{"guid": "17aecb56-a2e0-4758-be43-9a9badaa38c6:5d8cf9b3-b8d5-4811-b9aa-d2d69cdc6464", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:5108201778.1", "spisova_znacka": "2MCdo/9/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/9/2012 z 28. 11. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 2MCdo/9/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:5108201778.1", "identifikacne_cislo": "5108201778", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "datum_vydania": "2012-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Odmietajúce podanie"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Neplatnosť skončenia pracovného pomeru"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 218 ods. 1 písm. c) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-218.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "nazov": "§ 243i ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243i.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243i"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-218", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243i"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d8cf9b3-b8d5-4811-b9aa-d2d69cdc6464", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:5108201778.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:5108201778.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:5108201778.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/9/2012\n5108201778\n28. 11. 2012\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2012:5108201778.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu H., bývajúceho v G., proti žalovanej Žilinská\nteplárenská, a.s., so sídlom v Žiline, Košická 11, zastúpenej JUDr. Pavlom Malichom, advokátom v\nBratislave, Advokátska kancelária JUDr. Pavol Malich, Dunajská 25, o určenie neplatnosti výpovede a\nnáhrady mzdy, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky, proti rozsudku\nOkresného súdu Žilina z 25. januára 2011, č.k. 14 C 10/2008-257 v spojení s rozsudkom Krajského súdu\nv Žiline z 21. júna 2011 sp. zn. 5 Co 118/2011, takto\nrozhodol:\nMimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky o d m i e t a .\nodôvodnenie:\nOkresný súd Žilina rozsudkom z 25. januára 2011, č.k. 14 C 10/2008-257, návrh žalobcu zamietol a\nnáhradu trov konania žalovanej nepriznal. Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, že posúdením\nvšetkých skutočností, ktoré počas konania vyšli najavo dospel k názoru, že žaloba nebola žalobcom\npodaná dôvodne. Zo strany žalovanej ako zamestnávateľa došlo k platnému ukončeniu pracovného\npomeru so žalobcom výpoveďou z 8. augusta 2007. Podľa názoru súdu prvého stupňa boli splnené\nvšetky formálne aj materiálne podmienky platnosti výpovede, teda výpoveď bola daná v písomnej forme,\nbol nezameniteľne konkretizovaný výpovedný dôvod, vzhľadom na skutočnosť, že žalobca je osobou so\nzdravotným postihnutím, bol daný vopred súhlas podľa § 66 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonníka práce),\nvýpoveď bola prerokovaná odborovou organizáciou a žalovaná ako zamestnávateľ nemala možnosť\nžalobcu naďalej zamestnávať a to ani po predchádzajúcej príprave. O náhrade trov konania súd prvého\nstupňa rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p.\nKrajský súd v Žiline na odvolanie žalobcu rozsudkom z 21. júna 2011 sp. zn. 5 Co 118/2011\nrozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil a náhradu trov odvolacieho konania\nžalovanej nepriznal. Odvolací súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že sa plne stotožnil s odôvodnením\nnapadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. Odvolací\nsúd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj prislúchajúceho spisového materiálu dospel\nk záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a dôkazy vyhodnotil v súlade s\nustanovením § 132 a nasl. O.s.p. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej uviedol, že súd\nprvého stupňa správne skúmal, či sú splnené formálne a materiálne podmienky platnosti výpovede, či\nbol daný súhlas v súlade s ustanovením § 66 Zákonníka práce, keďže žalobca je osobou so zdravotným\npostihnutím a taktiež otázku prerokovania výpovede s odborovou organizáciou. Okresný súd sa zaoberal\naj otázkou možnosti ďalšieho zamestnávania žalobcu zo strany žalovanej. Ďalej odvolací súd uviedol, že\nk skutočnostiam uvádzaným žalobcom v odvolaní ohľadne organizačnej zmeny nadbytočnosti a príčinnej\nsúvislosti medzi organizačnou zmenou na strane zamestnávateľa a nadbytočnosťou zamestnanca\nsúd zdôraznil, že žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa nenamietal organizačnú zmenu, t.j.\nracionalizačné opatrenia, o ktorých rozhodlo predstavenstvo spoločnosti 21. júla 2004 so zrušením\nmiesta žalobcu k 1. augustu 2004. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd sa námietkou žalobcu\nohľadne organizačnej zmeny a s ňou súvisiacej nadbytočnosti a príčinnej súvislosti nezaoberal, keďže\nide o dôkaz, ktorý nebol použitý v konaní pred súdom prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 205a\n\nO.s.p. O trovách odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., § 151 O.s.p. v spojení\ns ustanovením § 224\nods. 1 O.s.p., s tým, že žalovaná ako úspešná účastníčka konania si náhradu\ntrov odvolacieho konania neuplatnila.\nProti tomuto rozsudku podal generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu žalobcu\nmimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Navrhol napadnuté\nrozhodnutia zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky v odôvodnení svojho mimoriadneho dovolania uviedol, že v čase doručenia výpovede\nzamestnancovi so zdravotným postihnutím síce mala žalovaná predchádzajúci súhlas orgánu verejnej\nmoci so skončením pracovného pomeru, ale tento bol nezákonný, preto došlo k jeho zrušeniu.\nDo rozhodnutia súdu prvého stupňa o žalobe zamestnanca na určenie neplatnosti výpovede\nnebol daný súhlas so skončením pracovného pomeru výpoveďou (absentovalo právoplatné rozhodnutie\nvecne príslušného orgánu verejnej moci). Ďalej generálny prokurátor uviedol, že súhlas s výpoveďou\ndanou zamestnávateľom zamestnancovi so zdravotným postihnutím musí byť predchádzajúci, t.j. musí\npredchádzať samotnej výpovedi, čo v konkrétnom prípade splnené nie je (ani nebude), preto je výpoveď\nz 8. augusta 2007 neplatná. Podľa názoru generálneho prokurátora ak aj orgán verejnej moci rozhodne\nkladne v prospech žalovanej a dá jej opätovne súhlas k výpovedi zamestnanca so zdravotným\npostihnutím, tento súhlas už výpovedi predchádzať nebude, čo je však zákonnou požiadavkou pre jej\nplatnosť (ustanovenie § 66 Zákonníka práce).\nŽalovaná navrhla mimoriadne dovolanie zamietnuť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.), po zistení,\nže mimoriadne dovolanie podal generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu účastníka\nkonania (§ 243g O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.)\na dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora\nnie je prípustné.\nPodľa ustanovenia § 243e ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak generálny prokurátor na základe\npodnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím\nsúdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f O.s.p.), a ak to vyžaduje\nochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto\nochranu nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu\nmimoriadne dovolanie.\nCitované ustanovenie zákona generálnemu prokurátorovi priznáva procesné oprávnenie podať\nmimoriadne dovolanie vtedy, ak sú splnené okrem procesných podmienok aj v ňom stanovené procesné\npredpoklady na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku.\nGenerálny prokurátor môže teda podať mimoriadne dovolanie\n- na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej\nrozhodnutím súdu,\n- na základe zistenia, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon,\n- ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo\nštátu,\n- ak túto ochranu nemožno dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.\n\nTieto predpoklady musia byť splnené kumulatívne (pozri dikciu ustanovenia § 243e ods. 1 in fine O.s.p.).\nTo znamená, že ak uvedené zákonné predpoklady ako celok splnené nie sú, t.j. stačí, ak niektorý z nich\nchýba (okrem výnimky vyplývajúcej z ustanovenia § 243e ods. 4 O.s.p., že v prípadoch uvedených v § 35\nods. 1 a 2 O.s.p. má generálny prokurátor oprávnenie podať mimoriadne dovolanie aj bez podnetu), je\ntreba mať za to, že generálny prokurátor nie je oprávnený podať tento mimoriadny opravný prostriedok;\nak ho napriek tomu podá, dovolací súd ho musí odmietnuť.\nJedným z uvedených procesných predpokladov na podanie mimoriadneho dovolania je, že tento\nopravný prostriedok smeruje proti právoplatnému rozhodnutiu súdu. Ak tento zákonom požadovaný stav\n(predpoklad) splnený nie je, nemožno mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť (resp. vecne sa ním zaoberať)\npre nedostatok jeho procesnej dôvodnosti; mimoriadne dovolanie za takejto situácie prípustné nie\nje (porovnaj k tomu aj poznámku uvedenú k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 3 M Cdo 22/2007 publikovanému v časopise Zo súdnej praxe pod č. 4/2009, poznámku uvedenú k\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 170/2002 publikovanému v časopise\nZo súdnej praxe pod č. 33/2004, ďalej dôvody v stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, ktoré je uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov\nSlovenskej republiky pod č. 36/2008, a taktiež napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 2 M Cdo 20/2008, 4 M Cdo 18/2010 a 4 M Cdo 20/2011).\nKeďže Občiansky súdny poriadok mimoriadne dovolanie umožňuje podať len proti právoplatnému\nrozhodnutiu súdu, dovolací súd sa zaoberal splnením tejto požiadavky zákona.\nRozsudok, ktorý sa doručuje účastníkom konania, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk (§ 158 ods.\n2 O.s.p.) je právoplatný márnym uplynutím lehoty na podanie odvolania a v prípade, že odvolanie nie\nje prípustné, doručením rozsudku do vlastných rúk. Riadne doručenie rozsudku účastníkovi konania,\nprípadne jeho zástupcovi je základnou podmienkou pre to, aby mohlo nadobudnúť právoplatnosť.\nAk má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto\nzástupcovi (§ 49 ods. 1 prvá veta O.s.p.).\nZo súdneho spisu vedeného vo veci Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že nedošlo\nk riadnemu doručeniu napadnutého rozsudku krajského súdu splnomocnenému zástupcovi žalobcu.\nSúd doručil napadnutý rozsudok (ako to vyplýva z dokladu o doručovaní) žalobcovi 6. septembra 2011\nnapriek skutočnosti, že žalobca splnomocnil (plnomocenstvom z 19. mája 2010, ktoré sa vzťahuje aj\nna odvolacie konanie) na svoje zastupovanie v predmetnom konaní Q., bývajúceho v G.. Ak má\núčastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, je súd povinný doručovať písomnosti len tomuto\nzástupcovi. Doručenie rozhodnutia iba účastníkovi, hoci má zástupcu, je neúčinné. V takomto prípade\nnezačnú plynúť ani lehoty na podanie opravného prostriedku. Z uvedeného vyplýva, že mimoriadnym\ndovolaním napadnuté rozhodnutie do dnešného dňa nenadobudlo právoplatnosť, keďže nebolo riadne\ndoručené.\nKeďže existencia právoplatného rozhodnutia je jednou z požiadaviek pre prípustnosť mimoriadneho\ndovolania (§ 243e ods. 1 O.s.p.), dovolací súd je nielen oprávnený, ale dokonca povinný skúmať, či boli\nsplnené všetky jej podmienky.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie nie je prípustné z dôvodu,\nže napadnuté uznesenie dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť, a preto ho odmietol (§ 243i ods. 2 v spojení\ns § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}