{"guid": "11289468-8220-4e36-a668-737b5dcf5bca:16944e2a-d79e-4ad5-9018-cc83b690b8a5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:4012010004.1", "spisova_znacka": "3Tost/31/2012", "identifikacne_cislo": "4012010004", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi"}, "sudca": "JUDr. Milan Lipovský", "datum_vydania": "2012-12-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-194.odsek-1.pismeno-b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-194.odsek-1.pismeno-b"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-394.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-394.odsek-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-399.odsek-2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-399.odsek-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-402.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-402.odsek-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-402.odsek-2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-402.odsek-2"}], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/16944e2a-d79e-4ad5-9018-cc83b690b8a5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:4012010004.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:4012010004.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:4012010004.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Tost/31/2012\n4012010004\n19. 12. 2012\nJUDr. Milan Lipovský\nECLI:SK:NSSR:2012:4012010004.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Lipovského a sudcov\nJUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera na neverejnom zasadnutí v Bratislave 19. decembra 2012\nv trestnej veci odsúdeného Ing. G. C. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného\nzákona účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len Tr. zák.), o sťažnosti manželky odsúdeného I. C. proti\nuzneseniu Krajského súdu v Nitre, zo dňa 25. júla 2012, sp. zn. 3Ntok 2/2012, takto\nrozhodol:\nPodľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa zrušuje a Krajskému súdu v Nitre sa ukladá,\naby vo veci znova konal a rozhodol.\nodôvodnenie:\nSťažnosťou napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre na neverejnom zasadnutí dňa 25. júla 2012\npodľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh I. C. - manželky odsúdeného Ing. G. C., na povolenie obnovy\nkonania v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 2T 1/2008, proti rozsudku zo dňa\n2. decembra 2010 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 28. júna 2011,\nsp. zn. 2 To 2/2010, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por.\nSvoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil v podstate tým, že z údajov, ktoré sú uvedené v návrhu na\npovolenie obnovy konania, nie je žiaden taký, ktorý by súdu rozhodujúcemu v merite veci nebol už\nskoršie známy.\nProti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote manželka odsúdeného I. C.,\nprostredníctvom obhajkyne, sťažnosť (č.l. 27-32), v ktorej okrem iného uviedla, že zákonný sudca JUDr.\nStanislav Libant rozhodujúci v predmetnej veci porušil základné povinnosti sudcu, ktoré mu ukladá zákon\no sudcoch a prísediacich (§ 30 ods. 2 písm. a/, písm. e/, písm. f/ zák. č. 385/2000 Z.z. v znení neskorších\npredpisov), a to konkrétne tým, že sa nedokázal odosobniť a vnútorne zotrval v konflikte záujmov, čo\nsa týka osoby svedka I. C., o ktorom rozhodoval v minulosti v trestnej veci, vedenej pred Krajským\nsúdom v Nitre pod sp. zn. 3T 2/2004, v postavení predsedu senátu. Podľa sťažovateľky táto skutočnosť\nvyplýva z obsahu sťažnosťou napadnutého uznesenia, v ktorom sa uvádza osoba I. C. v procesnom\npostavení „svedka“ v úvodzovkách, čo má, podľa sťažovateľky, veľkú výpovednú hodnotu o tom, že k\ntejto veci nepristupoval nezávisle, ani nezaujato a ani nestranne, čím poškodil manžela sťažovateľky.\nV ďalšej časti sťažnosti sa poukazuje na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá\nje postavená na materiálnom práve a rozhodovacia činnosť súdov má vykladať zákon v materiálnom\nvýzname. Ďalej sťažovateľka namieta, že krajský súd uprel právo svedka na hodnoverné preukázanie\nním tvrdených údajov, keď tento o termíne pojednávania nevedel, pretože bolo vo veci rozhodnuté na\nneverejnom zasadnutí, takže súd nepovažoval za potrebné ho vypočuť k okolnostiam, ktoré mu však\nvytkol, že ich hodnoverne nepreukázal, čím porušil nielen práva svedka, ale v prvom rade základné\nľudské práva a slobody odsúdeného. Navrhla preto, aby najvyšší súd sťažnosťou napadnuté uznesenie\nkrajského súdu v plnom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie.\n\nNa podklade podanej sťažnosti Najvyšší súd Slovenského republiky v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por.\npreskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že\nsťažnosť manželky odsúdeného I. C. je dôvodná.\nZ predloženého spisového materiálu najvyšší súd zistil, že odsúdený Ing. G. C. bol rozhodnutím\nKrajského súdu v Nitre zo dňa 2. decembra 2010, sp. zn. 2T 1/2008, v spojení s rozhodnutím Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky zo dňa 28. júna 2011, sp. zn. 2 To 2/2010, uznaný vinným z trestného činu\npodvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 8\nrokov, pre výkon ktorého bol zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny.\nV zmysle § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo\nprávoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr\nneznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi\nodôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom\nnepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom\nrozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania, alebo upustenie od uloženia\nsúhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by\nbolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.\nV zmysle § 399 ods. 2 Tr. por. súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky\nobnovy konania podľa § 394 Tr. por. (vyššie uvedené).\nV zmysle § 402 ods. 1 Tr. por. o návrhu na povolenie obnovy konania rozhoduje súd na verejnom\nzasadnutí.\nPodľa § 402 ods. 2 Tr. por. môže súd odmietnuť návrh z dôvodov uvedených v § 399 ods. 1 Tr. por. aj\nna neverejnom zasadnutí. Z dôvodu uvedeného v § 399 ods. 2 Tr. por. môže súd návrh odmietnuť na\nneverejnom zasadnutí iba v tom prípade, ak návrh uvádza tie isté skutočnosti a dôkazy, ktoré už boli\nskôr právoplatne zamietnuté, a návrh nanovo podaný je len jeho opakovaním.\nZ uvedeného vyplýva, že návrh na povolenie obnovy konania môže byť podľa § 399 ods. 2 Tr. por.\nna neverejnom zasadnutí len odmietnutý (bez preskúmania veci), a to z dôvodov, že ide o opakovanie\ntakého návrhu, o ktorom už bolo rozhodnuté a skutočnosti v ňom uvedené sa v podstate nezmenili (jeho\nobsahom nie je nejaká nová skutočnosť, súdu skôr neznáma). Zamietnuť návrh na povolenie obnovy\nkonania možno po preskúmaní jeho obsahu, pričom na tento postup sa vyžaduje (§ 402 ods. 1 Tr. por.),\naby tomu tak bolo na verejnom zasadnutí. Manželka odsúdeného vo svojom návrhu uviedla taký dôkaz\n(výsluch I. C.), ktorý nebol predmetom dokazovania v rámci pôvodného konania.\nVychádza sa z predpokladu, že novou skutočnosťou alebo dôkazom je každá skutočnosť alebo dôkaz,\nktoré neboli predmetom dokazovania, alebo zisťovania, pred rozhodnutím, ktorého sa návrh na obnovu\ntýka, resp. dôkaz, ktorý nebol v pôvodnom konaní obsiahnutý v spise, uplatnený procesnou stranou\nalebo vykonaný.\nSamotný fakt, či takýto dôkaz, alebo skutočnosť môže, alebo nemôže odôvodniť povolenie obnovy\nkonania, sa vzťahuje už na posudzovanie vecného obsahu nového dôkazu či skutočnosti. Takéto zistenie\na závery môžu však byť len výsledkom dokazovania a hodnotenia novopredkladaných dôkazov a\nskutočností súdom po vykonaní zákonom predpísanej formy konania, v posudzovanej veci verejného\nzasadnutia podľa § 402 ods. 1 Tr. por. Nebol preto správny postup krajského súdu, keď návrh\nmanželky odsúdeného I. C. zamietol na neverejnom zasadnutí, bez vypočutia navrhovaného svedka,\npričom v odôvodnení svojho rozhodnutia tomuto vytkol, že nepreukázal, odkiaľ tieto údaje čerpal. Na\nobjasnenie všetkých dôležitých skutočností pre objektívne a spravodlivé rozhodnutie o podanom návrhu\n\nbolo potrebné tohto vypočuť na verejnom zasadnutí a až následne po starostlivom zvážení všetkých\nskutočností (§ 2 ods. 12 Tr. por.) rozhodnúť o podanom návrhu.\nNa dôvažok najvyšší súd ešte poznamenáva vo vzťahu k námietkam sťažovateľky, že objektívna\nnestrannosť sudcu sa neposudzuje podľa jeho subjektívneho stanoviska, ale podľa objektívnych kritérií.\nPreto nestačí, ak je sudca subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach\nstrán. Spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale sa aj musí javiť, že je poskytovaná. Na druhej\nstrane však je potrebné poznamenať, že formulačná výbava použitá súdom v napadnutom uznesení\nmôže vyvolávať zdanie neobjektivity. Táto skutočnosť však nemení predchádzajúci záver; bude úlohou\nkrajského súdu zvážiť vyjadrovacie prostriedky aplikované v rozhodnutí.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to\nuvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.", "vazby": {}}