{"guid": "305b2b3c-c342-4957-91d8-4e28b9e754e5:e86ce196-6686-47c7-ba2d-b6094ea1c9a2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:4011200326.1", "spisova_znacka": "10Sža/11/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/11/2012 z 31. 7. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 10Sža/11/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:4011200326.1", "identifikacne_cislo": "4011200326", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Klátik", "sudca_id": 714, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-miroslav-klatik-714", "datum_vydania": "2012-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-41.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 41 ods. 1 písm. c) zákona č. 48/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/48/#paragraf-41.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/48-2002/paragraf-41"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/48#paragraf-41"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e86ce196-6686-47c7-ba2d-b6094ea1c9a2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:4011200326.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:4011200326.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:4011200326.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 10Sža/11/2012\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 4011200326\nDátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Henčeková\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:4011200326.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu v právnej veci žalobcu: I. J. Z., narodeného\nX. I. XXXX, štátny príslušník Egyptskej arabskej republiky, trvale bytom W., zastúpeného Mgr. Ivanou\nBlajskovou, advokátkou so sídlom na Kalinčiakovej ul. 115/4, 831 04 Bratislava, proti žalovanému:\nMinisterstvo vnútra SR, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej\npolície, Kalvárska 2, 949 01 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.: UHCP-\nNR-228-001/2011 z 21. marca 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 4S/91/2011-100 z 27. januára 2012, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/91/2011-100 z 27.\njanuára 2012   m e n í   tak, že žalobu  z a m i e t a .\n\nÚčastníkom náhradu trov konania  n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nI.\n\nKonanie pred správnymi orgánmi\n\nRozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Nitra č. p.: UHCP-NRNR-P-36-025/2011\nz 26. januára 2011 bolo žalobcovi zrušené povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky\npodľa § 42 ods. 1 písm. a) v spojení s § 39 ods. 2 písm. e) zákona č. 48/2002 Z. z. o pobyte cudzincov a\no zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o pobyte cudzincov) a zároveň mu bola určená\nlehota na vycestovanie z územia Slovenskej republiky do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nuvedeného rozhodnutia.\n\nProti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal včas odvolanie žalobca.\n\nRozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Úradu hraničnej a cudzineckej polície,\nRiaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície č. p.: UHCP- NR-228-001/2011 z 21. marca 2011 bolo\nnapadnuté rozhodnutie potvrdené a odvolanie žalobcu zamietnuté.\n\nII.\n\nKonanie na súde I. stupňa\n\nŽalobou z 13. apríla 2011 žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím\nprvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a uhradiť mu trovy\nkonania.\n\nŽalobu odôvodnil v podstate tým, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, zistenie skutkového stavu je podľa neho v rozpore s obsahom spisu a ten je zároveň\nnedostačujúci na posúdenie veci. Poukázal na tú skutočnosť, že správny orgán vo veci postupoval\nvýlučne formalisticky. Nebral do úvahy, okrem skutku uvedeného v § 39 ods. 2 písm. e/ zákona o\npobyte cudzincov, aj práva jeho maloletého dieťaťa ako aj to, že nemá ukončené konanie o rozvode,\nže majetkové vzťahy medzi manželmi nie sú vysporiadané, že má záujem o dieťa a že je riadne\nzamestnaný, teda je ekonomicky aktívny, integrovaný do spoločnosti a je bezúhonný. Z týchto dôvodov\nsa domnieval, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán vec neposúdili komplexne, vychádzali len z\njednostranných zistení, najmä z informácií jeho manželky. Tvrdil, že žalovaný nezohľadnil čl. 3 Dohovoru,\nteda práva dieťaťa v súvislosti s právami a povinnosťami rodičov a nepostupoval ani v súlade s § 3 ods.\n4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, lebo nezistil úplne a presne skutočný stav veci.\n\nŽalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že zotrval na svojich rozhodnutiach a žiadal žalobu zamietnuť. K\npodrobnému popisu doterajšieho priebehu konania poukázal na ustanovenia § 42 ods. 1 písm. a/ a\n§ 39 ods. 2 písm. e/ zákona o pobyte cudzincov z ktorých pri svojom rozhodovaní vychádzal. Keďže\nnepochybne zistil, že žalobca nevedie spoločný rodinný život s manželkou, za ktorým účelom mu bolo\nvydané prvé povolenie na trvalý pobyt (§ 35 ods. 1 písm. a/) bol tu zákonný dôvod na zrušenie povolenia\nna trvalý pobyt. Okolnosti súvisiace s kvalitou starostlivosti žalobcu o jeho maloletého syna hodnotil na\nzáklade zistených skutočností a to najmä z výpovedí matky (manželky žalobcu) a starej matky dieťaťa,\nz ktorých vyplývalo, že doteraz neprejavil dostatočný záujem podieľať sa na výchove svojho dieťaťa.\nŽalovaný je toho názoru, že starostlivosť o dieťa môže žalobca realizovať aj v rozsahu stanovenom\nrozhodnutím súdu v zmysle vízovej agendy Slovenskej republiky bez nutnosti zachovania povolenia na\ntrvalý pobyt žalobcovi na území Slovenskej republiky.\n\nKrajský súd v Bratislave opierajúc svoj rozsudok najmä o či. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na slobôd, podľa ktorého každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života,\nobydlia a korešpondencie rozhodol, že štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem\nprípadov, ktoré sú v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej\nbezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a\nzločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.\n\nŽalovaný správny orgán v rámci vykonaného dokazovania vo svojich rozhodnutiach neuvádza, že\nby vykonávanie rodičovského práva žalobcu - stýkanie sa so synom, ohrozilo záujem národnej\nbezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a\nzločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných, tak ako to predpokladá\nčl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.\n\nSúd konštatoval v rozsudku, že z obsahu spisu ako aj zo samotných rozhodnutí, resp. ich zdôvodnení\nvyplýva, že žalovaný rigorózne vyhodnocoval iba okolnosti súvisiace s rozpadom manželstva žalobcu.\nArgumentáciu žalobcu ohľadom starostlivosti a vôli podieľať sa na výchove svojho syna žalovaný\nvyhodnotil povrchne a pre nedostatočné zdôvodnenie svojho rozhodnutia smerom k starostlivosti o dieťa\na právam rodiča (žalobcu) súvisiacich s jeho dieťaťom sa javí, že jeho správna úvaha vychádzala iba z\njednostranného uhla pohľadu, pohľadu manželky žalobcu.\n\nSprávny poriadok v ustanoveniach § 46 a § 47 vymedzuje obsahové a formálne náležitosti rozhodnutia.\nDôležitou súčasťou rozhodnutia je odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí nadväzovať na výrokovú časť\nrozhodnutia. Správny poriadok zakotvuje povinnosť uviesť v odôvodnení rozhodnutia všetky podstatné\nskutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia.\n\nNa základe uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je\npotrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. O trovách\nkonania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca mal úspech v konaní, preto mu súd\nproti žalovanému priznal právo na náhradu trov konania a to vo výške 462,61 €.\n\nIII.\n\nOdvolanie\n\nProti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie\nodôvodnil tým, že „ bolo nesporne preukázané, že žalobca nevedie riadny rodinný život, nežije so svojou\nmanželkou v spoločnej domácnosti a manželstvo neplní účel, na ktoré bolo uzavreté, čo potvrdil aj\nsamotný žalobca v zápisnici zo dňa 08.12.2010, č. p.: UHCP-NR-NR-P-693-011/2010 spísanej podľa §\n22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. na Oddelení cudzineckej polície PZ Nitra. Tak isto samotný žalobca\nuviedol, že svojho syna Y. I. Z. vidí raz za tri týždne i napriek tomu, že je dohoda každý druhý týždeň.\nV prípade žalobcu prišlo k rozhodujúcej skutočnosti a to, že žalobca nevedie riadny rodinný život,\nnežije so svojou manželkou v spoločnej domácnosti a manželstvo neplní účel, na ktoré bolo uzavreté.\nZákon č. 48/2002 Z.z. účinný do 31.12.2011 upravoval podmienky vstupu a pobytu cudzincov na\núzemí Slovenskej republiky a upravoval udelenie, resp. obnovenie rôznych druhov pobytov na území\nSlovenskej republiky. Povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky podľa § 35 ods. 1 písm.\na) zákona č. 48/2002 Z. z. je viazané na konkrétnu osobu manželky - v tomto prípade na pani PhDr. I. Y..\n\nKrajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný rozvinul svoju správnu úvahu, na\nzáklade ktorej dospel k záveru, že žalobca môže účinne vykonávať svoje rodičovské práva aj vízovým\nstykom s maloletým dieťaťom, pričom žalovaný sa domnieva, že preskúmavaným rozhodnutím nedošlo\nk obmedzeniu práva žalobcu na rodinný život.\n\nKrajský súd v Bratislave podľa názoru žalovaného nesprávne posúdil prejednávanú vec, pretože žalobcu\nsprávny orgán nevyhosťoval z územia SR, teda v prípade žalobcu nebolo zo strany správnych orgánov\nzačaté konanie o jeho vyhostení z územia Slovenskej republiky, ale k zrušeniu povolenia na trvalý pobyt\nna území Slovenskej republiky z už vyššie uvedených dôvodov. V zmysle čl. 8 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) sa správne orgány zaoberali súkromným a\nrodinným životom žalobcu, a to aj s ohľadom na jeho maloletého syna, avšak vyhodnotili, že zrušenie\npovolenia na trvalý pobyt, ktorý mu bol udelený za účelom zlúčenia s manželkou nepredstavuje\nneprimeraný zásah do súkromného a rodinného života žalobcu. Z dôvodu, že žalobca má na území\nSlovenskej republiky maloleté dieťa mal aj má možnosť znova požiadať o povolenie na pobyt (napr.\nprechodný pobyt na účel zamestnania) Po preskúmaní prípadu žalobcu bolo zistené, že do dnešného\ndňa tak neučinil a nepožiadal o udelenie pobytu na území Slovenskej republiky od doby kedy vycestoval\nz nášho územia. Žalovaný z vyššie uvedených dôvodov tohto odvolania navrhol vydanie rozsudku,\nže  Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 91/2011-100 zo\ndňa 27. januára 2012 ruší a žalobu podanú žalobcom 14. apríla 2011 zamieta, napadnuté rozhodnutia\nžalovaného potvrdzuje. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\n\nZástupkyňa žalobcu v rozsiahlom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala na všetky fakty i právne\npredpisy konštatované v napadnutom rozsudku, akcentujúc najmä vzťah žalobcu a jeho syna, ako\naj právo nenarušiteľnosti súkromia a väzieb rodičov a detí zásahmi orgánov moci. Navrhla potvrdiť\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/91/2011-100 z 27. januára 2012 a priznať trovy konania\nv sume 134,79 Eur.\n\nIV.\n\nKonanie na odvolacom súde\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku),\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,\nže odvolanie žalovaného je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa\nustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť\ndní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 1. augusta 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho\nsúdneho poriadku).\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky bez toho, aby sa sústredil na posúdenie merita veci najprv skúmal\nšpeciálne podmienky na konanie o žalobe proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu v zmysle\nvšeobecných ustanovení o správnom súdnictve OSP a druhej hlavy piatej časti OSP - §§ 244 až 250k.\n\nPodľa § 244 ods. 1 a 2 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve\npreskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej\nsamosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb,\npokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti\nverejnej správy (ďalej len \"rozhodnutie správneho orgánu\").\n\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\n\nOdvolací súd rozhodujúc o odvolaní proti rozsudku krajského súdu preskúmavajúc rozhodnutie\nžalovaného z 21. marca 2011, zo spisu zistil, že rozhodnutím žalovaného bolo potvrdené rozhodnutie\nprvostupňového orgánu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o povolení na trvalý pobyt na území\nSlovenskej republiky udelené na obdobie piatich rokov od 13. decembra 2006 do 13. decembra 2011.\nProti rozhodnutiu žalovaného z 21. marca 2011 bola podaná žaloba 14. apríla 2011, teda pred uplynutím\nplatnosti povolenia - pred 13. decembrom 2011, avšak krajský súd o podanej žalobe rozhodol tak, že\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Stalo sa tak rozsudkom z\n27. januára 2012.\n\nPodľa § 41 ods. 1, písm. c/ zákona o pobyte cudzincov (zák. č. 48/2002 Z. z.) povolenie na trvalý pobyt\nzanikne, ak cudzincovi sa skončila platnosť udeleného prvého povolenia a o ďalšie povolenie nepožiadal.\n\nBez ohľadu na to, či žalobca bol napadnutým rozhodnutím žalovaného o zrušení povolenia na trvalý\npobyt ukrátený na svojich právach alebo nie, jeho povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej\nrepubliky zaniklo 13. decembra 2011.\n\nVýrok krajského súdu 27. januára 2012 o zrušení napadnutého rozhodnutia správneho orgánu preto\nbol fakticky už len akademickým výrokom o porušenom práve žalobcu, ktoré zaniklo uplynutím lehoty\nzo zákona 13. decembra 2011, ale správne mala byť žaloba zamietnutá s poukázaním v odôvodnení\nrozsudku na tento fakt - práva žalobcu nemohli byť po zrušení napadnutého rozhodnutia, konaním\nžalovaného po uvedenom 13. decembri 2011 nijako konvalidované, pre zánik práva povolenia na trvalý\npobyt - zo zákona.\n\nVzhľadom na to, že Občiansky súdny poriadok neobsahuje špeciálne ustanovenie ako rozhodnúť v\nprípade práva, ktoré zaniklo, teda, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie v konaní podľa druhej hlavy,\npiatej časti OSP, odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamietol, pretože podklad na\nkonanie - povolenie na trvalý pobyt zaniklo zo zákona o pobyte cudzincov uplynutím lehoty a žalobca\nv jeho zmysle o nové povolenie zatiaľ nepožiadal.\n\nV.\n\nTrovy konania\n\nO trovách konania rozhodol odvolací súd tak, že nárok na ne nemá žiadna zo strán, pretože žalobca v\nkonaní nemal úspech a žalovaný na ne nemá nárok aj napriek tomu, že v konaní úspešný bol.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/91/2011", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}