{"guid": "f5d4c23a-3dfd-48b6-9e0e-bc8b43e34e5c:7a131af8-8b65-4901-9c4e-0fb15b33d683", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:5008200212.4", "spisova_znacka": "3Sžf/19/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/19/2012 z 9. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9. októbra 2012, sp. zn. 3Sžf/19/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:5008200212.4", "identifikacne_cislo": "5008200212", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2012-10-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-17.odsek-2", "nazov": "§ 17 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-17.odsek-3", "nazov": "§ 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-17.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-5.pismeno-e", "nazov": "§ 15 ods. 5 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-15.odsek-5.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-17", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a131af8-8b65-4901-9c4e-0fb15b33d683", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:5008200212.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:5008200212.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:5008200212.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/19/2012\n5008200212\n09. 10. 2012\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2012:5008200212.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.\na zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobcu: E. I., bytom F., Y. M.,\nprávne zastúpený: JUDr. Diana Hrončeková, advokátka, Dolná 36, Banská Bystrica, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. I/228/1175-18471/2008/993202-r zo dňa 12. februára 2008, konajúc o\nodvolaní žalovaného a o odvolaní žalobcu proti výroku o trovách konania, proti rozsudku Krajského súdu\nv Žiline č. k. 21S/29/2008-167 zo dňa 01. februára 2012, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/29/2008-167 zo dňa 01.\nfebruára 2012 p o t v r d z u j e .\nŽalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 161,75 € na účet\nJUDr. Diany Hrončekovej, advokátky so sídlom v Banskej Bystrici, v lehote do 30 dní od právoplatnosti\nrozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline podľa § 250j ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. I/228/1175-18471/2008/993202-r zo dňa\n12. februára 2008, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Dolný Kubín č. 657/230/43294/07/Pav\nzo dňa 26. novembra 2007 o vyrubení rozdielu dane z príjmov fyzických osôb žalobcovi podľa § 44 ods.\n6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných\nfinančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 511/1992 Zb.“) za zdaňovacie\nobdobie rok 2005 vo výške 1.084.298,-Sk (35.992 €).\nRozsudok odôvodnil tým, že z obsahu správneho spisu zistil, že upovedomenie na uskutočnenie\nvýsluchu svedkov MVDr. U. U., a Mgr. X. U., obaja bytom B. M., ktorý mal byť vykonaný dňa\n02.10.2007 na Daňovom úrade Košice II, bolo žalobcovi doručované upovedomenie o vypočutí svedka\nč. 696/320/2372-59462/07/Her zo dňa 04.09.2007. Podľa doručenky k uloženiu zásielky došlo dňa\n07.09.2007. Ide o doručenku do vlastných rúk, ktorá však nemá také náležitosti, ako vyplývajú z\nustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Uvedená zásielka sa vrátila daňovému úradu ako\nžalobcom neprevzatá a preto bolo potrebné pri posudzovaní postupu pošty pri doručovaní vychádzať z\n§ 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. v čase rozhodnom k dátumu doručovania. Z údajov na doručenke,\nktoré považoval krajský súd za pravdivé nevyplývali skutočnosti potrebné pre posúdenie fikcie doručenia.\nNevyplývalo z nej, kedy poštový doručovateľ vykonal neúspešný pokus o doručenie žalobcovi s výzvou,\nani kedy došlo k opakovanému doručeniu, ktoré bolo bezvýsledné a po ktorom nasledovalo uloženie\nzásielky na pošte dňa 07.09.2007. Zásielka sa podľa prezentačnej pečiatky na rubovej stránke obálky\nvrátila daňovému úradu dňa 01.10.2007, ktorý za absencie zákonných náležitostí (§ 17 ods. 3), nemožno\npovažovať za deň doručenia upovedomenia o vypočutí svedkov žalobcovi.\n\nNa základe uvedených skutočnosti dospel krajský súd k záveru, že žalobca nebol oboznámený s\nupovedomením o vypočutí svedkov U., ktorý sa mal uskutočniť dňa 02.10.2007 a ak napriek tomu\nboli svedkovia vypočutí, došlo k porušeniu § 15 zákona č. 511/1992 Zb. v znení zákona k dátumu\nposudzovaného doručovania, pretože mu nebolo umožnené klásť im otázky pri ústnom pojednávaní\na nemal možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia,\nprípadne navrhnúť, aby boli v protokole uvedené jeho vyjadrenia k nim. Ak žalovaný v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia poukázal najmä na to, že za rozhodujúce pre zistený skutkový stav pri daňovej\nkontrole považoval práve skutočnosti, ktoré vyplynuli z výsluchu svedkov MVDr. U. U. a Mgr. X. U.\nako konateľov spoločnosti KRAHAL, s.r.o., a výpovede týchto svedkov sa stali rozhodnými a nosnými\npre celé rozhodnutie vo veci, za tohto stavu krajský súd konštatoval, že žalobca nemal možnosť sa\nvyjadriť k svedeckým výpovediam, nemal možnosť klásť svedkom otázky, nebolo ani možné, aby bola\nvykonaná medzi konateľmi spoločnosti KRAHAL, s.r.o., a žalobcom konfrontácia, došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces.\nKrajský súd záverom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n4Sžf/6/2010 zo dňa 20.04.2010 a uviedol, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom a ďalšími\nvšeobecnými právnymi predpismi a týmto postupom žalobcovi odňal procesné právo, ktoré mu priznáva\nzákon č. 511/1992 Zb. Námietka žalovaného, že doručoval upovedomenie o výsluchu svedkov nad\nrámec zákona a nebolo potrebné upovedomenie o výsluchu svedkov doručovať žalobcovi do vlastných\nrúk neobstojí, pretože z predloženej doručenky bolo zrejmé, že v zmysle § 17 ods. 2 písm. c/ zákona\nč. 511/1992 Zb. správca dane určil spôsob doručovania upovedomenia o vypočutí svedka do vlastných\nrúk, tak potom nevyhnutne platí postup podľa ustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie v merite veci a žalobca v časti týkajúcej sa\ntrov konania.\nŽalovaný v odvolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu\nv Žiline č. k. 21S/29/2008-167 zo dňa 01.02.2012 tak, že žalobu žalobcu zamietne a žalobcovi\nnáhradu trov neprizná. V dôvodoch odvolania namietal, že z ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č.\n511/1992 Zb. nevyplynula správcovi dane zo zákona povinnosť doručovať žalobcovi upovedomenie o\nvypočutí svedkov do vlastných rúk a tým, že takto učinil, konal nad rámec zákona. Listovú zásielku\ndoručoval podľa všeobecných podmienok poštou a pre doručenie zvolil doručenku do vlastných rúk\nbez opakovaného doručenia, čo mu umožňoval poštový poriadok. Podľa § 26 poštového poriadku, ak\nodosielateľ žiada, aby sa po neúspešnom pokuse o doručenie zásielky s doručenkou pokus opakoval,\nvyznačí na zásielke poznámku „Opakované doručenie“ a zaplatí poplatok podľa poštového sadzobníka.\nToto správca dane nepovažoval za potrebné a nebolo to v rozpore so zákonom č. 511/1992 Zb.\nDomnieval sa, že doručenie zásielky do vlastných rúk bez opakovaného doručenia, s možnosťou\nvyzdvihnutia si tejto zásielky počas 18-dňovej odbernej lehoty, počas ktorej je zásielka v prípade\nnedoručenia uložená na pošte, je postačujúce. Dôkazom skutočnosti, že zásielka bola uložená na pošte\na zároveň bolo žalobcovi zanechané písomné oznámenie o jej uložení dňa 07.09.2007, je pečiatka\npošty nachádzajúca sa na obálke pod adresátom. Skúmanie skutočností, či sú na doručenke uvedené\nnáležitosti týkajúce sa procesu doručovania do vlastných rúk pri opakovanom doručovaní sa javí ako\nneopodstatnené. Námietka žalobcu, že mu nebolo umožnené klásť vypočúvaným svedkom otázky\nnebola obsiahnutá v odvolaní zo dňa 20.12.2007, ktoré žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu\nsprávcu dane, preto sa neuplatnenou námietkou žalobcu žalovaný ako odvolací orgán v čase vydania\ndruhostupňového rozhodnutia nemohol zaoberať a nemala byť predmetom súdneho prieskumu.\nŽalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok krajského súdu v merite veci\nako vecne správny potvrdiť. Argumentoval, že podľa § 17 ods. 2 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. sa\ndo vlastných rúk adresátovi doručujú písomnosti, ak tak určí správca dane. Ak správca dane určil,\nže upovedomenie o konanom úkone sa daňovníkovi doručí do vlastných rúk, spôsob doručovania do\nvlastných rúk vyplýval zo zákona. Fikcia doručenia nemohla nastať nielen z dôvodu, že nebol dodržaný\nzákonný postup v zmysle § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., ale aj z dôvodu, že žalobca sa v\nmieste doručenia v čase prvého doručovania do vlastných rúk nezdržoval. Ak správca dane rozhodnutím\ndodatočne vyrubil daň, pričom k tomuto záveru dospel výlučne na základe výpovede svedkov, o ktorom\núkone upovedomoval spôsobom, ktorý nevykazuje znaky zachovania zákonného postupu, uvedeným\npostupom mu nebolo umožnené byť prítomný na takomto úkone a konfrontovať sa so svedkami, nebolo\nzachované jeho základné právo na právnu ochranu zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\na čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd.\n\nŽalobca v odvolaní proti výroku o trovách konania namietal, že predmetom konania je rozhodnutie o\npráve, ktorého hodnotu je možné jednoznačne a presne vyjadriť v peniazoch sumou 1.084.298,-Sk\n(35.992,10 €). Preto nie je na mieste aplikácia § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a\nnáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom do 31.05.2009. Ustanovenie\n§ 11 ods. 3 citovanej vyhlášky, upravujúce osobitne základnú sadzbu tarifnej odmeny vo veciach\nzastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je účinné len od 01.06.2009.\nPodľa prechodného ustanovenia § 20a citovanej vyhlášky, ktoré nadobudlo účinnosť dňom 01.06.2009,\nza úkony právnych služieb vykonané pred dňom nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky patrí advokátovi\nodmena podľa doterajších predpisov. Preto je základná sadzba tarifnej odmeny za úkony právnej služby\nposkytnuté do 31.05.2009 v zmysle § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení platnom do 31.05.2009 v\nsume 14.850,-Sk za jeden úkon právnej služby (za úkony poskytnuté do 31.12.2008) a v sume 492,93\n€ za jeden úkon právnej služby (za úkony poskytnuté od 01.01.2009). Ďalej namietal, že mu nebola\npriznaná odmena za úkony vykonané ešte v rámci správneho konania, pretože podľa jeho názoru\nsprávne súdnictvo je súčasťou správneho konania, tvoria jeden celok a išlo o účelne vynaložené náklady\nna bránenie jeho práva. Za nesprávny postup považuje nepriznanie odmeny za podanie vo veci súdneho\npoplatku zo dňa 11.06.2008 z dôvodu, že ide o duplicitné podanie k odvolaniu zo dňa 16.06.2008. Ide\no dve rôzne podania vo veci s odlišnými procesnými účinkami. Prvým podaním zo dňa 11.06.2008\nupozorňoval súd na to, že súdny poplatok bol uhradený dňa 30.05.2008. V čase, keď krajský súd\nvydal rozhodnutie o zastavení konania dňa 03.06.2008 neboli dané podmienky pre také rozhodnutie\na navrhoval postup podľa § 10 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za\nvýpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 71/1992 Zb.“) s tým, aby\nsúd prvého stupňa uznesenie o zastavení konania zrušil a vo veci konal. Vzhľadom na skutočnosť, že\nsúd na podanie nereagoval bez zbytočného odkladu, čo zistil telefonicky, bol nútený z opatrnosti podať\nproti rozhodnutiu o zastavení konania riadny opravný prostriedok, v ktorom zároveň odkazoval aj na\nskoršie podanie zo dňa 11.06.2008. Podanie zo dňa 11.06.2008 a odvolanie zo dňa 16.06.2008 majú\nodlišný význam nielen z hľadiska obsahu, ale aj procesnoprávneho postavenia a ich procesných účinkov.\nZa nesprávny postup krajského súdu považuje aj skutočnosť, že mu nepriznal náhradu trov právneho\nzastúpenia za podanie za návrh na prerušenie konania zo dňa 01.04.2009. Aj v tomto prípade ide o dve\nobsahovo odlišné podania. V podaní zo dňa 01.04.2009 uvádzal odlišné skutočnosti a úplne iné trestné\nkonanie, pre ktoré navrhol predmetné súdne konanie prerušiť. Skutočnosť, že súd na prvý procesný\nnávrh zo dňa 01.04.2009 nereagoval a v zmysle zákona o ňom procesne nerozhodol, nemôže ísť na úkor\njeho práva. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti o trovách konania tak,\naby žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku\nvo výške 66,39 € (2.000,-Sk) a trovy právneho zastúpenia vo výške 6.294,57 €.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaniach žalovaného a žalobcu (§ 212\nods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a po\ntom, ako bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, najmenej päť dní pred jeho\nvyhlásením, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods.1, 3 O.s.p.).\nPredmetom súdneho preskúmavacieho konania v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného\nč. I/228/1175-18471/2008/993202-r zo dňa 12.02.2008, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu\nDolný Kubín č. 657/230/43294/07/Pav zo dňa 26.11.2007 o vyrubení rozdielu dane z príjmov fyzických\nosôb žalobcovi za zdaňovacie obdobie rok 2005 vo výške 1.084.298,- Sk (35.992 €), posúdenie, či bol\ndodržaný zákonný postup pri vydaní napadnutých rozhodnutí podľa § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.,\na najmä skutočnosť, či boli daňovým orgánom preukázané skutočnosti, ktoré by mohli viesť k záveru,\nže došlo k fikcii doručenia pri upovedomení o vypočutí svedka č. 696/320/2372-59462/07/Her zo dňa\n04.09.2007 a či táto skutočnosť mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí.\nPodľa § 17 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. do vlastných rúk sa adresátovi doručujú písomnosti,\na/ o ktorých tak výslovne ustanovuje tento zákon,\nb/ ak je deň doručenia rozhodujúci pre začiatok plynutia lehoty, ktorej nesplnenie by pre adresáta mohlo\nbyť spojené s právnou ujmou,\nc/ ak tak určí správca dane.\n\nAk nebol adresát písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste\ndoručenia zdržuje, upovedomí ho doručovateľ vhodným spôsobom, že písomnosť príde doručiť znovu\nv určitý deň a hodinu. Ak bude aj nový pokus o doručenie bezvýsledný, uloží doručovateľ písomnosť\nna pošte alebo na obecnom úrade a adresáta o tom vhodným spôsobom vyrozumie. Ak si nevyzdvihne\nadresát písomnosť do pätnástich dní od jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň\ndoručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel (§ 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.).\nVychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ako aj z obsahu administratívneho i súdneho spisu\nsenát najvyššieho súdu sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu uvedeným v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku, že zo strany žalovaného a prvostupňového správneho orgánu došlo k porušeniu\nustanovenia § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.\nInštitút fikcie doručenia zásielky upravený v § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. mohol žalovaný a správca\ndane aplikovať iba v prípade, ak by bolo preukázané, že bol dodržaný zákonný postup pri doručovaní\nzásielky č. 696/320/2372-59462/07/Her zo dňa 04.09.2007, ktorou žalobcovi oznamoval, že sa uskutoční\nvýsluch svedkov, ktorým môže klásť otázky. Správca dane - prvostupňový orgán sám rozhodol, že\npredmetné upovedomenie o výsluchu svedkov sa bude doručovať do vlastných rúk, teda využil svoje\noprávnenie podľa § 17 ods. 2 písm. c/ zákona č. 511/1992 Zb. a určil, že písomnosť sa bude žalobcovi\ndoručovať do vlastných rúk. Preto bol následne povinný dodržať procesný postup pri doručovaní\npísomnosti podľa § 17 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. Ak tak nepostupoval, bolo nutné považovať\nuvedené procesné pochybenie za tak zásadné, ktoré mohlo mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia, a preto krajský súd postupoval správne, ak rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. Je potrebné zdôrazniť, že na základe uvedeného pochybenia správcu dane neboli\nsplnené podmienky zákona č. 511/1992 Zb. upravené v § 15 ods. 5 písmeno e/ (v znení účinnom v\nrozhodujúcom období), podľa ktorého daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo\nvzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní.\nPostupom správcu dane i žalovaného bolo porušené právo žalobcu - daňového subjektu, čo malo vplyv\nna zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí správcu dane i žalovaného.\nPokiaľ ide o odvolanie žalobcu v časti týkajúcej sa trov konania, aj v tejto časti sa najvyšší súd stotožňuje\ns názorom krajského súdu, že v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, a to aj\npred účinnosťou vyhlášky č. 209/2009 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška č. 209/2009 Z.z.“), sa základná sadzba tarifnej\nodmeny neurčovala z tarifnej hodnoty, ale sa podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a\nnáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 31.05.2009 vychádzalo z\npredmetu súdneho konania, a to preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu. Tento názor\nvychádza z predmetu správneho súdnictva, ktorým je v prvom rade prieskum zákonnosti rozhodnutí\norgánov verejnej správy, ktoré priznávajú najrôznejšie verejné práva alebo ukladajú verejnoprávne\npovinnosti, pričom základným kritériom, ktorý súd uplatňuje v tomto prieskume je posúdenie, či\npostup a samotné napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je zákonné alebo nie. Ide teda zásadne\no veci, ktoré nie je možné objektívne oceniť v peniazoch. Správne súdnictvo nie je založené na\nnachádzaní subjektívnych práv jednotlivca vrátane určovania ich spornej výšky pri peňažnom plnení.\nZ týchto dôvodov sa súdna prax a následne na to aj legislatíva (vyhláška č. 209/2009 Z.z. účinná od\n01.06.2009), priklonili k názoru, že úkony právnej pomoci vykonané advokátom v správnom súdnictve\ntreba posudzovať ako hodnotu veci alebo práva, ktoré nemožno vyjadriť v peniazoch (napr. uznesenie\nÚstavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 92/09-9 zo dňa 01.04.2009).\nKrajský súd postupoval správne, ak žalobcovi nepriznal trovy správneho konania, pretože Občiansky\nsúdny poriadok to nedovoľuje, s výnimkou § 250j ods. 5 O.s.p., avšak o takýto prípad v prejednávanej\nveci nejde, keďže správne súdnictvo nie je súčasťou správneho konania a nie je ani jeho pokračovaním,\nale ide o samostatné súdne konanie.\nK nepriznaniu odmeny za podanie zo dňa 11.06.2008 je potrebné uviesť, že poplatková povinnosť\nvzniká a poplatok je splatný podaním žaloby (§ 5 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 8 ods. 1 zákona č.\n71/1992 Zb.). Keďže žalobca súdny poplatok spolu s podaním žaloby nezaplatil, krajský súd ho vyzval\n\nna zaplatenie poplatku v lehote 10 dní od doručenia výzvy, avšak žalobca poplatok v lehote nezaplatil.\nZastavenie konania a teda aj trovy, ktoré v súvislosti so zastavením konania vznikli zavinil žalobca,\npretože nerešpektoval výzvu súdu na zaplatenie súdneho poplatku v lehote určenej súdom. Keďže\nžalovaný výšku trov konania nenamietal, najvyšší súd preskúmal rozhodnutie o trovách konania iba z\ndôvodov uvedených v odvolaní žalobcu. Navyše, s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2 O.s.p., je\npodanie zo dňa 11.06.2008 svojim obsahom totožné s odvolaním zo dňa 16.06.2008.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené závery považoval námietky žalobcu\na žalovaného v odvolaniach proti rozsudku súdu prvého stupňa za nedôvodné, a preto napadnutý\nrozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/29/2008-167 zo dňa 01.02.2012 ako vecne správny podľa\n§ 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s\ndôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224\nods. 1 O.s.p. a § 246c veta prvá O.s.p. Žalovaný v odvolacom konaní nemal úspech.\nOdvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právnej služby, a to za\nvyjadrenie k odvolaniu žalovaného zo dňa 22.03.2012 podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 1 písm.\nb/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v\nznení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška č. 655/2004 Z.z.“) vo výške 127,16 €, režijný paušál vo\nvýške 7,63 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) a DPH vo výške 20% zo sumy 134,79 €, t.j. 26,96\n€ (§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.), spolu 161,75 €. Vo zvyšnej časti požadovanú náhradu trov\nkonania žalobcovi nepriznal, keďže v časti odvolania týkajúceho sa trov konania nebol úspešný.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "21S/29/2008", "guid": "23ca22ac-385a-4bc8-8040-ffbd17f3f216:12acd118-b205-405b-9969-16627b88a9e8", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}