{"guid": "70068c96-795c-4f6b-b95b-629e45953743:f5d2671f-f35e-4e13-a86a-93ce9aaa00f0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:4011200575.1", "spisova_znacka": "3Sžf/21/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/21/2012 z 5. 6. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. júna 2012, sp. zn. 3Sžf/21/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:4011200575.1", "identifikacne_cislo": "4011200575", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2012-06-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-70", "nazov": "§ 70 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-70", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-70", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f5d2671f-f35e-4e13-a86a-93ce9aaa00f0", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:4011200575.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:4011200575.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:4011200575.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/21/2012\n4011200575\n05. 06. 2012\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2012:4011200575.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nI. súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo sudcov\nJUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jany Zemkovej PhD. v právnej veci žalobcu: Miba Steeltec, s.r.o.,\nHlavná 48, Vráble, IČO: 36 565 911, právne zastúpený BBH advokátska kancelária, s.r.o., Gorkého 3,\nBratislava, IČO: 36 713 066, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova\n2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/224/3540-48900/2011/990268r zo dňa 28. apríla 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k.\n26S/15/2011-114 zo dňa 12. januára 2012, jednomyseľne\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nepredloží Súdnemu dvoru Európskej únie návrh na začatie konania\no prejudiciálnej otázke podľa článku 267 ZFEÚ na návrh žalobcu zo dňa 10.10.2011, podaný na súde\nprvého stupňa, Krajskom súde v Nitre dňa 11.10.2011.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/15/2011-114 zo dňa\n12.01.2012 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len O.s.p.) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nI/224/3540-48900/2011/990268-r zo dňa 28. apríla 2011, ktorým podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992\nZb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb.) dodatočný platobný výmer Daňového úradu Vráble č.\n628/230/108-2041/09/Há zo dňa 01. apríla 2009 zmenil tak, že za zdaňovacie obdobie január 2007 znížil\nžalobcovi vyrubený rozdiel dane zo sumy - 78,11 € na sumu - 61,09 €.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že žalovaný síce mal povinnosť akceptovať aj predloženie iného\ndôkazu ako vyplýva z ustanovenia § 47 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov (ďalej zákon o DPH), preukazujúceho vývoz tovaru mimo územia Spoločenstva,\npričom dôkazné bremeno je na žalobcovi, ale žalobca okrem predložených účtovných dokladov (faktúra\na doklad o jej úhrade) v konaní pred správcom dane alebo žalovaným však iný dôkaz nepredložil a ani\nneoznačil. Možno teda konštatovať, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, nepredložil žiaden, t.j. ani\nalternatívny dôkaz, z ktorého by vyplynulo, že tovar vyviezol mimo územia Spoločenstva.\n\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby\nodvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č.\nI/224/3540-48900/2011/990268-r zo dňa 28.04.2011 a rozhodnutie Daňového úradu Vráble č.\n628/230/108-2041/09/Há zo dňa 01.04.2009 zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, alebo aby\nrozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nUviedol, že žalovaný konal v rozpore s požiadavkami vyplývajúcimi z ustanovení zákona\nč. 511/1992 Zb. a záväzným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným\nv rozsudku sp. zn. 3 Sžf/19/2010. Žalovaný napadnuté rozhodnutie vydal bez toho, aby bola\nžalobcovi umožnená akákoľvek účasť na ďalšom konaní, bez akejkoľvek výzvy na doplnenie dôkazov.\nTento postup žalovaného spôsobil žalobcovi ujmu na jeho právach, pretože žalobca, vzhľadom na\npredchádzajúce tvrdenia žalovaného o nespochybňovaní vývozu tovaru a po prijatí názoru o možnosti\npoužiť pri preukazovaní vývozu aj alternatívne dôkazy, vôbec nemal pred rozhodnutím vedomosť\no tom, že by ním predložené dôkazy v danom prípade boli považované za nedostatočné. Pokiaľ\nžalovaný pokladal žalobcom poskytnuté alternatívne dôkazy (účtovné doklady) za nepostačujúce, mal\nsplniť povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovení § 29 ods. 8 a § 41 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.\na vyzvať žalobcu, aby poskytol ďalšie alternatívne dôkazy za účelom preukázania vývozu do tretej\nkrajiny a poskytnúť žalobcovi za tým účelom primeranú lehotu na vyjadrenie v zmysle § 41 ods. 2\nzákona č. 511/1992 Zb. a nie bez ďalšieho rozhodnúť. Žalobca nepokladal za potrebné obstarávať\nďalšie alternatívne doklady, pretože sa v ďalšom konaní žalovaný nevyjadril, že alternatívne dôkazy\nuž poskytnuté žalobcom (účtovné doklady) pre neho nie sú dostačujúce. Žalobca považoval svoju\npovinnosť tvrdiť a povinnosť dokázať svoje tvrdenia za splnenú (a to najmä vzhľadom na tvrdenie\nžalovaného, že vývoz nespochybňuje a že priznanie oslobodenia od dane stojí len na nepredložení\nJCD). Nemožno spravodlivo od žalobcu očakávať, že bude preukazovať skutočnosti, o nutnosti\npreukázania ktorých nevedel, a teda na ktorých preukázanie mal byť, ale nebol vyzvaný správcom dane\nv priebehu daňového konania. Rozhodnutie žalovaného za daných okolností nie je možné považovať za\nvychádzajúce zo skutkového stavu zisteného v súlade so zásadou materiálnej pravdy, v zmysle ktorej je\npovinnosťou žalovaného zistiť úplne a presne skutočný stav prejednávanej daňovej veci a až následne\nrozhodnúť. Stavajúc na premise, že žalovanému je známa skutočnosť, že došlo k preprave tovaru mimo\núzemia Európskej únie z jeho činnosti, pretože sám opakovane uviedol, že vývoz nespochybňuje a\nrealizáciu vývozu potvrdil aj najvyšší súd, ktorého názor je pre žalovaného záväzný, dospel žalobca k\nzáveru, že ide o skutočnosť, ktorú v zmysle § 29 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. netreba dokazovať. Ak\nje pravda, že ide o skutočnosť, ktorú netreba dokazovať, je potom v rozpore so zákonom a názorom\nnajvyššieho súdu rozhodnutie žalovaného, podľa ktorého žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože\nnepredložil dôkaz, keďže skutočnosť, ktorá mala byť preukazovaná, bola známa správcovi z jeho\nčinnosti.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia,\nktoré predložil k žalobe vzhľadom k tomu, že podané odvolanie obsahuje skutočnosti, ku ktorým sa v\nňom vyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.),\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212\nods. 1 O.s.p.) postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., a po tom, ako bolo oznámené verejné\nvyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>, rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01. mája 2011) a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods.\n1, 3 O.s.p.).\nZ obsahu spisu najvyšší súd zistil, že žalobca podaním zo dňa 10.10.2011 požiadal krajský súd o\npoloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev v znení:\n1. Je nutné interpretovať Smernicu Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane\nz pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“) v tom zmysle, že je proti účelu Smernice a predovšetkým\nčl. 131 Smernice, ak členský štát požaduje preukázanie vývozu tovaru mimo územia Spoločenstva len\n\njedným jediným typom dokladu napriek tomu, že je materiálne nepochybné (a konajúci daňový úrad to\nnespochybňuje), že vývoz bol uskutočnený?;\n2. Je možné aplikovať závery rozsudku ESD vo veci Albert Colleé (sp. zn. C-146/05, rozsudok ESD zo\ndňa 27.09.2007) aj na vývoz tovaru mimo územia Spoločenstva?;\n3. Je nutné Smernicu interpretovať v tom zmysle, že je proti účelu Smernice, ak príslušný správny\norgán členského štátu zotrváva na požiadavke doloženia jediného určitého formálneho dôkazu (JCD)\noprávňujúceho k odpočtu dane, a to aj napriek tomu, že splnenie hmotnoprávnej podmienky uskutočnenie vývozu - nepochybne nastalo a správny orgán mohol tak usúdiť z iných dôkazov?\nNajvyšší súd ako súd poslednej inštancie uvedenú otázku Súdnemu dvoru Európskej únie nepredložil\nz dôvodu, že skutkový stav, z ktorého vychádzajú napadnuté rozhodnutia žalovaného nezodpovedá\nformulácii predbežných otázok. K predbežnej otázke pod bodom 1, nezodpovedá skutkovému stavu,\nže by žalovaný žiadal preukázanie tovaru mimo územia Spoločenstva len jediným typom dokladu.\nKrajský súd v odôvodnení na s. 7 správne uviedol, že „...daňový subjekt ani v priebehu kontroly, ani v\nodvolacom konaní nepreukázal vývoz tovaru, na ktorý sa v súlade s rozsudkom ESD C-146/05 „Albert\nColeé“ zo dňa 27.09.2007 odvoláva. Podľa listu Colného riaditeľstva SR zo dňa 30.04.2007 vývozca\npreukazuje colnému úradu vývozu výstup tovaru alternatívnym dôkazom, ktorým môže byť vývozný\nsprievodný dokument, nákladný list alebo obchodný doklad, na ktorom colný úrad výstupu a príjemca\nv tretej krajine potvrdí, že tovar opustil územie Spoločenstva. Až na základe takýchto alternatívnych\ndôkazov, na požiadanie deklaranta, môže colný úrad dodatočne potvrdiť výstup tovaru na vývoznom\ncolnom vyhlásení. Takýto alternatívny dôkaz\n(o vykonanom colnom konaní potvrdzujúcom vývoz tovaru) zohľadňuje aj správca dane. Doklady,\ns ktorými však daňový subjekt argumentuje ako s alternatívnymi dôkazmi, sú nepostačujúce na\npreukázanie toho, že prebehlo colné konanie a že tovar opustil územie Spoločenstva“.\nV priebehu odvolacieho konania žalobca predložil čestné vyhlásenie - potvrdenie ALLIED SYSTEMS\nCOMPANY o príjme tovaru od Miba Steeltec, s.r.o. mimo územia Spoločenstva. Obchodná spoločnosť\nALLIED SYSTEMS COMPANY so sídlom na adrese 21433 SW Oregon Street, Sherwood OREGON\n97140, USA týmto potvrdzuje, že prepravila tovary zo Slovenska do USA, uvedené na faktúre č.\n98004799 zo dňa 07.09.2007, ktorú vystavila spoločnosť Miba Steeltec, s.r.o. a že sa podrobila celému\npostupu colného vybavovania pre dovozy do USA, že zaplatila všetky clá, dane a poplatky uvalené v\nzmysle zákona na tieto tovary, a že tiež uhradila vyššie uvedené faktúry.\nNajvyšší súd zistil, že čestné vyhlásenie neobsahuje žiadne prílohy a nebolo urobené vo forme affidavitu\n(prísažného vyhlásenia). Právny inštitút čestného vyhlásenia nie je dôkazným prostriedkom, ale dôkazný\nprostriedok nahradzuje, ak jeho použitie správny orgán v administratívnom konaní pripustí (§ 39\nSprávneho poriadku). Pôsobnosť správneho poriadku je však v daňovom konaní vylúčená (§ 101 zákona\nč. 511/1992 Z.z. v spojení s § 165 ods. 2 Daňového poriadku).\nZ hľadiska obsahového ide o právne nezáväzné tvrdenie obchodnej spoločnosti ALLIED SYSTEMS\nCOMPANY a vzhľadom na to pravdivosť tohto tvrdenia by mala byť podporená dôkazmi, na ktoré\nnepriamo v obsahu vyhlásenia poukazuje - doklady o podrobení tovaru colnému konaniu, doklady o\nzaplatení ciel, daní a poplatkov (alternatívne dôkazy na vývoz tovaru). Takéto dôkazy však predložené\nneboli. Preto nie je materiálne nepochybné, že vývoz bol uskutočnený.\nAlternatívne dôkazy musia byť porovnateľné s kvalitou colného vyhlásenia, ktoré zákon o DPH ustanovil\nako dôkaz na preukazovanie vývozu tovaru z územia Spoločenstva.\n(§ 47 ods. 3 zákona č. 222/20004 Z.z.). Dokazovanou skutočnosťou je vývoz tovaru. Preto alternatívne\ndôkazy musia mať v zásade charakter priamych dôkazov na túto skutočnosť. Okruh týchto alternatívnych\ndôkazov príkladom uviedlo Colné riaditeľstvo a najvyšší súd sa s ním stotožňuje. Doklad o úhrade\ntovaru zahraničným odberateľom a faktúra sú iba nepriamymi dôkazmi a samy osebe nie sú spôsobilé\npreukázať vývoz tovaru.\n\nK bodu 2. navrhovanej predbežnej otázky najvyšší súd poukazuje na odôvodnenie krajského súdu na\ns. 7, posledný odsek „...žalovaný daňový orgán pri rozhodovaní akceptoval (vo väzbe na rozsudok NS\nSR č. k. 3 Sžf/19/2010 a rozsudok ESD Albert Colée, ktorý podľa názoru NS SR možno aplikovať i na\ndodávky mimo Spoločenstva) názor NS SR, týkajúci sa euro konformného výkladu ustanovenia § 47\nods. 3 zákona o DPH, ktorý pripúšťa i možnosť alternatívnych dôkazov o vývoze tovaru v individuálnych\nprípadoch, za podmienky, že nimi nie je narušené správne a jednoznačné uplatňovanie oslobodenia\nod dane, ak súčasne aplikáciou alternatívnych dôkazov nehrozí daňový únik, vyhýbanie sa dani alebo\nzneužitie dane“.\nK bodu 3. navrhovanej predbežnej otázky najvyšší súd nezistil iné dôkazy, z ktorých by mohol usúdiť,\nže k vývozu tovaru došlo. V tejto časti sa navrhovaná otázka prekrýva s bodom 1.\nZ uvedených skutkových dôvodov najvyšší súd návrh na začatie konania\no prejudiciálnej otázke Súdnemu dvoru EU nepredložil.\nNajvyšší súd zistil, že skutkový stav nie je sporný, preto z neho tak, ako bol zistený daňovými orgánmi\na následne opísaný v protokole z daňovej kontroly, Dodatku č. 1 k protokolu, v dodatočnom platobnom\nvýmere a napadnutom rozhodnutí žalovaného vychádzal.\nZ obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd zistil, že Daňový úrad\nVráble vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie\njanuár až december 2007. O zisteniach z daňovej kontroly vypracoval správca dane Protokol č.\n628/320/1170/2009/Mat zo dňa 10.03.2009 a z dôvodu vyjadrenia sa daňového subjektu k predmetnému\nprotokolu aj Dodatok č. l (č. 628/320/1835/2009/Mat zo dňa 26.03.2009). Protokol a jeho dodatok bol s\ndaňovým subjektom prerokovaný dňa 27.03.2009.\nNa základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal dodatočný platobný výmer č.\n628/230/108-2041/09/Há zo dňa 01.04.2009, ktorým vyrubil daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie\njanuár 2007 rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške - 78,11 € (- 2.353,-Sk) z dôvodu porušenia zákona\no DPH, konkrétne ustanovenia § 47 ods. l a 3 v nadväznosti na § 8, keď dodal tovar do tretej krajiny\na nepreukázal aj jednotným colným vyhlásením jeho oslobodenie od dane a tento tovar nezdanil, a\nporušenia ustanovenia § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 69 ods. 2 a 3 v nadväznosti na § 15 ods. 6 a 8\npísm. b/, keď nepriznal daň zo služby dodanej zahraničnou osobou z iného členského štátu.\nŽalovaný rozhodnutím č. I/224/10916-73509/2009/990268-r zo dňa 23.07.2009 dodatočný platobný\nvýmer Daňového úradu Vráble č. 628/230/108-2041/09/Há zo dňa 01.04.2009 potvrdil.\nJe potrebné poznamenať, že vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzalo konanie (o tej istej veci\n- rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2007 v celkovej sume - 78,11 €) na\nKrajskom súde v Nitre pod sp. zn. 11S/114/2009, v ktorom rozsudkom zo dňa 16. februára 2010 bola\nžaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného (č. I/224/10916-73509/2009/990268-r zo dňa\n23.07.2009) zamietnutá.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však svojím rozsudkom sp. zn. 3 Sžf/19/2010 zo dňa 08. februára\n2011 konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/114/2009-92 zo dňa\n16. februára 2010 zmenil rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\nPo zrušení rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR č. I/224/10916-73509/2009/990268-r zo dňa\n23.07.2009) bolo výsledkom konania nové rozhodnutie žalovaného (napadnuté rozhodnutie) číslo:\n\nI/224/3540-48900/2011/990268-r zo dňa 28. apríla 2011, ktorým zmenil rozhodnutie správcu dane tak,\nže znížil vyrubený rozdiel dane za zdaňovacie obdobie január 2007 zo sumy - 78,11 € na sumu - 61,09 €.\nV odvolacom konaní bola spornou právna otázka výkladu a aplikácie ustanovenia\n§ 47 ods. 3 zákona o DPH.\nPodľa § 47 ods. 3 zákona o DPH odoslanie alebo prepravenie tovaru do miesta určenia na území tretieho\nštátu podľa odsekov 1 a 2 je platiteľ povinný preukázať colným vyhlásením, v ktorom je colným orgánom\npotvrdený výstup tovaru z územia Európskej únie, a dokladom o odoslaní alebo preprave tovaru; platiteľ\nmusí mať colné vyhlásenie, v ktorom je potvrdený výstup tovaru z územia Európskej únie, najneskôr\ndo konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom\nuplatnil oslobodenie od dane.\nSenáty najvyššieho súdu v rozsudkoch vo veciach žalobcu Miba Steeltec\n5 Sžf/17/2010 zo dňa 31.01.2011, 8 Sžf/18/2010 zo dňa 20.01.2010, 2 Sžf/19/2010 zo dňa 25.05.2011,\n2 Sžf/17/2010 zo dňa 18.05.2011, 3 Sžf/19/2010 zo dňa 08.02.2011 zhodne dospeli k záveru, že závery\nrozsudku Súdneho dvora EU C-146/05 „Albert Colleé“ sú aplikovateľné i na vývoz tovaru mimo územia\nSpoločenstva. Dikcia právnej normy § 47 ods. 3 zákona o DPH je preto v danom prípade modifikovaná\nzávermi rozsudku „Colleé“ a musí sa vykladať tak, že nevylučuje, nezakazuje, ale na základe rozsudku\n„Coleé“ pripúšťa možnosť použitia i alternatívnych dôkazov. Tento právny názor bol žalovaným Daňovým\nriaditeľstvom SR akceptovaný. Pôvodne žalovaný vychádzal z premisy z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ktorý umožňuje žalovanému konať iba v rozsahu a spôsobom ako ustanoví zákon (jeho dikcia),\na preto alternatívne dôkazy na vývoz tovaru neakceptoval.\nNajvyšší súd v odvolacom konaní zistil, že žalovaný po zrušení pôvodného rozhodnutia č.\nI/224/10916/73509/2009/99026-r zo dňa 23.07.2009 rozsudkom 3 Sžf/19/2010 zo dňa 08.02.2011 v\nďalšom konaní vychádzal z právneho názoru súdu.\n„Najvyšší súd uznáva, že predkladanie JCD a dokladov o preprave tovaru je nevyhnutné pre správne\na jednoznačné uplatňovanie oslobodenia od dane. Ide však o stanovenie zásady preukazovania tejto\nskutočnosti založenej na vyvrátiteľnej domnienke. Ak teda predávajúci má JCD a doklad o preprave,\npredpokladá sa, že k vývozu tovaru došlo.\nÚčelom ustanovenia § 47 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. je stanovenie podmienok na „správne a\njednoznačné uplatňovanie oslobodenia od dane a na predchádzanie akýmkoľvek možným daňovým\núnikom, vyhýbaniu sa dani, alebo zneužitiu dane“. Ustanovenie § 47 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. však\nmôže byť vykladané a aplikované daňovými orgánmi iba spôsobom, aby plnilo svoj účel, a to v medziach\nzadaných smernicou.\nEuro konformný výklad ustanovenia § 47 ods. 3 zák. č. 222/2004 Z.z. pripúšťa i možnosť alternatívnych\ndôkazov o vývoze tovaru v individuálnych prípadoch, za podmienky, že nimi nie je narušené správne a\njednoznačné uplatňovanie oslobodenia od dane, ak súčasne aplikáciou alternatívnych dôkazov nehrozí\ndaňový únik, vyhýbanie sa dani alebo zneužitie dane. Tieto skutočnosti tvoria dôkazné bremeno\ndaňového subjektu, ktorý sa dovoláva alternatívnych dôkazov. Unesenie dôkazného bremena posúdia\ndaňové orgány.\nZ rozsudku ESD C-146/05 „Albert Colleé“ je v danom prípade významný princíp uvedený v abstrakte\npublikovaného rozsudku, štvrtý odsek, podľa ktorého „vnútroštátne opatrenie, ktoré v podstate\npodmieňuje právo na oslobodenie dodávky v rámci Spoločenstva rešpektovaním formálnych povinností\nbez zohľadnenia základných požiadaviek a najmä bez skúmania, či boli tieto povinnosti splnené, ide nad\nrámec toho, čo je potrebné na zabezpečenie správneho výberu dane.\n\nRatio decidendi tohto rozsudku možno aplikovať i na dodávky mimo Spoločenstva“.\nSkutkový stav zistený správcom dane a žalovaným, ktorých úlohou pri posudzovaní opodstatnenosti\nuplatnených nárokov na oslobodenie od dane pri vývoze tovaru je zistiť splnenie podmienok v súvislosti\ns vývozom tovaru do tretích krajín, bol podľa senátu najvyššieho súdu dostatočne preukázaný, v\nrozhodnutiach náležite odôvodnený a preto námietka žalobcu, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov je neopodstatnená. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam\nsprávcu dane a zaujať stanovisko. Rozhodnutia žalovaného a správcu dane obsahujú všetky zákonom\npožadované náležitosti, dobre vystihujú podstatu veci a na jej základe rozbor dôkazov a ich právny\nvýznam. Žalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a logického uvažovania a\nprihliadal na všetko, čo v konaní vyšlo najavo.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu\nv Nitre ako vecne správny a v súlade so zákonom podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s §\n219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil a súčasne poukazuje na jeho odôvodnenie, s ktorým sa stotožňuje.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca v konaní nemal úspech, preto mu súd náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}