{"guid": "1afcbf05-971b-4180-816e-66f8a534ab7c:690a0011-d4f1-4cdb-bd0d-fb6314bdaff8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:4005201266.1", "spisova_znacka": "1Sžr/38/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžr/38/2012 z 17. 12. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. decembra 2012, sp. zn. 1Sžr/38/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:4005201266.1", "identifikacne_cislo": "4005201266", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2012-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. i) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/690a0011-d4f1-4cdb-bd0d-fb6314bdaff8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:4005201266.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:4005201266.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:4005201266.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžr/38/2012\n4005201266\n17. 12. 2012\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2012:4005201266.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa: Slovenský pozemkový\nfond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Nitre, so sídlom\nŠtefánikova trieda č. 88, Nitra, za účasti: 1/ D. I. G., H. 2/ Poľnohospodárske družstvo Ivanka pri\nNitre, zast.: JUDr. Jiřím Stoklasom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Farská č. 25, Nitra,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, o návrhu obchodnej spoločnosti PROFINEX\nengineering, s.r.o. so sídlom Horná č. 41, Banská Bystrica, zast.: JUDr. Martinom Kanásom, advokátom\nso sídlom advokátskej kancelárie Školská č. 3, Nitra, o vstupe do konania podľa § 93 O.s.p., o odvolaní\nspoločnosti PROFINEX engineering, s.r.o. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č.k. 13Sp/25/2005-134\nz 25. októbra 2011, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 25. októbra 2011 č.k.\n13Sp/25/2005-134 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom a ani zúčastneným osobám právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\n1. Napadnutým uznesením krajský súd nepripustil, aby konania vedeného na krajskom súde pod\nsp.zn. 13Sp/25/2005 vo veci navrátenia vlastníctva oprávnenej osobe C. G., nar. X.X.XXXX (s úmrtím\nk X.XX.XXXX.) k pozemkom podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom sa\nako vedľajší účastník zúčastnila obchodná spoločnosť PROFINEX engineering, s.r.o., Horná 41, Banská\nBystrica.\n2. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že práv vyplývajúcich zo zmluvy o postúpení pohľadávky\nsa bude môcť obchodná spoločnosť PROFINEX engineering, s.r.o. ako zmluvná strana domáhať v\ndedičskom konaní, ktoré zatiaľ po nebohom C. (ako druhý účastník uvedenej zmluvy) nie je ukončené.\n3. Ďalej krajský súd zdôraznil, že uvedená spoločnosť nebola ani účastníkom správneho konania a v\nzmysle ustanovenia § 205m ods. 3 O.s.p. sú účastníkmi súdneho konania len tí, ktorí nimi sú v konaní\nna správnom orgáne. V správnom súdnictve nevystupuje popri navrhovateľovi alebo odporcovi vedľajší\núčastník. Na strane odporcu v správnom súdnictve vždy vystupuje správny orgán, ktorého rozhodnutie\nsúd preskúmava na základe žaloby alebo opravného prostriedku. Na vstup spoločnosti do konania,\nako vedľajšieho účastníka na strane odporcu, ako sa výslovne domáhala, nebol v prejednávanej veci\nzákonný dôvod.\n\n4. Uznesenie napadla spoločnosť PROFINEX engineering, s.r.o. včas podaným odvolaním, v ktorom\nnamietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Uviedla, že do konania môže\nvedľajší účastník vstúpiť dvojakým spôsobom.\nPodľa § 93 ods. 3 O.s.p. to môže byť z vlastného podnetu. Vtedy vstupuje do konania momentom, keď je\nsúdu doručené písomné podanie o tom, že ako vedľajší účastník do konania konkrétny subjekt vstupuje,\nalebo momentom, keď sa tento úkon zachytí v zápisnici z pojednávania. Ak niektorý z účastníkov vznesie\nnámietku neprípustnosti vedľajšieho účastníka, súd o nej rozhodne. V prípade ak vedľajší účastník do\nkonania vstúpil a nikto to nenamietal, súd pokračuje v konaní.\n5. Ďalej uvedená spoločnosť ako odvolateľ uviedla, že v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. je možné\nprimerané použitie § 93 O.s.p. Súdna prax pripúšťa aj v správnom súdnictve uplatnenie inštitútu\nvedľajšieho účastníka. Podľa názoru odvolateľa je právny názor krajského súdu, že v správnom\nsúdnictve nevystupuje popri navrhovateľovi alebo odporcovi vedľajší účastník nesprávny a napadnuté\nuznesenie je v rozpore s § 246c ods. 1 O.s.p.\nNavyše z odôvodnenia mu nevyplýva, že by niektorý účastník podal námietku neprípustnosti vedľajšieho\núčastníctva, a preto nemal súd žiadny podklad na vydanie napadnutého uznesenia a vydal ho v rozpore\ns § 93 ods. 3 O.s.p. Na základe uvedeného odvolateľ navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie\nkrajského súdu zrušil.\nII.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) po preskúmaní napadnutého\nuznesenia jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že napadnuté\nuznesenie krajského súdu je treba potvrdiť v zmysle § 219 O.s.p.\n7. Odvolací súd zo spisu krajského súdu zistil, že odvolateľ svojím podaní zo dňa 3.augusta\n2011 oznámil svoj vstup do konania podľa § 93 O.s.p. a zároveň požiadal o zaslanie písomnej\ninformácie o stave konania. Uviedol, že má právny záujem na výsledku tohto konania, pretože C.,\nnar. X.X.XXXX, (úmrtie k X.XX.XXXX), ktorý bol pôvodným účastníkom konania, postúpil odvolateľovi\nprávo na náhradu za pozemky, vlastníctvo ku ktorým nemožno navrátiť podľa zák. č. 503/2003 Z.z.,\nvyplývajúce z akéhokoľvek rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Nitre vydaného pod číslom\n2004/00537-149/04-R, vrátane rozhodnutia zo dňa 5.apríla 2005.\n8. Odvolateľ k podaniu pripojil kópie Oznámenia o postúpení práva na náhradu za nevydané\nnehnuteľnosti podľa zákona č. 503/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zo 14.marca 2005 a z\n11.apríla 2005, ktoré boli podpísané C..\nPodľa § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 93 ods. 1 O.s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť\nkonania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť\nmanželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.\nPodľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť\nkonania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z\núčastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na\nnávrh.\n\nPodľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná\nvšak iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi\nich súd po uvážení všetkých okolností.\n9. Najvyšší súd na tomto mieste predovšetkým odkazuje na svoju doterajšiu judikatúru, z ktorej jasne\nvyplýva, že procesný inštitút vedľajšieho účastníctva nie je možné aplikovať v správnom súdnictve\nautomaticky. V rozsudku Najvyššieho súdu sp.zn. 8Sži/12/2012 zo dňa 16.októbra 2012 boli vyslovené\nnasledovné právne názory :\n„Preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov má oproti prejednávaniu a\nrozhodovaniu súkromnoprávnych sporov a aj nesporových konaní osobitnú povahu, ktorú reflektuje\naj právna úprava správneho súdnictva. Z týchto dôvodov väčšina procesných inštitútov je v\nsprávnom súdnictve upravená osobitne a odlišne od všeobecného súdnictva. Použitie iných ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku prichádza do úvahy len analogicky na základe ustanovenia § 246c ods.\n1 prvá veta OSP ............ Primeranosť znamená obdobné použitie, t. j. analogickú aplikáciu všeobecných\nustanovení OSP, . Primeranosť použitia týchto ustanovení je limitovaná účelom a cieľom správneho\nsúdnictva (§ 244) a so zreteľom na tento účel ich treba aj aplikovať a vykladať.\nVedľajšie účastníctvo predpokladá spor (súkromnoprávny) a právny záujem na výsledku tohto sporu.\nNaproti tomu základným cieľom, resp. poslaním konania v správnom súdnictve podľa piatej časti druhej\nhlavy Občianskeho súdneho poriadku je preskúmavať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov\nverejnej správy. V preskúmavacom konaní štátny orgán súdnej moci, ktorý je pánom zákona a zákonnosti\n(„iura novit curia“), posudzuje „zákonnosť“ postupov a rozhodnutí štátnych orgánov verejnej správy,\npričom intervencia tretieho subjektu súkromného charakteru (hoci aj.s právnickým vzdelaním) do tohto\nvzťahu štátnych mocí, v záujme podpory „právneho názoru“ jednej z nich, je bez právneho významu\n(pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. II. ÚS 197/07-44 z 21. februára\n2008). Napriek tomu súdna prax nevylučuje uplatnenie inštitútu vedľajšieho účastníka v správnom\nsúdnictve , pričom vychádza z okolností prípadu (napr. Rs 22/2008 - rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky zo 17. októbra 2007, sp.zn. 8Sž/10/2007“.\n10. Aj konajúci senát Najvyššieho súdu sa prikláňa k hore uvedeným právnym názorom. S prihliadnutím\nna široko koncipované vymedzenie účastníctva (až 4 rôznorodé skupiny) prostredníctvom zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) sa s vysokou pravdepodobnosťou zo súdneho\nprieskumu vylučuje procesná situácia osoby, ktorú by nebolo možné zaradiť do niektorej zo skupín\núčastníkov správneho konania. Z rímskej zásady „vigilantibus leges sunt scriptae“ (právo svedčí iba\nstarostlivým) pre konajúci súd vyplýva záver, že ten, kto sa v konaní pred správnym orgánom nedomáha\nochrany svojich práv, sa tak vzdal svojich práv v správnom konaní, tzn. že nemôže ani legitímne očakávať\n(s výnimkou opomenutého účastníka správneho konania vymedzeného prostredníctvom § 250 ods. 2\nO.s.p.), že jej bude zachovaná možnosť uplatňovať tieto práva v konaní pred súdom.\n11. Preto nezastupiteľným predpokladom prípustnosti vedľajšieho účastníctva v súdnom prieskume\npodľa 5. časti O.s.p. je preukázanie dôvodného súkromno-právneho záujmu osoby na úspešnosti\nv spore u navrhovateľa alebo odporcu. O takýto právny záujem ide najmä vtedy, ak nie je možné\nvylúčiť, že budúce rozhodnutie správneho súdu vo veci zasiahne do existujúcich práv alebo povinností\nvyplývajúcich pre takúto osobu z hmotného práva.\n12. Navyše je nutné v prejednávanej veci zdôrazniť aj tu neprehliadnuteľnú skutočnosť, že právnym\npodkladom na navrhovanie vedľajšieho účastníctva je zo strany odvolateľa tvrdené právo na náhradu\nk nepriznaným pozemkom, ktoré mal nadobudnúť na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od\nnebohého C.. Je nepochybné, že v danom prípade ide o subjektívne verejné právo, ktoré bolo priznané\nindividuálnym rozhodnutím konajúcim správnym orgánom po zistení, že pôvodný žiadateľ v reštitučnom\nkonaní (tzn. pán C.) spĺňa verejnoprávne zákonné predpoklady, a tieto nepochybne sú tesne zviazané\ns jeho osobou.\n\n13. Pokiaľ by za tejto situácie sa pripustil súkromnoprávny prevod takto individualizovane (tzn. v\nprospech konkrétneho žiadateľa) nadobudnutého subjektívneho práva s účinkami „ex nunc“ bez\nvýslovnej opory v zákone na takéto konanie, potom by sa jednoznačne nenaplnila vôľa zákonodarcu.\n14. Obdobný záver bol vyslovený v odbornej literatúre (najmä Nesrovnal, V. a Mazák, J.: Komentár k\nObčianskemu súdnemu poriadku, konkrétne komentár k ustanoveniam § 246c a § 246d, vydanie v roku\n2004). Podľa nej súdna prax v správnom súdnictve pripúšťa uplatnenie inštitútu vedľajšieho účastníka.\nPrimeraná aplikácia § 93 O.s.p. je však problematická, pretože vedľajšie účastníctvo predpokladá spor\n(súkromnoprávny) a právny záujem na výsledku tohto sporu. Vhodnejšie by bolo upraviť vedľajšie\núčastníctvo v správnom súdnictve priamo v piatej časti O.s.p. Základným predpokladom by malo byť, aby\nvedľajší účastník bol takým účastníkom už v konaní, v ktorom bolo vydané preskúmavané rozhodnutie.\n15. Na druhej strane nie je možné takýto záver vykladať ako absolútny, lebo v inom prípade (napr.\nzmluvné postúpenie výkonu práva poľovníctva podľa § 16 ods. 1 zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve)\nzákonodarca „expressis verbis“ kladie dôraz na súkromno-právny prevod verejného práva.\nPodľa § 219 ods. 1 v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku\nvecne správne.\n16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa postupom\npodľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa\n§ 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný navrhovateľ\nmá právo na náhradu trov tohto konania, čo v tomto súdnom prieskume nenastalo.\n17. Vo vzťahu k možným nárokom na náhradu trov konania zúčastnených osôb v konaní podľa 3. hlavy\nsi Najvyšší súd v zmysle § 250m ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. osvojil extenzívny výklad\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré toto právo však priznávajú iba aktívnym účastníkom\nsúdneho konania, kam nepriamo priraďujú iba navrhovateľa a odporcu. Najvyšší súd preto už dlhodobo\ndeklaruje, že právo na náhradu trov súdneho konania prislúcha pri splnení ďalších podmienok aj\nzúčastneným osobám.\n18. Nakoľko však v prejednávanej veci zúčastnené osoby neprodukovali argumentáciu v prospech\nvysloveného odvolacieho rozsudku, nie je možné jej priznať právo na náhradu trov na základe princípu\núspešnosti v konaní.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e je prípustný (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13Sp/25/2005", "guid": "2d7e3784-776b-4d2b-a927-19e235b1c3e8:dc28123b-7136-424f-bdbf-e937be8e7b09", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}