{"guid": "66f703aa-393b-44e0-a571-4f3153e6256b:5c891484-814b-4f79-ba88-5bef69bc93c5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:5107216475.1", "spisova_znacka": "6MCdo/1/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/1/2012 z 24. 4. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2012, sp. zn. 6MCdo/1/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:5107216475.1", "identifikacne_cislo": "5107216475", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Mariana Muránska", "sudca_id": 796, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-mariana-muranska-796", "datum_vydania": "2012-04-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "nazov": "§ 243e ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243e.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1", "nazov": "§ 104 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-104.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-104"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243e", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-104"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5c891484-814b-4f79-ba88-5bef69bc93c5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:5107216475.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:5107216475.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:5107216475.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 6MCdo/1/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5107216475\nDátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rudolf Čirč\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:5107216475.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne H. bývajúcej v Q., proti žalovaným 1/ H.\na 2/ J., obom bývajúcim v P., o zaplatenie 3 335,99 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom\nsúde Trenčín pod sp. zn. 19 C 210/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky proti rozsudku Okresného súdu Trenčín z 1. februára 2011 č.k. 19 C 210/2008-159, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nKonanie o mimoriadnom dovolaní  z a s t a v u j e .\n\nŽiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Trenčín rozsudkom z 1. februára 2011 č.k. 19 C 210/2008-159 uložil žalovaným 1/ a\n2/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3 335,99 EUR s 9 % úrokmi z omeškania od 22.8.2006 do\nzaplatenia. Zároveň rozhodol, že žalobkyni sa nepriznáva náhrada trov konania. Rozsudok bol doručený\ndo vlastných rúk žalobkyne dňa 2.3.2011               a do vlastných rúk zástupcu žalovaných JUDr. Mareka\nPavlíka (ustanoveného za zástupcu žalovaných na ich žiadosť uznesením Okresného súdu Trenčín zo\n17. mája 2010 č.k.                      19 C 210/2008-131) rovnako dňa 2.3.2011, pričom žalovaní nepodali proti\nnemu odvolanie. Podľa vyznačenej doložky právoplatnosti nadobudol tento rozsudok právoplatnosť dňa\n18.3.2011.\n\nNa podnet žalovaného 1/ podal proti označenému rozsudku v časti výroku, ktorým bolo rozhodnuté\no povinnosti úhrady úrokov z omeškania, mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky. Navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Trenčín na ďalšie\nkonanie. Vyčítal okresnému súdu nesprávne právne posúdenie veci v otázke priznania úrokov z\nomeškania od podania žaloby, a tiež tzv. inú vadu konania spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení\nrozhodnutia v napadnutej časti.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že mimoriadne\ndovolanie bolo podané včas na to oprávnenou osobou (§ 243e ods. 1 a § 243g O.s.p.) skúmal\npredovšetkým splnenie podmienok konania o mimoriadnom dovolaní, ktoré musia byť splnené už pri\njeho podaní. Dospel pritom k záveru, že jednu z takýchto podmienok v prejednávanej veci nemožno\npovažovať za splnenú.\n\nAk generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu\nalebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon\n(§ 243f), a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických\nosôb alebo štátu a túto ochranu nie                    je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá\nproti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie (§ 243e ods. 1 O.s.p.).\n\nCitované ustanovenie vymedzuje (nad rámec podmienok konania v prvom stupni, odvolacieho konania\na tiež konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch podávaných účastníkmi konania) ďalšie tri\npodmienky konania, ktorých splnenie zákon vyžaduje práve v konaní o mimoriadnom dovolaní\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky. Prvou z týchto podmienok je okolnosť porušenia zákona\nprávoplatným rozhodnutím súdu, druhou požiadavka na ochrane práv a zákonom chránených záujmov\nfyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a treťou nemožnosť dosiahnutia ochrany inými právnymi\nprostriedkami. Pretože všetky uvedené podmienky konania o mimoriadnom dovolaní musia byť splnené\nsúčasne, nedostatok ktorejkoľvek z nich bráni vecnému prejednaniu mimoriadneho dovolania.\n\nPodľa názoru dovolacieho súdu ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb,\nprávnických osôb alebo štátu zásadne vyžaduje intervenciu (mimoriadnym dovolaním generálneho\nprokurátora) vtedy, ak sám účastník využil všetky právom predpokladané prostriedky na zvrátenie\nstavu založeného rozhodnutím porušujúcim zákon,  no nebol úspešný. Požiadavka na ochrane práv a\nzákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu ako podmienka konania o\nmimoriadnom dovolaní nie                  je daná vtedy, ak sám podnecovateľ mimoriadneho dovolania v konaní\npredchádzajúcom podaniu takéhoto mimoriadneho opravného prostriedku opomenul hájiť svoje práva\nnajmä nepodaním niektorého z opravných prostriedkov vrátane mimoriadnych opravných prostriedkov,\nresp. ich oneskoreným podaním, hoci ich mohol účinne využiť.\n\nSplnenie uvedenej požiadavky ako jedného zo základných predpokladov prípustnosti mimoriadneho\ndovolania generálneho prokurátora súvisí s jedným zo základných princípov právneho štátu, a to s\nprincípom právnej istoty, ktorého zákonným naplnením v civilnom procese je inštitút právoplatnosti\nsúdnych rozhodnutí, teda ich záväznosti a nezmeniteľnosti. Ak jeden z účastníkov občianskeho súdneho\nkonania nevyužije svoje právo na účinné podanie opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu, hoci\nmu v tom nebránili dôležité, resp. závažné dôvody (čím realizuje svoje procesné dispozičné právo zdržať\nsa, resp. nevyužiť možnosť podať riadny či mimoriadny opravný prostriedok), právna istota druhého\núčastníka, spoliehajúceho sa na záväzné a nezmeniteľné súdne rozhodnutie, nemôže byť narušená\ninštitútom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora.\n\nV súvislosti s týmto záverom dovolací súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky z 10. septembra 1996 sp. zn. PL. ÚS 43/95, v odôvodnení ktorého                 sa okrem\niného poukazuje na „Zásady civilného procesu na lepšie fungovanie justície“ prijaté Výborom ministrov\nRady Európy v roku 1984, v ktorých sa odporúča, aby sa obmedzili najmä dozorové opravné prostriedky,\nčo sa týka najmä oprávnení generálnych prokurátorov. Tento cieľ sa napĺňa predovšetkým možnosťou\núčastníkov konania podať proti rozhodnutiu súdu riadny opravný a prípadne aj mimoriadny opravný\nprostriedok.\n\nPožiadavku na využití riadnych a prípadne aj mimoriadnych opravných prostriedkov samotným\núčastníkom možno odôvodniť aj zásadou (princípom) „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria\nbdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“).\n\nÚstavnú súladnosť vyššie uvedeného výkladu a aplikácie ustanovenia § 243e ods. 1 O.s.p. v obdobnej\nprávnej veci konštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 391/09 (dostupné\nna www.concourt.sk).\n\nV riešení uvedenej otázky sa dovolací súd nestotožňuje so stanoviskom publikovaným v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod                       č. 36/2008,\npodľa ktorého podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom nie             je podmienené\nvyužitím riadneho opravného prostriedku účastníkom konania. Uvedené stanovisko argumentujúce\ntým, že právna úprava výslovne nepodmieňuje podanie mimoriadneho dovolania využitím riadneho\nopravného prostriedku účastníkom konania, neprihliada na výnimočnosť mimoriadneho dovolania a na\nvýklad rešpektujúci vyššie uvedené právne princípy a zásady.\n\nOznačené stanovisko nie je v súlade ani s názorom pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky\nvyjadreným v uznesení z 19. júla 2000 sp. zn. PL. ÚS 57/99, v ktorom ústavný súd zaujal\nstanovisko ku kritériám prípustnosti mimoriadneho dovolania. Vychádzajúc z výnimočnosti tohto\nopravného prostriedku ústavný súd v uvedenom rozhodnutí vyslovil názor, že kritériom akceptovateľnosti\nprávnej úpravy mimoriadneho dovolania je okrem iného, povinnosť vyčerpať iné, dostupné právne\n(procesné) prostriedky nápravy pochybení vytýkaných v mimoriadnom opravnom prostriedku, že\nochrana poskytovaná mimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne, t.j. vtedy, ak osoba, ktorá sa\ndomáha mimoriadneho dovolania, neúspešne využila všetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky\nna ochranu svojich práv a zákonom chránených záujmov alebo také prostriedky nemala k dispozícii\nalebo jej bolo zákonnými prekážkami znemožnené využiť tieto právne prostriedky nápravy, a že\noprávnenie generálneho prokurátora vzniká až vtedy, ak sa preukáže, že účastník tieto prostriedky buď\nnemal, alebo mal a bol s nimi neúspešný, prípadne objektívne prekážky mu znemožnili ich využitie.\n\nPodľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,\npokiaľ to zákon nevylučuje. V zmysle ustanovenia § 159 ods. 1 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už\nnemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním okrem\niného aj vtedy, ak uplynula lehota na podanie odvolania všetkým osobám oprávneným na podanie\nodvolania. Právoplatný rozsudok je záväzný v rozsahu stanovenom v § 159 ods. 2 O.s.p. a je prekážkou\nprávoplatne rozsúdenej veci (§ 159 ods. 3 O.s.p.).\n\nV prejednávanej veci žalovaný 1/, namietajúci vo svojom podnete nesprávnosť  rozsudku súdu prvého\nstupňa v časti priznania úrokov z omeškania, nepodal proti nemu odvolanie ako riadny opravný\nprostriedok, hoci zákon podanie odvolania nevylučoval. Podaním odvolania mohol dosiahnuť začatie\nodvolacieho konania a preskúmanie vecnej správnosti prvostupňového rozsudku odvolacím súdom. Z\nobsahu spisu pritom nevyplývajú žiadne objektívne prekážky, ktoré by žalovanému 1/ znemožnili využitie\ntohto opravného prostriedku. Nebola preto splnená podmienka konania o mimoriadnom dovolaní, a to\nže jeho podanie vyžaduje ochrana práv žalovaného 1/.\n\nSo zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konanie o mimoriadnom dovolaní pre\nnedostatok jednej z podmienok takého konania a neodstrániteľnosť takej prekážky konania podľa § 243i\nods. 2, § 243c, § 243e ods. 1 a § 104 ods. 1 vety prvej O.s.p. zastavil.\n\nO trovách konania o mimoriadnom dovolaní rozhodol podľa § 243i ods. 2, § 243b  ods. 5 a § 146 ods.\n1 písm. c/ O.s.p., pretože konanie o mimoriadnom dovolaní bolo zastavené a žiadnemu z účastníkov v\ntomto konaní žiadne trovy nevznikli.\n\nToto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 2 : 1.\n\nOdlišné stanovisko sudcu JUDr. Ladislava Górásza\n\nPodľa § 243b ods. 6 Občianskeho súdneho priadku pripájam toto odlišné stanovisko k uzneseniu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. apríla 2012 sp. zn. 6 MCdo 1/2012:\n\nNesúhlasím s väčšinovým rozhodnutím senátu, ktorým bolo konanie o mimoriadnom dovolaní\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky zastavené z dôvodu, že ochrana poskytovaná\nmimoriadnym dovolaním je prípustná len subsidiárne, t.j. len vtedy, ak osoba, ktorá sa domáha podania\nmimoriadneho dovolania, neúspešne využila všetky zákonom dovolené a efektívne prostriedky na\nochranu svojich práv a právom chránených záujmov alebo takéto právne prostriedky nemala k dispozícii,\nresp. boli tu objektívne prekážky, ktoré jej znemožnili ich využitie.\n\nMám za to, že povinnosť účastníka konania využiť riadne opravné prostriedky pred podaním podnetu na\npodanie mimoriadneho dovolania nevyplýva zo žiadneho z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.\nGenerálny prokurátor je oprávnený napadnúť mimoriadnym dovolaním aj také právoplatné rozhodnutie\n\nokresného súdu, proti ktorému žiaden z účastníkov nepodal riadny opravný prostriedok. Vychádzam\npritom zo stanoviska občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného\nv Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 36/2008 [Čl.\n20 bod 14. Rokovacieho poriadku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (č. 291/2006 Z.z.)]. Odlišné\nstanovisko opieram aj o nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 178/2008.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}