{"guid": "e6862e99-16c6-4e82-a8af-d738915e14c2:8b601ee7-01d8-472a-bb37-795b696e91d9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:5011201160.1", "spisova_znacka": "5Sžo/20/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/20/2012 z 28. 9. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2012, sp. zn. 5Sžo/20/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:5011201160.1", "identifikacne_cislo": "5011201160", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "sudca_id": 384, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-baricova-384", "datum_vydania": "2012-09-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-3", "nazov": "§ 247 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-247.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-247"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244.odsek-2", "nazov": "§ 244 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-244"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244.odsek-3", "nazov": "§ 244 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-244"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l", "nazov": "§ 250l OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250l", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250l"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586", "nazov": "zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460", "nazov": "Ústava", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/460-1992"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-247", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-244", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250l", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8b601ee7-01d8-472a-bb37-795b696e91d9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:5011201160.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:5011201160.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:5011201160.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/20/2012\n5011201160\n28. 09. 2012\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2012:5011201160.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu E., bytom W., proti žalovanej Slovenskej\nadvokátskej komore, so sídlom Kolárska 4, Bratislava, právne zastúpenej JUDr. Evou Bušovou,\nadvokátkou so sídlom kancelárie Tobrucká 6, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka Mgr. Branislava\nSamca, advokáta so sídlom Nezbudská Lúčka č. 107, Strečno, o preskúmanie rozhodnutia žalovanej\nč. 4397/11 z 09. septembra 2011, o odvolaní účastníkov proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, č. k.\n20S/438/2011-141 zo 06. marca 2012, v spojení s opravným uznesením, č. k. 20S/438/2011-150 z 11.\napríla 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline, č. k. 20S/438/2011-141 zo 06.\nmarca 2012, v spojení s opravným uznesením, č. k. 20S/438/2011-150 z 11. apríla 2012 z r u š u j e\na vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým uznesením, č. k. 20S/438/2011-141 zo dňa 06.\nmarca 2012 zastavil konanie a rozhodol, že po právoplatnosti uvedeného uznesenia bude vec postúpená\nKonferencii advokátov Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „Konferencia advokátov“). Účastníkom\nkonania náhradu trov konania nepriznal. V danej veci bol na krajský súd podaný návrh - opravný\nprostriedok (správne žaloba) proti uzneseniu Predsedníctvu Slovenskej advokátskej komory (ďalej len\n„Predsedníctvo SAK“) č. 4397/11 z 09.09.2011, ktorým Predsedníctvo SAK rozhodlo, že nezapisuje\nnavrhovateľa do zoznamu advokátskych koncipientov.\nKrajský súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 3Sžo/86/2010 z 08.10.2010 a sp. zn. 3Sžo/17/2011 z 03.10.2011, z\nktorých vyplýva, že rozhodnutia Predsedníctva SAK o nezapísaní fyzickej osoby do zoznamu advokátov\nsú preskúmateľné súdom, je však nevyhnutné rozlišovať medzi rozhodovaním o zápise do zoznamu\nadvokátov a rozhodovaním o zápise do zoznamu advokátskych koncipientov.\nPostavenie advokátskeho koncipienta je upravené v § 61 až 64 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a\no zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o advokácii“).\nZhodne s citovanými rozhodnutiami najvyššieho súdu poukázal krajský súd na to, že § 63 ods. 2\nzákona o advokácii neodkazuje na použitie § 11 zákona o advokácii. Rozhodnutie Predsedníctva\nSAK o nezapísaní fyzickej osoby do zoznamu advokátskych koncipientov teda nemožno preskúmať\nv rovnakom režime ako nezapísanie advokáta do komory, a to ani podľa tretej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ako neprávoplatné rozhodnutie, pretože zákon o\nadvokácii výslovne nepripúšťa podanie opravného prostriedku v danej veci (rozhodnutie o nezapísaní\nadvokátskeho koncipienta) na súd.\n\nKrajský súd ďalej odkázal na právomoci a postavenie Konferencie advokátov a Predsedníctva\nSAK upravené v Organizačnom poriadku Slovenskej advokátskej komory, schválenom Konferenciou\nadvokátov z 16.06.2007 (ďalej len „Organizačný poriadok komory“). Podľa § 3 ods. 3 písm. d/\nOrganizačného poriadku komory Predsedníctvo komory okrem iného rozhoduje o zápise do zoznamu\nadvokátskych koncipientov. Podľa § 2 ods. 2 písm. c/ Organizačného poriadku komory rozhodnutie\nPredsedníctva komory môže zrušiť alebo zmeniť Konferencia advokátov.\nNa základe toho krajský súd dospel k záveru, že Konferencia advokátov je druhostupňový orgán voči\nrozhodnutiam Predsedníctva SAK v prípade nezapísania fyzickej osoby do zoznamu advokátskych\nkoncipientov. Z toho teda, podľa krajského súdu vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie správneho\norgánu (Predsedníctva SAK), proti ktorému podal navrhovateľ opravný prostriedok je v zmysle § 247\nods. 2 OSP zo súdneho prieskumu vylúčené, keďže nebol vyčerpaný opravný prostriedok podaný\nKonferencii advokátov, ktorá je ako druhostupňový orgán oprávnený rozhodovať o opravnom prostriedku\nproti uzneseniu Predsedníctvu komory.\nProti tomuto uzneseniu krajského súdu, č. k. 20S/438/2011-141 zo 06.03.2012 podali v zákonnej lehote\nodvolanie obaja účastníci.\nŽalobca svojím včas podaným odvolaním žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom\nrozsahu zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. In eventum, ak\nby odvolací súd dospel k právnemu posúdeniu, že jediným odvolacím orgánom proti rozhodnutiu\nPredsedníctva SAK o nezapísaní žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov je Konferencia\nadvokátov, žalobca žiadal, aby odvolací súd prerušil konanie v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b/\nOSP a podal návrh na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavný súd SR“), aby tento preskúmal\nsúlad právnych predpisov, konkrétne § 69 ods. 1 písm. c/ zákona o advokácii s čl. 46 ods. 1, 2, čl. 48\nods. 2 a čl. 142 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústavy SR“), ako aj s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a slobôd.\nŽalobca primárne zastáva názor, že rozhodnutie Predsedníctva SAK o nezapísaní fyzickej osoby do\nzoznamu advokátskych koncipientov je preskúmateľné podľa tretej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie\no opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov), a to analogickým použitím § 11\nzákona o advokácii. Zároveň vyjadril názor, že výslovným neustanovením možnosti súdneho prieskumu\nrozhodnutia komory o nezapísaní advokátskeho koncipienta do zoznamu advokátskych koncipientov\ntak, ako v prípade advokátov, zákonodarca spôsobil tzv. medzeru v zákone. Dôsledkom tohto\nopomenutia je bezdôvodná diferenciácia medzi postavením advokátov a advokátskych koncipientov.\nPoukázal na problém výkladu jednotlivých ustanovení. Doslovný výklad § 11 a § 63 ods. 2 zákona o\nadvokácii je príliš úzky, avšak výklad § 69 ods. 1 písm. c/ zákona o advokácii príliš široký. Podľa princípu\nformálnej spravodlivosti, t. j. rovnosti, by rovnaké prípady mali byť posudzované rovnako a nerovnaké\nnerovnako podľa svojej rôznosti. Preto by sa mal § 11, aj z teleologického hľadiska § 63 ods. 2 zákona o\nadvokácii, rovnako vzťahovať aj na advokátov, aj na advokátskych koncipientov (resp. žiadateľov o zápis\ndo relevantných zoznamov vedených SAK). Z hľadiska princípu účelnosti a bezrozpornosti právneho\nporiadku je dotváranie práva v tomto prípade legitímne a dotvorenie medzery v zákone by malo byť\npovinnosťou súdu.\nŽalobca poukázal aj na dôsledky doslovného výkladu § 69 ods. 1 prvá veta zákona o advokácii\n(tak, ako ho krajský súd použil v prípade § 11), vo svetle ktorého by Konferencia advokátov mohla\nrozhodovať len o všetkých základných otázkach advokátov, avšak nie advokátskych koncipientov. Z\nhľadiska systematického výkladu, navrhovateľ predpokladá, že pokiaľ zákonodarca zahrnul § 69 ods. 1\npísm. c/ zákona o advokácii do šiestej časti zákona, tak sa vzťahuje len na problematiku upravenú práve\nv tejto časti a nie na matériu upravenú v časti zákona o advokácii týkajúcu sa odvolacieho konania vo\nveciach odmietnutia vykonať zápis advokátskeho koncipienta od príslušného zoznamu.\nPlne sa stotožnil s právnou argumentáciou Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „komora“ alebo\n„SAK“), že z možnosti Konferencia advokátov zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie Predsedníctva komory\nnevyplýva, že by Konferencia advokátov bola odvolacím orgánom voči rozhodnutia Predsedníctva\nkomory, a ak by jej takáto právomoc bola daná, muselo by to byť v zákone výslovne uvedené, pričom\n\nby musela byť výslovne upravená samotná prípustnosť takéhoto odvolania, lehota a miesto podania a\nodvolania, spôsob rozhodnutia Konferencie advokátov ako odvolacieho orgánu a pod..\nŽalobca v rozsiahlej časti svojho odvolania poukázal aj na porušenie ľudských práv a slobôd s odkazom\nna príslušné články Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„Dohovor“) s uvedením nálezov Ústavného súdu SR a rozhodnutí Súdu pre ľudské práva v Štrasburgu.\nKonkrétne poukázal na porušenie práva na prístup k súdu a práva na spravodlivé súdne konanie\nupravené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, a to tým, že krajský súd zastavil konanie a vytvoril tak prekážku\nv prístupe na súd. Navyše, keďže § 69 ods. 1 písm. c/ zákona o advokácii ustanovuje fakultatívnu\nprávomoc Konferencie advokátov („môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie predsedníctva komory“)\nnavrhovateľ mal za to, že vo veciach rozhodovania príslušných orgánov o individuálnych právach\nfyzických osôb a právnických osôb, najmä o základných ľudských právach a slobodách, ktorým je\nnepochybne aj právo na podnikanie podľa čl. 35 Ústavy SR, nie je prípustné, aby neboli jasným a\nnepochybným spôsobom, vopred a zákonom stanovené procesné postupy uplatňovania základných\npráv a slobôd vrátane ustanovenia riadneho opravného prostriedku.\nPodľa žalobcu zvolaním Konferencie advokátov s počtom advokátov 5.512 by zároveň mohlo dôjsť\nk zbytočným prieťahom, a tak aj k porušeniu práva na súdne konanie v primeranej lehote, resp. bez\nzbytočných prieťahov, pričom nemožno ani primerane odhadnúť, kedy a či by vôbec došlo k súdnemu\npreskúmaniu rozhodnutia.\nPokiaľ ide o povahu Konferencie advokátov ako orgánu komory, nemožno ju v danom prípade považovať\nza nestranný tribunál, a tak by došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru, lebo navrhovateľ nemá prístup na\nnestranný súd, resp. by takýmto spôsobom bola vytvorená prekážka k prístupu na súd. V tejto súvislosti\npovažuje žalobca § 69 ods. 1 písm. c/ zákona o advokácii za ústavne nekonformný, pretože predstavuje\nneprípustný zásah do práva na súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Poukázal pritom na rozsudok\nvo veci H. c. Belgicko z roku 1987, v zmysle ktorého „vzhľadom na to..., že rada advokátskej komory bola\nzložená výlučne z právnikov, je namieste pochybnosť o jej štrukturálnej nestrannosti pri posudzovaní\nžiadosti o zapísanie do zoznamu advokátov. Sťažovateľ, ktorému bol zápis odmietnutý, mal legitímne\ndôvody pre podozrenie, že pred posudzovaním jeho žiadosti uprednostnili členovia rady svoje vlastné\nzáujmy a chránili sa pred tým, čo pokladali za prehnanú konkurenciu. Preto... nemožno radu advokátskej\nkomory považovať za nestranný súd.“.\nVo väzbe na metódy výkladu a spôsob ich uplatnenia krajským súdom a na podporu svojich argumentov\nvyššie uvedených žalobca citoval nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 148/06, podľa ktorého\n„zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, ak pri uplatnení štandardných\nmetód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený\nten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu Ústavou Slovenskej republiky\ngarantovaných práv fyzických alebo právnických osôb ...všetky orgány verejnej moci sú povinné\nv pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie Ústavou... (a tiež medzinárodnými\nzmluvami) garantovaných základných práv a slobôd“ a nález sp. zn. II. ÚS 31/04, v zmysle ktorého\n„výklad právneho predpisu nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva.\nMedzera v právnej úprave nemôže mať za následok porušenie základného práva sťažovateľa\ngarantovaného v Ústave Slovenskej republiky. V takom prípade je potrebné použiť taký výklad, ktorý by\nzákladné právo nielenže neporušoval, ale naopak garantoval“.\nZáverom žalobca, vzhľadom na uvedené skutočnosti, vyslovil názor, že na preskúmanie rozhodnutia\nSAK o odmietnutí zapísania žiadateľa do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného SAK je\npríslušný súd v režime tretej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nrozhodnutiam správnych orgánov).\nAk súd dospeje k záveru, že nie je namieste aplikovať per analogiam ustanovenie § 11 zákona\no advokácii aj vo vzťahu k advokátskym koncipientom, je potom jediným prípustným „opravným\nprostriedkom“ na preskúmanie právoplatného rozhodnutia Predsedníctva SAK v predmetnej veci\nkonanie podľa druhej hlavy piatej časti OSP (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov).\n\nŽalovaná vo svojom odvolaní navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie podľa § 220 OSP zmenil\na rozhodnutie Predsedníctva komory č. 4397/11 potvrdil, alebo napadnuté rozhodnutie podľa § 221 ods.\n1 písm. h/ OSP zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie a rozhodnutie.\nŽalovaná poukazujúc na príslušné ustanovenia zákona o advokácii a Organizačného poriadku vyjadrila\nnázor, že len zo skutočnosti, že Konferencia advokátov môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie\nPredsedníctva SAK, nevyplýva postavenie Konferencie advokátov ako odvolacieho orgánu vo vzťahu\nk Predsedníctvu SAK. Kompetencia zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie Predsedníctva SAK totiž vyplýva\nz jej postavenia ako najvyššieho orgánu samosprávnej stavovskej organizácie, pričom v § 69 zákona\no advokácii je zakotvená originálna, samostatná právomoc Konferencie advokátov ako najvyššieho\norgánu, ktorý môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie Predsedníctva SAK či už z „vlastného podnetu“,\nalebo aj bez podnetu.\nAk by Konferencia advokátov bola odvolacím orgánom voči rozhodnutiam Predsedníctva SAK o\nnezapísaní fyzickej osoby do zoznamu advokátskych koncipientov alebo i iným rozhodnutiam, muselo\nby to byť v zákone výslovne uvedené, a to jednak pokiaľ ide o samotnú prípustnosť takéhoto odvolania\na postavenie Konferencie advokátov ako odvolacieho orgánu, ako aj podmienky takéhoto konania o\nodvolaní, t. j. určenie osoby oprávnenej na podanie odvolania, lehota a miesto na podanie odvolania,\nspôsob rozhodnutia a pod.. Bez takejto výslovnej úpravy, podľa názoru žalovanej, nemožno vyvodiť,\nže Konferencia advokátov je odvolacím orgánom voči rozhodnutiam Predsedníctva SAK o nezapísaní\nfyzickej osoby do zoznamu advokátskych koncipientov. V opačnom prípade nemožno vylúčiť prieťahy\nv konaní.\nVzhľadom na to, že ani zákon o advokácii, ani Organizačný poriadok a ani Rokovací poriadok\nneobsahujú žiadnu úpravu postavenia Konferencie advokátov ako odvolacieho orgánu v predmetnej veci\nžalovaná navrhla, aby sa vec nanovo právne posúdila, keďže pochybuje o správnosti právneho názoru\nvysloveného Najvyšším súdom Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Sžo/86/2010 z 08.10.2010, že\nKonferencia advokátov je odvolacím orgánom v predmetnej veci.\nK odvolaniu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca súhlasiac s jej stanoviskom, že Konferencia\nadvokátov ako najvyšší orgán stavovskej organizácie - Slovenskej advokátskej komory, nie je odvolacím\norgánom voči rozhodnutiu Predsedníctva SAK o nezapísaní do zoznamu advokátskych koncipientov a\nprejednanie veci spadá do právomoci súdov.\nK odvolaniu žalovanej podal vyjadrenie aj vedľajší účastník na strane žalobcu Mgr. Branislav Samec,\nktorý tiež súhlasil so stanoviskom žalovanej, že Konferencia advokátov ako najvyšší orgán stavovskej\norganizácie nie je odvolacím orgánom voči rozhodnutiu Predsedníctva SAK v predmetnej veci a\nprejednanie veci spadá do právomoci súdov.\nPodľa jeho názoru by mali súdy v intenciách podania žalobcu preskúmať napadnuté rozhodnutie podľa\ntretej hlavy piatej časti OSP, a to analogicky s použitím § 11 zákona o advokácii.\nZároveň poukázal na skutočnosť, že za súčasnej situácie nemôže ako advokát - zamestnávateľ\nnavrhovateľa napríklad využiť substitučné zastúpenie navrhovateľom na súdnych pojednávaniach, pri\núkonoch v prípravnom konaní v trestných veciach a pod., a preto súčasný stav bezdôvodne zasahuje\naj do jeho práv ako zamestnávateľa.\nZopakoval tvrdenie žalobcu uvedené v odvolaní, že došlo k porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru, t. j. práva\nna spravodlivý súdny proces, konkrétne práva na prístup k súdu a práva na spravodlivé súdne konanie,\na to aplikovaním § 69 ods. 1 písm. c/ zákona o advokácii krajským súdom, ktorý sa opieral o rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sžo/17/2011. Navyše, dôsledkom zastavenia konania\nkrajským súdom v danej veci došlo pre žalobcu aj k odopretiu spravodlivosti .\nMgr. Branislav Samec sa priklonil k názoru žalovanej, že žiaden zo záväzných predpisov komory\nneobsahuje ani len náznak úpravy postavenia Konferencie advokátov ako odvolacieho orgánu proti\nrozhodnutiam Predsedníctva SAK v predmetnej veci. Ak by túto právomoc Konferencia advokátov\nmala, bol by jej výkon nereálny vzhľadom k obrovským organizačným nákladom na zvolanie takéhoto\n\nodvolacieho orgánu na prejednanie jedinej veci, distribúcie dokladov potrebných k rozhodovaniu pre\nkaždého advokáta a k procesným nejasnostiam.\nNajvyšší sud Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal odvolaním napadnuté uznesenie krajského súdu a konanie\nmu predchádzajúce (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 212 a nasl. OSP), vec prejednal bez\nprejednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu účastníkov je namieste\npriznať úspech.\nZ obsahu predloženého spisu ako aj z výsledkov doterajšieho priebehu konania odvolací súd\nzistil, že preskúmavaným rozhodnutím Predsedníctvo SAK rozhodlo o nezapísaní navrhovateľa do\nzoznamu advokátskych koncipientov, keďže podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii nespĺňal podmienku\nbezúhonnosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca s použitím analogie k § 11 zákona o advokácii\nopravný prostriedok podľa tretej hlavy piatej časti OSP.\nKrajský súd v Žiline napadnutým uznesením, č. k. 20S/438/2011-141 zo 06.03.2012 zastavil konanie\na rozhodol, že po právoplatnosti uvedeného uznesenia bude vec postúpená Konferencii advokátov\nkomory, ktorá je, vychádzajúc aj z rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu, odvolacím orgánom proti\nrozhodnutiu Predsedníctva SAK o nezapísaní fyzickej osoby do zoznamu advokátskych koncipientov.\nProti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobca i žalovaná, ktorí zhodne vyjadrili nesúhlas s názorom\nvyjadrenom v napadnutom rozhodnutí.\nV prejednávanej veci je sporná otázka možnosti preskúmania rozhodnutia Predsedníctva SAK o\nnezapísaní fyzickej osoby do zoznamu advokátskych koncipientov súdom buď v režime druhej hlavy\n(rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) alebo tretej hlavy\n(rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov) piatej časti OSP, alebo\nči je Konferencia advokátov odvolacím orgánom proti rozhodnutia Predsedníctva SAK o nezapísaní\nfyzickej osoby do zoznamu advokátskych koncipientov.\nKrajský súd pri svojom rozhodnutí vychádzal z právnych názorov najvyššieho súdu vyjadrených v\nrozhodnutiach sp. zn. 3Sžo/86/2010 z 08.10.2010 a sp. zn. 3Sžo/17/2011 z 03.10.2011.\nV uznesení sp. zn. 3Sžo/86/2011 z 08.10.2011 najvyšší súd svoj záver na spornú právnu otázku\nodôvodnil tým, že v danom štádiu konania nebol možný súdny prieskum rozhodnutia Predsedníctva\nSAK v režime druhej hlavy piatej časti OSP, pretože nešlo o právoplatné rozhodnutie. Z § 69 ods. 1\npísm. c/ zákona o advokácii vyvodil, že rozhodnutie Predsedníctva SAK možno preskúmať Konferenciou\nadvokátov ako druhostupňovým a odvolacím orgánom. Zákon o advokácii v § 63 ods. 2 nedokazuje\nna § 11 zákona o advokácii, preto rozhodnutie Predsedníctva SAK o nezapísaní žiadateľa do zoznamu\nadvokátskych koncipientov nemožno preskúmať ani podľa tretej hlavy piatej časti OSP. Je teda vylúčená\nprávomoc súdov na preskúmavanie rozhodnutí Predsedníctva SAK o nezapísaní fyzickej osoby do\nzoznamu advokátskych koncipientov.\nNajvyšší súd uložil krajskému súdu konajúcemu vo veci vyžiadať od Slovenskej advokátskej komory\nOrganizačný poriadok a Rokovací poriadok a na ich podklade ustáliť, či Konferencia advokátov je\ndruhostupňový orgán voči rozhodnutiam Predsedníctva komory v predmetnej veci.\nV rozhodnutí sp. zn. 3Sžo/17/2011 z 03.10.2011 najvyšší súd detailnejšie odôvodnil riešenie spornej\nprávnej otázky. Poukázal na skutočnosť, že v režime druhej hlavy piatej časti OSP platí princíp generálnej\nklauzuly s negatívnou enumeráciou, tzn., že sú preskúmavané zásadne všetky rozhodnutia akýchkoľvek\nsprávnych orgánov, pokiaľ to zákon výslovne nevylučuje.\nZ § 247 ods. 3 OSP vyplýva, že predmetom preskúmavania rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej\nčasti OSP môže byť aj také rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak\nsa stalo právoplatným. Keďže rozhodnutie Predsedníctva SAK v predmetnej veci nie je rozhodnutím\n\nprávoplatným (zákon o advokácii neustanovuje, že predmetné rozhodnutie je právoplatné v dôsledku\ntoho, že by zákon proti rozhodnutiu nepripúšťal opravný prostriedok), nemožno ho preskúmať v režime\ndruhej hlavy piatej časti OSP.\nNa druhej strane, rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov je\nupravené v tretej hlave piatej časti OSP, kde sa okruh preskúmavaných rozhodnutí spravuje princípom\npozitívnej enumerácie. Teda osobitný zákon musí výslovne pripúšťať opravný prostriedok, o ktorom\nrozhoduje súd. Vzhľadom na to, že zákon o advokácii neuvádza, že by proti napadnutému rozhodnutiu\nPredsedníctva SAK v predmetnej veci bol prípustný opravný prostriedok, o ktorom by mal rozhodovať\nsúd, nemožno preskúmať takéto rozhodnutie ani podľa tretej hlavy piatej časti OSP. Z toho vyplýva, že\nuvedenú vec v danom štádiu konania nemožno preskúmať podľa piatej časti OSP, pretože nepatrí do\nprávomoci súdov.\nZáverom najvyšší súd znova poukázal na § 69 ods. 1 písm. c/ zákona o advokácii, z ktorého vyvodil,\nže v prejednávanom prípade je druhostupňovým a odvolacím orgánom Konferencia advokátov a nie\nsúd a vec uzavrel tým, že v tomto prípade tak zákon o advokácii jednoznačne rieši ako postupovať v\npredmetnej veci, a nejde teda o prípad tzv. medzery v zákone. Súčasne tak vylúčil vyplnenie údajnej\nmedzery v zákone pomocou analógie, pretože existuje právna norma, ktorá uvedený procesný postup\nupravuje.\nVzhľadom na to, že ide o vec po právnej stránke zásadného významu a v praxi (porovnaj rozhodnutie\nKrajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 3S/125/2010) i teórii vznikajú pochybnosti o správnosti a\njednotnosti jej riešenia, pričom i Slovenská advokátska komora ako odporkyňa v konaní požiadala o nové\nposúdenie veci, najvyšší súd z dôvodu zjednotenia právneho názoru a právnej istoty opätovne posúdil\nspornú právnu otázku, či existuje zákonná možnosť preskúmania rozhodnutia komory o nezapísaní\nfyzickej osoby do zoznamu advokátskych koncipientov súdom buď v režime druhej hlavy (rozhodovanie\no žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov), alebo tretej hlavy (rozhodovanie\no opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov) piatej časti OSP, alebo je na\nrozhodnutie o odvolaní daná právomoc Konferencie advokátov ako odvolacieho orgánu a dospel k\nnasledovným záverom (odlišným od záverov vyslovených v rozhodnutiach sp. zn. 3Sžo/86/2010 z\n08.10.2010 a sp. zn. 3Sžo/17/2011 z 03.10.2011).\nPodľa § 67 ods. 1 zákona o advokácii Konferencia advokátov je najvyšší orgán komory. Konferencia\nadvokátov volí ostatné orgány komory.\nPodľa § 69 ods. 1 a 2 zákona o advokácii Konferencia advokátov rozhoduje o všetkých základných\notázkach advokátov, najmä:\na) volí a odvoláva členov predsedníctva komory a členov ostatných orgánov komory,\nb) schvaľuje predpisy komory, ktorými sú najmä advokátsky poriadok, organizačný poriadok, rokovací\nporiadok, volebný poriadok a disciplinárny poriadok,\nc) môže zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie predsedníctva komory,\nd) schvaľuje ročný príspevok advokátov na činnosť komory,\ne) zriaďuje sociálny fond, prípadne iné fondy a schvaľuje pravidlá ich tvorby a zásady použitia,\nf) schvaľuje výšku náhrady za stratu času pri výkone funkcií v orgánoch komory.\nKonferencia advokátov rozhoduje aj o ďalších veciach určených predpismi komory a môže si vyhradiť\nrozhodovanie o ďalších veciach.\nPodľa § 2 ods. 1 a 3 Organizačného poriadku Konferencia advokátov je najvyšším orgánom komory.\nVolí ostatné orgány komory a rozhoduje o všetkých základných otázkach advokátov. Môže si vyhradiť\n\nrozhodovanie aj o ďalších veciach advokácie v súlade so zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii.\nKonferencia rozhoduje aj o ďalších veciach určených predpismi komory.\nZ vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že Konferencia advokátov je najvyšší orgánom Slovenskej\nadvokátskej komory a základnou úlohou je predovšetkým rokovať a rozhodovať o základných otázkach\nvšetkých advokátov a vytvárať koncepciu vývoja advokácie v intenciách platného právneho poriadku. V\nexemplifikatívnom výpočte oblastí, v ktorých Konferencia rozhoduje o základných otázkach advokátov\npodľa § 69 ods. 1, sa objavuje najmä rozhodovanie o tzv. vnútorných organizačných aktoch (predpisy\nkomory, volebný poriadok), ktoré z ich povahy nie sú považované za individuálne právne akty\n(individuálne správne akty).\nZ hľadiska teórie tak ide o rozhodovací proces v oblasti riadiacej a organizátorskej činnosti, ktorej\ntypickými formami sú vnútorné akty smerujúce dovnútra daného systému a organizácie komory. Na\ndruhej strane teória rozlišuje aj rozhodovacie procesy v oblasti aplikácie práva, ktorých jadrom je\npráve prijímanie individuálnych právnych (resp. správnych) aktov (porov. Vrabko, M. a kol. Správne\nprávo: Procesná časť. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, Vydavateľské\noddelenie, 2008, s. 22-23). Zákonný výraz „Konferencia advokátov rozhoduje“ v prvej vete § 69 ods.\n1 tak treba vykladať ako právomoc rozhodovať vo veciach organizácie SAK a jej ďalších orgánov,\nnie v oblasti aplikácie práva, t. j. vydávaním individuálnych rozhodnutí. Ako poukázala odporkyňa,\nzákon o advokácii neobsahuje jednoznačné vymedzenie právomoci Konferencie advokátov vo vzťahu\nk vydávaniu individuálnych rozhodnutí.\nPodľa § 70 zákona o advokácii predsedníctvo komory riadi činnosť komory medzi konferenciami\nadvokátov.\nPodľa § 71 ods. 2 písm. b/ zákona o advokácii predsedníctvo SAK vedie zoznam advokátov,\nzoznam euroadvokátov, zoznam zahraničných advokátov, zoznam medzinárodných advokátov, zoznam\nzdružení, zoznam verejných obchodných spoločností, zoznam komanditných spoločností, zoznam\nspoločností s ručením obmedzeným, zoznam zahraničných združení a zoznam advokátskych\nkoncipientov, vykonáva v nich zápisy a oznamuje príslušnej komore zápis usadeného euroadvokáta,\nzahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo odopretie jeho zápisu do zoznamu advokátov\nkomory, ako aj ďalšie zmeny v jeho postavení v Slovenskej republike.\nPodľa § 71 ods. 3 zákona o advokácii predsedníctvo komory volí a odvoláva zo svojich členov\npredsedu komory a podpredsedov komory. Predseda komory zastupuje komoru navonok a koná v jej\nmene vo všetkých veciach. Vydáva neodkladné rozhodnutia v čase medzi zasadnutiami predsedníctva\nkomory a riadi zamestnancov komory. Predseda komory je povinný informovať predsedníctvo komory\nna jeho najbližšom zasadnutí o rozhodnutiach a opatreniach, ktoré urobil v čase medzi zasadnutiami\npredsedníctva. Predsedníctvo komory môže takéto rozhodnutie alebo opatrenie predsedu komory\nzmeniť. Podpredsedovia komory zastupujú predsedu komory v rozsahu určenom predpisom komory.\nNajvyšší súd vo veciach rozhodnutí v individuálnych veciach považuje za potrebné uviesť, že\npredsedníctvo SAK a ani Konferencia advokátov nie sú orgánmi verenej správy v zmysle § 244\nods. 2 a 3 OSP. Sú vnútornými orgánmi komory zabezpečujúcimi jej riadne fungovanie. Neexistuje\nmedzi nimi vzťah nadriadenosti a podriadenosti, ale vo svojich funkciách sa vzájomne dopĺňajú. S\nohľadom na ich organizáciu, periodicitu schádzania sa a rozsah právomocí (§ 68, § 69, § 70, §\n71 ods. 4 zákona o advokácii) možno usudzovať, že Konferencii advokátov je určené rozhodovať\no dôležitých otázkach advokácie, o. i. napríklad volí ostatné orgány komory (predsedníctvo, revíznu\nkomisiu, disciplinárnu komisiu). Svojou povahou tak predstavuje valné zhromaždenie advokátov vo\nvzťahu k užšie a operatívnejšie koncipovanému predsedníctvu SAK. Predsedníctvo SAK je následne\norgánom komory, ktorý v mene komory rozhoduje vo veciach advokácie nižšej závažnosti, najmä s\nohľadom na okruh dotknutých osôb.\n\nHierarchický vzťah medzi týmito orgánmi ani z ustanovenia § 69 ods. 1 písm. c/ zákona o advokácii,\nktoré umožňuje Konferencii advokátov zrušiť alebo zmeniť rozhodnutie predsedníctva komory, nemožno\nvyvodzovať. Toto ustanovenie treba vykladať v spojení s ustanovením § 70 zákona o advokácii, t.\nj. riadiacimi právomocami predsedníctva SAK. Nie je možné jeho použitie výkladom rozširovať na\nrozhodovanie v individuálnych veciach, ktoré nie sú dôležitými otázkami advokácie, ale dotýkajú sa\nindividuálnych práv, právom chránených záujmov a povinností fyzických alebo právnických osôb (najmä\nadvokátov, advokátskych koncipientov, resp. žiadateľov o zápis do zoznamov vedených komorou).\nPredsedníctvo SAK rozhoduje ako vnútorný orgán Slovenskej advokátskej komory vo veciach určených\nzákonom, takéto rozhodnutie podpisuje predseda komory, a to v mene komory (§ 71 ods. 2 písm. b/; §\n71 ods. 3). Orgánom, ktorý takéto rozhodnutie vydal je Slovenská advokátska komora ako samosprávna\nstavovská organizácia, ktorá združuje všetkých advokátov zapísaných v zozname advokátov vedenom\nkomorou (§ 66 ods. 2 zákona o advokácii).\nPodľa § 75 ods. 3 zákona o advokácii sa na konanie podľa tohto zákona nepoužijú ustanovenia\nosobitného predpisu, ak nie je ustanovené inak. Osobitným predpisom je zákon č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (správny poriadok).\nPodľa § 61 zákona o advokácii advokátsky koncipient je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátskych\nkoncipientov vedeného komorou.\nZákon o advokácii v § 62 ods. 1 ustanovuje, koho a za akých podmienok komora zapíše do zoznamu\nadvokátskych koncipientov. V takom prípade sa žiadateľ stáva advokátskym koncipientom.\nV prípade, že komora dospeje k záveru, že neboli naplnené podmienky pre zapísanie žiadateľa do\nzoznamu advokátskych koncipientov, vydáva rozhodnutie o nezapísaní do tohto zoznamu. Zákon o\nadvokácii však ďalej neustanovuje okruh opravných prostriedkov, ktoré má žiadateľ k dispozícii.\nAko už bolo poukázané aj v iných konaniach, § 63 ods. 2 zákona o advokácii odkazuje na primerané\npoužitie ustanovení § 7 (vyčiarknutie zo zoznamu advokátov), § 8, § 10 (pozastavenie výkonu\nadvokácie) a § 28 (oznamovacie povinnosti advokáta). Zákon však neobsahuje úpravu postupu v\nprípade nezapísania žiadateľa do zoznamu advokátskych koncipientov analogickú k § 11 zákona o\nadvokácii.\nZákon o advokácii však neobsahuje ani ustanovenie, ktoré by výslovne vylučovalo odvolanie voči\nrozhodnutiu o nezapísaní do zoznamu advokátskych koncipientov. Neupravuje však ani postup žiadateľa\na komory v prípade vydania takéhoto rozhodnutia.\nVo všeobecnosti treba vychádzať z toho, že pokiaľ opravný prostriedok v správnom konaní nie je\nzákonom vylúčený, je prípustný.\nOtázkou v prejednávanej veci ostáva, ktorý orgán je oprávnený o podanom odvolaní rozhodnúť. Zákon\no advokácii a ani predpisy komory túto otázku neriešia a nie je možné, s ohľadom na § 75 ods. 3 zákona\no advokácii, pre zistenie odvolacieho orgánu použiť ustanovenie § 58 správneho poriadku. Neexistuje\nteda právna norma, ktorá by nejakému správnemu orgánu ukladala právo a povinnosť konať a rozhodnúť\no odvolaní voči rozhodnutiu komory o nezapísaní žiadateľa do zoznamu advokátskych koncipientov.\nHoci teda nie je použitie odvolania ako riadneho opravného prostriedku v konaní o (ne)zapísaní žiadateľa\ndo zoznamu advokátskych koncipientov zákonom vylúčené, je namieste konštatovať existenciu\nprekážok v takom rozsahu, že takéto odvolanie je fakticky nemožné. Dôvodom je neexistencia\n\nodvolacieho orgánu voči rozhodnutiam Slovenskej advokátskej komore o nezapísaní do zoznamu\nadvokátskych koncipientov.\nS ohľadom na uvedené je v záujme zachovania práva na súdnu a inú ochranu pred nezákonným\nrozhodnutím nutné v zmysle § 247 ods. 3 OSP považovať rozhodnutie komory za rozhodnutie, proti\nktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok a ktoré po riadnom doručení účastníkovi (účastníkom)\nkonania nadobúda právoplatnosť.\nPodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví\ninak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných\npráv a slobôd.\nRozhodnutie o nezapísaní do zoznamu advokátskych koncipientov je rozhodnutím, ktorým komora\nrozhodla o nespôsobilosti žiadateľa vykonávať prax advokátskeho koncipienta vzhľadom na požiadavky\n§ 62 zákona o advokácii, a v konečnom dôsledku tak obmedzila, resp. sťažila jeho možnosti aj pre výkon\npovolania advokáta. Ide teda o rozhodnutie, ktoré osebe znamená právnu prekážku výkonu povolania.\nPrakticky tak na jeho základe dochádza k zúženiu práva žiadateľa na slobodnú voľbu povolania a\nprípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť, hoci na základe (nesplnenia)\npodmienok ustanovených zákonom (čl. 35 ods. 1 a 2 Ústavy SR).\nChýbajúca, resp. nedostatočná právna úprava nemôže byť na škody fyzickej osobe alebo právnickej\nosobe pri uplatňovaní ich práva na súdnu ochranu. Najvyšší súd preto dospel k záveru, že v prípade\nrozhodnutí o nezapísaní žiadateľa do zoznamu advokátskych koncipientov je úlohou súdov v správnom\nsúdnictve poskytnúť potrebnú právnu ochranu pred prípadným nezákonným rozhodnutím komory.\nPodľa § 250l ods. 1 OSP sa podľa ustanovení tejto (tretej) hlavy postupuje v prípadoch, v ktorých zákon\nzveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych\norgánov.\nNa tomto mieste sa treba stotožniť s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným\nv jeho rozhodnutí sp. zn. 3Sžo/17/2011 z 03.10.2011, pokiaľ uvádza, že „rozhodovanie o opravných\nprostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov upravené v tretej hlave piatej časti OSP, sa\nspravuje princípom pozitívnej enumerácie, a teda osobitný zákon musí výslovne pripúšťať opravný\nprostriedok, o ktorom rozhoduje súd“.\nZ uvedeného je nesporné, že pri chýbajúcej právnej úprave, ktorá by umožňovala preskúmanie\nrozhodnutí orgánov verejnej správy na základe opravného prostriedku súdom podľa tretej hlavy piatej\nčasti, analógia nie je prípustná.\nAnalogické použitie § 11 zákona o advokácii, a teda založenie právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť\npodľa § 250l a nasl. OSP, by bolo v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého štátne orgány\nmôžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPreto vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci zákon o advokácii nezveruje súdom rozhodovanie o\nopravnom prostriedku, nemôže súd postupovať podľa tretej hlavy piatej časti OSP. Je preto namieste\nprejednanie veci v konaní o žalobe podľa druhej hlavy piatej časti OSP, a to napriek tomu, že v\n\nprípade nezapísanie žiadateľa do zoznamu advokátov súdy v správnom súdnictve postupujú práve\npodľa ustanovení OSP o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov.\n\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto (druhej) hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\n\nPodľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom\npostupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov,\nktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.\n\nPodľa § 247 ods. 3 OSP predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1\na 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.\nNajvyšší súd nemohol opomenúť ani námietky účastníkov praktického charakteru, súvisiace s\nperiodicitou zvolávania Konferencie advokátov najmenej raz za tri roky, ako aj súvisiace s otázkou\nhospodárnosti a efektívnosti odvolacieho konania v prípade, ak by sa pripustilo, že Konferencia\nadvokátov zastáva pozíciu odvolacieho orgánu. Aj tieto skutočnosti by totiž mali (negatívny) vplyv na\npraktickú ochranu práv žiadateľa o zápis do zoznamu koncipientov, ktorému rozhodnutím komory nebolo\nvyhovené.\nAk teda krajský súd konanie zastavil, porušil žalobcove právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 2\nÚstavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru a zároveň odňal žalobcovi i možnosť konať pred súdom.\nS ohľadom na uvedené skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, že uznesenie Krajského súdu v\nŽiline zo 06.03.2012, č. k. 20S/438/2011-141 v spojení s opravným uznesením z 11.04.2012, č. k.\n20S/438/2011-150 je potrebné zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na nové konanie, v ktorom postupom\npodľa druhej hlavy piatej časti OSP preskúma zákonnosť rozhodnutia Slovenskej advokátskej komory č.\n4397/11 z 09.09.2011 (§ 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP). Súčasne rozhodne\no trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}