{"guid": "f0f80439-c949-4f4d-8e30-1ae98128a27e:2d2341b8-bebf-4433-8f05-851d7d0ec1a0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:5108229810.1", "spisova_znacka": "3MCdo/16/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/16/2011 z 12. 7. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 12. júla 2012, sp. zn. 3MCdo/16/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:5108229810.1", "identifikacne_cislo": "5108229810", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Emil Franciscy", "sudca_id": 499, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-emil-franciscy-499", "datum_vydania": "2012-07-12", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-156.odsek-3", "nazov": "§ 156 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-156.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-156"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "nazov": "§ 214 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-214.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-214"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-156", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-214"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2d2341b8-bebf-4433-8f05-851d7d0ec1a0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:5108229810.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:5108229810.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:5108229810.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3MCdo/16/2011\n5108229810\n12. 07. 2012\nJUDr. Emil Franciscy\nECLI:SK:NSSR:2012:5108229810.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa SKP, k.s., so sídlom v Banskej Bystrici,\nLazovná č. 64, IČO: 44915691, správcu konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze\" so\nsídlom v Sládkovičove, Košútska č. 1342, IČO: 36814148, zastúpeného JUDr. Pavlom Konečným,\nadvokátom so sídlom vo Zvolene, Stráž 3/223, proti odporcovi Y. Z., bývajúcemu v A., Q., o zaplatenie\n1 216,82 €, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 7 C 40/2009, o mimoriadnom dovolaní\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 22. februára 2011\nsp. zn. 5 Co 322/2010 a rozsudku Okresného súdu Žilina z 31. mája 2010 č.k. 7 C 40/2009-79, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Žiline z 22. februára 2011 sp.\nzn. 5 Co 322/2010 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Žilina rozsudkom z 31. mája 2010 č.k. 7 C 40/2009-79 zamietol návrh, ktorým sa\nnavrhovateľ domáhal, aby odporca bol súdom zaviazaný zaplatiť mu 36 658 Sk (1 216,82 €) a tiež\nnáhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, že odporca uzatvoril 10. septembra 2001\ns obchodnou spoločnosťou DRUKOS, a.s. (právna predchodkyňa navrhovateľa) zmluvu o nájme č.\n201009331, v zmysle ktorej táto spoločnosť dodala odporcovi hnuteľné veci (tovar bližšie špecifikovaný v\nzmluve) a odporca sa zaviazal zaplatiť celkové nájomné 20 899 Sk po dobu 10 mesiacov v pravidelných\nmesačných splátkach po 2 090 Sk (ďalej len „zmluva o nájme“). Pre prípad omeškania odporcu bola\ndohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,1% denne z dlžnej sumy. Odporca nesplnil svoj dlh riadne a včas a\nnajneskôr dňom 16. júla 2002 sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 18 809 Sk; túto sumu zaplatil\naž 15. novembra 2007. Návrhom uplatnená suma predstavuje dosiaľ nezaplatenú zmluvnú pokutu vo\nvýške 0,1% denne zo sumy 18 809 Sk od 16. júla 2002 do 15. novembra 2007. Podľa právneho názoru\nsúdu prvého stupňa treba zmluvu o nájme považovať za spotrebiteľskú zmluvu, v prípade ktorej je súd\noprávnený skúmať, či sa ňou\nna škodu spotrebiteľa nezakladá nápadný nepomer medzi právami\na povinnosťami účastníkov zmluvy a či sa neprieči dobrým mravom. Po posúdení zmluvy o nájme z\nuvedených hľadísk dospel k záveru, že ustanovenie čl. VIII ods. 1 všeobecných podmienok (príloha\nzmluvy o nájme) o voľbe Obchodného zákonníka obsahuje neprijateľnú podmienku spôsobilú založiť\nnápadný nepomer medzi právami a povinnosťami účastníkov zmluvy a priečiacu sa dobrým mravom,\nlebo právna úprava Obchodného zákonníka je pre spotrebiteľa nepriaznivejšia. Zaujal názor, že ak\nsplnenie povinnosti zaplatiť splátky kúpnej ceny je zabezpečené výhradou vlastníctva a ešte aj (ex lege)\núrokmi z omeškania, je dojednanie zmluvnej pokuty podmienkou zmluvy, ktorá zakladá značný nepomer\nmedzi právami a povinnosťami strán; takéto dojednanie nie je ničím iným ako obchádzaním kogentného\nustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov z omeškania v\nobčianskoprávnych vzťahoch. Ustanovenie čl. I bodu 4. všeobecných zmluvných podmienok považoval\nza absolútne neplatné (§ 39 a § 41 Občianskeho zákonníka) z dôvodu rozporu s ustanovením § 23a\nods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (v znení zákona č. 310/1999 Z.z.) a konštatoval,\nže vo vzťahu zmluvných strán nemôže predmetné zmluvné dojednanie zakladať žiadne právne účinky.\n\nZ týchto dôvodov návrh v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 142\nods. 1 O.s.p.\nNa odvolanie navrhovateľa Krajský súd v Žiline rozsudkom z 22. februára 2011 sp. zn. 5 Co 322/2010\nnapadnutý rozsudok potvrdil; odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Dospel záveru,\nže súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, svoje zistenia správne právne posúdil\na dostatočne vysvetlil v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil s\njeho názorom, že návrhom uplatnený nárok sa vyvodzuje z občianskoprávneho vzťahu, že zmluvu o\nnájme treba považovať za typovú zmluvu v zmysle zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (v\nznení zákona č. 310/1999 Z.z.) a že v danom prípade bolo povinnosťou súdu skúmať, či táto zmluva\nneobsahuje neprimerané (neplatné) podmienky. Za takú odvolací súd, zhodne so súdom prvého stupňa,\npovažoval ustanovenie o zmluvnej pokute. Vyslovil názor, že zákon síce nevylučuje súbeh zmluvnej\npokuty a úroku z omeškania, ak je ale splnenie niektorej povinnosti zabezpečené zároveň viacerými\nprávnymi inštitútmi, je nevyhnutné posúdiť primeranosť takéhoto zabezpečenia. Na základe posúdenia\npovahy právneho vzťahu účastníkov konania a obsahu zmluvy o nájme dospel odvolací súd k záveru o\nsprávnosti právneho názoru súdu prvého stupňa, že ustanovenie o zmluvnej pokute je v danom prípade\nabsolútne neplatné. Z týchto dôvodov napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 219 ods. 1 a\n2 O.s.p.). O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.\nNa základe podnetu navrhovateľa napadol uvedené rozsudky generálny prokurátor Slovenskej republiky\n(ďalej len „generálny prokurátor“) mimoriadnym dovolaním, v ktorom navrhol tieto rozhodnutia zrušiť\na vec vrátiť Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie. Súhlasil s názorom, že zmluva o nájme bola\ntypovou zmluvou, ktorej predmetom bol predaj hnuteľnej veci na splátky dodávateľom spotrebiteľovi.\nStotožnil sa aj s názorom súdu, že medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená kúpna zmluva s\nvedľajším dojednaním o výhrade vlastníctva a že predmetný záväzkový právny vzťah bolo potrebné\nposudzovať podľa právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku. Vzhľadom na spotrebiteľskú\npodstatu návrhom uplatneného nároku bol súd povinný posúdiť obsah zmluvy o nájme z hľadiska\ndodržania rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán v súvislosti so zákonnou požiadavkou\nustanovenou v § 23a ods. 2 písm. b/ zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a tiež Smernice\nRady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V nadväznosti\nna to generálny prokurátor pripomenul, že v danom prípade na základe dohody účastníkov konania\nexistujú vedľa seba nároky na zmluvnú pokutu a na úrok z omeškania z toho istého porušenia právnej\npovinnosti; výška zmluvnej pokuty mohla byť preto stanovená tak, aby nebola neprimeraná (vzhľadom\nna to, že časť škody, ktorá vznikla veriteľovi omeškaním dlžníka, je už krytá úrokom z omeškania).\nObdobne to platí aj pre prípad, ak si zmluvné strany úrok z omeškania a zmluvnú pokutu upravia\nvýslovne. V predmetnej veci odporca z celkovej ceny tovaru 20 899 Sk, ktorú sa zaviazal zaplatiť\nza dodaný elektrospotrebič na základe zmluvy o nájme, uhradil iba jej nepatrnú časť (2 090 Sk) a\nzostávajúcu časť dlhoročne neuhrádzal. Jeho omeškanie trvalo niekoľko rokov, takže výška zmluvnej\npokuty výrazne narástla. Nárast výšky zmluvnej pokuty v pomere k hlavnému záväzku bol spôsobený\nvýlučne len (ne)konaním odporcu. Zmluvná pokuta vyjadrená sadzbou 0,1% denne z výšky dlhu, s\nktorým je dlžník v omeškaní, sa javí ako primeraná z hľadiska naplnenia funkcie paušalizovanej náhrady\nškody a zároveň sankcie\nza porušenie základnej zmluvnej povinnosti odporcu platiť dohodnuté\nsplátky kúpnej ceny riadne a včas. V danom prípade na právny vzťah účastníkov konania dopadalo aj ich\nvedľajšie dojednanie týkajúce sa výhrady vlastníctva; vzhľadom na charakter predávaných tovarov ale\ntoto vedľajšie dojednanie nijakým podstatným spôsobom neobmedzovalo dispozičné práva kupujúceho\n(okrem práva vec previesť na iného), ktoré mohol v plnom rozsahu využívať. Generálny prokurátor,\nmajúc na zreteli všetky tri vyššie uvedené právne inštitúty - úrok z omeškania, zmluvnú pokutu a\nvýhradu vlastníctva - obsiahnuté v jednej spotrebiteľskej zmluve, vyslovil právny názor, že ich obsah\nbolo potrebné posúdiť komplexne vo vzájomných súvislostiach. So zreteľom na individuálne okolnosti\nprejednávanej veci dospel k záveru, že dohodnutá zmluvná pokuta bola primeranou sankciou a súčasne i\npaušalizovanou náhradou škody za nesplnenie povinnosti spotrebiteľa zaplatiť riadne a včas kúpnu cenu\nprevzatého tovaru. Dojednanie takejto zmluvnej pokuty nebolo v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom\nna to uzavrel, že v preskúmavanej veci dospeli súdy k nesprávnemu právnemu záveru o neplatnosti\nzmluvných podmienok. Žiadal preto rozhodnutia súdov nižších stupňov zrušiť a vec vrátiť súdu prvého\nstupňa na ďalšie konanie.\nOdporca sa k mimoriadnemu dovolaniu písomne nevyjadril.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na základe mimoriadneho dovolania\npodaného včas generálnym prokurátorom (§ 243g O.s.p.) na podnet účastníčky konania, preskúmal vec\nbez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p. a § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru,\nže rozsudok odvolacieho súdu je potrebné zrušiť.\nPodľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za\npodmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je\npostihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nv nesprávnom právnom posúdení veci.\nNa výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. prihliada najvyšší súd nielen v konaní\no dovolaní (viď § 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní o mimoriadnom dovolaní (viď § 243i ods. 2 O.s.p.\nv spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom\nprostriedku uplatnené.\nO procesnú vadu konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide vtedy, ak sa účastníkovi konania postupom\nsúdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesne\nnesprávny, zákonu sa priečiaci postup súdu majúci za následok znemožnenie realizácie procesných\noprávnení účastníka občianskeho súdneho konania (napríklad práva zúčastniť sa na pojednávaní, na\nvyhlásení rozsudku, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie,\nv stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.).\nUstanovenie § 214 ods. 2 O.s.p. v znení zákona č. 384/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra\n2008, umožňuje odvolaciemu súdu v prípadoch, na ktoré sa nevzťahuje § 214 ods. 1 O.s.p., rozhodnúť aj\nbez nariadenia pojednávania. Zo spisu vyplýva, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania\nv súlade s týmto ustanovením.\nVo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto\na čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho\nvyhlásením (§ 156 ods. 3 O.s.p.).\nVerejné vyhlásenie rozsudku nie je len formálny, samoúčelný úkon súdu. Jeho podstata má hlboký\nvýznam s viacerými procesnoprávnymi dopadmi. Pri verejnom vyhlásení rozsudku má len ten účastník,\nktorý bol riadne oboznámený s časom a miestom verejného vyhlásenia, možnosť uplatniť svoje procesné\npráva priznávané mu pri tomto procesnom úkone súdu. Obsahom procesného oprávnenia účastníka pri\nkontrole súdu vyhlasujúceho rozsudok je predovšetkým jeho oprávnenie preveriť, či bol rozsudok v jeho\nveci vôbec vyhlásený (to má význam z hľadiska účastníkovej vedomosti, či je súd rozsudkom viazaný,\na ak áno, akým rozsudkom - akými konkrétnymi výrokmi). Neprehliadnuteľným oprávnením účastníka\nje tu právo účastníka oboznámiť sa s tým, v akom zložení súd vyhlásil rozsudok (viď tiež § 237 písm.\ng/ O.s.p.) a s akým odôvodnením. Procesný nedostatok súdu pri tomto úkone, v dôsledku ktorého sa\npoprie samotná podstata verejného vyhlásenia rozsudku (t.j. ak súd niektorého z účastníkov konania\nvhodným spôsobom o verejnom vyhlasovaní rozsudku nevyrozumie), možno napraviť len tým, že súd,\nktorý rozhoduje o opravnom prostriedku, napadnutý rozsudok zruší.\nO tom, či bol zachovaný postup odvolacieho súdu, ktorý je upravený v § 156 ods. 3 O.s.p., môže\ndovolací súd usudzovať len z obsahu spisu. Na č.l. 146 spisu sa nachádza zápisnica o pojednávaní\npred odvolacím súdom z 22. februára 2011, z obsahu ktorej vyplýva, že „vec bola určená na prejednanie\na rozhodnutie bez nariadenia ústneho pojednávania podľa ustanovení § 156 ods. 3 a § 214 ods. 2\nO.s.p.“ a že odvolací súd v neprítomnosti účastníkov konania vyhlásil rozsudok. Záznam o tom, kedy\nbolo oznámenie v zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. vyvesené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a kedy z nej\nbolo zvesené, sa ale v spise nenachádza.\nNajvyšší súd na základe uvedeného konštatuje, že obsah spisu ako celok nedáva žiadny podklad, ktorý\nby umožňoval záver, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli\nodvolacieho súdu. V spise sa nenachádza písomný pokyn, aby súdna kancelária oznámila miesto a čas\nverejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením,\nani záznam potvrdzujúci, že oznámenie bolo v určitý deň na úradnej tabuli vyvesené a v určitý deň z\nnej zvesené.\n\nObsah spisu v dôsledku vyššie uvedeného neumožňuje ani posúdiť, či bola zachovaná lehota\nvyplývajúca z § 156 ods. 3 O.s.p. Pokiaľ spis dáva (má dávať) hodnoverný obraz o súdnom konaní,\nje v danom prípade na mieste záver, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku neboli riadne\noznámené. Uvedeným postupom odvolacieho súdu, ktorý sa priečil § 156 ods. 3 O.s.p., došlo k odňatiu\nmožnosti účastníkov konania konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Dovolací súd poznamenáva, že\nna rovnakom závere o procesnej vade tejto povahy a tejto genézy sú založené aj ďalšie rozhodnutia\nnajvyššieho súdu (viď napríklad nielen rozhodnutia vec prejednávajúceho senátu sp. zn. 3 Cdo 179/2010\na 3 Cdo 218/2011, ale tiež rozhodnutie sp. zn. 5 Cdo 300/2009).\nVzhľadom na výskyt procesnej vady konania uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p., i keď nebola v\nmimoriadnom dovolaní namietaná, zrušil najvyšší súd rozsudok Krajského súdu v Žiline z 22. februára\n2011 sp. zn. 5 Co 322/2010 a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). So zreteľom\nna dôvod zrušenia nezaoberal sa otázkou, či napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom\nposúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nAk dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, koná ďalej o veci.\nPritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní, záväzný. V novom rozhodnutí\nrozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a konania o mimoriadnom dovolaní (§ 243i ods.\n2 O.s.p. v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}