{"guid": "da138a70-bf28-4341-87e6-6ddbf6f0c6a6:68269029-652a-49a0-b2a8-1c0f4ac90eec", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:4011200378.1", "spisova_znacka": "6Sžf/11/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/11/2012 z 28. 11. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. novembra 2012, sp. zn. 6Sžf/11/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:4011200378.1", "identifikacne_cislo": "4011200378", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2012-11-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/68269029-652a-49a0-b2a8-1c0f4ac90eec", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:4011200378.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:4011200378.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:4011200378.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/11/2012\n4011200378\n28. 11. 2012\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2012:4011200378.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Aleny Adamcovej, v právnej veci žalobcu:\nCOREX, s.r.o., so sídlom Štefánikova 49, Nitra, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav\nBarát, s.r.o., so sídlom Školská 3, Nitra, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so\nsídlom Lazová ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 16.\nfebruára 2011, č. I/224/3227-16411/2011/992128-r, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nNitre č. k. 11S/55/2011-34 zo dňa 24. januára 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/55/2011-34 zo dňa\n24. januára 2012 z m e ň u j e tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. februára 2011, č.\nI/224/3227-16411/2011/992128-r z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen O.s.p.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného\nzo dňa 16. februára 2011, č. I/224/3227-16411/2011/992128-r, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný\nplatobný výmer Daňového úradu Vráble zo dňa 5. mája 2010, č. 628/230/33-3166/10/Há, ktorým správca\ndane na základe výsledkov daňovej kontroly vyrubil žalobcovi podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona\nč. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v\nznení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 511/1992 Zb. alebo zákon o správe daní) rozdiel dane z\npridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2007 v sume 127,89 eura z dôvodu porušenia ust.\n§ 19 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v\nznení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o pridanej hodnoty alebo zákon č. 222/2004 Z. z. alebo\nzákona o DPH“). Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\n? Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho dospel k záveru, že žaloba nie je\ndôvodná a preto ju v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu posudzoval v\nzmysle ustanovení § 2 ods. 1, písm. a/, b/ v spojení s § 8 ods. 1, písm. aj, s § 9 ods. l, s § 15 ods. l,\ns § 19 ods. 2, s § 22 ods. 1 a s § 43 ods. 1 zákona o DPH a v zmysle ustanovení § 2 ods. 6 a s § 29\nods. 1, 2, 8 zákona č. 511/1992 Zb. a súčasne v zmysle čl. 131 a čl. 24 Smernice Rady č. 2006/112/\nES (ďalej len ,,Smernica“).\n\nKrajský súd medzi účastníkmi považoval za sporný výklad ustanovení § 19 ods. 2 a § 43 ods. l\nzákona o dani z pridanej hodnoty, a to či žalobcovi vznikol nárok na oslobodenie od dane pri dodaní\ntovaru z tuzemska do iného členského štátu, alebo či jeho ekonomická ?činnosť vykonávaná v zmysle\npredloženej Dealerskej zmluvy, uzavretá s obchodným partnerom v rámci EU - poskytovanie záručných\nopráv autobusov v rámci oprávnených reklamácií zákazníkov, bolo potrebné posudzovať podľa § 19 ods.\n2 v spojení s § 2 ods. 1, písm. b/ citovaného zákona, t. j. službu v tých prípadoch, kde žalobca použil\nnáhradné diely, ktoré mal vo svojom vlastníctve a tieto nezdanil vôbec.\nKrajský súd z administratívneho spisu žalovaného zistil, že v kontrolovanom zdaňovacom období január\naž december 2007 daňový subjekt (žalobca), v zmysle Dealerskej zmluvy zo dňa 9. decembra 2003\na jej príloh platných pre rok 2007, č. 3/2004/SK uzavretej so spoločnosťou Karosa, a.s. (od 3.1.2007\nIveco Czech Republik, a.s.) žalobca nakupoval a predával tovar nakúpený v Českej republike od\nvýrobcu Iveco; nakúpený tovar od tohto dodávateľa žalobca uviedol do daňových priznaní DPH ako\nintrakomunitáme nadobudnutie tovaru, ktorý zdanil a daň si odpočítal; následne predaj tohto tovaru\nna území SR zdanil a zákazníkom poskytol dvojročnú záruku; žalobca na základe dealerskej zmluvy\nvystupoval ako autorizovaný dealer Karosy, poverený distribúciou a servisom jej výrobkov a zaviazal sa\npod svojím menom a vo svoj vlastný prospech predávať výrobky Karosy konečným zákazníkom, ktorých\nsídlo sa nachádza na území SR; žalobca vykonával kontrolu a úpravu výrobkov Karosy pred dodaním,\nzáručné práce (servis), asistenčný nonstop servis, servis zameraný na opravy, ako i opravy vozidiel\nKarosy, ktoré sa už nevyrábajú s tým, že Karosa bude dodávať zmluvné výrobky žalobcovi so všetkými\nprávami podľa záruk uvedených v zmluve; podľa príloh k tejto zmluve, platné pre rok 2007, vo veci servisu\nvýrobkov tohto výrobcu sa žalobca zaviazal zabezpečovať a vykonávať záručný i pozáručný servis, ako i\nopravy autobusov Karosa podľa normy akosti na servis (príloha G) v súlade so záručnými podmienkami\n(príloha E4) s použitím technickej dokumentácie, ktorú je povinný vlastniť (príloha G1) s určenými\nhodinovými sadzbami za uskutočnené práce pri záručných opravách, ktoré je povinný účtovať Karose\n(príloha G2) a podľa zásad riešenia reklamácií (príloha G3); taktiež bolo dohodnuté, že reklamované\nchybné súčiastky bol dealer povinný vrátiť Karose v určenej lehote a dohodnutým spôsobom s tým, že\nnároky dealera zo záruky zanikajú a Karosa má právo reklamáciu neuznať v prípade, ak reklamované\nchybné súčiastky nebudú vrátené (príloha G3 odsek 6), ďalej, že pri záručných opravách bude dealer\núčtovať ceny použitých náhradných dielov vo výške 95 % z tarifných cien Karosy s tým, že výška\ntýchto cien sa netýka spotrebného materiálu (olej a pod.), ktorý bol použitý v súvislosti s odstránením\nreklamovanej chyby (bod 2.3. prílohy G3); vykonané záručné práce a použité náhradné diely mal dealer\nfakturovať Karose dátumom splatnosti 45 dní odo dňa vystavenia faktúry (bod 2.4. G3).\nKrajský súd konštatoval, že daňovou kontrolou zdaňovacieho obdobia bolo zistené, že v prípade\noprávnenej reklamácie žalobca vyhotovil odberateľské faktúry pre dodávateľskú spoločnosť Iveco Czech\nRepublik, a.s. za servis výrobkov Karosy vykonaných na Slovensku, konkrétne za servisné prehliadky,\nza záručné opravy, pri ktorých neboli použité náhradné diely a za záručné opravy, pri ktorých náhradné\ndiely použité boli, a to v celkovej výške 29 301,70 Sk, z toho cena práce ako základ dane bola 4349,20\nSk a DPH 826,20 Sk, cena použitých náhradných dielov bola 24 126,30 Sk, DPH 0,00 Sk. Správca dane\npo kontrole zvýšil daň o 3852,10 Sk a základ dane o 20 274,20 Sk, pretože cenu použitého náhradného\ndielu žalobca fakturoval bez dane. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu za zdaňovacie obdobie september 2007 v sume 127,89\neura z dôvodu porušenia § 19 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. s tým,\nže záručné opravy autobusov vykonané v rámci oprávnených reklamácií zákazníkov a zároveň v zmysle\ndealerskej zmluvy na Slovensku a za protihodnotu zdanil iba čiastočne, a to tak, že cenu vykonanej práce\nzdanil sadzbou 19 % a cenu použitých náhradných dielov, ktoré mal vo svojom vlastníctve, nezdanil\nvôbec. Žalobca v žalobe v podstate uviedol rovnaké dôvodov ako v odvolaní.\nS poukazom na základné zásady daňového konania ustanovené v § 2 zákona o správe daní krajský\nsúd uviedol, že v danej veci v postupe u oboch daňových orgánov nezistil pochybenie, ani iné ich\nporušenie zákona, pretože správca dane má oprávnenie vykonať dokazovanie sám a voľba druhu\ndôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba, resp. správca dane potrebuje objasniť vzhľadom\nna predložené doklady k daňovému priznaniu príslušným daňovým subjektom a podaným vysvetlením\ndaňového subjektu s tým, že takto daňové orgány v preskúmavanej veci i postupovali, stotožniac sa s\nich skutkovými zisteniami a právnym záverom.\nKrajský súd zdôraznil, že dňom 1. januára 2007 nadobudla účinnosť Smernica Rady č. 2006/112/ES\nz 28. novembra 2006 (ďalej len ,,Smernica“), ktorá nahradila šiestu smernicu Rady č. 77/388/EHS zo\n\n17. mája 1977 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorá Smernica je záväzná pre každý\nčlenský štát, pokiaľ ide o dosiahnutie výsledku, pričom voľba formy alebo metód na dosiahnutie výsledku\nje ponechaná na vnútroštátne orgány s tým, že Zákon o DPH č. 222/2004 Z. z. je vypracovaný v súlade\ns touto Smernicou (a do 31.12.2006 bol v súlade so Šiestou Smernicou). Krajský súd mal za to, že\nsprávca dane objasnil všetky skutočnosti v súvislosti so splnením podmienok vyplývajúcich z ust. § 8\na § 9 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a rozdiely medzi ním v nadväznosti na\ndoklady predložené žalobcom.\nPodľa názoru krajského súdu žalobca si nesprávne vysvetlil svoj postup pri poskytovaní záručných opráv\nautobusov (nakúpených od výrobcu v Českej republike a predaných na Slovensku) v rámci oprávnených\nreklamácií zákazníkov, pokiaľ tvrdil, že správca dane postupoval nesprávne, ak mu vyrubil rozdiel dane\nza zdaňovacie obdobie tak, ako je to uvedené v prvostupňovom rozhodnutí a dorubil mu daň z dôvodu, že\nu vymenených náhradných dielov, ktoré vlastnícky patrili žalobcovi pri záručných opravách nepostupoval\nzmysle § 19 ods. 2 a použitý náhradný diel na výmenu poškodenej súčiastky u reklamovaného autobusu\nnezdanil pri vrátení tejto súčiastky výrobcovi tvrdiac, žalobca ako autorizovaný dealer výrobcu autobusov\nIveco Czech Republik, a.s. (predtým Karosa, a.s.) postupoval podľa dealerskej zmluvy a v rámci záručnej\nopravy pri opodstatnenej reklamácii poškodenú súčiastku - náhradný diel vymenil, ktorý vrátil výrobcovi\nako tovar bez DPH z dôvodu, že už raz vymenený náhradný diel bol zaplatený ako súčiastka autobusu,\na preto postupoval podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, t. j. uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru\nz tuzemska do iného členského štátu v ráme v rámci EU, majúc za to, že išlo o službu - servis a prevod\nvlastníckeho práva k poškodenému tovaru - náhradného dielu prešla na výrobcu, pričom rozhodujúci\ncharakter má náhradný diel - tovar, a nie služba (úhrada za pracovný čas), nesúhlasiac s tvrdením\nsprávcu dane a žalovaného.\nKrajský súd zastával názor, že v preskúmavanej veci je potrebné rozlišovať vzťah medzi žalobcom ako\ndaňovým subjektom vo vzťahu k svojim zákazníkom v rámci poskytovania záručných opráv v zmysle\nDealerskej zmluvy a vzťah medzi žalobcom ako daňovým subjektom a výrobcom autobusov Iveco, ktoré\nžalobca od tohto dodávateľa nakupoval a zároveň sa zaviazal ako podnikateľ poskytovať záručné a\npozáručné opravy na nakúpené autobusy od výrobcu a ním predané zákazníkom na území Slovenskej\nrepubliky. Uviedol, že pokiaľ žalobca ako predajca autobusov, ktoré sám predtým odkúpil od uvedeného\nvýrobcu Karosa (Iveco) vo vzťahu k svojim zákazníkom (kupujúcim) vystupuje ako predávajúci a tento\nvzťah sa medzi nimi posudzuje v zmysle §§ 411 a nasl. Obchodného zákonníka s poukazom na to, že\nreklamačné konanie je upravené v inom právnom predpise, ktorý žalobca ako predávajúci musí dodržať,\ninak by niesol sankcie podľa príslušného právneho predpisu.\nKrajský súd súhlasil s tvrdením žalobcu a správcu dane, že zákon o DPH samostatne nerieši postup pri\nreklamácii tovaru, majúc za to, že to ani nie je nutné, pretože službu a dodanie tovaru daňový subjekt\nvždy musí posúdiť z hľadiska predpisov zákona o DPH, ktorý ?je špecifický zákon vo vzťahu k daňovému\nsubjektu, ktorý je zároveň v preskúmavanej veci i podnikateľský subjekt ako právnická osoba a nakúpený\ntovar teda autobusy predáva a poskytuje i servisné služby.\nĎalej krajský súd konštatoval, že v zmysle ust. § 9 zákona o DPH je potrebné považovať za službu každé\nplnenie za protihodnotu, ktoré nie je dodaním tovaru, majúc za to, že na správnosti rozhodnutia správcu\ndane nemení ani skutočnosť, že správca dane použil terminológiu ,,zložená služba“ a takýmto spôsobom\nvyložil ust. § 9, teda službu poskytovanú žalobcom, pričom správca dane jasne vysvetlil, v čom bol\nnesprávny postup žalobcu, teda v čom porušil zákon o DPH pokiaľ' poskytoval záručný a pozáručný\nservis reklamovaných autobusov v zmysle dealerskej zmluvy a uplatnený postup žalobcu, ktorý v prípade\noprávnenej reklamácie vyhotovil v prospech výrobcu odberateľskú faktúru, ale DPH v nej uplatnil k cene\npráce (vynaložený pracovný čas), avšak cenu použitého náhradného dielu v jeho vlastníctve fakturoval\nbez dane a uplatnil pritom režim dodávok oslobodených od dane v zmysle § 43 ods. l zákona o DPH.\nPodľa názoru súdu správca dane v súlade so zákonom odôvodnil svoje rozhodnutie, že tento postup\nmôže uplatniť daňový subjekt (platiteľ dane) len vtedy, ak tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň\nv členskom štáte, bol fyzicky prepravený z tuzemska do iného členského štátu a predaj bol uskutočnený\nza protihodnotu, keď nad akúkoľvek pochybnosť, s poukazom na výsledky daňovej kontroly, u žalobcu\nnešlo o takýto prípad, pretože reklamované chybné súčiastky žalobca iba vrátil výrobcovi do Českej\nrepubliky, teda do iného členského štátu v rámci EÚ z dôvodu, aby splnil dohodnuté podmienky podľa\nuzavretej dealerskej zmluvy, pričom ide o právny vzťah iba medzi žalobcom a výrobcom, s poukazom\nna to, že zákonodarca v zákone o DPH jednoznačne rozlišuje dodanie tovaru a stanovuje i podmienky\ntohto dodania a poskytnutie služby, kde tiež upravuje podmienky dodania služby spolu s následkami.\n\nPodľa názoru krajského súdu ak sa poskytuje služba na výrobok, kde je potrebné vymeniť súčiastku,\nktorá je neoddeliteľná od predaného výrobku, aby bol funkčný (čo je i prípad reklamácie poškodeného\ndielu predaného autobusu), takúto službu nie je možné rozdeliť na službu za prácu podľa § 9 zákona o\nDPH a náhradný diel posúdiť ako dodanie tovaru podľa § 8 zákona o DPH, ako to tvrdí žalobca, pretože\ntakýto tovar nespĺňa podmienky v zmysle zákona o DPH a je súčasťou služby ako takej poskytnutej za\nprotihodnotu. Záver žalovaného a správcu dane, že u žalobcu išlo o poskytnutie služby, považoval za\nsprávny a v súlade so zákonom o DPH a so Smernicou Rady č. 2006/112/ES, keďže pri posudzovaní\nposkytovania záručných a pozáručných opráv na reklamovaných autobusoch žalobcom vychádzali zo\nskutočného obsahu právneho úkonu.\nKrajský súd dospel k záveru, že ak žalobca v zmysle dohodnutých podmienok podľa Dealerskej zmluvy\nvracal výrobcovi autobusov Iveco so sídlom CZ chybné súčiastky, bolo to z dôvodu, aby v prípade\noprávnenej reklamácie si mohol uplatniť u tohto výrobcu svoje nároky zo zmluvy podľa prílohy G3 odsek\n6, keďže ide o vzťah výrobcu ako dodávateľa tovaru a zákazníka - žalobcu ako odberateľa výrobkov,\nktorý poskytuje i záručný a pozáručný servis na tieto výrobky na území Slovenskej republiky, avšak\nako samostatný subjekt, ktorý nie je pobočkou výrobcu na území Slovenskej republiky, teda nejde o\nsubjekt prepojený ekonomicky s materskou organizáciou, t. j. výrobcom - Iveco, správca dane v súlade\nso zákonom vydal dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej\nhodnoty za zdaňovacie obdobie podľa § 44 ods. 6 písm. v/, bod prvý zákona o správe daní a poplatkov,\ns poukazom na správnosť záveru daňových orgánov, keď vychádzali zo skutkových zistení na základe\npredložených faktúr a dokladov u tých prípadoch, v ktorých žalobca použil náhradné diely v rámci\nservisných služieb do predaných autobusov a zákazník si uplatnil reklamáciu na poškodenú súčiastku\na žalobca túto službu, t. j. vymenený náhradný diel fakturoval bez dane, čím porušil zákon o DPH,\nlebo službu v zmysle daňových predpisov je potrebné vykladať tak, že ide o poskytnuté plnenie za\nprotihodnotu, ?teda nielen za čas nevyhnutný na výmenu poškodenej súčiastky, ale aj hodnota samotnej\nsúčiastky, ktorá bola použitá, a teda nie je možné charakter takejto služby rozdeliť na dve časti tak, ako\nto vykladal žalobca.\nĎalej krajský súd poukázal na to, že záručný a pozáručný servis, ktorý žalobca poskytoval na území\nSlovenskej republiky je potrebné podradiť pod článok 24 bod prvý Smernice a článok 44 Smernice,\nktorá upravuje miesto poskytovania služby zdaniteľnou osobou, z ktorého článku (44 Smernice) vyplýva,\nže ide o zdaniteľnú osobu, ktorá koná ako taká, miestom poskytovania služieb je miesto, kde má táto\nosoba zriadené sídlo svojej ekonomickej činnosti, majúc za to, že žalobca v kontrolovaných prípadoch\npodľa predložených faktúr mal postupovať podľa § 9, § 15, § 19 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 1 písm. b/\nzákona o DPH a v tých prípadoch, kde poskytol službu - servis záručnej opravy autobusu (predaného\nzákazníkovi) v rámci zákonnej reklamácie, mal vystaviť faktúry i na vymenený náhradný diel, ktorý bol\nv jeho vlastníctve (ktorý mal na sklade) s daňou, keďže vymenený náhradný diel zostal v tuzemsku, s\npoukazom na to, že išlo o službu, kde základom dane bola proti hodnota, ktorú dodávateľ prijal alebo mal\nprijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za zdaniteľný obchod znížená o daň (§ 22 ods. 2 zákona),\ns tým, že základ dane v preverovaných prípadoch zahŕňa cenu vykonanej práce a zároveň aj cenu\npoužitého náhradného dielu a dňom dodania predmetnej služby vznikla žalobcovi daňová povinnosť z\nposkytnutej služby záručnej opravy vrátane použitých náhradných dielov. Uviedol, že v preskúmavanej\nveci žalovaný a správca dane nerozhodovali o zaťažení reklamovaného náhradného dielu (chybná\nsúčiastka) daňou 19 % DPH, ale správca dane rozhodoval o zaťažení použitého náhradného dielu, ktorý\nbol vo vlastníctve žalobcu, ktorý bol oddanený pri jeho kúpe od dodávateľov z tuzemska, čo potvrdil i\nžalobca v podanej žalobe, že daň z tohto tovaru si odpočítal, tovar však zostal na území SR.\nKrajský súd neprihliadol ani na námietky žalobcu uvedené v žalobe v súvislosti namietaného procesného\npostupu zamestnancov správcu dane, ako i v súvislosti s tabuľkou uvedenou v rozhodnutí, ktorá\npredstavuje finančné vyjadrenie služby a cenu náhradných dielov vráteného do CZ. Uviedol, že tieto\nnámietky neboli uplatnené v podanom odvolaní, a preto nemôžu byt' ani predmetom súdneho prieskumu.\nKonštatoval, že nezistil procesné pochybenia, ani také vady konania žalovaného, ktoré by spôsobovali\nnezákonnosť rozhodnutia. Súd neprihliadol ani na argumentáciu žalobcu, ktorou poukazoval na platnú\njudikatúru Súdneho dvora ES, v zmysle ktorej by malo vyplývať, že každé plnenie by malo byť\npovažované za odlišné a nezávislé plnenie, keďže žalobca rozhodnutia neoznačil a v žalobe len\nvšeobecne poukazuje na judikatúru ako takú.\nRozhodovanie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p., žalobcovi\nnáhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní nemal úspech.\n\n? Žalobca sa proti uvedenému rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote odvolal. Žiadal, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie\nžalovaného zruší a vec mu vráti na nové konanie.\nV dôvodoch odvolania sa nestotožnil s názorom krajského súdu, ktorý sa odvoláva na povinnosti žalobcu\npri uplatňovaných reklamáciách v zmysle príslušných právnych predpisov, v ktorej súvislosti poukázal\nna to, že postup pri reklamáciách je v danom prípade presne upravený v zmysle platného zákona v\nuzatvorených zmluvách, v ktorých je uvedený reklamačný postup ako aj to, že žalobca nie je bežným\nale výhradným zástupcom v SR, s určitými pravidlami, právami a obmedzeniami.\nNamietal, že správne orgány oboch stupňov ako aj prvostupňový súd nesprávne vyhodnotili\nskutkové zistenia týkajúce sa zmluvného dojednania medzi zmluvnými partnermi reklamácie výrobkov\n(autobusov) alebo ich častí, ktoré priamo vo svojich rozhodnutia citovali a vyvodili z nich nesprávny\nprávny záver. Uviedol, že tým, že vystavil faktúru za poškodený náhradný diel - súčiastku pre výrobcu\nKarosa, a.s. (IVECO Czech Republic, a.s.) ?vo výške 95 % z tarifnej ceny Karosa, a.s. - IVECO Czech\nRepublic, a.s. bez dane, uskutočnil finančné vyrovnanie v zmysle dealerskej zmluvy.\nDôvodil, že v zmysle zákona o DPH dodanie tovaru podľa § 8 je dodanie hmotného majetku, pri ktorom\ndochádza k zmene vlastníckeho práva, s poukazom na to, že v tomto prípade správca dane dodaňuje\nnové náhradné diely, ktoré boli použité pri záručných opravách (pre majiteľov autobusov) a podľa\nsprávcu dane mali byť fakturované s daňou pre IVECO Czech Republic, a.s., ako dodanie tovaru, čo ale\nnezodpovedá zásadám logického myslenia a nie je v súlade s § 8 zákona o DPH v znení neskorších\npredpisov, keď vlastnícke právo k vymenenému tovaru v tomto prípade prechádza na majiteľa autobusu.\nTvrdil, že z dôvodu, že sa jedná o záručnú opravu daňový doklad - faktúra za dodanie tovaru nemôže byť\nvystavená pre majiteľa autobusu a je nelogické, aby bola faktúra vystavená pre výrobcu, pretože tomu\nnová vymenená súčiastka nebude dodaná, ani sa nestane jej vlastníkom, a preto spoločnosť COREX,\ns.r.o. pre výrobcu - Karosa, a.s. - IVECO Czech Republic, a.s. vystavila faktúru, ktorej predmetom\nbol použitý náhradný diel, z dôvodu, že vlastnícke právo prechádza na uvedenú spoločnosť. Vytýkal\nsprávcovi dane, že nebral do úvahy dôkaz predložený spoločnosťou COREX, s.r.o., z ktorého je\njednoznačné, že tovar, ktorý bol predmetom vystavených faktúr skutočne opustil tuzemsko - Slovenskú\nrepubliku, keď poškodené náhradné diely boli zasielané na posúdenie k výrobcovi, čo je zaevidované\nv systéme INTRASTAT, s poukazom na to, že z uvedených dôkazov vyplýva, že tovar uvedený na\nfaktúre je tovar, ktorý je uvedený v colnom Štatistickom systéme a tento tovar opustil tuzemsko a bol\ndodaný (za protihodnotu) a prepravený do iného členského štátu. Namietal, že tým, že správca dane\ndodaňuje nové náhradné diely, ktoré boli použité pri záručných opravách (pre majiteľov autobusov) a\npodľa správcu dane mali byť fakturované s daňou pre IVECO Czech Republic, a.s., ako dodanie tovaru,\nnerieši základnú podmienku vlastnícke právo k tovaru, ktoré v tomto prípade prechádza na majiteľa\nautobusu. Vyslovil názor, že nakoľko sa jedná o záručnú opravu, daňový doklad - faktúra za dodanie\ntovaru nemôže byť vystavená pre majiteľa autobusu, ale pre výrobcu, ktorý v zmysle dohodnutých\npodmienok platí za reklamáciu, s poukazom na to, že keďže zákon o DPH nerieši reklamačné konanie,\ntak podnikateľský subjekt musí postupovať tak, aby neporušil zákon o reklamačnom konaní a zároveň\nrešpektoval zákon o DPH v jeho základnej podstate.\nĎalej namietal, že správca dane nebral do úvahy zmluvne dohodnuté podmienky obchodných partnerov\npre fakturáciu služby, použitého materiálu a tovaru, tvrdiac, že pokiaľ sú zmluvne dohodnuté podmienky v\nmedziach zákona a zákon ich priamo neupravuje, správcovi dane neprináleží spochybňovať dohodnuté\npodmienky, s poukazom na to, že z dôvodu, že zákon o DPH samostatne nerieši postup pri reklamácii\ntovaru (výrobkov, súčiastok, náhradných dielov, apod.), nemožno z jeho ustanovení dospieť k záveru, že\nbol porušený zákon, ak žalobca postupoval voči zmluvnému partnerovi tak, že postupuje podľa v zmluve\ndohodnutých a popísaných podmienok v rozsahu zákona DPH, keďže spoločnosť COREX, s.r.o., na\nzáklade dohodnutých podmienok, obchodný vzťah, poskytnutú službu zdanila podľa skutočného plnenia\na cien, ktoré boli dohodnuté a uvedené v zmluve a použitú reklamovanú súčiastku, (ktorá bola vymenená\nza nový náhradný diel) vrátila do krajiny pôvodu výrobcovi bez dane - Karosa, a.s. - IVECO Czech\nRepublic, a.s.\nĎalej dôvodil, že pre správne uplatnenie dane z pridanej hodnoty je vhodné najprv vykonať analýzu\nzdaniteľného obchodu a pozrieť sa, aký cieľ majú jednotlivé prvky plnenia pre zákazníka. Na základe\ntejto analýzy je možné určiť, či ide o jedno zložené plnenie s jedným základom dane alebo o viaceré\n\nodlišné plnenia a stanoviť, o aký zdaniteľný obchod, ktorý je predmetom dane, ide, teda či ide o dodanie\ntovaru alebo poskytnutie služby, s poukazom na to, že Súdny dvor ES sa opiera o to, čo je účelom\na zámerom plnenia, aký je cieľ oslobodenia od dane a či plnenie tomuto cieľu zodpovedá úplne alebo\nčiastočne a súčasne, ?že z platnej judikatúry Súdneho dvora ES vyplýva, že každé plnenie má byť\nzvyčajne považované za odlišné a nezávislé plnenie.\nSúčasne žalobca poukázal na to, že úmyslom spoločnosti COREX, s.r.o. nie je podvádzať a krátiť\ndane, ale rešpektovať zákony, daňové predpisy a povinnosti z nich vyplývajúce plniť s tým, že správca\ndane chybnou interpretáciou právnych predpisov spochybňuje hodnovernosť žalobcu a zároveň tým\nspochybňuje hodnoty, ktoré žalobca uznáva a ktoré sú späté s celou jeho existenciou.\nĎalej poukázal aj na skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a\nprávom chránených záujmov daňových subjektov, osôb, a ďalších osôb a nie je v žiadnom rozpore s\nich povinnosťou chrániť záujmy štátu.\nZáverom vyslovil názor, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je správny, keď sa stotožnil s názorom\ndaňových orgánov s tým, že nebol dodržaný zákon o DPH, t. j. uvedené plnenie predstavuje poskytnutá\nslužba a dodanie tovaru, ktoré tvoria jeden celok - zložené plnenie, má charakter služby s povinnosťou\nzdaniť toto plnenie ako celok, a preto svoje odvolanie v zmysle § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodňuje tým, že\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe\nvykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, namietajúc, že prvostupňový súd sa\nvôbec nevysporiadal s prevodom práva nakladať s tovarom ako vlastník (§ 8 ods. l zákona o DPH), t.\nj. uvedené plnenie poskytnutú službu a dodanie tovaru - poškodeného, reklamovaného dodaného do\niného členského štátu (§ 43 zákon o DPH oslobodenie od dane) prekvalifikoval do zloženého plnenia,\nktoré má charakter služby, napriek tomu, že bol dodaný do iného členského štátu, namietajúc, že správca\ndane neoprávnene zdanil dodanie tovaru v tuzemsku, pretože k dodaniu tovaru v tuzemsku nedošlo, ale\nv skutočnosti bol dodaný do iného členského štátu.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že sa v plnom rozsahu pridržiava podrobných písomných\nvyjadrení, ktoré boli zaslané krajskému súdu a sú súčasťou administratívneho spisu, s poukazom na to,\nže podané odvolanie obsahuje skutočnosti, ku ktorým sa už vyjadril. Odvolací návrh nepodal.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. l, veta\nprvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo\nv rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. l,\nveta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2, veta prvá O.s.p.), pričom\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1, veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu treba považovať za\ndôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu\nžalovaného správneho orgánu, žiadajúc jeho zrušenie a súčasne zrušenie prvostupňového správneho\norgánu a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný potvrdil\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Daňového úradu Vráble, ktorým správca dane vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2007 v sume 127,89 eur,\na preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania im predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či\nsa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu.\n\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo vyrubenie rozdielu dane z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie september 2007 žalobcovi v sume 127,89 eur podľa ustanovení zákona o DPH s\nkonečnou platnosťou.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl.) je posudzovať, či správny orgán vecne\npríslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či vo veci\ndostatočne zistil skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané\nv súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda\nči rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť' rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd\nteda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné\npochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mat'\nvplyv na zákonnosť' napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny\norgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či\ntaké rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a\nvhodnosť' správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre\nsúd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. l, veta\nprvá O.s.p.).\nOdvolací súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny\nspis, zistil, že príslušný správca dane Daňový úrad Vráble vykonal u žalobcu daňovú kontrolu, na základe\nktorej bol vyhotovený protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 628/320/2463/2010/Chm zo\ndňa 9. apríla 2010. Správca dane po prerokovaní protokolu s daňovým subjektom dňa 30. apríla 2010\nvydal dodatočný platobný výmer zo dňa 5. mája 2010, č. 628/230/33-3166/10/Há, ktorým bol žalobcovi\nvyrúbený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2007 v sume 127,89 Eur\nna tom skutkovom základe, že v zdaňovacom období žalobca vyfakturoval spoločnosti Iveco Czech\nRepublik, a.s. v celkovej hodnote 29 301,70 Sk záručné opravy autobusov vykonané na Slovensku,\nktorých cena zahŕňala cenu vykonanej práce ako aj cenu použitých náhradných dielov, cenu práce\nžalobca zdanil v sadzbe 19% a cenu náhradných dielov nezdanil vôbec. V odôvodnení rozhodnutia\nsprávca dane konštatoval, že nakoľko poskytnutie záručných oprav vrátane použitých náhradných dielov\nje zloženým plnením s jedným základom dane, pri ktorom prevláda charakter služby (pri dodaní tovaru\nby právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na inú osobu), v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH\ndňom dodania predmetných služieb spoločnosti žalobcu vznikla daňová povinnosť z poskytnutej služby\nzáručnej opravy vrátane náhradných dielov. S poukazom na ust. § 22 ods. 1 zákona o DPH mal za to, že\nzáklad dane v danom prípade zahŕňa cenu vykonanej práce a zároveň aj cenu použitého náhradného\ndielu. Tvrdil, že iba čiastočným zdanením predmetnej služby spoločnosť žalobcu porušila ust. § 19 ods.\n2 v nadväznosti na § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o DPH, na základe čoho bola daň na riadku 02 daňového\npriznania 03852,10 Sk zvýšená.\nProti uvedenému rozhodnutiu správcu dane sa žalobca odvolal v zákonnej lehote. V rámci odvolacieho\nsprávneho konania žalobca namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 22 v spojení s § 19 ods. 2 zákona\no DPH, keď správca dane posúdil problém ako celok a zahrnul do základu dane celú fakturovanú\nprotihodnotu. Uviedol, že v rámci reklamačných konaní sa jedná o poškodený reklamovaný náhradný\ndiel, ktorý sa vracia do krajiny pôvodu a servisnú službu, ktorú zabezpečuje COREX, s.r.o. Poukázal\nna to, že v konkrétnom prípade postupoval tak, že v zmysle dohodnutých pravidiel fakturoval finančné\nvyrovnanie za poškodený náhradný diel, ktorý musí byť vo faktúre označený pre jeho presnú identifikáciu\nv rámci záruk, tvrdiac, že fakturované finančné vyrovnanie nie je predmetom dane, s tým, že predmetom\ndane je poskytnutá servisná služba, ktorú fakturoval s daňou. Ďalej uviedol, že reklamovaný náhradný\ndiel dodáva slovenskej spoločnosti - slovenskému platiteľovi bezodplatne, pretože sa jedná o výmenu\nnáhradného dielu v rámci reklamačného konania a vlastnícke práva k novým náhradným dielom získava\nmajiteľ autobusu, pretože nastala výmena pokazeného náhradného dielu. Dajúc do pozornosti § 2\nzákona č. 511/1992 Zb. uviedol, že v posudzovanom a daňovým úradom kontrolovanom plnení je\njednoznačné, že ide o poskytnutie servisnej služby v rámci reklamačných konaní a finančné vyrovnanie\nza vymenené poškodené náhradné súčiastky, s poukazom na to, že za výrobok ako celok a za jeho\n\nsamostatné časti v záručnej lehote nenesie zodpovednosť spoločnosť, ktorá vykonáva servis, ale\nvýrobca, ktorý znehodnotené, reklamované diely finančne vyrovná a zároveň samostatne zaplatí s tým\nspojené servisné práce.\nŽalovaný rozhodnutím zo dňa 16. februára 2011, č. I/224/3227-16411/2011/992128-r (rozhodnutie\nnapadnuté žalobou) rozhodnutie správcu dane potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že\npostup správcu dane pri vydaní napadnutého rozhodnutia bol v súlade s procesnými a hmotnoprávnymi\npredpismi. Považoval zistenie skutkového stavu za správne a stotožnil sa so záverom správcu dane,\nže v posudzovanom prípade ide o jedno zložené plnenie s jedným základom dane, v ktorom prevláda\ncharakter služby, a ktoré je predmetom dane v tuzemsku, s poukazom na to, že základom dane je\nprotihodnota, ktorú dodávate!' prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za zdaniteľný\nobchod, znížená o daň (§ 22 ods. 1). Uviedol, že pretože základ dane v danom prípade zahŕňa cenu\nvykonanej práce, a zároveň aj cenu použitého náhradného dielu, potom dňom dodania predmetných\nslužieb vznikla spoločnosti žalobcu daňová povinnosť z poskytnutej služby záručnej opravy vrátane\npoužitých náhradných dielov. Odvolací orgán mal za to, že postupom a konaním správcu dane nebolo\nporušené namietané ustanovenie § 2 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov, pretože správca dane\nvykonal analýzu posudzovaných plnení s dôrazom na predmet plnenia, ktorým je dodanie služby a s\ndôrazom na postupy a podmienky dohodnuté v platnej dealerskej zmluve a v jej prílohách platných pre\nobdobie roka 2007 najmä v prílohe G3.\nZákonodarca v právnej norme § 2 zákona o správe daní ustanovuje základné zásady daňového konania\ntak, že v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia\nsa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práva právom chránených záujmov daňových\nsubjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní (ods. l). Správca dane postupuje v\ndaňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto\nkonaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a\nvybrať' daň (ods. 2). Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo\n(ods. 3). Daňové konanie je neverejné okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje (ods. 4). Správca\ndane je ?povinný začať' daňové konanie aj na vlastný podnet vždy, ak sú splnené zákonné podmienky\npre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj v prípade, že daňový subjekt v tomto smere\nnesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5). Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom\nkonaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre\nurčenie alebo vybratie dane (ods. 6). Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva\na povinnosti (ods. 7). Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať' so\nsprávcom dane v daňovom konaní (ods. 8).\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty platného v čase zdaniteľného plnenia predmetom\ndane je\na) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou,\nb) poskytnutie služby (ďalej len ,,dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou\nosobou,\nc) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskych spoločenstiev\n(ďalej len ,,členský štát“),\nd) dovoz tovaru do tuzemska.\nPodľa § 8 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty dodaním tovaru je\na) dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon\nneustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj\nelektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu,\n\nako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú\nmenu podľa kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska,\nb) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy.\n?Podľa § 9 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je\ndodaním tovaru podľa § 8, vrátane\na) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo\ninému duševnému vlastníctvu,\nb) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,\nc) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,\nd) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe\nzákona.\nPodľa § 22 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je\nvšetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby\nza dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok,\nktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\nDňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri\nprevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak\nje tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri\ndodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania\nstavby.\nPodľa § 43 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je\nodoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom\ntovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\n?Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu odvolacích a žalobných dôvodov dospel k záveru, že\nžalovaný v danom prípade náležite nepostupoval v súlade s citovanými právnymi normami, majúce za\nnásledok, že v predmetnej veci rozhodol predčasne.\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými\nhmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov\npreto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje\npovinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon\no správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných\nskutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a\nostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. V právnej praxi preto môže v činnosti orgánov aplikujúcich právo dochádzať\nk situácii, že prameň práva, ktorý je vo formálnom súlade s ústavou nie je interpretovaný ústavne\nkonformným spôsobom, pričom orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone\nsvojej moci v zmysle čl. 2 ods.2 ústavy viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných\nzmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky\n\ndo Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi\nEurópskeho spoločenstva a Európskej únie, v rámci ktorého postupu je ich povinnosťou prihliadať aj na\njudikatúru Európskeho súdneho dvora v danej oblasti.\nOdvolací súd v danej veci zistil, že spor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia medzi účastníkmi konania\nv tomto konaní spočíva práve v ústavnej konformnosti výkladu ustanovení zákona o dani z pridanej\nhodnoty.\nSenát odvolacieho súdu dáva do pozornosti, že čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je kumulatívnou\nprávnou normou, ktorá na konanie štátnych orgánov okrem požiadavky na konanie v rozsahu a\nspôsobom, ktorý ustanoví zákon vyžaduje súlad s ústavou a jej medzami. Tomu zodpovedá i čl. 152\nods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov (založený na\nrešpektovaní dikcie zákona) je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným\nvýkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu\nzákonných pojmov.\nVplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov\nzákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú\naplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Práve\ntu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane,\nmimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Zákony nie sú samoúčelné,\nprijímané na to, iba aby sa ,,slepo“ a formálne dodržiavali.\nOdvolací súd v danom prípade zastáva názor, že skutkový stav nie je v podstate sporný - žalobca v\nkontrolovanom zdaňovacom období január až december 2007 v zmysle Dealerskej zmluvy zo dňa 9.\ndecembra 2003 a jej príloh platných pre rok 2007, č. 3/2004/SK uzavretej so spoločnosťou Karosa, a.s. od 3. januára 2007 Iveco Czech Republik, a.s., nakupoval a predával tovar nakúpený v Českej republike\nod výrobcu Iveco, zákazníkom poskytoval záručný a pozáručný servis a na základe uvedenej zmluvy\nvýrobcovi fakturoval servisné práce a nahradené diely, ktoré použil na výmenu poškodených a súčasne\nvýrobcovi vracal poškodené súčiastky tak, že servisné práce zdanil a dodanie náhradných dielov\nfakturoval bez dane. Sporným ostala aplikácia právnej úpravy na skutkový stav a tomu predchádzajúci\nprístup žalovaného i správcu dane k výkladu na vec sa vzťahujúcich ustanovení zákona č. 222/2004\nZ. z. o dani z pridanej hodnoty v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a s účelom zákona\ndani z pridanej hodnoty.\nZ vyjadrenia k žalobe i z rozhodnutí žalovaného je zrejmé, že žalovaný tvrdil, že vo svojej činnosti\ndôsledne rešpektoval dikciu zákona o dani z pridanej hodnoty. Zastával názor, že nakoľko poskytnutie\nzáručných oprav vrátane použitých náhradných dielov je zloženým plnením s jedným základom dane,\npri ktorom prevláda charakter služby, v zmysle § 19 ods. 2 zákona o DPH dňom dodania predmetných\nslužieb spoločnosti žalobcu vznikla daňová povinnosť z poskytnutej služby záručnej opravy vrátane\nnáhradných dielov a preto podľa ust. § 22 ods. 1 zákona o DPH základ dane v danom prípade zahŕňa\ncenu vykonanej práce a zároveň aj cenu použitého náhradného dielu, z ktorých dôvodov iba čiastočným\nzdanením predmetnej služby žalobca porušil ust. § 19 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 1 písm. b/ zákona\no DPH.\nZákonodarca v právnej úprave zákona o dani z pridanej hodnoty neupravuje zákonné podmienky v\nprípade reklamácie pri dodaní tovaru alebo služby samostatným spôsobom, z ktorých dôvodov je\npovinnosťou daňových orgánov subsumovať vykonanie reklamácie pod zákonnú úpravu dodania tovaru\nalebo služby konformným výkladom s účelom zákona o dani z pridanej hodnoty. Posúdenie týchto\nprávnych skutočností však môže vykonať až na základe podrobnej analýzy právnych úkonov daňového\nsubjektu, na základe ktorých si plnil svoju daňovú povinnosť, alebo uplatnil oslobodenie od dane,\nvychádzajúc so zmluvného záväzku, na základe ktorého transakciu uskutočňoval.\n\nZo skutkových zistení v danom prípade vyplýva, že v kontrolovanom zdaňovacom období september\n2007 žalobca fakturoval výrobcovi Iveco Czech Republik, a.s. záručné opravy autobusov vykonané\nna Slovensku v zmysle dealerskej zmluvy v celkovej hodnote 29 301,70 Sk, ktorá cena zahŕňala\ncenu vykonanej práce s daňou a cenu dodaného tovaru bez dane. Žalobca tvrdil, že pri vystavení\nfaktúr postupoval tak, že v zmysle dohodnutých pravidiel fakturoval finančné vyrovnanie za poškodený\nnáhradný diel, vo faktúre označený pre jeho presnú identifikáciu v rámci záruk, majúc za to, že\nfakturované finančné vyrovnanie nie je predmetom dane, a že predmetom dane je len poskytnutá\nservisná služba - práca, ktorú aj fakturoval s daňou, s poukazom na to, že reklamovaný náhradný diel\ndodal zákazníkovi - slovenskej spoločnosti - slovenskému platiteľovi bezodplatne, pretože sa jedná o\nvýmenu náhradného dielu v rámci reklamačného konania a vlastnícke práva k novým náhradným dielom\nzískal zákazník - majiteľ autobusu a súčasne v zmysle zmluvy výrobcovi vrátil diel poškodený.\nSenát odvolacieho súdu súhlasí s tvrdením žalovaného, že v danom prípade ide o zložené plnenie\npozostávajúce z vykonania servisnej opravy, v rámci ktorej bola vykonaná servisná práca a dodanie\ntovaru, avšak nesúhlasí s jeho tvrdením, že v predmetných plneniach prevláda charakter služby, ktorú\nbol žalobca ako platiteľ dane povinný zdaniť. Z charakteru plnenia v zmysle faktúr vyplýva, že žalobca\nvykonal službu opravu autobusu a dodal tovar. Vzhľadom na osobitý charakter vykonaných prác a\ndodania tovaru v rámci finančného vysporiadania zmluvných partnerov v zmysle dealerskej zmluvy bolo\npovinnosťou daňových orgánov posudzovať každú právnu skutočnosť samostatne v zmysle právnej\núpravy zákona o dani z pridanej hodnoty.\nOdvolací súd dospel k záveru, že správne orgány oboch stupňov vyhodnotili skutkové zistenia týkajúce\nsa zmluvného dojednania medzi zmluvnými partnermi reklamácie výrobkov (autobusov) alebo ich častí,\nv rozpore s citovanými ustanoveniami zákona o dani z pridanej hodnoty, majúce za následok prijatia\npredčasného právneho záveru. Dáva do pozornosti, že žalobca tým, že vystavil faktúru za výmenu\npoškodeného dielu náhradným dielom, ktoré sa stalo súčasťou autobusu vo vlastníctve zákazníka\nKarosa, a.s. (IVECO Czech Republic, a.s.) vo výške 95 % z tarifnej ceny Karosa, a.s. - IVECO Czech\nRepublic, a.s. bez dane a súčasne poškodený diel odoslal výrobcovi, uskutočnil finančné vyrovnanie v\nzmysle dealerskej zmluvy.\nPodľa názoru senátu odvolacieho súdu žalovaný sa náležite nevyporiadal s odvolacou námietkou\nžalobcu, ktorou namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 22 v spojení s § 19 ods. 2 zákona o DPH, keď\nsprávca dane posúdil problém, ako celok a zahrnul do základu dane celú fakturovanú protihodnotu, s\npoukazom na to, že v rámci reklamačných konaní sa jedná o poškodený reklamovaný náhradný diel,\nktorý sa vracia do krajiny pôvodu a servisnú službu, ktorú zabezpečuje COREX, s.r.o. tvrdiac, že v\ndanom prípade postupoval tak, že v zmysle dohodnutých pravidiel fakturoval finančné vyrovnanie za\npoškodený náhradný diel, a že fakturované finančné vyrovnanie nie je predmetom dane, s tým, že\npredmetom dane je poskytnutá servisná služba, ktorú fakturoval s daňou. V tejto súvislosti odvolací súd\ndáva do pozornosti, že žalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť prechodu vlastníctva k poškodenému\ndielu, ktorý žalobca po vykonaní opravy autobusu na základe reklamácie zákazníka, s faktúrou ceny\nnáhradného vymeneného dielu vracal výrobcovi, pretože napriek tomu, že vrátenie tohto výrobku\nžalobcovi vyplývalo zo zmluvných podmienok pre uznanie reklamácie, ide o samostatný právny úkon, s\nktorým zákonodarca spája aj podľa úpravy zákona o dani z pridanej hodnoty právne účinky. Vzhľadom\nna charakter plnenia je preto otázne, či dodanie náhradného dielu je služba?\nSúčasne odvolací súd zastáva názor, že žalovaný v danom prípade pri posudzovaní vzniku daňovej\npovinnosti žalobcu sa náležite nevyporiadal so zmluvnými podmienkami obchodných partnerov - žalobcu\na spoločnosti Iveco Czech Republik, a.s. pre fakturáciu služby, použitého materiálu a tovaru, súhlasiac\ns tvrdením žalobcu, že pokiaľ sú zmluvne dohodnuté podmienky v medziach zákona a zákon ich priamo\nneupravuje, správcovi dane neprináleží spochybňovať dohodnuté podmienky, s poukazom aj na to\nže zákon o DPH samostatne nerieši postup pri reklamácii tovaru (výrobkov, súčiastok, náhradných\ndielov, a pod.), nemožno z jeho ustanovení dospieť k záveru, že bol porušený zákon. Odvolací súd v\ntejto súvislosti dáva do pozornosti, že vzhľadom na charakter zmluvného záväzku ostala v danej veci\nnezodpovedaná otázka, či žalobca mohol očakávať preplatenie faktúry Karosou, ktorá si vyhradila právo,\nže ak reklamáciu opravy autobusu zákazníkom neuzná, potom faktúru žalobcovi, ktorý v rámci servisnej\n\nslužby opravu autobusu vykonal a súčasne dodal náhradný diel, nezaplatí, v ktorom prípade žalobca\nvystaví faktúru na zaplatenie opravy náhradného dielu zákazníkovi s DPH.\nPokiaľ žalobca v odvolaní proti rozsudku prvostupňového súdu, ako aj v žalobe namietal, že daňové\norgány v danej veci nepostupovali v súlade s platnou judikatúrou Európskeho súdneho dvora bez\noznačenia konkrétneho rozhodnutia, odvolací súd dáva do pozornosti žalovanému, že súčasťou postupu\ndaňových orgánov v súlade so zásadou zákonnosti ustanovenou v § 2 zákona č. 511/1192 Zb. je nielen\npostupovať v súlade s hmotnoprávnymi a procesno - právnymi predpismi Slovenskej republiky, ale aj\nv súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po\nvstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s\nprávnymi záväznými aktami Európskeho spoločenstva a Európskej únie, v rámci ktorého postupu je\nich povinnosťou prihliadať aj na judikatúru Európskeho súdneho dvora v danej oblasti, a o to skôr, keď\nprávna úprava v slovenskom právnom poriadku absentuje.\nVzhľadom k uvedenému senát odvolacieho súdu v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalovaný\nv danom prípade náležite nepostupoval v súlade s citovanými právnymi normami, vo veci neboli\nzadovážené skutkové podklady relevantné pre vydanie rozhodnutia, i keď v daňovom konaní postupoval\nv súčinnosti s daňovým subjektom - žalobcom, skutkové zistenia náležite nevyhodnotil, majúce za\nnásledok, že v predmetnej veci bolo rozhodnuté predčasne, s prihliadnutím na to, že žalovaný sa s\nnámietkami žalobcu vznesenými v odvolacom daňovom konaní nevysporiadal dostatočne, z ktorých\ndôvodov rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nie je možné považovať za súladné so zákonom,\na preto súd prvého stupňa nerozhodol vo veci zákonne, keď žalobu zamietol.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd podľa 250ja ods. 3 O.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v\nNitre zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. l, veta\nprvá O.s.p. a s § 250k ods. l, tretia veta O.s.p. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa, za ktoré považoval skutočnosť, že žalobca v daňovom konaní uplatnil v\nodvolaní proti platobnému výmeru námietky veľmi všeobecne bez právnej kvalifikácie a až v žalobe\nnezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného podložil právnou kvalifikáciou, pri ktorej poukazoval\nna judikatúru Európskeho súdneho dvora, avšak tiež nie dostatočne, keďže neoznačil konkrétne\nrozhodnutia Súdneho dvora s obdobnou problematikou, pričom z pohľadu vnútroštátnej úpravy dane z\npridanej hodnoty žalovaný nemal dôvod považovať rozhodnutie správcu dane za nezákonné.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 75712004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}