Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžz/2/2011 z 27. 3. 2012 Citácia: uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2012, sp. zn. 6Sžz/2/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:5111204391.1 Najvyšší súd | 6Sžz/2/2011 | ECLI:SK:NSSR:2012:5111204391.1 | 2012-03-27 | Uznesenie Oblasť práva: Správne právo – Nezákonný zásah orgánu verejnej správy Citované ustanovenia: OSP, § 250v ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6a167f15-2fb5-40ee-b25c-45f90552df5e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:5111204391.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžz/2/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111204391
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:5111204391.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: P.R., t. č. Y., proti odporcovi: Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o ochrane pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 15.2.2011 a postúpeného Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky dňa 14.3.2011, v znení doplneného podania doručeného súdu dňa 2.6.2011,
sa domáhal podľa § 250v ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len
„O.s.p.“) uloženia zákazu odporcovi v konaní o sťažnosti proti vybaveniu sťažnosti vedenom pod sp. zn.
25109/2010/62-63447 pokračovať v porušovaní základného práva navrhovateľa na inú právnu ochranu
podľa ust. § 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na ochranu osobnosti, resp. práva na ochranu prejavov
osobnej povahy podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka a súčasne mu žiadal prikázať obnoviť stav pred
zásahom. Na výzvu súdu navrhovateľ ako zásah označil tri skutočnosti. Prvý nezákonný zásah spočíval
vo vydávaní pokynov a príkazov navrhovateľovi, aby sa proti svojej slobodnej vôli podpisoval pod
jednostranné právne úkony s ktorými nesúhlasil, išlo o konanie zo strany ZVJS s prvkami šikanovania,
hrubého nátlaku alebo vydierania, ktorý sa uskutočnil 5.6.2009 o 15,01 po prvýkrát a ďalšie nezákonné
zásahy rovnakého charakteru boli realizované aj v nasledujúcich dňoch po 5.6.2009 pri preberaní
korešpondencie v ÚVTOS Dubnica nad Váhom. V tomto smere v podrobnostiach odkázal na skutkový
stav opísaný v rozsudku KS Trenčín č. 13S 68/09-48 z 29.6.2010, proti ktorému podal odvolanie,
rozhodnutie o ktorom mu ešte nebolo doručené. Druhý nezákonný zásah spočíval v nesprávnom
procesnom postupe GR ZVJS v konaní o sťažnosti vedenom pod príslušnou spisovou značkou, ktorého
predmetom sťažnosti bol prvý nezákonný zásah, o ktorom sa dozvedel dňom doručenia oznámenia.
Tretí nezákonný zásah spočíval taktiež v zásadných procesných a hmotnoprávnych vadách v postupe
v konaní o sťažnosti proti vybaveniu sťažnosti vedenom pod sp.zn. 25109/2010/62-63447, v ktorom
bol predmetom prvý a druhý nezákonný zásah, čím odporca nadobudol „vecnú i procesnú legitimáciu
ako subjekt primárne, sekundárne a terciálne právne zodpovedný za všetky procesné a hmotnoprávne
vady v predošlých konaniach“. O treťom zásahu sa dozvedel dňom doručenia upovedomenia o spôsobe
vybavenia sťažnosti proti vybaveniu (predošlej) sťažnosti. Navrhovateľ zároveň zdôraznil, že listové
obálky s poštovými pečiatkami v originálnom vyhotovení boli súčasťou žaloby a sú dôkazom zachovania
subjektívnej lehoty, pričom tieto prílohy by mali obsahovať aj poznámky o presnom dni doručenia
jednotlivých listín.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu, doručenom konajúcemu súdu dňa 12.8.2011 žiadal konanie
s poukazom na ust. § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť. Náhradu trov konania si neuplatnil. Poukázal na



skutočnosť, že obsah návrhu nekorešponduje s petitom, nakoľko sa dotýka výlučne konania odporcu v
konaní o sťažnosti proti vybaveniu sťažnosti (sp.zn. 25109/2010/62) a z tohto dôvodu obmedzil svoje
vyjadrenie týkajúce sa namietaného zásahu zo strany odporcu vo veci vedenej pod č. 25109/2010/62.
Odporca v tomto smere uviedol, že podľa jeho názoru v danom prípade neboli splnené formálne
podmienky pre uplatnenie nároku na ochranu, keďže návrh nebol podaný v subjektívnej 30 dňovej
lehote odo dňa, keď sa navrhovateľ o zásahu dozvedel. Citoval ust. § 250v ods. 3 O.s.p., podľa ktorého
návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela. Podľa
tvrdení navrhovateľa zásah spočíval v nesprávnom vybavení jeho podania zo dňa 7.11.2010, ktoré
bolo dňa 2.12.2010 postúpené GR ZVJS na vybavenie a zároveň bola táto skutočnosť navrhovateľovi
oznámená zaslaním predmetného postúpenia na vedomie. Odporca mal za to, že navrhovateľ sa o
„zásahu“ dozvedel začiatkom mesiaca december a lehota na podanie takéhoto návrhu mu uplynula v
priebehu mesiaca január 2011. Z návrhu je však zrejmé, že navrhovateľ tento doručil súdu až 15.2.2011,
teda po uplynutí 30 dňovej subjektívnej lehoty.

Navrhovateľ následne vo svojom podaní z 5.9.2011 výslovne uviedol, že navrhuje petit návrhu: „podľa
§ 250v ods. 4 O.s.p. sa odporcovi v konaní o sťažnosti proti vybaveniu predchádzajúcej sťažnosti
pod č. 25109/2010/62-63447 bezodkladne zakazuje pokračovať v porušovaní navrhovateľovho práva
na inú právnu ochranu podľa § 46 ods. 1 Ústavy v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy, súčasne sa prikazuje obnoviť stav pred protiprávnym
zásahom, ak je to možné“.

Podľa ust. § 250v ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na
svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie
je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo
vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú
alebo hrozí jeho opakovanie.

Podľa ust. § 244 ods. 5 veta prvá O.s.p. súdy v správnom súdnictve konajú o ochrane pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy a o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích správnych orgánov.

Podľa ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti,
sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

V predmetnej veci sa navrhovateľ svojím návrhom domáhal postupu súdu podľa ustanovení piatej hlavy
V. časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej konanie o ochrane pred nezákonným zásahom
orgánu verejnej správy. Nezákonný zásah podľa názoru navrhovateľa spočíval v tom, že navrhovateľ
nesúhlasil s postupom odporcu, ktorý písomným oznámením sp. zn. 25109/2010/62-63447 z 2.12.2010
postúpil jeho sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti GR ZVJS, pričom svoj návrh odôvodnil nesprávnym
právnym posúdením predmetu (merita) sťažnosti.

Z podkladov administratívneho spisu odporcu boli zistené nasledujúce skutočnosti.

Ústav na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce podaním z 9.11.2010 odstúpil Ministerstvu
spravodlivosti SR 12.11.2010 podanie navrhovateľa z 8.11.2010, ktoré bolo v uvedený deň doručené
riaditeľovi uvedeného ústavu.

Obsahom podania navrhovateľa bola „sťažnosť navrhovateľa podľa § 22 a nasl. zák. č. 9/2010 Z. z.
proti postupu a nezákonnému vybaveniu predošlej sťažnosti GR ZVJS č. GR ZVJS-SŤ-147/12-09 V, v
ktorom namietal nezákonný zásah do svojho práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR a práva na ochranu osobnosti podľa § 11 OZ, spôsobený vydávaním opakovaných nezákonných
pokynov a príkazov príslušníkmi ZVOS v ÚVTOS Dubnica nad Váhom proti jeho vôli ako odsúdeného
podpisovať sa pod rôzne listiny na pokyn alebo príkaz príslušníkov ZVJS na základe čoho bol následne
disciplinárne stíhaný a potrestaný, hoci takéto pokyny a príkazy sú v príkrom rozpore s § 6 ods. 2 zák.



č. 475/2005 Z. z. a § 37 ods. 1, § 38 ods. 1 a § 39 OZ. Navrhovateľ mal zato, že všetky právne úkony v
doručovanej knihe a ďalšej evidencii potvrdzujúce údajné prijatie korešpondencie v ÚVTS Dubnica nad
Váhom sú absolútne neplatné. V podaní uviedol, že v súlade s právnym názorom MS SR vyjadreným
v liste č. 16995/2010/62-18739 z 25.3.2010 je nepochybné, že došlo k nezákonnému zásahu do
jeho práv, ako je aj nepochybné, že došlo k nesprávnemu právnemu postupu v ÚVTS Dubnica nad
Váhom pri doručovaní korešpondencie. Navrhovateľ v podaní uviedol, že na základe uvedeného došlo
pri prešetrovaní prvej sťažnosti GR ZVJS k ďalšiemu nezákonnému zásahu protiprávnym postupom a
jej nesprávnym vybavením, a preto podáva „proti GR ZVJS podľa § 22 zák. č. 9/2010 Z. z. sťažnosť
proti postupu a vybaveniu sťažnosti v konaní č. GR ZVJS -SŤ-147/12-09, v ktorom nedošlo k náprave
protiprávneho stavu a nedošlo k odstráneniu hrozby opakovaného nezákonného zásahu“.

Ministerstvo spravodlivosti SR (odporca) listom č. 25109/2010/62-63447 z 2.12.2010 postúpilo podanie
navrhovateľa - sťažnosť, ktorou sa podľa § 22 zákona o sťažnostiach sťažuje proti vybavovaniu sťažnosti
- generálnemu riaditeľovi Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže. Odporca v liste
uviedol, že v súlade s uvedeným ustanovením zákona (§ 22) ide o novú sťažnosť, ktorú mu zasiela
na priame vybavenie podľa § 9 zákona, o čom informuje pisateľa. Z podkladov spisu je zrejmé, že
navrhovateľ list odporcu č. 25109/2010/62-63447 z 2.12.2010 prevzal 6.12.2010.

Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže - Inšpekcia Generálneho riaditeľstva zboru
listom č. GRZVJS-sť-349/12-2010 z 10.1.2011 navrhovateľovi oznámilo výsledok prešetrenia sťažnosti
proti vybavovaniu sťažnosti. V tomto liste sa uvádza, že šetrením sa zistilo, že sťažnosť pod ev. č.
GRZVJS-sť-147/12-2009, na ktorú sa navrhovateľ odvoláva na GR ZVJS neevidujú pod jeho menom,
ale sťažnosť, na ktorú sa odvoláva, evidujú pod ev. č.: GR ZVJS-sť-147/12-10. Ďalej sa v liste uvádza, že
Generálne riaditeľstvo ZVJS pri predchádzajúcej sťažnosti, ev. č.: GR ZVJS-sť-147/12-10 postupovalo
v zmysle ustanovení zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach ako i ZIPS č. 7/2010 - Zjednotenie
postupu ústavov pri vybavovaní sťažností podľa zákona o sťažnostiach - pokyn. Sťažnosť navrhovateľa,
doručená a zaevidovaná na GR ZVJS dňa 6.5.2010, bola riadne prešetrená a v zákonom stanovenej
lehote, t.j. v zmysle § 13 ods. 1 zákona o sťažnostiach, do 60 pracovných dní vybavená. Dňa 14.6.2010
bolo navrhovateľovi zaslané Oznámenie výsledku šetrenia sťažnosti, ktoré sa opieralo o závery z
osobného pohovoru, ktorý vykonali s ním príslušníci Inšpekcie GR ZVJS dňa 27.5.2010, z písomného
stanoviska riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom plk. Mgr. Jána Vargu,
a rozsudku KS v Trenčíne č. k. 13S/68/2009-48, uznesenia NS SR č. 6Ndz/4/2010 a uznesenia KS č. k.
13S/69/2009-80, kde sa v tej istej veci domáhal svojich práv a zrušenia uloženia disciplinárneho trestu
súdnou cestou, ktorý mu uložil pedagóg ústavu. Na základe uvedených skutočností považoval sťažnosť
navrhovateľa za neopodstatnenú a týmto oznámením za vybavenú.

Účelom konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je poskytnutie súdnej
ochrany fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom
chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento
zásah bol zameraný proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný za predpokladu,
ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie je zárukou, že
súd uložením povinnosti žalovanému nepokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je
to možné, obnoviť stav pred zásahom, vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného stavu,
ktorý vznikol protiprávnym konaním orgánu verejnej správy. Predpokladom na konanie podľa piatej hlavy
piatej časti O.s.p. je splnenie definičných znakov takéhoto konania, ktorými sú

- nezákonný zásah orgánu verejnej správy

- zásah nie je rozhodnutím

- zásah bol priamo zameraný proti fyzickej osobe alebo právnickej osobe, alebo proti ním vykonaný

- dôsledky zásahu trvajú a hrozí ich opakovanie,

- navrhovateľ vyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis



- návrh bol podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr
však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa ust. § 250v ods. 8 O.s.p., na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy
tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Podľa § 250d ods. 3 O.s.p., súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju
podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania
súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému
vybaveniu žaloby alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§
250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Z podkladov súdneho spisu je zrejmé a jednoznačné, že návrh navrhovateľa smeroval proti odporcovi,
t.j. proti Ministerstvu spravodlivosti SR. Uvedený návrh podal z dôvodu, že žiadal o ochranu pred
nezákonným zásahom zo strany odporcu, keď nesúhlasil s jeho postupom pri postúpení sťažnosti
navrhovateľa proti vybaveniu sťažnosti GR ZVJS. Svoj návrh odôvodnil nesprávnym právnym
posúdením predmetu (merita) sťažnosti a nedostatočným odôvodnením písomného oznámenia
odporcu č. 25109/2010/62-63447 z 2.12.2010 o spôsobe vybavenia sťažnosti proti vybaveniu sťažnosti.

Podľa ustanovenia § 250v ods. 3 veta druhá O.s.p. návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa
osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo.

V posudzovanej veci bolo nesporne zistené, že písomné oznámenie odporcu č. 25109/2010/62-63447
z 2.12.2010 navrhovateľ prevzal dňa 6.12.2010. Navrhovateľ sa teda o postupe odporcu, ktorý označil
za zásah, dozvedel dňa 6.12.2010. Za stavu, že návrh navrhovateľa z 8.2.2011 na začatie konania o
ochrane pred nezákonným zásahom na Okresný súd v Žiline došiel až 15.2.2011, t.j. po uplynutí 30-
dňovej subjektívnej lehoty, Najvyšší súd SR skonštatoval, že tento návrh bol podaný oneskorene.

Najvyšší súd SR považuje za potrebné zdôrazniť, že bolo dispozičným právom navrhovateľa, aký
prostriedok nápravy - v prípade nesúhlasu s uvedeným postupom odporcu - zvolil, resp. že nezvolil v
zmysle Občianskeho súdneho poriadku iný prostriedok nápravy.

S poukazom na skutočnosť, že navrhovateľ zvolil hore uvedený postup, Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky ako súdu vecne príslušnému na konanie vo veci proti odporcovi Ministerstvu spravodlivosti
Slovenskej republiky (§ 246 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) po jej prejednaní bez nariadenia pojednávania,
neostalo iné ako podľa § 250d ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250v ods. 8 O.s.p. konanie zastaviť, z dôvodu
oneskoreného podania návrhu.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. v
spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250v ods. 8 O.s.p., pretože konanie voči odporcovi bolo
zastavené.

Pokiaľ navrhovateľ odkazoval na súdne konanie vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp.zn.
13S/68/2009 - v ktorom sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Vedúceho oddelenia výkonu
trestu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom č. 381551/1 zo dňa 1.7.2009, ktorým
bola zamietnutá sťažnosť žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie č. 381551/1-2009 zo dňa
24.6.2009 o uložení disciplinárneho trestu - pokarhania žalobcu pre porušenie povinnosti odsúdeného
podľa § 39 písm. b) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - Najvyšší súd SR poukazuje na to, že tunajší súd
rozsudkom sp. zn. 6Sžo/226/2010 z 28.9.2011 napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k.
13S/68/2009-48 zo dňa 29.6.2010, ktorým bola žaloba zamietnutá, potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo svojom rozsudku č. k. 6Sžo/226/2010 uviedol, že „stotožňuje sa s právnym názorom
žalovaného, že doručovanie v rámci zboru väzenskej a justičnej stráže má svoje špecifiká, a zo



samotného faktu, že žalobca je vo výkone trestu odňatia slobody, mu vyplýva povinnosť rešpektovať
príkazy a pokyny príslušníkov zboru väzenskej a justičnej stráže a iných zamestnancov zboru. Príkaz
príslušníka zboru, aby sa žalobca podpísal do doručovacej knihy pošty, bol opodstatnený, majúci právny
základ vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, a preto ho nemožno vyhodnotiť a považovať za
bezdôvodný a v rozpore so zákonom“.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.