{"guid": "e014074e-0276-4b6e-b5f4-a9ac48491d54:22920ae2-bd18-41fe-9e2a-b3131fc2b98f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:4011200380.1", "spisova_znacka": "5Sžf/7/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/7/2012 z 29. 11. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2012, sp. zn. 5Sžf/7/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:4011200380.1", "identifikacne_cislo": "4011200380", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Baricová", "datum_vydania": "2012-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-2", "nazov": "§ 250ja ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "nazov": "§ 246c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/22920ae2-bd18-41fe-9e2a-b3131fc2b98f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:4011200380.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:4011200380.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:4011200380.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/7/2012\n4011200380\n29. 11. 2012\nJUDr. Jana Baricová\nECLI:SK:NSSR:2012:4011200380.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej\na členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu COREX,\ns. r. o., so sídlom v Nitre, Štefánikova 49, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav\nBarát, s. r. o., so sídlom v Nitre, Školská 3, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej\nrepubliky, so sídlom v Bratislave, Vazovova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nI/224/3512-17196/2011/992128-r zo 16. februára 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Nitre, č. k. 11S/57/2011-39 z 29. novembra 2011, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/57/2011-39 z 29. novembra\n2011 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. I/224/3512-17196/2011/992128-r zo 16. februára 2011\nz r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 132 eur do troch dní.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) zamietol žalobu žalobcu,\nktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 16. februára 2011 č.\nI/224/3512-17196/2011/992128-r. Predmetným rozhodnutím žalovaný ako správny orgán potvrdil\ndodatočný platobný výmer Daňového úradu Vráble (ďalej aj „správca dane“) zo dňa 05. mája 2010 č.\n628/230/33-3168/10/Há, vydaný podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v rozhodnom\nčase (ďalej len „zákon o správe daní“), ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie november 2007 v sume 29.421,56 eur z dôvodu porušenia § 19 ods. 2 v\nnadväznosti na § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o dani z pridanej hodnoty“ alebo „zákon o DPH“).\nKrajský súd medzi účastníkmi považoval za sporný výklad ustanovení § 19 ods. 2 a § 43 ods. 1 zákona\no DPH a záver o tom či žalobcovi vznikol nárok na oslobodenie dane pri dodaní tovaru z tuzemska do\niného členského štátu, alebo či jeho ekonomická činnosť vykonávaná v zmysle predložených dealerskej\nzmluvy uzavretá z obchodným partnerom v rámci EÚ - poskytovanie záručným opráv autobusov v rámci\noprávnených reklamácii zákazníkov bolo potrebné posudzovať podľa § 19 ods. 2 v spojení s § 2 ods.\n1 písm. b/ citovaného zákona, t. j. službu v tých prípadoch kde žalobca použil náhradné diely ktoré mal\nv osobnom vlastníctve a tieto nezdanil vôbec.\nKrajský súd z administratívneho spisu žalovaného zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období január\naž december 2007 žalobca v zmysle dealerskej zmluvy zo dňa 09. decembra 2003 a jej príloh platných\npre rok 2007 č. 3/2004/SK uzavretej so spoločnosťou (od 03. januára 2007 Iveco Czech Republik,\n\na. s.) nakupoval a predával tovar nakúpený v Českej republike od výrobcu Iveco, nakúpený tovar\nod tohto dodávateľa žalobca uviedol do daňových priznaní DPH ako intrakomunitárne nadobudnutie\ntovaru, ktorý zdanil a daň si odpočítal, následne predaj tohto tovaru na území SR zdanil a zákazníkom\nposkytol dvojročnú záruku. Žalobca na základe dealerskej zmluvy vystupoval ako autorizovaný dealer\nobchodnej spoločnosti Karosa, a. s. poverený distribúciou a servisom jej výrobkov a zaviazal sa pod\nsvojím menom a vo svoj vlastný prospech predávať výrobky Karosy, a. s. konečným zákazníkom,\nktorých sídlo sa nachádza na území Slovenskej republiky; žalobca vykonával kontrolu a úpravu výrobkov\nKarosy, a. s. pred dodaním, záručné práce (servis), asistenčný nonstop servis, servis zameraný na\nopravy, ako i opravy vozidiel Karosa, a. s., ktoré sa už nevyrábajú s tým, že Karosa, a. s. bude\ndodávať zmluvné výrobky žalobcovi so všetkými právami podľa záruk uvedených v zmluve, podľa príloh\nk tejto zmluve platných pre rok 2007. Vo veci servisu výrobkov tohto výrobcu sa žalobca zaviazal\nzabezpečovať a vykonávať záručný i pozáručný servis, ako i opravy autobusov Karosa, a. s. podľa normy\nakosti na servis v súlade so záručnými podmienkami s použitím technickej dokumentácie určenými\nhodinovými sadzbami za uskutočnené práce, ktoré je povinný účtovať Karose, a. s. a podľa zásad\nriešenia reklamácií. Taktiež bolo dohodnuté, že reklamované chybné súčiastky je dealer povinný vrátiť\nKarose, a. s. v určenej lehote a dohodnutým spôsobom s tým, že nároky dealera zo záruky zanikajú a\nKarosa, a. s. má právo reklamáciu neuznať v prípade, ak reklamované chybné súčiastky nebudú vrátené\n(príloha G3 odsek 6). Ďalej, že pri záručných opravách bude dealer účtovať ceny použitých náhradných\ndielov vo výške 95 % z tarifných cien Karosy, a. s. s tým, že výška týchto cien sa netýka spotrebného\nmateriálu, ktorý bol použitý v súvislosti s odstránením reklamovanej chyby a vykonané záručné práca\na použité náhradné diely mal dealer fakturovať Karose, a. s. s dátumom splatnosti 45 dní odo dňa\nvystavenia faktúry.\nVychádzajúc z uvedeného krajský súd konštatoval, že daňovou kontrolou zdaňovacieho obdobia bolo\nzistené, že v prípade oprávnenej reklamácie žalobca vyhotovil odberateľské faktúry pre dodávateľskú\nspoločnosť Iveco Czech Republik, a. s. za servis výrobkov Karosy, a. s. vykonávaných na Slovensku,\nkonkrétne za servisné prehliadky a záručné opravy, pri ktorých neboli použité náhradné diely a za\nzáručné opravy, pri ktorých náhradné diely použité boli. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný\npotvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu za zdaňovacie obdobie november\n2007 v sume 29.421,56 eur z dôvodu porušenia § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. b/ zákona\nč. 222/2004 Z. z. zákona o DPH s tým, že záručné opravy autobusov vykonané v rámci oprávnených\nreklamácií zákazníkov a zároveň v zmysle dealerskej zmluvy na Slovensku za protihodnotu zdanil iba\nčiastočne, a to tak, že cenu vykonanej práce zdanil sadzbou 19 % a cenu použitých náhradných dielov,\nktoré mal vo svojom vlastníctve nezdanil vôbec.\nS poukazom na základné zásady daňového konania ustanovené v § 2 zákona o správe daní krajský súd\nuviedol, že v danej veci, v postupe oboch daňových orgánov nezistil pochybenia ani iné ich porušenia\nzákona, pretože správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu dôkazného\nprostriedku závisí od otázky ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom na predložené\ndoklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením daňového\nsubjektu s tým, že takto daňové orgány v preskúmavanej veci i postupovali stotožniac sa s ich skutkovým\na právnym záverom.\nKrajský súd poukázal na to, že dňom 01. januára 2007 nadobudla účinnosť Smernica Rady 2006/112/ES\nz 28. novembra 2006 (ďalej len „Smernica“), ktorá nahradila šiestu smernicu Rady č. 77/388/EHS zo dňa\n17. mája 1977 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty ktorá je záväzná pre každý členský štát,\npokiaľ ide o dosiahnutie výsledku, pričom voľba formy a metód na dosiahnutie výsledku je ponechaná\nna vnútroštátne orgány s tým, že zákon o DPH je vypracovaný v súlade s touto Smernicou. Krajský súd\nmal za to, že správca dane objasnil všetky skutočnosti v súvislosti so splnením podmienok vyplývajúcich\nz ustanovenia § 8 a § 9 zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a rozdiely medzi\nnimi v nadväznosti na doklady predložené žalobcom.\nPodľa názoru krajského súdu žalobca si nesprávne vysvetlil svoj postup pri poskytovaní záručných\nopráv autobusov v rámci oprávnených reklamácií zákazníkov, pokiaľ tvrdil, že správca dane postupoval\nnesprávne, ak mu vyrubil rozdiel dane za zdaňovacie obdobie tak, ako to je uvedené v prvostupňovom\nrozhodnutí a dorubil mu daň z dôvodu, že u vymenených náhradných dielov, ktoré vlastnícky patrili\nžalobcovi pri záručných opravách nepostupoval v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH a použitý náhradný\ndiel na výmenu poškodenej súčiastky u reklamovaného autobusu nezdanil pri vrátení tejto súčiastku\nvýrobcovi tvrdiac, že žalobca ako autorizovaný dealer na výrobu autobusov Iveco Czech Republik, a. s.\n\npostupoval podľa dealerskej zmluvy a v rámci záručnej opravy pri opodstatnenej reklamácii poškodenú\nsúčiastky vymenil a vrátil výrobcovi ako dovar bez DPH z dôvodu, že už raz vymenený náhradný diel\nbol zaplatený ako súčiastka autobusu, a preto postupoval podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, t. j. uplatnil\noslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v rámci EÚ majúc zato,\nže išlo o službu - servis a prevod vlastníckeho práva k poškodenému tovaru - náhradného dielu, pričom\nrozhodujúci charakter má náhradný diel tovar a nie služba ktorou bola úhrada za pracovný čas po oprave\nalebo výmene náhradného dielu.\nKrajský súd bol toho názoru, že v preskúmavanej veci je potrebné rozlišovať vzťah medzi žalobcom\nako domovým subjektom vo vzťahu k svojím zákazníkom v rámci poskytovania záručných opráv v\nzmysle dealerskej zmluvy a vzťah medzi žalobcom ako daňovým subjektom a výrobcom autobusov,\nktoré žalobca od tohto dodávateľa nakupoval a zároveň sa zaviazal ako podnikateľ poskytovať záručné\na pozáručné opravy na nakúpené autobusy od výrobcu ním predané zákazníkom na území Slovenskej\nrepubliky. Uviedol, že žalobca ako predajca autobusov, ktoré pred tým odkúpil od uvedeného výrobcu\nKarosa, a. s. (Iveco) vo vzťahu k svojím zákazníkom (kupujúcim) vystupuje ako predávajúci a tento vzťah\nsa medzi nimi posudzuje v zmysle § 411 a nasledovné Obchodného zákonníka, s poukazom na to, že\nreklamačné konanie je upravené v inom právnom predpise ktorý žalobca ako predávajúci musí dodržať\ninak by niesol sankcie podľa príslušného právneho predpisu.\nKrajský súd súhlasil s tvrdením žalobcu a správcu dane, že zákon o DPH samostatne nerieši postupy\nreklamácii tovaru, majúc však za to, že to ani nie je nutné pretože službu dodanie tovaru daňový\nsubjekt musí vždy posúdiť z hľadiska predpisov zákona o DPH, ktorý je špecifický zákon o vzťahu\ndaňového subjektu, ktorým je zároveň v preskúmavanej veci podnikateľský subjekt ako právnická osoba\na nakúpený tovar, teda autobusy predáva pričom poskytuje i servisné služby.\nKrajský súd konštatoval, že v zmysle ustanovenia § 9 zákona o DPH je potrebné považovať za službu\nkaždé plnenie za protihodnotu, ktoré nie je dodaním tovaru, majúc za to, že na správnosti rozhodnutia\nsprávcu dane nemení nič ani skutočnosť, že správca dane použil terminológiu „zložená služba“ a takýmto\nspôsobom vyložil ustanovenie § 9, teda službu poskytovanú žalobcom, pričom správca dane jasne\nvysvetlil v čom bol nesprávny postup žalobcu, teda v čom porušil zákon o DPH, pokiaľ poskytoval záručný\na pozáručný servis reklamovaných autobusov v zmysle dealerskej zmluvy a uplatnený postup žalobcu,\nktorý v prípade oprávnenej reklamácie vyhotovil v prospech výrobcu odberateľskú faktúru, ale DPH v\nnej uplatnil k cene práce (vynaložený pracovný čas), avšak cenu použitého náhradného dielu v jeho\nvlastníctve fakturoval bez dane a uplatnil pritom režim dodávok oslobodených od dane v zmysle § 43\nods. 1 zákona o DPH.\nPodľa názoru krajského súdu správca dane v súlade so zákonom odôvodnil svoje rozhodnutie tak, že\ntento postup môže uplatniť daňový subjekt len vtedy, ak tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre\ndaň v členskom štáte a bol fyzicky prepravený z tuzemska do iného členského štátu, pričom predaj\nbol uskutočnený za protihodnotu, pričom nad akúkoľvek pochybnosť nešlo o takýto prípad, pretože\nreklamované chybné súčiastky žalobca iba vrátil výrobcovi do Českej republiky, teda do iného členského\nštátu v rámci EÚ z dôvodu, aby splnil dohodnuté podmienky podľa uzavretej dealerskej zmluvy, pričom\nide o právny vzťah iba medzi žalobcom a výrobcom s poukazom na to, že zákonodarca v zákone o DPH\njednoznačne rozlišuje dodanie tovaru a stanovuje i podmienky tohto dodania a poskytnutie služby, kde\ntiež upravuje podmienky dodania služby spolu s následkami.\nKrajský súd mal za to, že, ak sa poskytuje služba na výrobok, kde je potrebné vymeniť súčiastku, ktorá\nje neoddeliteľná od predaného výrobku, aby bol funkčný (čo je i prípad reklamácie poškodeného dielu\npredaného autobusu), takúto službu nie je možné rozdeliť na službu za prácu podľa § 9 zákona o DPH\na náhradný diel posúdiť ako dodanie tovaru podľa § 8 zákona o DPH, ako to tvrdí žalobca, pretože\ntakýto tovar nespĺňa podmienky v zmysle zákona o DPH a je súčasťou služby ako takej poskytnutej za\nprotihodnotu.\nPodľa krajského súdu správca dane v súlade so zákonom vydal dodatočný platobný výmer, ktorým\nvyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie podľa § 44 ods.\n6 písm. v/ bod prvý zákona o správe daní a poplatkov s poukazom na správnosť záverov daňových\norgánov, keď vychádzali zo skutkových zistení na základe predložených faktúr a dokladov v tých\nprípadoch ktorých žalobca použil náhradné diely v rámci servisných služieb do predaných autobusov a\nzákazník si uplatnil reklamáciu na poškodenú súčiastku a žalobca túto službu, t. j. vymenený náhradný\n\ndiel fakturoval bez danie, čím porušil zákon o DPH lebo službu v zmysle daňových predpisov je potrebné\nvykladať tak, že ide o poskytnuté plnenie za protihodnotu, teda nielen za čas nevyhnutný na výmenu\npoškodenej súčiastky, ale aj hodnotu samotnej súčiastky, ktorá bola použitá.\nĎalej krajský súd poukázal na to, že záručný a pozáručný servis, ktorý žalobca poskytoval na území\nSR je potrebné podradiť pod článok 24 bod prvý Smernice a článok 44 Smernice, ktorý upravuje miesto\nposkytovania služby zdaniteľnou osobou z ktorého článku (44 Smernice) vyplýva, že ide o zdaniteľnú\nosobu, ktorá koná ako taká, miestom poskytovania služieb je miesto, kde má táto osoba zriadené sídlo\nsvojej ekonomickej činnosti, majúc za to, že žalobca v kontrolovaných prípadoch podľa predložených\nfaktúr mal postupovať podľa § 9, § 15, § 19 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH a v\ntýchto prípadoch kde poskytol službu - servis záručnej opravy autobusu v rámci zákonnej reklamácie\nmal vystaviť faktúry i na vymenený náhradný diel, ktorý bol v jeho vlastníctve s daňou. Uviedol, že v\npreskúmavanej veci sa nerozhodovalo o zaťažení reklamovaného náhradného dielu daňou 19 % DPH,\nale správca dane rozhodoval o zaťažení použitého náhradného dielu, ktorý bol vo vlastníctve žalobcu,\nktorý bol zdanený pri jeho kúpe od dodávateľov v tuzemsku, čo potvrdil i žalobca v podanej žalobe a\ndaň z tohto tovaru si odpočítal, tovar však zostal na území SR.\nKrajský súd neprihliadol na argumentáciu žalobcu ktorou poukazoval na platnú judikatúru Súdneho dvora\nES v zmysle ktorej by malo vyplývať, že každé plnenie by malo byť považované za odlišné a nezávislé\nplnenie, keďže žalobca rozhodnutia neoznačil a v žalobe len všeobecne poukazuje na judikatúru ako\ntakú.\nRozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 OSP a žalobcovi\nnáhradu trov konania nepriznal, pretože nemal vo veci úspech.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca namietajúc, že prvostupňový súd\ndospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.\nŽalobca bol toho názoru, že správne orgány oboch stupňov ako aj prvostupňový správny súd nesprávne\nvyhodnotili skutkové zistenia týkajúce sa zmluvného dojednania medzi zmluvnými partnermi reklamácie\nvýrobkov alebo ich častí, ktoré priamo vo svojich rozhodnutiach citovali a vyvodili z nich nesprávny\nprávny záver. Uviedol, že tým, že vystavil faktúru za poškodený náhradný diel vo výške 95 % tarifnej\nceny firme Karosa, a. s. (Iveco Czech Republik, a. s.) bez dane uskutočnil finančné vyrovnanie v zmysle\ndealerskej zmluvy.\nPodľa názoru žalobcu v zmysle zákona o DPH dodanie tovaru podľa § 8 je dodanie hmotného majetku,\npri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva s poukazom na to, že v tomto prípade správca dane\ndodaňuje nové náhradné diely, ktoré boli použité pri záručných opravách a podľa správcu dane mali\nbyť fakturované s daňou pre Iveco Czech Republik, a. s., ako dodanie tovaru čo ale nezodpovedá\nzásadám logického myslenia a nie je v súlade s § 8 zákona o DPH v znení neskorších predpisov, keď\nvlastnícke právo k vymenenému tovaru v tomto prípade prechádza na majiteľa autobusu. Tvrdil, že\nz dôvodu sa jedná o záručnú opravu doklad - faktúra za dodanie tovaru nemôže byť vystavená pre\nmajiteľa autobusu a je nelogické, aby bola faktúra vystavená pre výrobcu pretože tomu nová vymenený\nsúčiastka nebude dodaná ani sa nestane je vlastníkom, a preto spoločnosť Corex, s. r. o. pre výrobcu\nvystavila faktúru ktorej predmetom bol použitý náhradný diel z dôvodu, že vlastnícke právo prechádza\nna uvedenú spoločnosť. Vytýkal správcovi dane, že nebral do úvahy dôkaz, predložený spoločnosťou\nCorex, s. r. o., z ktorého je jednoznačné, že tovar ktorý bol predmetom vystavených faktúr skutočne\nopustil tuzemsko, keď poškodené náhradné diely boli zaslané na posúdenie výrobcovi. Namietal, že\nsprávca dane dodaňuje nové náhradné diely, ktoré boli použité pri záručných opravách daňou z DPH\nako dodanie tovaru a nerieši základnú otázku, t. j. že vlastnícke práva k tovaru, ktoré v tomto prípade\nprechádza na majiteľa autobusu. Podľa jeho názoru sa jedná o záručnú opravu a faktúra za dodanie\ntovaru nemôže byť vystavená pre majiteľa autobusu, ale pre výrobcu ktorý v zmysle dohodnutých\npodmienok platí za reklamáciu s poukazom na to, že keďže zákon o DPH nerieši reklamačné konanie,\ntak podnikateľský subjekt musí postupovať tak, aby neporušil zákon o reklamačnom konaní a zároveň\nrešpektoval zákon o DPH v jeho základnej podstate.\nĎalej namietal, že správca dane nebral do úvahy zmluvné dohodnuté podmienky obchodných partnerov\nk fakturácii služby použitého materiálu tovaru tvrdiac, že pokiaľ sú zmluvné dohodnuté podmienky v\n\nmedziach zákona a zákon ich priamo neupravuje správcovi dane neprináleží spochybňovať dohodnuté\npodmienky s poukazom na to, že zákon o DPH samostatne nerieši postup pri reklamácii tovaru.\nDôvodil aj tým, že pre správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty je vhodné najprv vykonať analýzu\nzdaniteľného obchodu a pozrieť sa aký cieľ majú jednotlivé prvky plnenia pre zákazníka. Na základe\ntejto analýzy je možné určiť, či ide o jedno zložené plnenie s jedným základom dane alebo o viaceré\nodlišné plnenia a stanoviť o aký zdaniteľný obchod ktorý je predmetom dane ide, teda či ide o dodanie\ntovaru alebo poskytnutie služby s poukazom na to, že Súdny dvor ES sa opiera o to, čo je účelom a\nzámerom plnenia, aký je cieľ oslobodenia od dane a či plnenie tomuto cieľu zodpovedá úplne, čiastočne\na súčasne, že z platnej judikatúry Európskeho súdneho dvora vyplýva, že každé plnenie má byť zvyčajne\npovažované za odlišné a nezávislé plnenie.\nNa záver žalobca vyslovil názor, že rozsudok súdu prvého stupňa nie správny, keď sa stotožnil s názorom\ndaňových orgánov o tom, že nebol dodržaný zákon o DPH, a preto svoje odvolanie v zmysle § 205 ods.\n2 OSP odôvodil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\nveci a súd na základe výkonných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam namietajúc, že\nprvostupňový súd sa vôbec nevysporiadal s prevodom práva nakladať s tovarom ako vlastník (§ 8 ods.\n1 zákona o DPH), t. j. uvedené plnenie poskytnutú službu dodanie tovaru, reklamovaného a dodaného\ndo iného členského štátu prekvalifikoval do zloženého plnenia, ktoré má charakter služby napriek tomu,\nže bol dodaný tovar do iného členského štátu namietajúc, že správca dane neoprávnene zdanil dodanie\ntovaru v tuzemsku, pretože k dodaniu tovaru v tuzemsku nedošlo, ale v skutočnosti bol dodaný do iného\nčlenského štátu.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že sa v plnom rozsahu pridržiava podrobných písomných\nvyjadrení, ktoré boli zaslané krajskému súdu a sú súčasťou administratívneho spisu.\nUviedol, že podané odvolanie obsahuje skutočnosti, ku ktorým sa už vyjadril. Odvolací návrh nepodal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v\nmedziach podaného odvolania (§212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2\nOSP a § 246c ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu treba považovať za dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok Krajského súdu v Nitre, ktorým\nsúd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a\npostupu žalovaného správneho orgánu, žiadajúc o jeho zrušenie a súčasne zrušenie prvostupňového\nsprávneho orgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania\nim predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vyporiadal so všetkými námietkami\nuvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie november 2007 v sume 29.421,65 euro žalobcovi.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty platného v čase zdaniteľného plnenia predmetom\ndane je odsekom za:\na/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, odsekom za\n\nb/ poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou\nosobou, odsekom za c/ nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu\nEurópskych spoločenstiev (ďalej len „členský štát“), odsekom za\nd/ dovoz tovaru do tuzemska.\nPodľa § 8 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty platného v čase zdaniteľného plnenia dodaním tovaru\nje za a/ dodanie hmotného majetku pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva ak tento zákon\nneustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci ako je\nelektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu,\nako je ich nominálna hodnota, alebo za iné cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú\nmenu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska, za b/ dodanie stavby alebo jej časti na\nzáklade zmluvy oddielov alebo inej obchodnej zmluvy\nPodľa § 9 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním\ntovaru podľa § 8 vrátane za:\na/ prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva priemyselnému vlastníctvu, alebo\ninému duševnému vlastníctvu,\nb/ poskytnutie práva užívať hmotný majetok,\nc/ prijatie záväzku zdržať sa konania, alebo strpieť konanie alebo stav,\nd/ služby dodané na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe\nzákona.\nPodľa § 22 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je\nvšetko čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby\nza dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\nDňom dodania tovaru je deň keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\nPodľa § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je\nodoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom\ntovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte.\nNajvyšší súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že\nžalovaný v danom prípade náležite nepostupoval v súlade s citovanými právnymi normami vo veci si\nnezadovážil skutkové podklady relevantné pre vydanie rozhodnutia, i keď v daňovom konaní postupoval\nv súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom skutkové zistenia náležite nevyhodnotil čo má za\nnásledok, že v predmetnej veci bolo rozhodnuté predčasne s prihliadnutím na to, že žalovaný sa\nnámietkami žalobcu vznesenými v odvolacom daňovom konaní nevysporiadal dostatočne a z toho\ndôvodu rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nie je možné považovať za súladné so zákonom.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či vo veci dostatočne zistil skutkový stav, či konal v\nsúčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.\n\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu sú teda skúmané\nprocesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie) preskúmava súd, iba či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom.\nSúd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP).\nZákonodarca v právnej norme § 2 zákona o správe daní ustanovil zákonné zásady daňového konania\ntak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi chránia\nsa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových\nsubjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Správca dane postupuje v daňovom\nkonaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi pri vyžadovaní plnenia si ich povinnosti v tomto konaní\npoužije len také prostriedky, ktoré najmenej zaťažujú a umožňujú pri tom správne vyrubiť a vybrať daň.\nSprávca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Správca dane pri\nuplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho\núkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi\npredpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkoch preto zakotvuje\noprávnenie daňových orgánov aby mohli zisťovať či daňového subjekty si splnili svoje povinnosti\nstanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi.\nPodľa článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad na uplatňovanie ústavných zákonov a\nostatných všeobecných záväzných predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného ustanovenia vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusia byť v súlade s ústavou. V právnej praxi preto nemôže v činnosti orgánov aplikujúcich právo\ndochádzať k situácii, že prameň práva ktorý je vo formálnom súlade s ústavou nie je interpretovaný\nústavne konformným spôsobom. Najvyšší súd zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nmedzi účastníkmi konania v tomto individuálnom prípade spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu\nustanovenia zákona o dani z pridanej hodnoty.\nNajvyšší súd poukazuje na to, že ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kumulatívnou\nprávnou normou, ktorá na konanie štátnych orgánov okrem požiadavky na konanie v rozsahu a\nspôsobom ktorý ustanoví zákon vyžaduje súlad s ústavou a jej medzami.\nK tomu zodpovedá i čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Pozitivistický právny prístup aplikácii\nzákonov založený na rešpektovaní dikcie zákona je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný\nústavným konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne\nalebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov.\nVplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo hodnotových vlastností do všeobecných pojmov\nzákona tak, aby bola zabezpečená požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona. Dikcia\nzákona nemôže byť interpretovaná izolovane v zmyslu a účelu zákona a cieľa právnej regulácie ktorý\nzákon sleduje. Zákony nie sú samoúčelné prijímané na to, aby sa slepo a formálne dodržiavali.\nZ vyjadrenia v žalobe i rozhodnutí žalovaného je zrejmé, že žalovaný tvrdí, že vo svojej činnosti dôsledne\nrešpektoval dikciu zákona o dani z pridanej hodnoty. Zastával názor, že nakoľko poskytnutie záručných\n\nopráv vrátane použitých náhradných dielov je zloženým plnením s jedným základom dane pri ktorom\nprevláda charakter služby v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH, dňom dodania predmetných služieb\nspoločnosti žalobcu vznikla daňová povinnosť z poskytnutej služby záručnej opravy vrátane náhradných\ndielov, a preto podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zákona o DPH základ dane v danom prípade zahŕňa\ncenu vykonanej práce a zároveň aj cenu použitého náhradného dielu z ktorých dôvodov iba čiastočným\nzdanením predmetnej služby žalobca porušil ustanovenie § 19 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 1 písm. b/\nzákona o DPH.\nPodľa názoru senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zákonodarca v právnej úprave zákona o\ndane z pridanej hodnoty neupravuje zákonné podmienky v prípade reklamácie pri dodaní tovaru alebo\nslužby samostatným spôsobom z ktorých dôvodov je povinnosťou daňových orgánom subsumovať\nvykonanie reklamácie pod zákonnú úpravu dodania tovaru alebo služby ústavne konformným spôsobom\ns účelom zákona o dani z pridanej hodnoty. Posúdenie týchto právnych skutočností sa však môže\nvykonať až na základe podrobnej analýzy právnych úkonov daňového subjektu na základe ktorých si\nplnil svoju daňovú povinnosť alebo uplatnil oslobodenie od dane vychádzajúc zo zmluvného záväzku\nna základe ktorého transakciu uskutočňoval.\nŽalovaný pochybil pri rozhodnutí, ak podrobne neuviedol, ako právne posúdil predmetný daňový úkon\nžalobcu a nezdôvodnil svoj názor na jeho právne hodnotenie, či sa jedná o služby alebo o uplatnenie\nzodpovednosti za vady podľa § 422 a nasledovné Obchodného zákonníka.\nNajvyšší súd síce súhlasí s tvrdením žalovaného, že v danom prípade ide o zložené plnenie\npozostávajúcej z vykonania servisnej opravy, v rámci ktorej bola vykonaná servisná práca a dodanie\ntovaru, avšak nesúhlasí s jeho tvrdením, že v predmetných plneniach prevláda charakter služby, ktorú\nbol žalobca ako platiteľ dane povinný zdaniť. Z charakteru plnenia v zmysle faktúr vyplýva, že žalobca\nvykonal službu opravu autobusu a dodal tovar. Vzhľadom na osobitný charakter vykonaných prác a\ndodania tovaru v rámci finančného vysporiadania zmluvných partnerov v zmysle dealerskej zmluvy bolo\npovinnosťou daňových orgánov posudzovať každú právnu skutočnosť samostatne v zmysle právnej\núpravy zákona o dani z pridanej hodnoty.\nNajvyšší súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov nevyhodnotili skutkové zistenia týkajúce\nsa zmluvného dojednania medzi zmluvnými partnermi reklamácie výrobkov (autobusov) alebo ich častí\nv súlade s citovanými ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty, čo malo za následok prijatie\npredčasného právneho záveru. Dáva do pozornosti, že žalobca tým, že vystavil faktúru za výmenu\npoškodeného dielu náhradným dielom, ktoré sa stalo súčasťou autobusu vo vlastníctve zákazníka\nKarosa, a. s. vo výške 95 % tarifnej ceny bez dane a súčasne poškodený diel odoslal výrobcovi uskutočnil\nfinančné vyrovnanie v zmysle dealerskej zmluvy.\nPodľa názoru najvyššieho súdu žalovaný sa náležite nevysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu,\nktorou namieta nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 22 v spojení s § 19 ods. 2 zákona o DPH, keď\nsprávca dane posúdil problém ako celok a zahrnul do základu dane celú fakturovanú protihodnotu s\npoukazom na to, že v rámci reklamačných konaní sa jedná o poškodený reklamovaný náhradný diel,\nktorý sa vracia do krajiny pôvodu a servisnú službu, ktorú zabezpečuje Corex, s. r. o. tvrdiac, že v\ndanom prípade postupoval tak, že v zmysle dohodnutých pravidiel fakturoval finančné vyrovnanie za\npoškodený náhradný diel, a že fakturované finančné vyrovnanie nie je predmetom dane s tým, že\npredmetom dane je poskytnutá servisná služby ktorú fakturoval s daňou. V tejto súvislosti najvyšší súd\ndáva do pozornosti, že žalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť prechodu vlastníctva k poškodenému\ndielu ktorý žalobca po vykonaní opravy autobusu na základe reklamácie zákazníka s faktúrou ceny\nnáhradného vymeneného dielu vracal k výrobcovi, pretože napriek tomu, že vrátenie tohto výrobku\nžalobcovi vyplývalo zo zmluvných podmienok pre uznanie reklamácie ide o samostatný právny úkon s\nktorým zákonodarca spája podľa úpravy zákona o DPH právne účinky. Vzhľadom na charakter plnenia je\npreto otázne, či dodanie náhradného dielu je služba. Súčasne sa žalovaný v danom prípade náležite pri\nposudzovaní vzniku daňovej povinnosti žalobcu nevysporiadal so zmluvnými podmienkami obchodných\npartnerov žalobcu a spoločnosti Iveco Czech Republik, a. s. pre fakturáciu služby použitého materiálu\na tovaru súhlasiac s tvrdením žalobcu, že pokiaľ sú zmluvne dohodnuté podmienky v medziach zákona\n\na zákon ich priamo neupravuje správcovi dane neprináleží spochybňovať dohodnuté podmienky s\npoukazom aj na to, že zákon o DPH samostatne nerieši postup pri reklamácii tovaru a nemožno z jeho\nustanovení dospieť k záveru, že bol porušený zákon. V danej veci zostala nezodpovedaná otázka, či\nžalobca mohol očakávať preplatenie faktúry Karosou, a. s., ktorá si vyhradila právo, že ak reklamáciu\nopravy autobusu neuzná potom faktúru žalobcovi ktorý v rámci servisnej služby opravu autobusu vykonal\na súčasne nedodal náhradný diel nezaplatí, pričom v tomto prípade žalobca vystaví faktúru na zaplatenie\nopravy náhradného dielu zákazníkovi s DPH.\nPokiaľ žalobca v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu namieta, že daňové orgány v danej\nveci nepostupovali v súlade s platnou judikatúrou Európskeho súdneho dvora (správne Súdneho dvora\nEurópskej únie) bez označenia konkrétneho rozhodnutia, odvolací súd dáva do pozornosti žalovanému,\nže súčasťou postupu daňových orgánov v súlade so zákonnou zásadou zákonnosti ustanovenej v § 2\nzákona č. 511/1992 Zb. je nielen postupovať v súlade s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi\nSlovenskej republiky ale aj v súlade s právom európskej únie.\nVzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v\nNitre podľa § 250ja ods. 3 veta prvá OSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\nSprávny orgán v ďalšom konaní je viazaný právnym názorom najvyššieho súdu (§ 250ja ods. 4 OSP).\nLen doplnením dokazovaním z hora naznačenom smere môže byť náležite zistený skutkový stav veci\na dodržané základné princípy a zásady daňového konania včítane princípov ústavných ako princíp\nsprávneho štátu, právo na spravodlivý proces ako aj zásada rovnosti.\nO náhrade trov celého súdneho konania odvolaní súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 OSP v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá OSP, § 250k ods. 1 OSP a § 151 ods. 1, 2 OSP s v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP, pričom priznal žalobcovi náhradu trov konania vyplývajú zo spisu vo výške 132 eur (t. j. zaplatenie\nsúdneho poplatku za podanie žaloby a podanie odvolania), pričom náhradu trov právneho zastúpenia\nnepriznal, nakoľko tieto neboli vyčíslené v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§3 ods. 9 veta\ntretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}