E., bývajúcemu\nv J., zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka JUDr. Blendovský s.r.o., so sídlom v Čadci,\nPotočná č. 2835/1 A, o určenie práva prechodu, vedenej na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 4 C\n65/2007, v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku\nKrajského súdu v Žiline z 10. marca 2011 sp. zn. 10 Co 352/2010 v spojení s rozsudkom Okresného\nsúdu Čadca z 29. júna 2010 č.k. 4 C 65/2007-212, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Žiline z 10. marca 2011 sp. zn. 10 Co 352/2010 a rozsudok Okresného\nsúdu Čadca z 29. júna 2010 č.k. 4 C 65/2007-212 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Čadca\nna ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nŽalobca sa v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť trpieť právo prechodu pešo,\npovozom, osobným a nákladným motorovým vozidlom žalobcu po nehnuteľnosti v katastrálnom území\nJ. vedenej ako parcela č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere XXX m2 a zapísanej na liste vlastníctva\nč. XXXX (ďalej len „parcela č. XXXX/X“).\nOkresný súd Čadca rozsudkom z 29. júna 2010 č.k. 4 C 65/2007-212 žalobu zamietol a žalobcu zaviazal\nk povinnosti zaplatiť žalovanému 885,51 € trov konania. V odôvodnení uviedol, že v zmysle § 226 O.s.p.\nvychádzal zo záverov uznesenia Krajského súdu v Žiline z 26. marca 2009 sp. zn. 10 Co 276/2008,\nktorým bol jeho predchádzajúci rozsudok z 22. mája 2008 č.k. 4 C 65/2007-119, vyhovujúci žalobe\nvoči žalovanému 1/ (D. E.), zrušený a vec vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, ako i v\nnadväznosti na toto uznesenie z výzvy adresovanej zástupcovi žalobcovi. Na otázky, ktoré považoval\nza sporné odvolací súd, zástupca žalobcu neodpovedal, nekonkretizoval ich, nepredložil k záverom\nodvolacieho súdu tvrdenia a dôkazy. Preto dospel k záveru, že „v nadväznosti na závery odvolacieho\nsúdu neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojho tvrdenia, že vydržal vecné bremeno, resp. že\nprávni predchodcovia navrhovateľa boli spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Nepreukázal, že vecné\nbremeno by bolo zapísané v pozemkovej knihe, resp. katastri nehnuteľností.“ Návrhu žalobcu, aby daná\nvec bola kvalifikovaná podľa noriem verejného práva a cestného zákona, nevyhovel a v tomto smere\npoukázal na § 226 O.s.p. s tým, že je viazaný právnymi závermi odvolacieho súdu, pričom nedošlo k\nzmene skutkového stavu. Uviedol, že žalobca pri totožnom skutkovom stave aplikoval odlišnú právnu\nkvalifikáciu na rozdiel od podanej žaloby a na rozdiel od záverov odvolacieho súdu. O trovách konania\nrozhodol podľa zásady úspechu v konaní.\nNa odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudkom z 10. marca 2011 sp. zn. 10 Co 352/2010 rozsudok\nsúdu prvého stupňa potvrdil a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému 74,61 € trov odvolacieho konania.\nAko vyplýva z odôvodnenia rozsudok súdu prvého stupňa považoval za vecne správny aj keď čiastočne\nz iných právnych dôvodov. Pokiaľ súd prvého stupňa zamietnutie žaloby odôvodnil tým, že sa cítil\n\nbyť viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v jeho zrušujúcom uznesení, v ktorom\nposudzoval nárok žalobcu podľa predpisov súkromného práva a nie podľa verejného práva, s touto\nargumentáciou sa odvolací súd nestotožnil a uviedol, že zo zrušujúceho uznesenia nevyplýva, že na\nprejednávanú vec nemožno aplikovať predpisy verejného práva. Ďalej odvolací súd uviedol, že zo\nspisu je preukázané, že parcela č. XXXX/X je sčasti tvorená neknihovanou parcelou (neevidovanou\nv pozemkovej knihe) o výmere XXX m2 a sčasti knihovanou parcelou č. XXXX o výmere XX\nm2, zapísanou v pozemnoknižnom protokole č. XXX a vedenou na spoluvlastníkov C., H. a Z. E.\n(právnych predchodcov žalovaného). Zo spisu nevyplýva, že žalobca, resp. jeho právni predchodcovia\nboli spoluvlastníkmi časti parcely č. XXXX/X, teda, že by sa ako spoluvlastníci dohodli na užívaní parcely\nako cesty. Naopak v konaní bolo preukázané, že k časti parcely č. XXXX/X, ktorá je totožná s bývalou\nparcelou č. XXXX o výmere XX m2, mal žalovaný, resp. jeho právni predchodcovia, vlastnícke právo,\nako i že táto časť parcely bola využívaná ako cesta právnym predchodcom žalovaného a ostatnými, t.j.\nžalobcom, resp. jeho právnymi predchodcami len vtedy, ak otec žalovaného s tým súhlasil. Predmetom\nsporu bolo určenie, že žalovaný je povinný strpieť právo žalobcu prechádzať pešo, povozom po parcele\nč. XXXX/X, lebo od minulosti tvorila prístupovú cestu žalobcu a jeho predkov, pričom časť parcely tvorila\nneknihovaná parcela o výmere XXX m2. Na základe uvedeného odvolací súd, aplikujúc § 14 ods. 1,\n2 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v platnom\nznení, dospel k záveru, že neknihovaná časť parcely č. XXXX/X o výmere XXX m2 je verejným majetkom\na že dňom účinnosti uvedeného zákona prešla do vlastníctva iného subjektu (Obec J.), než je žalobca,\nkeďže išlo o neknihovaný pozemok v zastavanom území obce. Z toho dôvodu mal za to, že aktívnu\nlegitimáciu k vedeniu sporu má iný subjekt než je žalobca a z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie\nžalobcu bola žaloba súdom prvého stupňa správne zamietnutá. Rozhodnutie o trovách odvolacieho\nkonania odôvodnil poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.\nNa základe podnetu žalobcu Generálny prokurátor Slovenskej republiky napadol mimoriadnym\ndovolaním rozsudok Krajského súdu v Žiline z 10. marca 2011 sp. zn. 10 Co 352/2010 a rozsudok\nOkresného súdu Čadca z 29. júna 2010 č.k. 4 C 65/2007-212. V opravnom prostriedku uviedol, že\nnapadnutými rozhodnutiami bol porušený zákon. Na odôvodnenie podaného opravného prostriedku\nuviedol, že súd prvého stupňa postupoval nesprávne, keď nevyhovel procesnému návrhu žalobcu, aby\nsa necítil byť viazaný právnymi názormi odvolacieho súdu vyslovenými v jeho zrušujúcom uznesení\na vec právne kvalifikoval nie podľa noriem súkromného práva ale podľa noriem práva verejného a\ncestného zákona, a rozhodol v zmysle § 226 O.s.p., podľa ktorého je súd viazaný právnymi závermi\nodvolacieho súdu, ak ku zmene skutkového stavu nedošlo. Viazanosť súdu prvého stupňa právnym\nnázorom odvolacieho súdu platí len pre skutkový stav, z akého vychádzalo rozhodnutie prvostupňového\nsúdu, ktoré bolo potom napadnuté odvolaním. Ak sa v ďalšom priebehu konania na tomto skutkovom\nstave čokoľvek zmení, potom viazanosť súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu končí.\nPretože po zrušení pôvodného rozhodnutia súdu prvého stupňa sa vracia celá vec do stavu, aký tu bol\npred vydaním rozhodnutia, pokračuje prvostupňové konanie ďalej, ako by tu žiadne rozhodnutie doposiaľ\nvydané nebolo. Nie je vylúčené ani to, aby účastníci pri pokračovaní konania predniesli nové skutočnosti\na navrhli nové dôkazy. Z odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva, že na\nprejednávanú vec nemožno použiť predpisy verejného práva, preto pri opätovnom rozhodovaní súdu\nprvého stupňa nič nebránilo zaoberať sa vecou aj z tohto pohľadu. Generálny prokurátor nepovažoval za\nsprávny ani názor odvolacieho súdu vyslovený v rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozsudok\nsúdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby, z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu. Poukázal\nna § 4 Občianskeho zákonníka a povinnosť každého správať sa tak, aby práva iného neporušoval,\nnesťažoval ich výkon alebo iného nerušil pri ich výkone. Žalobca tvrdí porušenie svojich práv zo strany\nžalovaného, ktorý mu znemožnil prechod po pozemku parcely č. XXXX/X a za žalovaného označil D.\nE., ktorého vlastnícky vzťah k uvedenému pozemku deklaruje list vlastníctva č. XXXX. Aktívne vecne\nlegitimovaná k podaniu žaloby môže byť s ohľadom na právny názor vyslovený odvolacím súdom aj Obec\nJ.. Táto skutočnosť však nemôže byť dôvodom na odopretie ochrany žalobcu; v danom prípade totiž\nnejde o určenie vlastníckeho práva k pozemku, ale o zabránenie rušenia konkrétneho práva konkrétnej\nosoby. Vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu je potom žalobca v pozícii, že sám sa\nnemôže domáhať, aby ho žalovaný nerušil v práve prechodu, ale mal by čakať, či obdobnú žalobu\npodá iný subjekt, pričom táto skutočnosť nemusí nastať; naviac v danom prípade pasivita Obce J. bola\npreukázaná obsahom spisu. Z týchto dôvodov žiadal zrušiť rozsudok Krajského súdu v Žiline z 10. marca\n2011 sp. zn. 10 Co 352/2010 a tiež ním potvrdený rozsudok Okresného súdu Čadca z 29. júna 2010\nč.k. 4 C 65/2007-212 a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243e ods. 1 O.s.p., § 243f\nods. 1písm. c/ O.s.p.).\n\nŽalobca vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu súhlasil s týmto opravným prostriedkom, jeho dôvodmi\nako i návrhom generálneho prokurátora zrušiť rozsudky oboch súdov nižších stupňov a vec vrátiť\nprvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Trval na to, že neknihovaný pozemok vo výmere XXX m2\nje verejným majetkom, ktorý má právo užívať každý v súlade s účelovým určením tohto pozemku a\nže zvyšná časť pozemku o výmere XX m2 bola ponechaná vlastníkmi tohto pozemku na zriadenie\nprístupovej komunikácie k pozemkov obyvateľov miestnej časti obce, ktorí ho využívali na prechod k\nsvojim poľnohospodárskym pozemkom.\nŽalovaný vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhol tento opravný prostriedok zamietnuť a priznať\nmu náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní vo výške 154,64 €. Poukázal na to, že žalobca sa\ndomáhal práva prechodu z dôvodu výkonu práva vydržaním. Ide o čisto súkromnoprávny inštitút, ktorý\nsa riadi predpismi súkromného práva a nie je možné naň vzťahovať predpisy verejného práva. Pokiaľ ide\no tvrdenie žalobcu, že ide o účelovú komunikáciu, uviedol, že v tomto smere žalobca neuniesol bremeno\ntvrdenia ani dôkazné bremeno. Obec J. sporný pozemok nikdy neevidovala ako účelovú komunikáciu,\nnikdy neprebehlo správne konanie o určenie, že ide o účelovú komunikáciu, pričom bolo v konaní zistené,\nže ide o zelený trávnatý nijako neupravovaný porast. Ďalej poukázal na to, že žalobca má zabezpečený\nprístup po „oficiálnej ceste“, a to po parcele č. XXXX, a preto nie je daný ani naliehavý právny záujem\nna určení práva prechodu cez pozemok, ktorý naviac žalobca nikdy nevyužíval a nemal k nemu žiadny\nvzťah.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas (§ 243g O.s.p.) generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky (§ 243e ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s rozsudkom\nodvolacieho súdu v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,\nže mimoriadne dovolanie bolo podané dôvodne.\nVzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.)\nskúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou\nz procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na\nposúdenie dovolacieho dôvodu uvedeného výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z\nvád vymenovaných v § 237 O.s.p. Žiadna z týchto vád nebola v mimoriadnom dovolaní namietaná a v\nkonaní o tomto opravnom prostriedku nevyšla najavo.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky obdobne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta\nO.s.p.) skúmal, či v konaní nedošlo k tzv. inej vade konania (§ 243f ods. l písm. b/ O.s.p.); vada tejto\npovahy nebola v mimoriadnom dovolaní tvrdená a v konaní o tomto opravnom prostriedku nevyšla\nnajavo.\nMimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej\nzo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový\nstav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O\nnesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce\naplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery.\nPokiaľ ide o posúdenie otázky viazanosti súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý\nvyslovil v uznesení z 26. marca 2009 sp. zn. 10 Co 276/2008, ktorým bol predchádzajúci rozsudok\nprvostupňového súdu z 22. mája 2008 č.k. 4 C 65/2007-119 zrušený a vec vrátená prvostupňovému\nsúdu na ďalšie konanie, dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, ktorý je aj v\nzhode s názorom odvolacieho súdu v dovolaním napadnutom rozsudku. K tejto otázke považuje za\npotrebné len doplniť, že súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle §\n226 O.s.p. pri posudzovaní otázok tak hmotného práva ako i procesnoprávnych predpisov a platí len pre\nten skutkový stav, z ktorého vychádzalo rozhodnutie súdu prvého stupňa. Z uznesenia Krajského súdu\nv Žiline z 26. marca 2009 sp. zn. 10 Co 276/2008, ktorým bol predchádzajúci rozsudok Okresného súdu\n\nČadca z 22. mája 2008 č.k. 4 C 65/2007-119 zrušený a vec vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie\nkonanie, však nevyplýva, že na prejednávanú vec nemožno použiť predpisy verejného práva, ako to\nnesprávne konštatoval v odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa.\nV posudzovanej veci odvolací súd založil svoje rozhodnutie na nedostatku aktívnej vecnej legitimácie\nžalobcu. Vychádzal pritom z názoru, že neknihovaná časť parcely č. XXXX/X o výmere XXX m2 je\nverejným majetkom a prešla do vlastníctva iného subjektu, než je žalobca (do vlastníctva Obce J.), a\nteda že aktívnu legitimáciu k vedeniu sporu má iný subjekt ako žalobca.\nDovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že v danej veci tento odvolacím súdom\nprijatý právny názor nie je správny.\nVo všeobecnosti vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého\nfyzická či právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ\nide o dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme\nhovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na\nstrane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne\noprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto\noprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.\nVecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo\ntrpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď\ns vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe (§ 151n a nasl. Občianskeho zákonníka).\nProti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný.\nAk nie v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd (§ 4 Občianskeho zákonníka).\nZ obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa v konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť trpieť\nprávo prechodu pešo, povozom, osobným a nákladným motorovým vozidlom žalobcu po parcele č.\nXXXX/X, vlastníctvo ktorej deklaruje list vlastníctva č. XXXX v prospech žalovaného. Žalobca sa\nteda podanou žalobou domáhal ochrany práv zodpovedajúcich vecnému bremenu; táto ochrana práva\nvyplýva zo všeobecného ustanovenia § 4 Občianskeho zákonníka, ktoré zabezpečuje možnosti súdnej\nochrany všade tam, kde je v občianskoprávnych vzťahoch ohrozené alebo porušené právo. Predmetom\ntejto ochrany sú nepochybne aj práva zodpovedajúce vecným bremenám. Preto je nesprávny právny\nnázor odvolacieho súdu, že žalobca nie je v tomto konaní aktívne legitimovaný na podanie žaloby, ktorou\nsa domáha ochrany svojich práv (zriadenia vecného bremena).\nZ uvedeného vyplýva, že rozhodnutia súdov nižších stupňov spočívajú na nesprávnom právnom\nposúdení veci. V mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky bol preto\nopodstatnene uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.\nZ týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil podľa §\n243i ods. 2 O.s.p. a § 243b ods. 1 O.s.p. Keďže dôvody, pre ktoré bolo zrušené rozhodnutie odvolacieho\nsúdu, sú dané aj vo vzťahu k rozsudku súdu prvého stupňa, zrušil rovnako aj jeho rozhodnutie a vec\nvrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. a § 243b ods. 3 O.s.p.).\nV novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243i ods. 2\nO.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10Co/352/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}