{"guid": "79effd04-7f41-431f-a828-0f14b2e7d660:6ac79454-0b8f-400f-9a32-2244a6b243f3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:5011200887.1", "spisova_znacka": "1Sžd/10/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/10/2012 z 19. 6. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. júna 2012, sp. zn. 1Sžd/10/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:5011200887.1", "identifikacne_cislo": "5011200887", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "sudca_id": 236, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-igor-belko-236", "datum_vydania": "2012-06-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-16.odsek-5", "nazov": "§ 16 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-16.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-4", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6ac79454-0b8f-400f-9a32-2244a6b243f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:5011200887.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:5011200887.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:5011200887.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžd/10/2012\n5011200887\n19. 06. 2012\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2012:5011200887.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: V., bytom S., proti žalovanému: Krajské\nriaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 26, Žilina, o\npreskúmanie oznámenia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-69/2011 zo dňa 14.7.2011, na odvolanie\nžalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 20S 402/2011-95 zo dňa 17. januára 2012 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 20S 402/2011-95 zo dňa 17.\njanuára 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Žiline napadnutým uznesením uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia konanie zastavil. O\ntrovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.\nV dôvodoch uznesenia krajský súd uviedol, že pokiaľ žalovaný rozhodol oznámením v súlade s §\n60 Správneho poriadku tzv. neformálnym spôsobom a dospel na základe vyhodnotenia skutkového a\nprávneho stavu k záveru, že odvolanie žalobcu je podané oneskorene, tak je potrebné konštatovať, že\noznámenie žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-69/2011 zo dňa 14.7.2011 nie je rozhodnutím správneho\norgánu, ktoré vydal správny orgán v súlade s ust. § 244 ods. 2, 3 OSP ktoré by podliehalo súdnemu\nprieskumu podľa druhej hlavy piatej časti OSP.\nNakoľko nie je možné samostatne preskúmať len postup správneho orgánu v konaní podľa druhej hlavy\npiatej časti OSP (bez prieskumu správneho rozhodnutia), podľa názoru krajského súdu, nie je možné\npreskúmať, či postup žalovaného, tak ako ho namietal žalobca, bol vecne správny, t.j. či jeho skutkové\na právne závery o tom, že žalobca podal odvolanie oneskorene sú vecne správne a teda či je aj vecne\nsprávny záver, že bolo možné odvolanie žalobcu posudzovať ako oneskorene podané a preskúmať ho\nv súlade s § 60 Správneho poriadku.\nKrajský súd na základe uvedeného dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre konanie podľa\ndruhej hlavy piatej časti OSP v spojení s ustanovením prvej hlavy piatej časti OSP a teda že neexistuje\ntu základ - rozhodnutie správneho orgánu, ktoré by mohlo byť predmetom prieskumu podľa druhej hlavy\npiatej časti OSP a keďže sa jedná o neodstrániteľnú podmienku konania, krajský súd pre nedostatok\npodmienok konania pri aplikácii § 103 a § 104 ods. 1 prvá veta OSP konanie zastavil.\nII.\nStručné zhrnutie argumentácie žalobcu\n\nProti uvedenému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, ktorým žiadal uzneseniu súdu zrušiť a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie.\nNamietal, že nevydanie rozhodnutia o odvolaní žalobcu a vydanie iba „oznámenia“ nemôže byť v\nsúdnom konaní ani v akomkoľvek inom konaní na ťarchu žalobcu, pretože vo vzťahu k žalovanému nemá\nžalobca autokratické postavenie - nemôže žalovanému nariadiť, aby vydal rozhodnutie a nie oznámenie,\nani aby niečo konal alebo niečo nekonal.\nJedinou obranou žalobcu proti nezákonnému postupu žalovaného je uplatnenie práva žalobcu na\nspravodlivý súdny proces.\nVyjadril presvedčenie, že vydanie „oznámenia“ žalovaným namiesto rozhodnutia o odvolaní žalobcu je\nkonaním žalovaného, ktoré nemá oporu v zákone - teda sa jedná o nezákonný postup žalovaného, ktorý\nsa musí posudzovať podľa § 247 ods. 1 OSP.\nKrajský súd preto pochybil, keď nezákonný postup žalovaného v konaní stotožnil s nezákonným\nzásahom žalovaného proti žalobcovi, čo nie je v súlade s vecným stavom preskúmavaného konania\nvedeného žalovaným.\nNa základe takéhoto nesprávneho hodnotenia dospel krajský súd podľa žalobcu k nesprávnym záverom\no existencii neprekonateľnej prekážky v konaní, v dôsledku čoho vydal nesprávne uznesenie, ktorého\ncieľom je v skutočnosti ukončenie predmetného konania čo najjednoduchšie s z procesných dôvodov,\ntak aby sa nemusela prejednávať vec sama.\nPredmetným rozhodnutím krajský súd mu podľa žalobcu odňal právo na spravodlivý proces a na druhej\nstrane priznal legitimitu nezákonného spôsobu vedenia konania žalovaným.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\nK odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že navrhol uznesenie krajského súdu potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal uznesenie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu\npredchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov) dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť\nna ďalšie konanie.\nZ obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného odvolací súd\nzistil, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. p.: ORP-P-120/ODI-2011-II zo dňa 25.3.2011\nbol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h/,k/ zákona č. 372/1990Zb.\no priestupkoch, pretože dňa 12.1.2011 v čase o 11.46 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. P. P., ev.\nč.: D. po diaľnici D1 v km 28,5-32 smerom do Bratislavy kde je rýchlosť obmedzená dopravnou značkou\nB31a na 110 km/h, kde mu bola nameraná rýchlosť jazdy 155km/h, 162 km/h a 167km/h, pričom prekročil\nnajvyššiu dovolenú rýchlosť jazdy o 45 km/h, o 52 km/h a o 57 km/h.\nŽalobca bol zastavený a kontrolovaný hliadkou polície, pričom ako vodič nepredložil doklady predpísané\nzákonom a to vodičský preukaz.\n\nTýmto konaním porušil podľa prvostupňového správneho orgánu ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b/, § 16\nods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke za čo mu bola uložená pokuta vo výške 300 Eur a\nzákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 9 mesiacov.\nVoči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že\nprvostupňový správny orgán prejednal predmetnú vec a rozhodol dňa 25.3.2011 v jeho neprítomnosti s\npoukazom na to, že sa bez dostatočného ospravedlnenia alebo bez vážnych dôvodov na pojednávanie\nnedostavil.\nPodľa žalobcu prvostupňový správny orgán mohol ústne prejednať vec v jeho neprítomnosti iba ak by\nsa odmietol dostaviť alebo ak by sa nedostavil bez náležitého ospravedlnenia.\nZdôraznil, že on sa neodmietol dostaviť na ústne pojednávanie a ani sa nedostavil bez náležitého\nospravedlnenia.\nŽalobca uviedol, že dňa 21.3.2011 obdržal predvolanie správneho orgánu na deň 25.3.2011. Nakoľko je\nštudentom vysokej školy sídliacej mimo mesta Žilina a dňa 25.3.2011 musel plniť povinnosti stanovené\nrozvrhom ešte v decembri 2010, dňa 22.3.2011 sa písomne z týchto dôvodov ospravedlnil. Tým, že\nprvostupňový správny orgán dňa 25.3.2011 prejednal predmetnú vec v jeho neprítomnosti, hoci sa\nriadne ospravedlnil, porušil jeho práva účastníka konania zakotvené v § 73 ods. 3 zákona č. 372/1990\nZb a zámerne prekrútil skutočný stav veci s cieľom vytvoriť dojem, že boli splnené podmienky stanovené\nv § 74 ods. 1 Správneho poriadku.\nNavrhol preto napadnuté rozhodnutie zrušiť a konanie zastaviť.\nIV.\nArgumentácia žalovaného pre vydanie oznámenia\nPísomným oznámením zo dňa 14.7.2011 žalovaný oznámil žalobcovi, že proti prvostupňovému\nrozhodnutiu podal odvolanie oneskorene.\nK oneskorene podanému odvolaniu uviedol, že spáchanie skutku žalobcom dostatočne odôvodňuje\nprijatý záver, že skutok sa stal spôsobom opísaným v prvostupňovom rozhodnutí, tieto skutočnosti\nnenamietal ani žalobca vo svojom odvolaní.\nŽalovaný uviedol, že zastáva názor, prvostupňový správny orgán odôvodnene a dôsledne postupoval\nv zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990Zb a vec prejednal v neprítomnosti obvineného z priestupku.\nPoukázal na to, že priestupkový zákon umožňuje uskutočniť pojednávanie bez ústneho pojednávania\niba z dvoch dôvodov a je na posúdení správneho orgánu, či sú splnené dôvody na prejednanie veci v\nneprítomnosti obvineného.\nŽalovaný konštatoval, že už dňa 21.3.2011 žalobca vedel, že musí plniť povinnosti študenta vysokej\nškoly, preto ak sa nemohol dostaviť na stanovený termín pojednávania dňa 25.3.2011, mal dostatočne\nvčas pred pojednávaním oznámiť svoju neúčasť na pojednávaní, žalobca tak urobil až dňa 23.3.2011 na\nPošte 1 v Žiline, a to bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené až 28.3.2011. Poukázal pritom\nna to, že od miesta trvalého bydliska žalobcu k Pošte 1 väčšia vzdialenosť ako od miesta jeho bydliska\nk prvostupňovému správnemu orgánu. Bolo preto logické od neho očakávať, že cestou z Pošty 1, kde si\nprevzal predvolanie, osobne alebo písomne oznámi svoju neúčasť na prvostupňovom správnom orgáne\na dohodne si nový termín pojednávania.\n\nOkrem uvedených skutočností žalovaný poukázal na to, že žalobca k svojmu ospravedlneniu nepredložil\nžiaden hodnoverný doklad, ktorý by preukazoval plnenie povinností študenta vysokej školy.\nNa základe uvedeného námietky žalobcu uvedené v oneskorene podanom dovolaní považoval žalovaný\nza účelovú obranu v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za svoje protiprávne konanie.\nV predmetnom oznámení konštatoval, že nezistil dôvod na postup podľa § 62 alebo § 65 Správneho\nporiadku.\nProti uvedenému oznámeniu podal žalobca žalobu, v ktorej uplatnil žalobné námietky týkajúce sa\nporušenia jeho práv v administratívnom konaní, keď prvostupňový správny orgán konal a rozhodol v\njeho neprítomnosti napriek jeho riadnemu a dôvodnému ospravedlneniu. Namietal nesprávnosť použitia\nfikcie doručenia prvostupňového správneho rozhodnutia a porušenie ustanovení Správneho poriadku\nupravujúce postup správneho orgánu v správnom konaní, keď žalovaný namiesto rozhodnutia reagoval\nna jeho odvolanie oznámením.\nKrajský súd uznesením zo dňa 18.8.2011 vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby, ktoré bránili\nvecnému vybaveniu žaloby. Vyzval ho na presné označenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré\nnapáda a uvedenie dôvodov v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu ako aj\nupresnenie žalobného petitu v súlade so zákonnou úpravou, teda čoho sa žalobca domáha, t.j. ako má\nsúd rozhodnúť.\nŽalobca v súdom stanovenej lehote upresnil, že napáda oznámenie žalovaného č. KRPZ-ZA-KDISK-69/2011 zo dňa 14.7.2011. Za dôvody nezákonnosti rozhodnutia označil nesprávne uplatňovanie\ndoručovacej domnienky podľa § 24 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. Poukázal na to, že správny orgán\nmá na doručenke rozhodnutia č. ORP-P-120/ODI-2011 škrtnuté všetky dátumy ohľadom postupom\ndoručovania. Uviedol, že doručovateľ ho žiadnym spôsobom neupovedomil o tom, že príde písomnosť\ndoručiť znovu v niektorý deň a hodinu a nepokúsil sa mu doručiť písomnosť druhý krát. Doručovateľ\nvložil do schránky domu č. XX na S. iba žltý lístok - upovedomenie o uložení zásielky. O zásielke sa\ndozvedel až zo žltého lístka, potom čo sa vrátil do miesta trvalého bydliska a bez meškania zásielku\nvyzdvihol na pošte dňa 10.6.2011. Žalobca uviedol, že pri preberaní zásielky na pošte preškrtol dátumy\no pokusoch doručenia, pretože tieto pokusy o doručenie sa neuskutočnili.\nNamietal, že aj napriek tomu, že dátumy na doručenke sú preškrtnuté, správny orgán sa nezaoberal\ndôvodom ich preškrtnutia a dôsledkom takého postupu ani nezistil, aký je skutočný stav doručovania\nzásielky, nesprávne určil dátum doručenia tejto zásielky, ktorým je podľa správneho orgánu 23.5.2011,\nskutočný stav je však 10.6.2011, kedy začala aj plynúť 15 dňová lehota na podanie odvolania.\nTouto skutočnosťou sa žalovaný vôbec nezaoberal a naopak snažil sa obhajovať aplikáciu doručovacej\ndomnienky, akoby neexistovali pochybnosti o správnosti údajov na doručenke prvostupňového\nrozhodnutia.\nŽalobca napokon uviedol, že v administratívnom spise prvostupňového správneho orgánu došlo k\nmanipulácii s dôkazmi majúcimi za cieľ vyvolať zdanie, že správny orgán postupoval v súlade so\nzákonom.\nPoukázal na to, že z kópie administratívneho spisu zistil, že správny orgán jeho ospravedlnenie opatril\nprezentačnou pečiatkou v ktorej uviedol dátum prijatia 28.3.2011, pritom nie je pripojená obálka, v ktorej\ntáto listina správnemu orgánu došla. Dôvodom je podľa žalobcu skutočnosť, že jeho ospravedlnenie z\npojednávania na deň 25.3.2011 obdržal správny orgán (aj podľa vyjadrenia pošty) dňa 24.3.2011, čo bolo\nz obálky zrejmé. Správny orgán však potreboval zdôvodniť, že dňa 25.3.2011 konal v jeho neprítomnosti\na tak vykonal manipuláciu s dátumom doručenia jeho ospravedlnenia z 22.3.2011. Zmenil ho z 24.3.2011\nna 28.11.2011, teda na deň po 25.3.2011. Obálku nedal do spisu, aby sťažil objasnenie rozdielu v dátume\na obhájil, že vykonával dňa 25.3.2011 pojednávanie v jeho neprítomnosti.\n\nPodľa žalobcu, jedná sa o konanie pracovníka správneho orgánu majúce znaky konania uvedené v §\n326 ods. 1 zákona č. 300/2005 Zb.\nŽalobca napokon upresnil žalobný petit tak, že navrhuje prvostupňové rozhodnutie č. p. ORP-P-120/\nODI-2011-II zo dňa 25.3.2011 v spojení s písomnosťou žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-69/2011 zo dňa\n14.7.2011 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\nV.\nPrávne východiská a právny názor NS SR\nPredmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu bolo posúdenie, či vybavenie\noneskorene podaného odvolania účastníka konania neformálnym spôsobom (oznámením) namiesto\nrozhodnutia o odvolaní žalobcu je konaním žalovaného, ktoré má oporu v zákone a či v danom prípade\nboli splnené podmienky na takýto postup odvolacieho správneho orgánu a v neposlednom rade aj\nposúdenie otázky, či takéto oznámenie (list) žalovaného podlieha súdnemu prieskumu.\nPodľa § 60 Správneho poriadku odvolací orgán je povinný preskúmať i oneskorené odvolanie z toho\nhľadiska, či neodôvodňuje obnovu konania lebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho\nkonania.\nZo zákona výslovne vyplýva povinnosť odvolacieho orgánu preskúmať i oneskorené odvolanie\n(posledná novela Správneho poriadku zrušila túto povinnosť vo vzťahu k neprípustnému odvolaniu).\nOneskoreným odvolaním je také, ktoré je prípustné (§ 53 Správneho poriadku), avšak bolo podané\núčastníkom konania po uplynutí odvolacej lehoty (§ 54 ods. 2 Správneho poriadku) alebo lehoty podľa\n§ 54 ods. 3, resp. bolo podané včas, ale na nepríslušnom orgáne a prvostupňovému orgánu (§ 54 ods.\n1) bolo doručené až po uplynutí zákonnej lehoty.\nV prvom rade treba zdôrazniť, že oneskorene podané odvolanie v správnom konaní je procesným\núkonom, ktorý nie je spôsobilý vyvolať právne účinky ako riadne odvolanie (§ 55), nemá preto schopnosť\nzabrániť tomu, aby napadnuté rozhodnutie správneho orgánu nadobudlo právoplatnosť.\nAk odvolací orgán zistí, že tu nie sú dôvody pre uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku,\nvyrozumie o tejto skutočnosti účastníka konania, ktorý podal oneskorené odvolanie listom (Správny\nporiadok po poslednej novele už neupravuje povinnosť odvolacieho orgánu zamietnuť oneskorené\nodvolanie rozhodnutím).\nSprávny orgán teda môže takýmto neformálnym spôsobom - oznámením (listom) takúto skutočnosť\noznámiť účastníkovi konania, ktorý podal oneskorené odvolanie, avšak musí byť bez akýchkoľvek\npochybností zrejmé, že odvolanie bolo podané oneskorene.\nPokiaľ totiž existujú o tejto skutočnosti pochybnosti a účastník ich uplatní, je povinnosťou súdu, k\ntakejto otázke zaujať stanovisko a posúdiť, či boli splnené podmienky pre takýto postup, resp. či nebolo\npovinnosťou odvolacieho správneho orgánu sa zaoberať vecnými námietkami účastníka a ukončiť\nsprávne konanie vydaním rozhodnutia.\nS právnym názorom krajského súdu, vysloveným v napadnutom rozhodnutí, ktorým konanie zastavil\nz dôvodu nepreskúmateľnosti oznámenia žalovaného sa odvolací súd nestotožnil z nasledujúcich\ndôvodov.\n\nPodľa názoru odvolacieho súdu je potrebné vychádzať z toho, že pre posúdenie podmienok\npreskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je podstatné, či oznámenie (list) žalovaného\nbol vydaný orgánom štátnej správy pri výkone jeho právomoci zverených mu zákonom a či takýmto\noznámením (listom) správny orgán autoritatívne zasiahol do právnej sféry žalobcu a či svojim\ncharakterom je spôsobilé vyvolať ním požadované účinky, t.j. vynútiť si splnenie uloženej povinnosti a\nnepochybne tak citeľne zasiahnuť do žalobcovej sféry práv a povinností, čo je v zmysle § 244 ods. 3\nOSP predpokladom pre jeho preskúmateľnosť súdom.\nPodľa § 244 ods. 3 vety prvej OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané\nnimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nŽalobcovi bola rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu uložená sankcia výške 300 Eur a zákaz\nčinnosti viesť motorové vozidlo na 9 mesiacov a za porušenie ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b/, § 16 ods.\n5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.\nTakúto povinnosť žalobca predtým nemal.\nTým, že žalovaný rozhodol neformálnym spôsobom, (vo veci účastníkovi konania oznámil, že jeho\nodvolanie je podané oneskorene), de facto účastníkovi konania oznámil, že jeho oneskorene podané\nodvolanie nemá schopnosť zabrániť tomu, aby napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu nadobudlo právoplatnosť, dotkol sa právnej sféry žalobcu, a preto aj takéto oznámenie (list)\nje spôsobilé vyvolať účinky ako rozhodnutie vydané správnym orgánom v správnom konaní a je teda\npreskúmateľné súdom.\nPokiaľ teda ide o dôvod (nepreskúmateľnosť oznámenia), pre ktorý v danom prípade krajský súd konanie\nzastavil, nemôže právny názor súdu prvého stupňa z niekoľkých dôvodov obstáť.\nV prvom rade je potrebné upozorniť na podstatu správneho súdnictva, ktorou je ochrana práv občanov\na právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Ide o právny inštitút, ktorý umožňuje,\naby sa každá osoba, ktorá sa cíti poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Súdny prieskum preto prichádza do úvahy\npre prípady, keď sa úkon správneho orgánu vzťahujúci sa na konkrétnu vec a konkrétnych adresátov\ndotýka právnej sféry žalobcu.\nPrávo na prístup k súdu patrí medzi práva garantované medzinárodnými zmluvami i slovenským\nústavným právom. Právo na súdny prieskum každého rozhodnutia správneho orgánu (ibaže by bolo\nzákonom výslovne vylúčené), je teda jedným z verejných subjektívnych práv explicitne zaručených\nÚstavou Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1). Z ústavných interpretačných pravidiel vyplýva, že v\npochybnostiach o tom, či žalobcovi patrí právo na prístup k súdu alebo nie, je nevyhnutné prikloniť sa k\nvýkladu svedčiacemu v prospech výkonu tohto práva. Z tohto základného prístupu k chápaniu žalobnej\nlegitimácie vyplýva, že žalobca bol legitimovaný na podanie žaloby. Nakoľko tvrdil, že správne orgány\nporušili jeho práva, keď sa nevysporiadali s otázkou včasnosti podania jeho odvolania a tieto otázky\nzostali nezodpovedané.\nZ administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca namieta porušenie svojich práv v administratívnom\nkonaní, pričom žalovaný tým, že vydal oznámenie, v ktorom však nezdôvodnil použitie fikcie doručenia\nv podstatne sťažil žalobcovu možnosť obrany.\nAko základná premisa v právnom štáte v takejto situácii musí platiť, že pochybenia orgánu verejnej moci\nnemôžu ísť na ťarchu fyzických alebo právnických osôb. Žalobca pochybenia správneho orgánu jasne\n\npopísal v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu ako aj v žalobe, v dôsledku\nrozhodnutia žalovaného vo forme oznámenia, ktorú síce Správny poriadok pripúšťa, mu však bolo do\nznačnej miery znemožnené, aby v riadnom a zákonnom konaní obhajoval svoje práva.\nPokiaľ by odvolací súd v tejto situácii potvrdil rozhodnutie krajského súdu o zastavení konania o žalobe\nz dôvodu nepreskúmateľnosti oznámenia žalovaného, bez toho aby žalobca dostal jasnú odpoveď\nna otázku včasnosti podania odvolania, znemožnil by tým žalobcovi prakticky prístup k súdu; také\nrozhodnutie by bolo potom ústavne neprípustným odmietnutím spravodlivosti.\n\nV prvom rade, krajskému súdu bolo možné vyčítať, že si bez akejkoľvek verifikácie osvojil názor\nžalovaného, že odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca oneskorene. Bez\nzaujatia stanoviska krajského súdu k otázke včasnosti podania odvolania je totiž jeho záver, že\nžalovaný postupoval správne v intenciách § 60 Správneho poriadku t.j. účastníkovi oznámil neformálnym\nspôsobom, že jeho odvolanie je podané oneskorene, predčasný.\n\nZa situácie, kedy išlo o namietané nesprávne uplatňovanie doručovacej domnienky podľa § 24 ods.\n2 zákona č. 71/1967 Zb. správnym orgánom a teda posúdenie včasnosti podania odvolania žalobcu\nvoči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, ku ktorému nezaujal žalovaný v oznámení zo dňa\n14.7.2011 žiadne stanovisko, rovnako ani krajský súd, hoci takúto žalobnú námietku žalobca uplatnil,\nje Najvyšší súd SR toho názoru, že správnemu súdnictvu preskúmavanie oznámenia žalovaného\nprináležalo. O to viac, že žalobca v doplnení žaloby poukazuje na ďalší dôvod nezákonnosti postupu\nsprávneho orgánu, keď pre chýbajúci dôkaz - obálku, ktorá mala obsahovať ospravedlnenie žalobcu na\nústne pojednávanie dňa 25.3.2011, nebolo možné podľa žalobcu verifikovať, či ospravedlnenie žalobcu\nbolo doručené pred alebo po pojednávaní dňa 25.3.2011, a teda či námietka žalobcu, že prvostupňový\nsprávny orgán pre postup vo veci podľa § 74 ods. 1 SP mal zákonom splnené a mohol vec prejednať\nv jeho neprítomnosti.\n\nV ďalšom konaní, preto krajský súd posúdi včasnosť podania odvolania žalobcu proti prvostupňovému\nrozhodnutiu a to v intenciách ustanovenia § 24 ods. 2 Správneho poriadku ako aj ustálenej judikatúry\nNS SR (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo 199/2010 zo dňa 27.2.2012, uznesenie NS SR sp. zn.\n2Cdo 6/2012 zo dňa 31.1.2012).\nPodľa § 24 ods. 2 správneho poriadku ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných\nrúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že\npísomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný,\ndoručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát\nnevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň\ndoručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.\n\nZákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle citovaného ustanovenia § 24 ods. 2\nSP vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia (t.j. v konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste\ndoručenia. Aj keď tento pojem nie je výslovne definovaný, zjavne sa jedná o miesto, kde by adresát\nmohol byť v rozhodnej dobe doručovateľom zastihnutý, a to buď priamo, alebo aspoň prostredníctvom\nupovedomenia o uložení zásielky, ak bolo urobené vhodným spôsobom.\n\nPri doručovaní poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje zásadne doručenkou, ktorú\npošta vracia späť odosielateľovi (odosielajúcemu súdu). Príslušnou poštou vystavená doručenka\nzachytávajúca postup pri doručení, vrátane údajov vyžadovaných ustanovením § 24 ods. 2 SP,\npotvrdzuje to, čo je v nej uvedené, pričom údaje uvedené na doručenke sa považujú za pravdivé, ak\nnie je dokázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu, čo je na doručenke\n\nskutočne uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia zdržoval, nie je\nosvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade je povinnosťou súdu\nvykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka (resp. jeho zástupcu),\nktorému bolo doručované, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa v čase\ndoručovania v mieste doručenia nezdržoval (účastník nemá povinnosť preukazovať opak toho, čo nie je\nuvedené na doručenke, teda o čom neplatí predpoklad pravdivosti).\n\nV predmetnej veci sa preto krajský súd musí zaoberať tým, či doručenka založená v spise obsahuje\nuvedené údaje o tom, že neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie bol vykonaný\n20.5.2011, či opakované doručenie bolo vykonané 23.5.2011 a zásielka bola uložená na pošte 23.5.2011\na či doručenka potvrdzuje aj okolnosť, že sa žalobca v mieste doručenia zdržoval, najmä či takýto údaj je\nna nej uvedený, teda či doručenka obsahuje predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdržuje“).\nAk takýto údaj na doručenke uvedený nie je, bude povinnosťou krajského súdu vykonať šetrenie na\nzistenie tejto okolnosti.\n\nPretože krajský súd takto nepostupoval, je jeho rozhodnutie o zastavení konania, ktoré vychádza z\nkonštatovania (zatiaľ nepreukázaného), že odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo\npodané oneskorene, predčasné a teda nesprávne.\n\nVI.\nZáver\n\nÚlohou krajského súdu bude posúdiť predovšetkým námietky žalobcu vzťahujúce sa k posúdeniu\nvčasnosti podania odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu a po vyriešení tejto otázky posúdiť, čo\nžalovaný postupoval správne, keď vo veci účastníkovi konania neformálne oznámil listom, že odvolanie\nbolo podané oneskorene, resp. posúdiť, či vo veci nemal odvolací orgán postupovať v zmysle § 59 a\nodvolacie konanie ukončiť vydaním rozhodnutia vo veci samej.\n\nV prípade, že krajský súd dospeje k záveru, že námietky žalobcu nie sú dôvodné a žalovaný postupoval\nsprávne, keď neformálnym spôsobom oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie proti rozhodnutiu bolo\npodané oneskorene a zistí, že správny bol aj záver žalovaného o nezistení dôvodov pre postup podľa\n§ 62 alebo § 65 Správneho poriadku, krajský súd žalobu zamietne.\n\nOdvolací súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že pokiaľ teda krajský súd zastavil konanie,\nhoci pre takýto postup neboli boli splnené podmienky, odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom v\nzmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f/ OSP. Z uvedených dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky\nk záveru, že rozhodnutie krajského súdu je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušiť a vec mu\nvrátiť na ďalšie konanie.\n\nO náhrade trov konania odvolací súd s poukazom na § 224 ods. 3 nerozhodol.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20S/402/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}