{"guid": "61c8133f-22b5-46cf-943b-9cddfef1d0ed:0fee8285-0ee1-4fb0-ac80-f43e20b23f31", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:4011200589.1", "spisova_znacka": "1Sžr/101/2012", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/101/2012 z 11. 12. 2012", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 11. decembra 2012, sp. zn. 1Sžr/101/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:4011200589.1", "identifikacne_cislo": "4011200589", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "datum_vydania": "2012-12-11", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/162", "nazov": "zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-21.odsek-3", "nazov": "§ 21 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/#paragraf-21.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-1995/paragraf-21"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/162#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0fee8285-0ee1-4fb0-ac80-f43e20b23f31", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:4011200589.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:4011200589.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:4011200589.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžr/101/2012\n4011200589\n11. 12. 2012\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2012:4011200589.1\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a\nčlenov senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci\nnavrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, proti\nodporcovi: Správa katastra Nové Zámky, so sídlom Ul. SNP č. 3, Nové Zámky, za účasti O. H., bytom\nC., S. - D. C., zastúpenej M. H., bytom C., S. - D. C. o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu\nč. V 8531/08-9 z 18. mája 2011, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k.\n19Sp/28/2011-38 zo dňa 16. decembra 2011, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 19Sp/28/2011-38 zo dňa 16.\ndecembra 2011, p o t v r d z u j e .\nNavrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\nRozhodnutím č. V 8531/08-9 z 18. mája 2011 odporca podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z.\no katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších\npredpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 162/1995 Z. z.“) zamietol návrh na vklad záložného\npráva k nehnuteľnostiam dotknutým začatým vkladovým konaním.\nSvoje zamietavé rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že po preskúmaní všetkých doložených dokladov\na listín, ktoré boli prílohami k návrhu na vklad záložného práva záložnej zmluvy, dospel k záveru,\nže dohoda o plnej moci nie je riadne uzavretá, je neurčitá a neplatná, pretože všeobecná formulácia\n„splnomocňujem, aby uzatvoril v mojom mene záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka v\nplatnom znení k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v mojom vlastníctve,\nalebo ktoré sú podľa Katastrálneho portálu www.katasterportal.sk <http://www.katasterportal.sk>\nzapísané na listoch vlastníctva tvoriacom prílohu tejto zmluvy o úvere uzatvorenej dnešného dňa\na súčasne tohto splnomocnenia“ splnomocnenia bez bližšieho označenia nehnuteľností, ktoré sa\nmajú stať predmetom zálohu, t. j. bez označenia katastrálneho územia, listu vlastníctva, parciel,\nvýmer, druh pozemkov, spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, resp. označenia nehnuteľností\nlen na informatívnom liste vlastníctva nepoužiteľnom k právnym úkonom, navyše bez akejkoľvek\nlegalizácie splnomocniteľom, robí dojednanie splnomocnenia neurčité a nezrozumiteľné, a preto je\ntakéto splnomocnenie pre právny úkon nepoužiteľné.\n\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nProti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ cestou odporcu na Krajský súd v Nitre opravný prostriedok.\nKrajský súd ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo,\noboznámil sa s administratívnym spisom a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu\nje v súlade so zákonom a preto ho v zmysle § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.\nSúd vychádzal zo skutkového zistenia odporcu, podľa ktorého navrhovateľ podal návrh na vklad zmluvy\no zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností. K návrhu pripojil aj zmluvu o zriadení záložného\npráva uzavretú medzi záložným veriteľom (navrhovateľom) a záložcom (O. H. uvedenou v záhlaví\nrozsudku ako na konaní zúčastnenou osobou), v zastúpení na základe splnomocnenia advokátom Mgr.\nTomášom Kušnírom.\nSúd stotožnil s právnym posúdením obsahu splnomocnenia, ktoré mala udeliť O. H. dňa 13. septembra\n2008 advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi pri podpise samotnej zmluvy o úvere. Tento právny úkon,\nplnomocenstvo ako to správne posúdil odporca, nevychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho\nzáložcu. Podmienky, za ktorých bolo plnomocenstvo udelené pôsobia rušivo a násilne na mechanizmus\nvzniku vôle a obmedzujú tak konajúceho záložcu vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle.\nAni konanie advokáta na základe takto udeleného plnomocenstva nie je v súlade so zákonom advokácii\nč. 586/2003 Z. z., pretože nechráni ústavné právo fyzickej osoby - O. H. a ostatné jej práva v súlade\ns Ústavou Slovenskej republiky.\nIII.\nOdvolanie navrhovateľa/ stanoviská\nProti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ včas odvolanie z 19. januára 2012 (č. l. 43) v celom\nrozsahu, ktoré odôvodnil v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Podľa jeho názoru odporca i krajský\nsúd vec nesprávne právne posúdili.\nPodľa názoru navrhovateľa plná moc v úverovej zmluve spĺňa všetky náležitosti vyžadované\nObčianskym zákonníkom, a keďže bola splnená zákonom predpísaná písomná forma, možno ju\npovažovať za platnú. Vyplýva z nej jednoznačný zámer dlžníka splnomocniť Mgr. Kušníra pre prípad\ninsolventnosti dlžníka na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka. V\nčase podpisu navrhovateľ nevyžadoval od dlžníka predloženie listov vlastníctva, pretože od podpisu\núverovej zmluvy po insolventnosť často ubehne dlhšie časové obdobie a dochádza k rýchlym prevodom\nnehnuteľností za účelom ukracovania veriteľa.\nNa platnosť procesno-právneho splnomocnenia sa nevyžaduje špecifikácia nehnuteľností, a teda\núčastník katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať presnú identifikáciu nehnuteľností\nv dohode o splnomocnení, a to najmä v prípade, ak z obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že\nzástupca je v mene a na účet záložcu oprávnený zriaďovať záložné právo ku všetkým nehnuteľnostiam\nvo vlastníctve záložcu. Plná moc je platným právnym úkonom, pretože je v písomnej forme, konajúce\nosoby pripojili svoje podpisy na jednej listine a z udeleného plnomocenstva je zrejmý rozsah zástupcovho\noprávnenia konať v mene a na účet zastúpeného.\nK obmedzeniu voľby dlžníka na výber splnomocneného zástupcu uviedol, že dlžník neprejavil svoj\nnesúhlas s Mgr. Kušnírom, neodmietol udelenie takejto plnej moci, ani túto plnú moc neskôr neodvolal.\n\nKrajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď vyslovil, že rozhodnutie odporcu bolo zákonné, pretože\npodľa navrhovateľa sú Úverová zmluva, Udelené plnomocenstvo, ako aj Záložná zmluva platné.\nNa základe uvedených skutočností navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil\ntak, že rozhodnutie odporcu sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Zároveň žiadal o uloženie\npovinnosti odporcovi nahradiť navrhovateľovi trovy konania.\nOdporca ani zúčastnená osoba sa k podanému odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku krajského súdu\nnevyjadrili.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že\nide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 246c ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné, bez nariadenia pojednávania (§ 250s O.s.p.) dospel jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z. z.) k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je vo výroku vecne\nsprávny, a preto ho po preskúmaní dôležitosti odvolacích dôvodov postupom uvedeným v § 219 ods.\n1 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 11. decembra 2012 po tom, čo\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPo vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a\nvo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd s prihliadnutím na ust.\n§ 219 ods. 2 v spoj. s § 250l ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v prevažujúcom\nrozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi\nzávermi krajského súdu, Najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na rekapituláciu\nniektorých vybraných bodov odôvodnenia napadnutého rozsudku a doplnenia svojich odlišných zistení\na záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu doplniť\nodôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).\nNajvyšší súd predovšetkým zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou\nnapĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je\nprávna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach\nrovnako.\nUvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom ustanovenia\n§ 250ja ods. 7 O.s.p.\nPodľa § 250ja ods. 7 O.s.p. platí, že, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd\nv obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať\nuž len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\nNa základe hore citovaného ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje na svoj rozsudok\nzo dňa 10. januára 2008, sp. zn. 8Sžo/30/2007 zverejnený v plnom rozsahu na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky <http://nssr.blox.sk/blox/cms/portal/sk/rozhodnutia>.\n\nNajvyšší súd konštatuje podobnosť skutkového stavu v prejednávanej veci s rozsudkom 8Sžo/30/2007\nnajmä v tom, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva v prospech záložného veriteľa,\nna zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na\nzáklade Zmluvy o úvere uzavretej medzi navrhovateľom v pozícii záložného veriteľa na strane veriteľa\na záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi\nna vrátenie vyčíslenej istiny úveru a poplatku, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z\nomeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných\npodmienok, od omeškania až do zaplatenia.\nText odôvodnenia hore uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu ďalej v príslušnom rozsahu uvádza.\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že napadnutý\nrozsudok podľa § 219 O.s.p., ako vecne správny je treba potvrdiť.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.\nPodľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom\nrozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.\nPodľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané\nrozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí\nobdobne.\nZ administratívneho spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ uzavrel zmluvu o úvere v zmysle § 497a\nnasl. Občianskeho zákonníka, ako veriteľ s dlžníkom P. I. Veriteľ sa zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver\nv sume 14 000 Sk, dlžník sa zaviazal vrátiť túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 11 200 Sk. Zo\nzmluvy ďalej vyplýva, že dlžník splnomocnil advokáta Mgr. T. K., aby za účelom zabezpečenia jeho\nzáväzku voči veriteľovi na základe úverovej zmluvy uzatvoril v jeho mene záložnú zmluvu podľa §\n552 Občianskeho zákonníka alebo zmluvu o zabezpečovacom prevode práv podľa § 553 Občianskeho\nzákonníka k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva,\nvyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy, alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ako\nformu zabezpečenia splnenia úveru s tým, že pokiaľ nesplní riadne a včas podmienky úverovej zmluvy\ndo dodatočne poskytnutej lehoty jeden mesiac od uzavretia zmluvy, berie na vedomie, že veriteľ sa stáva\nvýlučným vlastníkom jeho nehnuteľností.\nSplnomocnenie bolo udelené na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia\npríslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí záväzok voči veriteľovi na základe úverovej zmluvy, zostávajúci\nz nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne vynaložených za\núčelom jej zabezpečenia a vykonania príslušného zápisu. Dojednanie o plnomocenstve s klauzulou\n„plnomocenstvo prijímam\" je podpísané Mgr. K.. Podpis dlžníka bol overený dňa 29. novembra 2005.\nDátum podpisu zmluvy je 30. novembra 2005, v ktorý deň mal dlžník prevziať finančnú hotovosť od\nmandantára navrhovateľa. Dňa 26. marca 2007 bola uzavretá záložná zmluva podľa § 151 a nasl.\nObčianskeho zákonníka medzi navrhovateľom a dlžníkom v zastúpení advokátom Mgr. T. K.\nZmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k ....... [súd skutkové podrobnosti prípade\nďalej uvedené v rozsudku 8Sžo/30/2007 vzhľadom na ich irelevanciu k prejednávanej necituje] ........ v\nprospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi,\nktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 4092385 zo dňa 29. novembra 2005 uzavretej medzi\nzáložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok\nzáložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume 14 000 Sk, ďalej poplatku v sume 11\n200 Sk, ďalej úrokov z omeškania v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných\ncelkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.\n\nZáložca poveruje záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva prospech záložného\nveriteľa do katastra nehnuteľností na príslušnom Katastrálnom úrade v B. B., S. K. Ž. n/H.. Návrh na\nvklad záložného práva do katastra bol podaný navrhovateľom dňa 25. apríla 2007 odporcovi, ktorý\nnapadnutým rozhodnutím zo dňa 17. mája 2007 návrh zamietol.\nPodľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom.\nNeoddeliteľným atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu\nSR napr. I. ÚS 17/99, I. ÚS 54/02).\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.\nZ vyššie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu\nverejnej moci neponecháva na úvahu či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon.\nPreto je povinnosťou každého orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom\nrozsahu a včas. Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv\nk nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) v ustanovení § 4 ods.\n1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do\nkatastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam\nv katastri.\nPodľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona kataster nehnuteľností (ďalej len „kataster“) je geometrické\nurčenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a\nto o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu\na o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z\nvecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich\nzo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o\nnájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov (ďalej\nlen „právo k nehnuteľnosti“). Kataster slúži ako aj informačný systém, najmä na ochranu práv k\nnehnuteľnostiam, na daňové účely a poplatkové účely, na oceňovanie nehnuteľností, najmä pozemkov,\nna ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu, na tvorbu a ochranu\nživotného prostredia, na ochranu nerastného bohatstva, na ochranu národných kultúrnych pamiatok a\nostatných kultúrnych pamiatok ako aj chránených území a prírodných výtvorov a budovanie ďalších\ninformačných systémov o nehnuteľnostiach (§ 2 katastrálneho zákona).\nV zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo\nzaniká právo k nehnuteľnostiam.\nPodľa § 16 ods. 2 veta prvá katastrálneho zákona správa katastra vykonáva štátnu správu na úseku\nkatastra v územnom obvode okresu.\nPodľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa\nzapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. V zmysle § 28 ods. 2 citovaného zákona\npráva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra,\nak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa odseku 3 § 28 citovaného zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného\nrozhodnutia správy katastra o jeho povolení. V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno\nvykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra.\n\nPodľa § 30 ods. 1 katastrálneho zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho\núkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Konanie o\npovolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona).\nV zmysle § 30 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje:\na) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania,\nb) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný,\nc) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k\nnehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov, označia\nsa všetky právne úkony,\nd) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom\ndotknuté, zapísané v katastri,\ne) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby\npodľa osobitného predpisu.\nPodľa § 30 ods. 4 katastrálneho zákona prílohy k návrhu na vklad sú najmä:\na) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra,\nv počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania a jej tri ďalšie vyhotovenia,\nb) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti\nnie je vpísané na liste vlastníctva,\nc) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva,\nd) geometrický plán,\ne) ocenenie nehnuteľností,\nf) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba,\ng) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa\nmusí byť osvedčený podľa osobitných predpisov,\nh) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod\npodľa osobitného predpisu.\nPodľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä\noprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy\nvôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné, a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať\ns nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.\nPodľa ods. 2 § 31 citovaného zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na\nskutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.\nPodľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené správa katastra vklad povolí;\ninak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa\nkatastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.\n\nPodľa § 31 ods. 6 citovaného zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho\nvyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať opravný prostriedok. Správa\nkatastra doručí zmluvu s vyznačením rozhodnutia o povolení vkladu všetkým účastníkom konania (§\n31 ods. 7 katastrálneho zákona). V zmysle § 8 správa katastra doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu\nvšetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva\nna správe katastra, ktorá rozhodnutie vydala, v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak správa katastra\npodanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.\nPodľa § 36b ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra SR č. 79/1996 Z. z., ktorou sa\nvykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam\n(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon\nsvojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonom alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým\nmravom a to najmä, či\na) účastník bol spôsobilý na právne úkony,\nb) účastník nespôsobilý na právne úkony bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,\nc) za právnickú osobu konal oprávnený zástupca,\nd) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej\nzápisnice,\ne) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,\nktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje,\nf) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou,\na či k právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k\nzmluve ako celku bol udelený potrebný súhlas.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v intenciách vyššie citovaných ustanovení katastrálneho zákona a\nvyhlášky preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej\nmoci uplatnil svoju kompetenciu v súlade so zákonom (conditicio sine qua non). Katastrálny zákon\nzakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra (vklad, záznam a\npoznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky. V súlade s platnou právnou\núpravou v Slovenskej republike sa k nadobudnutiu vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam\nvyžadujú dva úkony.\nPrvým úkonom je uzavretie právneho úkonu medzi účastníkmi konania (napr. podľa Občianskeho a\nobchodného zákonníka), ktorý predstavuje tzv. titul nadobudnutia práva podľa hmotného práva. Ďalším\núkonom je rozhodnutie správy katastra, ako správneho orgánu podľa katastrálneho zákona, ktorým\nsa povoľuje vklad vlastníckeho alebo iného vecného práva do katastra. Inštitút vkladu je založený na\nzáklade konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a\nzanikajú vkladom do katastra. Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu\na je v jej kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam\ndo katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne\npríslušná tá správa katastra, v ktorej obvode sa nachádza nehnuteľnosť.\nVkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,\npričom katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa\nvkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu\ns návrhom na povolenie vkladu predložiť. V priebehu vkladového konania správa katastra ako správny\norgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú\npríkladmo uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona a predmetnú zmluvu posudzuje\naj v intenciách ustanovenia § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z. z.\n\nTo znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra\nako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 katastrálneho\nzákona a § 36b ods. 2 vyhlášky č. 79/1996 Z. z.) posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv\nna povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení\nvkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.\nPodľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho\norgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.\nPrávny vzťah zastúpenia, pokiaľ ide o dôvody jeho vzniku, vzniká buď priamo zo zákona, na základe\nrozhodnutia súdu alebo iného orgánu, alebo na základe zmluvy. Podľa toho rozlišujeme:\n1. zákonné zastúpenie, ktoré vzniklo priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu, či iného\nštátneho orgánu,\n2. zmluvné zastúpenie (splnomocnenie).\nPri zmluvnom zastúpení rozlišujeme:\na) zmluvu, ktorou sa zakladá právny vzťah zastúpenia. Občiansky zákonník nazýva takúto zmluvu\ndohodou o plnomocenstve (§ 23). Za najfrekventovanejšie zmluvy, ktoré zakladajú právny vzťah\nzastúpenia, možno považovať zmluvy, týkajúce sa právnej pomoci uzavreté medzi klientom a\nadvokátom,\nb) právny vzťah zastúpenia ako vzťah medzi zástupcom a zastúpeným, ktorý je daný predmetom a\nobsahom (vzájomnými právami a povinnosťami) zastúpenia;\nc) plnomocenstvo ako osvedčenie o existencii právneho vzťahu zastúpenia.\nV súdenom prípade plnomocenstvo (ako jednostranný právny úkon preukazujúci existenciu právneho\nvzťahu zastúpenia) bolo spísané priamo v zmluve o úvere (v strede textu), bez ďalšej prezentácie\nprípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a klientom. Z celého kontextu zmluvy a jej\npodpisovania je nejasné akú vôľu mienil dlžník prejaviť podpísaním zmluvy. Zmluvu podpísal 8. marca\n2006 (pozri dátum podpisu zmluvy), s tým, že vyhlásil, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre\nposkytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy a zároveň tieto spolu so zmluvou\nprevzal. Všeobecné podmienky zmluvy k návrhu na vklad pripojené neboli.\nNa tieto všeobecné podmienky na body 15. a 16. sa odvoláva zmluva pri splnomocnení veriteľa dlžníkom\nna všetky úkony vykonať sa majúce v centrálnom depozitári cenných papierov SR, a.s. Samotné\nplnomocenstvo dlžníkom podpísané nie je. Platný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka je,\nže k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, s možným plnením. Sloboda a vážnosť\nsú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu.\nVôľa bez jej prejavu nie je poznateľná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v\nskutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje prejav. Zrozumiteľnosť právneho\núkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie\nprávneho úkonu. Právny úkon je určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď\nprípadný rozpor možno odstrániť výkladom.\nJe možné súhlasiť s právnym názorom krajského súdu, že dohoda o plnomocenstve je dvojstranný\nprávny úkon a ani dokazovaním nebolo zistené, že takáto zmluva platne bola uzavretá, ktorej existenciu\nmalo prezentovať plnomocenstvo uvedené v zmluve. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné\nodstrániť rozpor, čo mienil podpisom úverovej zmluvy, okrem súhlasu s prijatou sumou a o jej vrátením\nv navýšenom rozsahu a súhlasu so všeobecnými podmienkami zmluvy (ktoré zmluva o plnomocenstve\nneobsahuje), dlžník prejaviť.\n\nPodľa § 20 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení, každý má právo na poskytnutie právnej\npomoci a môže o ňu požiadať ktoréhokoľvek advokáta.\nTakáto slobodná voľba advokáta v skutočnosti mohla byť obmedzená, ak v predtlači úverovej zmluvy,\nv textovej časti na rovnakej strane na ktorej sa uzatvárajú zmluvné podmienky pre poskytnutú výšku\núveru a podmienky jej vrátenia sa v samostatnej časti textu uvádza konkrétny advokát, ktorý má na\nzáklade plnomocenstva hájiť záujmy splnomocniteľa. Ako vyššie v rozsudku je uvedené nie je možné\njednoznačne vysloviť právny záver, že dlžník podpísaním úverovej zmluvy mienil uzavrieť aj zmluvu\no plnomocenstve a už vonkoncom nie, že tým mal možnosť prejaviť svoju slobodnú vôľu pri výbere\nadvokáta, ktorý háji jeho záujmy.\nÚstava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že v zmluvách o úvere je použitá forma zabezpečenia\núveru zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k dlžníkovej nehnuteľnosti s doložkou, že v\nprípade, ak úver nebude dlžníkom do určitého dňa vrátený, nadobudne veriteľ „úplné“ vlastnícke právo\nk nehnuteľnosti. Je potrebné uviesť, že dojednanie prevodu práva ako obligačného zabezpečovacieho\ninštitútu má v zásade len funkciu zabezpečovaciu a nie funkciu uhradzovaciu. Zmluvné dojednanie,\nktoré umožňuje zánik vlastníctva pôvodného vlastníka k nehnuteľnosti bez ohľadu na výšku zostatku\nnesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva na veriteľa stane nepodmieneným\nsvojim účelom a obsahom, podľa názoru odvolacieho súdu obchádza zákon, a je teda v zmysle § 39\nObčianskeho zákonníka neplatné.\nNapokon najvyšší súd poukazuje aj na to, že obchádzanie zákona spočíva i vo vylúčení záväzného\npravidla zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami o sebe nie sú zákonom zakázané a v dôsledku\nčoho vzniknutý stav z hľadiska pozitívneho práva sa javí ako nenapadnuteľný. Konanie „in fraudem\nlegis“ predstavuje postup, kedy sa niekto správa podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok\nprávnou normou nepredvídaný a nežiaduci.\nZákon nevylučuje uzavretie všetkých zmlúv použitých v predmetnej veci (zmluvu o úvere, zmluvu o\nzastúpení, záložnú zmluvu), tieto zmluvy je potrebné však posúdiť aj v kontexte ich vzájomnej súvislosti,\nto znamená, čo týmito zmluvami sa mienilo dosiahnuť. V podstate týmito zmluvami sa môže dosiahnuť\nnie len zabezpečenie návratnosti poskytnutej sumy v navýšenej hodnote veriteľovi, ale aj možný prechod\ndlžníkovho vlastníctva k jeho celému nehnuteľnému majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, než\nje výška plnenia povinného z úverovej zmluvy.\nPreto aj odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu a súdu prvého stupňa, že týmto\npostupom zo strany navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností\nvyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.\nZ hore uvedených dôvodov preto možno konštatovať, že rozhodnutie odporcu je v súlade so zákonom a\nkrajský súd nepochybil, ak jeho rozhodnutie potvrdil“ [koniec citácie rozsudku zo dňa 10. januára 2008,\nsp. zn. 8Sžo/30/2007].\nVzhľadom na hore uvedené detailné právne závery ako aj na to, že citovaný rozsudok sa vysporiadal s\npodstatnou časťou odvolacích námietok navrhovateľa, sa konajúci senát Najvyššieho súdu k nim bližšie\nuž nevyjadruje.\nNa základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nnavrhovateľa ako aj argumentácie odporkyne, a tiež s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich\npredchádzajúcich rozhodnutiach, najmä už v citovanom rozhodnutí sp. zn. 8Sžo/30/2007, pri ktorom\nNajvyšší súd nezistil žiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena\nprávneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho\n\nstanoviska), s osvojením si argumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 v spojení s §\n250l ods. 2 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\nO práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v\nspojitosti s § 250l ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého neúspešnému navrhovateľovi právo na\núplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}