{"guid": "6c8bd8a4-b373-4ff3-a92e-7a9a6e72c5ae:b6134b78-ca36-49c3-996c-bb72ffd491f3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:4011200713.1", "spisova_znacka": "3Sžf/60/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/60/2012 z 13. 11. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. novembra 2012, sp. zn. 3Sžf/60/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:4011200713.1", "identifikacne_cislo": "4011200713", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2012-11-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b6134b78-ca36-49c3-996c-bb72ffd491f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:4011200713.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:4011200713.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:4011200713.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/60/2012\n4011200713\n13. 11. 2012\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2012:4011200713.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD.\na zo sudcov JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobcu: Miba Steeltec, s.r.o.,\nHlavná 48, Vráble, IČO: 36 565 911, právne zastúpený BBH Slovensko s.r.o., Gorkého 3, Bratislava,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/224/13877-71805/2011/990268-r zo dňa 12. júla 2011, konajúc\no odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/146/2011-91 zo dňa 22. mája 2012,\njednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/146/2011-91 zo dňa 22.\nmája 2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/224/13877-71805/2011/990268-r zo dňa 12. júla\n2011 podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo sumy zaplatenej\ntitulom súdnych poplatkov v sume 132 € a z trov právneho zastúpenia v sume 794,80 € na účet BBH\nSlovensko, s.r.o., Bratislava do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nI/224/13877-71805/2011/990268-r zo dňa 12. júla 2011, ktorým podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.\no správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen zákon č. 511/1992 Zb.) dodatočný platobný výmer Daňového úradu Vráble č. 628/230/108-2118/09/\nHá zo dňa 03. apríla 2009 zmenil tak, že za zdaňovacie obdobie október 2007 znížil žalobcovi - Miba\nSteeltec, s.r.o., Hlavná 48, Vráble vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) zo sumy\n2.061,11 € na sumu 1.305,10 €.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že s poukazom na zrušujúci rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len NS SR) sp. zn. 2Sžf/15/2010 zostala medzi účastníkmi naďalej sporná otázka\ntýkajúca sa výkladu ustanovenia § 47 ods. 1, 3 zákona o DPH platného v kontrolovanom období, pokiaľ\nide o daň oslobodenú pri vývoze tovaru do tretích štátov, t.j. mimo územia Európskych spoločenstiev v\nspojitosti s článkom 131, 146 a 147 Smernice č. 2006/112/ES v súvislosti s kontrolovaným zdaňovacím\nobdobím u žalobcu za mesiac október 2007.\nK tvrdeniu o nesprávnom právnom posúdení veci krajský súd uviedol, že žalobca si nesprávne vykladá\nzávery NS SR uvedené v rozsudku sp. zn. 2Sžf/15/2010 a s jeho argumentmi, že nepovažoval za\n\npotrebné obstarávať ďalšie alternatívne doklady a nebol ani vyzvaný k predloženiu alebo navrhnutiu\nďalších dôkazov, nesúhlasil. K prekladu z holandského jazyka do slovenského jazyka zo dňa 18.04.2012\nMgr. I.U., PhD. krajský súd považoval za potrebné uviesť, že ak by mal slúžiť ako relevantný doklad\nna preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok v zmysle ust. § 47 ods. 1, 3 zákona o DPH\ncitovanej smernice a stanoviska vysloveného v zrušujúcom rozsudku v tejto veci, že žalobca mal tak\nurobiť v rámci odvolacieho konania a daňového konania po vrátení veci žalovanému, avšak z obsahu\ntohto čestného vyhlásenia nevyplýva skutočnosť, že by išlo o doklad, ktorým by colný úrad potvrdil\nopustenie predmetného tovaru zo Spoločenstva EÚ a ani skutočnosť, že bol tovar vyvezený do tretej\nkrajiny mimo ES tak, ako to mal na mysli zrušujúci rozsudok. Odvolací súd na strane 15 v rozsudku\nsp. značka 2Sžf/15/2010 jednoznačne uviedol, čo by akceptoval ako relevantný doklad o tom, že tovar\nbol vyvezený mimo ES, ak žalobca nevie predložiť zákonom požadovaný doklad - JCD, a príkladmo v\nzátvorke uviedol, že by to mohlo byť i rozhodnutie z tretej krajiny, že tovar tam bol preclený, a podobne.\nŽalobca však prvostupňovému súdu predložil iba čestné vyhlásenie o tvrdení označeného odberateľa\npodľa uvedených faktúr, že tento sa mal podrobiť colnému postupu colného vybavovania pre dovoz do\nBrazílie, a preto ho súd považuje za ničím nepodložené tvrdenie (ako je tvrdenie samotného žalobcu),\nže tovar bol vyvezený do tretej krajiny, riadne dodaný, čo preukázal účtovnými dokladmi.\nV tomto bode argumentácie žalobcu sa súd úplne stotožnil s odôvodnením žalovaného,\nktorý jasne a nad akúkoľvek pochybnosť vysvetlil rozdiel dodania tovaru v rámci ES upravené v ust.\n§ 43 zákona o DPH (daňový subjekt takýto vývoz preukazuje správcovi dane), avšak pokiaľ ide o\nvývoz tovaru do tretej krajiny mimo Spoločenstva (upravené v ust. § 47 zákona o DPH), takýto vývoz\ndaňový subjekt preukazuje colnému orgánu, nie daňovému orgánu, ktorý je oprávnený vydať o tom\nJCD doklad (potvrdený výstupnou stanicou), ktorý daňový subjekt mal predložiť správcovi dane pri\nkontrole a ktorý je jednou z hmotnoprávnych podmienok (okrem dokladu o odoslaní alebo preprave\ntovaru). Žalobca požadovaný doklad JCD mal mať k dispozícii pri uplatnení oslobodenia dodávky od\ndane najneskôr do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, ktorým\nuplatnil oslobodenie. U žalobcu nešlo o prvý vývoz a prvý prípad do tretích krajín mimo ES a pri iných\nvývozoch vedel preukázať vývoz tovaru podľa JCD dokladu. Úlohou správcu dane alebo daňových\norgánov nie je vyhľadávať dôkazy za daňový subjekt a dokazovať obchodné transakcie daňového\nsubjektu tak, aby zodpovedali zákonu, ale jeho úlohou je objasňovať práve realizované obchodné\ntransakcie a to, či zodpovedajú reálnemu plneniu v zmysle národných predpisov príslušného štátu alebo\npredpisov Európskej únie, teda či daňový subjekt vie reálne preukázať splnenie podmienok na uplatnenie\noslobodenia od dane v takýchto prípadoch. V danom prípade žalobca mal pri realizácii svojich dodávok\nvenovať väčšiu pozornosť prepravcom, ktorým odovzdal tovar na prepravu do tretích krajín mimo ES a\nvyžadovať od nich doklad o tom, komu tovar na ďalšiu prepravu (lodnú, leteckú) odovzdal. Pokiaľ takúto\npovinnosť opomenul z akéhokoľvek dôvodu, musí si byť vedomý svojej zodpovednosti a následkov za\nporušenie daňových predpisov pri vývoze tovaru mimo krajín ES.\nPokiaľ sa žalobca odvoláva na niektoré rozsudky NS SR a ESD, zaťažuje ho dôkazné bremeno\npreukázať, že skutkový stav jeho transakcie má prvky niektorého z rozhodnutí a nie iba uvádzať niektoré\nprávne vety v nich uvedené. Závery zrušujúceho rozsudku NS SR (str. 19) sú jasné a zrozumiteľné, a\nv súlade s nimi krajský súd konštatuje, že záver žalovaného a právne posúdenie je v súlade s platným\nčlánkom 131 Smernice rady č. 2006/112/ES, ktorá upravuje oslobodenie od dane vyvezeného tovaru\ndo tretích štátov, teda mimo územia Európskych spoločenstiev v spojitosti s ustanovením § 47 ods. 1, 3\nzákona o DPH platného v čase posudzovanej veci, ktoré stanovuje jednoznačne podmienku uplatnenia\ntohto postupu a to, že odoslanie alebo prepravenie tovaru, čo je prípad žalobcu, ktorý uvádza, že tovar\nbol daný na prepravu dopravcovi v jeho závode na územie tretieho štátu - USA, ale nevedel pri kontrole\npredložiť písomné colné vyhlásenie o prepustení tohto tovaru do režimu vývoz s potvrdením colného\norgánu o výstupe tovaru z územia Európskeho spoločenstva, čo je jednou z hmotnoprávnych podmienok\nna oslobodenie od dane podľa tohto ustanovenia v spojení s druhou podmienkou, a to časovou, že\nplatiteľ dane musí mať toto vyhlásenie - JCD o prepustení tovaru do colného režimu vývoz k dispozícii\nnajneskôr do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia.\nŽalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb., a z predložených\ndokladov (faktúr) jednoznačne vyplýva, že colné konanie o vývoze z územia Slovenska sa\n\nneuskutočnilo, čo potvrdil i Colný úrad v Trenčíne oznámením správcovi dane, keďže žalobca pri kontrole\nnevedel predložiť jednotné colné vyhlásenie pri prepustení tovaru v colnom režime vývoz. Žalobca mal v\nčase kontroly k dispozícii iba doklad o preprave tovaru a úhrade faktúr, ale nemal k dispozícii platné JCD\npotvrdené výstupnou colnou správou. Ak si v daňovom priznaní (riadnom) uplatnil nárok na oslobodený\nvývoz tovaru, takýmto postupom porušil zákon, keďže svoje právo platiteľa DPH realizoval v rozpore\ns ust. § 47 ods. 3 zákona o DPH, platného v zdaňovacom období. Pri vývoze tovaru do tretích krajín\nide o režim upravený colným zákonom, ktorý stanovuje postup a jeho výsledkom je vydanie jednotného\ncolného dokladu, že vyvezený tovar prešiel colným konaním. Len takýto doklad môže byť účtovným\ndokladom, ktorý u daňového subjektu zakladá nárok na oslobodenie od dane.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby najvyšší\nsúd rozhodnutie žalovaného zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal náhradu trov konania,\nalternatívne aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal náhradu\ntrov konania z dôvodu, že konanie má vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci\n(§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal\nnavrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), a že\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.).\nV dôvodoch rozsiahleho odvolania namietal postup žalovaného v celom konaní a poukázal najmä\nna rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/19/2010 (ale aj ďalšie rozhodnutia NS SR a tiež tomuto konaniu\npredchádzajúce sp. zn. 2Sžf/15/2010), v ktorom konštatoval, že eurokonformný výklad ustanovenia\n§ 47 ods. 3 zákona o DPH pripúšťa i možnosť použitia alternatívnych dôkazov o vývoze tovaru v\nindividuálnych prípadoch. Po prijatí uvedeného názoru je postup žalovaného nekonzistentný, jeho\ntvrdenia si navzájom odporujú, nebola mu umožnená účasť na ďalšom konaní a nebol vyzvaný na\ndoplnenie dôkazov, čím došlo k porušeniu zásad daňového konania a postup žalovaného mu spôsobil\nujmu na jeho právach. Po doplnení žaloby s predloženými dvoma alternatívnymi dôkazmi: vývozné JCD\nz Belgickej colnice výstup, Colný úrad Antverpy a dovozný doklad z U.S.A: „Vstup/ Okamžitá dodávka\n-Oddelenie vnútrozemskej bezpečnosti USA“, Úrad pre clá a ochranu hraníc zistil, že krajský súd vo\nsvojom rozsudku uvádza odlišný alternatívny dôkaz, ktorý s predmetným konaním nesúvisel (čestné\nvyhlásenie) ako tie, ktoré predložil k doplnenej žalobe. Zdôraznil, že súd môže svoje skutkové zistenia\noprieť len o tie dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané a tým, že vykonal nesprávne dôkazy, neúplne zistil\nskutkový stav.\nĎalej dal do pozornosti rozsudok NS SR sp. zn. 3Sžf/11/2012 zo dňa 03.07.2012 v obdobnej veci,\nv ktorom konaní predložil ako súčasť odvolania alternatívny dôkaz (získanie ktorého bolo časovo i\nnákladovo náročné) podobný ako v tomto konaní a na základe ktorého NS SR rozhodnutie žalovaného\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v rámci ktorého sa má s doloženými dokladmi vysporiadať.\nAk krajský súd žalovaného neoboznámil s doplnením žaloby a predloženými alternatívnymi dokladmi\npred pojednávaním vo veci, nemohol k nim zaujať stanovisko, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti\nkonania a princípom na spravodlivý proces. Zdôraznil, že ak NS SR (v rozsudku 3Sžf/19/2010 zo dňa\n08.02.2011) jednoznačne pripustil možnosť použitia alternatívnych dôkazov o vývoze tovaru v daňovom\nkonaní za tam uvedených podmienok, pričom nestanovil žiadne iné podmienky alebo obmedzenia\npredkladania a použitia alternatívnych dôkazov, tieto je nutné chápať ako alternatívu k JCD, teda tak, že\nna preukázanie vývozu do tretej krajiny v daňovom konaní možno predložiť JCD alebo alternatívny dôkaz\na ich predloženie je realizáciou práva daňového subjektu v súlade s § 47 zákona o DPH, Smernicou\n2006/112/ES o spoločnom systéme DPH a judikatúrou ESD a NS SR v iných obdobných konaniach.\nZáverom vytýkal krajskému súdu, že nemožno súhlasiť s názorom, podľa ktorého ak žalobcov\nalternatívny dôkaz mal slúžiť ako relevantný doklad na preukázanie splnenia hmotnoprávnych\npodmienok v zmysle ust. § 47 ods. 1 a 3 zákona o DPH, Smernice 2006/112/ES o spoločnom\nsystéme DPH a stanoviska vysloveného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf/15/2010,\nmal byť predložený v rámci odvolacieho konania a daňového konania po vrátení veci žalovanému.\nVzhľadom na skutočnosť, že správca dane a neskôr žalovaný v odvolacom konaní možnosť predloženia\nalternatívneho dôkazu nepripúšťali, ich predloženie odmietli a následne si predloženie alternatívnych\ndôkazov žalovaný ani v ďalšom konaní, po priznaní tejto možnosti v rozhodnutiach najvyššieho súdu v\n\nprvom kole, nevyžiadal za účelom úplného zistenia skutkového stavu, nie je spravodlivé a v súlade s\nprincípom právneho štátu, aby súd vytýkal žalobcovi nepredloženie alternatívneho dôkazu v skoršom\nštádiu konania.\nZa paradoxné považuje aj to, že mu žalovaný na jednej strane vyrubil rozdiel DPH z dôvodu údajného\nporušenia § 47 ods. 1 a 3 zákona o DPH konštatujúc, že „dodal tovar do tretej krajiny a nepreukázal\njednotným colným vyhlásením jeho oslobodenie od dane“ a na druhej strane sa usiluje spochybniť, že\nk realizácií vývozu skutočne došlo.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odvolanie neobsahuje žiadne nové\nskutočnosti ako tie, ku ktorým už bolo zaslané podrobné vyjadrenie, ktoré je súčasťou administratívneho\nspisu, preto sa ho v plnom rozsahu pridržiava.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.),\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212\nods. 1 O.s.p.) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., a po tom, ako bolo oznámené verejné\nvyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods.\n1, 3 O.s.p.).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nNajvyšší súd zistil, že skutkový stav nie je medzi účastníkmi sporný, preto z neho tak, ako bol zistený\ndaňovými orgánmi a následne opísaný v protokole z daňovej kontroly, Dodatku č. 1 k protokolu, v\ndodatočnom platobnom výmere a napadnutom rozhodnutí žalovaného vychádzal. Sporným v danom\nprípade zostalo právne posúdenie veci.\nZ obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že na základe oznámenia\nColného úradu Trenčín vykonal Daňový úrad Vráble (ďalej aj správca dane) v spoločnosti Miba Steeltec,\ns.r.o., Hlavná 48, Vráble, IČ DPH: SK2021903939 (u žalobcu) daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie január až december 2007. O zisteniach z daňovej kontroly vypracoval správca\ndane Protokol č. 628/320/1170/2009/Mat zo dňa 10.03.2009 a z dôvodu vyjadrenia sa daňového subjektu\nk predmetnému protokolu aj Dodatok č. l (č. 628/320/1835/2009/Mat zo dňa 26.03.2009). Protokol a\nDodatok č. 1 bol s daňovým subjektom prerokovaný dňa 27.03.2009.\nNa základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal dodatočný platobný výmer č.\n628/230/108-2118/09/Há zo dňa 03.04.2009, ktorým vyrubil daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie\noktóber 2007 rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 2.061,11 € (62.093,-Sk) z dôvodu porušení\nzákona o DPH, konkrétne ustanovenia § 47 ods. l a 3 v nadväznosti na § 8, keď dodal tovar do tretej\nkrajiny a nepreukázal aj jednotným colným vyhlásením jeho oslobodenie od dane a tento tovar nezdanil,\nďalej porušil ustanovenie § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 69 ods. 3 v nadväznosti na § 15 ods. 8 písm.\nb/ zákona o DPH, keď nepriznal daň zo služby dodanej zahraničnou osobou a ustanovenie § 49 ods. 7\npísm. a/, zákona DPH, keď odpočítal daň za prenájom automobilu.\nV kontrolovanom zdaňovacom období dane z pridanej hodnoty (október 2007) sa žalobca zaoberal\nopracovaním a povrchovou úpravou kovov a svoje výrobky vyvážal aj do tretích krajín. V súvislosti\ns touto činnosťou vystavil aj tri faktúry pre odberateľov v USA v celkovej hodnote DPH 37.051,80\nSk (fa. č. 9805295 z 03.10.2007 v sume 4.636,89 Sk, z toho základ dane 3.896,55 Sk + 19% DPH\n740,34 Sk), fa. č. 9805450 z 12.10.2007 v sume 123.989,42 Sk, z toho základ dane 104.192,79 Sk\n+ 19% DPH 19.796,63 Sk a fa. č. 9805582 z 22.10.2007 v sume 103.434,98 Sk, z toho základ dane\n86.920,15 Sk + 19% DPH 16.514,83 Sk. V priebehu daňovej kontroly správca dane zistil, že k vyššie\n\nuvedeným faktúram vystaveným v zdaňovacom období október 2007 chýba písomné colné vyhlásenie\no prepustení tovaru do colného režimu vývoz, v ktorom je potvrdený colným orgánom výstup tovaru z\núzemia Európskych spoločenstiev, čo je jednou z podmienok oslobodenia od dane pri vývoze tovaru\ndo tretieho štátu stanovených v zákone o DPH, preto dňa 16.02.2009 vyzval žalobcu, aby k uvedeným\nfaktúram predložil vývozné JCD. Žalobca počas daňovej kontroly ani v odvolacom konaní požadované\ndoklady nevedel doložiť, nepredložil ich vôbec, teda nevedel preukázať vývoz tovaru do tretej krajiny\nplatným vývozným JCD potvrdeným výstupnou colnicou, a tak porušil ustanovenie § 47 ods. 1 a 3 v\nnadväznosti na § 8 zákona o DPH.\nProti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, ktorému žalovaný napadnutým rozhodnutím č.\nI/224/13877-71805/2011/990268-r zo dňa 12.07.2011 čiastočne vyhovel a zmenil rozhodnutie správcu\ndane tak, že za zdaňovacie obdobie október 2007 znížil žalobcovi vyrubený rozdiel dane zo sumy\n2.061,11 € na sumu 1.305,10 €.\nVydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného predchádzalo konanie (o tej istej veci - rozdiel dane\nz pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2007) na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11\nS/116/2009, v ktorom rozsudkom zo dňa 16. februára 2010 bola žaloba o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného (č. I/224/10916-73531/2009/990268-r z 23. júla 2009) zamietnutá.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však svojím rozsudkom sp. zn. 2Sžf/15/2010 zo dňa 06. apríla 2011\nkonajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/116/2009-91 zo dňa 16.\nfebruára 2010 zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\nPo zrušení rozhodnutia (Daňového riaditeľstva SR č. I/224/10916-73531/2009/990268-r z 23.\njúla 2009) bolo výsledkom konania nové rozhodnutie žalovaného (napadnuté rozhodnutie) číslo:\nI/224/13877-71805/2011/990268-r zo dňa 12.07.2011, ktorým zmenil rozhodnutie správcu dane tak, že\nznížil vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2007 zo sumy 2.061,11\n€ na sumu 1.305,10 €, a ktoré je v tomto konaní predmetom preskúmavacieho konania.\nOslobodenie od dane pri vývoze tovaru a služieb upravuje ustanovenie § 47 zákona č. 222/2004 Z.z.\no DPH.\nPodľa § 47 ods. 1 tohto zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený predávajúcim alebo na jeho účet do miesta určenia na území tretieho štátu.\nOdoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho štátu podľa ods. 1 a 2 je platiteľ\npovinný preukázať písomným colným vyhlásením o prepustení tovaru do colného režimu vývoz, v ktorom\nje potvrdený colným orgánom výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev, a dokladom o odoslaní\nalebo preprave tovaru. Platiteľ musí mať k dispozícii písomné colné vyhlásenie o prepustení tovaru do\ncolného režimu vývoz najneskôr do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho\nobdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od dane pri vývoze tovaru (§ 47 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z.).\nVyššie citované ustanovenie zákona o dani z pridanej hodnoty teda vyžaduje splnenie obidvoch\npodmienok súčasne (musí mať JCD a doklad o preprave), za ktorých, ak sú splnené, vzniká daňovému\nsubjektu právo na oslobodenie od dane, čo v danom prípade znamená tzv. dôkaz o vývoze.\nV novom rozhodnutí, ktoré je predmetom súdneho prieskumu žalovaný tvrdí, že postupoval v zmysle\nvysloveného právneho záveru uvedeného v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/15/2010, a že\nžalobca napriek výzvam nepredložil JCD doklad a to ani v termíne podľa druhej vety ustanovenia § 47\nods. 3 zákona o DPH (t.j. do konca šiesteho mesiaca po uskutočnení vývozu) a v celom daňovom konaní\n\nvývoz tovaru do tretej krajiny nepreukázal ani inými alternatívnymi dôkazmi, na základe ktorých by bol\ncolným orgánom potvrdený (na JCD doklade) výstup tovaru z územia Európskych spoločenstiev.\nŽalobca v odvolacom konaní predložil nový dôkaz - Colnú deklaráciu potvrdenú výstupnou Colnicou\nv Antverpách (Belgicko) zo dňa 19.10.2007, a to aj v preklade prekladateľky Mgr. I.U. PhD. zo dňa\n18.04.2012 z holandského jazyka do slovenského jazyka.\nObsahom tejto Colnej deklarácie zo dňa 19.10.2007 sú položky 15. - Krajina vývozu: Belgicko, 16. Krajina pôvodu, 17. - Krajina určenia: USA, 22. Celková fakturovaná suma: 3.695,11 €, 33. Kód tovaru\n84839089, Hrubá hmotnosť 715,00 kg. Tieto údaje nasvedčujú tomu, že deklarovaný tovar zodpovedá\nfaktúre č. 98005450 zo dňa 12.10.2007 na sumu 123.989,42 Sk, odberateľ N. S. P. P., O..\nNajvyšší súd konštatuje, že ide o obdobnú vec, ktorá bola predmetom konania pred odvolacím súdom\n(v konaní toho istého senátu vedenom pod sp. zn. 3Sžf/11/2012, a v ktorom rovnako ako v tejto veci\nbol predložený v odvolacom konaní nový dôkaz, Colná deklarácia potvrdená výstupnou Colnicou v\nAntverpách (Belgicko)) a žalobca i žalovaný je vo veci sp. zn. 3Sžf/60/2012, ako aj vo veci sp. zn.\n3Sžf/11/2012 totožný.\nJe potrebné zdôrazniť, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať\nlegitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna\nistota, a s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach\nrovnako.\nUvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom ustanovenia\n§ 250ja ods. 7 O.s.p., podľa ktorého ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v\nobdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať\nuž len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\nNa základe citovaného ustanovenia senát najvyššieho súdu poukazuje na dôvody uvedené v rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/11/2012 zo dňa 03. júla 2012, s ktorými sa v\nplnom rozsahu stotožňuje a zároveň v súlade s ustanovením § 250ja ods. 7 O.s.p. uvádza text jeho\nodôvodnenia nasledovne:\n„Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na\núzemí tretieho štátu podľa odsekov 1 a 2 je platiteľ povinný preukázať písomným colným vyhlásením\no prepustení tovaru do colného režimu vývoz, v ktorom je potvrdený colným orgánom výstup tovaru z\núzemia Európskych spoločenstiev a dokladom o odoslaní alebo preprave tovaru. Platiteľ musí mať k\ndispozícii písomné colné vyhlásenie o prepustení tovaru do colného režimu vývoz najneskôr do konca\nšiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uplatnil oslobodenie od\ndane pri vývoze tovaru.\nUvedené ustanovenie neupravuje použitie alternatívnych dôkazov, teda ani skutočnosť, či platiteľ musí\nmať alternatívny dôkaz na vývoz tovaru v rovnakej lehote,\nt.j. najneskôr do konca šiesteho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom\nuplatnil oslobodenie od dane pri vývoze tovaru.\nPrípustnosť alternatívnych dôkazov na vývoz tovaru je ustálená súdnou praxou viacerých senátov\nnajvyššieho súdu. Senáty najvyššieho súdu vo veciach žalobcu Miba Steeltec 5 Sžf/17/2010 zo dňa\n31.01.2011, 8 Sžf/18/2010 zo dňa 20.01.2010, 2 Sžf/19/2010 zo dňa 25.05.2011, 2 Sžf/17/2010 zo dňa\n18.05.2011, 3 Sžf/19/2010 zo dňa 08.02.2011 zhodne dospeli k záveru, že princípy rozsudku Súdneho\ndvora EU C-146/05 „Albert Colleé“ sú aplikovateľné i na vývoz tovaru mimo územia Spoločenstva. Dikcia\n\nprávnej normy § 47 ods. 3 zákona o DPH je preto v danom prípade modifikovaná závermi rozsudku\n„Colleé“ a musí sa vykladať tak, že nevylučuje, nezakazuje, ale na základe rozsudku „ Colleé“ pripúšťa\nmožnosť použitia i alternatívnych dôkazov. Právny názor o aplikovateľnosti rozsudku\n„Colleé“ i na vývoz tovaru bol žalovaným Daňovým riaditeľstvom SR akceptovaný\n(rozsudok Krajského súdu Nitra č. k. 26S/15/2011-114 a najvyššieho súdu 3 Sžf/21/2012). Najvyšší súd\npreto prípustnosť záverov rozsudku „Colleé“ i na vývoz tovaru považoval za nespornú a žalobcom\nnavrhovanú predbežnú otázku pod bodom 2, v znení „či je možné aplikovať závery rozsudku ESD vo\nveci Albert Colleé (sp. zn. C-146/05, rozsudok ESD zo dňa 27.09.2007) aj na vývoz tovaru mimo územia\nSpoločenstva“, Súdnemu dvoru EÚ nepredložil. Ak na vnútroštátnej úrovni, medzi účastníkmi konania o\nprieskum zákonnosti daňového rozhodnutia je nesporné, že rozsudok Súdneho dvora EÚ sa vzťahuje i\nna predmetnú daňovú vec a má sa vykladať a aplikovať spôsobom, ktorý je medzi účastníkmi konania\nnesporný, tak v zásade súd predbežnú otázku Súdnemu dvoru EU nepredkladá.\nPodľa právnej vety rozsudku „Colleé“ Článok 28c A písm. a/ prvý odsek šiestej smernice Rady 77/388/\nEHS zo 17. mája 1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu\n- spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ je stanovenia, zmenenej a doplnenej\nsmernicou Rady 91/680/EHS zo 16. decembra 1991, sa má vykladať tak, že mu odporuje, aby daňový\norgán členského štátu odmietol oslobodiť od dane z pridanej hodnoty dodávku v rámci Spoločenstva,\nktorá sa nepochybne uskutočnila, z jediného dôvodu, že dôkaz o takejto dodávke nebol predložený v\npotrebnom čase.\nPri skúmaní práva na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty týkajúcej sa takejto dodávky má\nvnútroštátny súd zohľadniť skutočnosť, že zdaniteľná osoba najprv a vedome zatajila existenciu dodávky\nv rámci Spoločenstva, iba vtedy, ak existuje nebezpečenstvo straty daňových príjmov a ak toto\nnebezpečenstvo zdaniteľná osoba úplne neodstránila.\nRozsudok „Colleé“ modifikuje lehotu podľa § 47 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. Nemožno ju považovať\nza prekluzívnu, ale za procesnú poriadkovú. Lehota má zabezpečiť, aby JCD doklady boli predkladané\nvčas. Navyše ani zákon č. 222/2004 Z.z. nespája s márnym uplynutím lehoty zánik práva. Ustanovenie\nnespĺňa podmienky prekluzívnej lehoty ani podľa vnútroštátneho práva. Ide o procesnú lehotu na\npredloženie dôkazu, ktorá je legislatívne upravená v hmotnoprávnom predpise (§ 226 O.s.p.).\nSenát preto riešil otázku výkladu pojmu rozsudku „Colleé“ „dôkaz predložený v potrebnom čase“ a dospel\nk záveru, že pokiaľ je dôkaz predložený v rámci daňovej kontroly, následného daňového vyrubovacieho\nkonania, alebo následného súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, t.j. dokedy daňová\nvec je formálne otvorená, nie je možné takýto dôkaz odmietnuť ako oneskorený (§ 226 O.s.p.).\nZ obsahu vyjadrenia žalovaného k žalobe a k odvolaniu vyplýva, že žalovaný viaže použitie\nalternatívnych dôkazov iba ako podkladov na ich autorizáciu colnými orgánmi k JCD - „...môže\naj alternatívnymi dôkazmi preukázať vývoz tovaru, avšak tieto musí predložiť colnému orgánu ako\nsprávcovi hraníc ES (nie daňovému orgánu), ktorý na JCD doklade potvrdí, že tovar opustil územie\nES“. V tejto časti záver žalovaného nemá identifikovaný právny základ v zákone. Alternatívne dôkazy\nna vývoz tovaru sú dôkazy v daňovom konaní a sú alternatívou k JCD. Hodnotenie dôkazov v daňovom\nkonaní patrí daňovému orgánu. Preto daňový orgán nemôže odkázať platiteľa dane, že ide o predbežnú\notázku, ktoré majú vyriešiť colné orgány a platiteľ má výsledok predložiť do daňového konania ako dôkaz.\nTúto otázku musia riešiť daňové orgány, čo nevylučuje súčinnosť s colnými orgánmi“.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu\nv Nitre podľa § 250ja ods. 3 veta prvá O.s.p. zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu\nvracia na ďalšie konanie.\n\nSúd prvého stupňa a správny orgán sú viazaní právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie\nzrušené a vec vrátená na ďalšie konanie (§ 250ja ods. 4 O.s.p.).\nV ďalšom konaní žalovaný zaujme stanovisko k dôkazom predloženým žalobcom v odvolacom konaní.\nO náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p., § 224 ods. 1, 2 O.s.p. v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný priznal náhradu trov\nkonania proti žalovanému za celé konanie, t.j. za prvostupňové aj odvolacie konanie, keďže rozsudok\nsúdu prvého stupňa bol zmenený.\nTrovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu (66 €) a odvolanie (66 €) t.j. 2x\npo 66 €, čo predstavuje spolu 132 € , a z trov právneho zastúpenia žalobcu.\nPrávny zástupca žalobcu predložil dňa 14.11.2012 vyčíslenie trov konania v celkovej výške 1.088,55 €,\npozostávajúcej zo zaplatených súdnych poplatkov vo výške 132 € a z trov právneho zastúpenia za 6\núkonov právnej služby vo výške 956,55 €.\nSúd priznal žalobcovi na náhradu trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby podľa\npredloženej špecifikácie, a to:\nZa prevzatie zastúpenia zo dňa 12.09.2011 podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\nvyhláška č. 655/2004 Z.z.) v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 123,50 €\nvo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý v roku 2011 bol vo výške 741 € a režijný paušál 7,41 €.\nZa žalobu zo dňa 20.09.2011 podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004\nZ.z. vo výške 123,50 € a režijný paušál 7,41 €.\nZa podanie zo dňa 10.10.2011 podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004\nZ.z. vo výške 123,50 € a režijný paušál 7,41 €.\nZa účasť na pojednávaní dňa 22.05.2012 vo výške 127,17 € podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods.\n1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý v roku 2012 je 763 € a\nrežijný paušál 7,63 €.\nZa odvolanie zo dňa 26.07.2012 podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 1 písm. e/ vyhlášky č. 655/2004\nZ.z. vo výške 127,17 € a režijný paušál 7,63 €. Suma za uvedených 5 úkonov právnej služby je vo výške\n662,33 €.\nĎalej bola právnemu zástupcovi, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty priznaná uplatnená DPH\nzo základu 662,33 € vo výške 20 % v sume 132,47 €.\nKeďže z ustanovenia § 250k ods. 1 a § 142 a nasl. O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p. vyplýva, že žalobcovi sa môže priznať náhrada len účelne vynaložených trov, čo znamená, že\naj v správnom súdnictve pri určovaní náhrady trov konania súd posudzuje účelnosť vynaložených trov\na prizná náhradu výdavkov, ktoré boli potrebné na uplatnenie alebo bránenie práva. Účelnosť sa v\nzásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne\nzaručeným právom na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Trovy\npotrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzovať ako celok a aj keď\nmá účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé\n\nplatenie trov treba posudzovať samostatne. To platí aj pre trovy právnej služby. Senát odvolacieho\nsúdu právny úkon zo dňa 20.04.2012 nepovažoval za účelne vynaložené trovy aj z toho dôvodu, že\npo príslušnej dvojmesačnej lehote na podanie žaloby nie je žalobca oprávnený rozširovať žalobné\ndôvody. Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie - nové námietky\na výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v duplike k vyjadreniu žalovaného ani na\npojednávaní. Samozrejme je možné podať vyjadrenie, ktoré však odvolací súd vyhodnotil z hľadiska\nnároku na náhradu trov konania tak, ako uviedol vyššie. Na základe uvedeného senát odvolacieho súdu\nnepriznal žalobcovi náhradu trov konania za úkon zo dňa 20.04.2012.\nCelkom boli priznané žalobcovi na náhradu trovy konania vo výške 132 € (súdne poplatky za žalobu a za\nodvolanie) a trovy právneho zastúpenia vo výške 794,80 € (662,33 € + 132,47 €), čo spolu predstavuje\n926,80 €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu BBH advokátska\nkancelária, s.r.o., vedený v U. H., a.s., číslo účtu: XXX XXX XXXX/XXXX.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/146/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}