{"guid": "145b1693-2a8c-4575-b153-183979a53e0c:e1797122-a0fb-4fdb-9c6b-e09192e0e5c8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:3811211038.1", "spisova_znacka": "10Sžso/8/2012", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/8/2012 z 26. 9. 2012", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2012, sp. zn. 10Sžso/8/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:3811211038.1", "identifikacne_cislo": "3811211038", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2012-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-3", "nazov": "§ 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-14.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-20.odsek-1", "nazov": "§ 20 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-20.odsek-2", "nazov": "§ 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/447/#paragraf-20.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/447-2008/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2008/447#paragraf-14", "/SK/ZZ/2008/447#paragraf-20", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e1797122-a0fb-4fdb-9c6b-e09192e0e5c8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:3811211038.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3811211038.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3811211038.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/8/2012\n3811211038\n26. 09. 2012\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2012:3811211038.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcov: 1. K.\nJ., bytom A., 2. K. J., bytom A., obaja zastúpení advokátom JUDr. Dušanom Motúsom, AK so sídlom\nv Prievidzi, Hviezdoslavova 3, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava,\npracovisko Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu\nžalovaného č. j. AZ/2011/01051/4 zo dňa 31. mája 2011, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/78/2011/-60 zo dňa 22. februára 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/78/2011-60 zo dňa 22.\nfebruára 2012 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI. Konanie na správnom orgáne\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza,\nodbor sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Nováky (ďalej len správny orgán prvého stupňa) č.\n2011/00346/03/PEA, zo dňa 2. marca 2011 a zároveň odvolanie K. J. (v tomto konaní žalobcu 2/)\nako zákonného zástupcu maloletého J. J. proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietol. Uviedol, že\nprvostupňovým rozhodnutím správny orgán rozhodol o nepriznaní peňažného príspevku na osobnú\nasistenciu pre J. J., zastúpeného zákonným zástupcom - otcom K. J.. Žalovaný správny orgán v\nnapadnutom rozhodnutí poukázal na to, že ťažko zdravotne postihnutý J. je vzhľadom na charakter\njeho ochorenia odkázaný na celodenné opatrovanie inou fyzickou osobou, podľa § 49 ods.12 zákona č.\n448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 445/1991 Zb. o živnostenskom\npodnikaní v znení neskorších predpisov, ale nie je odkázaný na osobnú asistenciu, nakoľko by sa\nnedosiahol účel osobnej asistencie stanovený v § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.. Uzavrel, že na\nzáklade opätovného posúdenia ťažkého zdravotného postihnutia žiadateľa a na základe lekárskeho\nposudku posudkovej lekárky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenia posudkových\nčinností - pracovisko Žilina zo dňa 5. mája 2011, bol vydaný komplexný posudok č. AZ/2011/01066/003/\nHOR zo dňa 20. mája 2011, v ktorom bol ako vhodná forma kompenzácie odporučený maloletému J.\nzastúpeného zákonným zástupcom K. J. (v tomto konaní žalobca 2) peňažný príspevok na opatrovanie.\nII. Konanie na prvostupňovom súde\n\nKrajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. 13S/78/2011-60 zo dňa 22. februára 2012 zamietol žalobu,\nktorou sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo\ndňa 31. mája 2011, č. j. AZ/2011/01051/4, t. j. druhostupňového administratívneho rozhodnutia v konaní\no nepriznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu pre J. J..\nSúd v konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 247 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté\nrozhodnutie žalovaného v právnych medziach žaloby (§ 249 ods. 2 O.s.p.), oboznámil sa s obsahom\nadministratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\nCitoval ustanovenia § 244 ods. 1, 2 a 3, § 247 ods. 1, 2 O.s.p., § 14 ods. 3, § 20 ods. 1, 2 a § 22 ods. 1, 4 a\n5 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.).\nUviedol, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že maloletý J. J. je ťažko zdravotne postihnutou\nfyzickou osobou, ktorej opatrovanie vykonáva jeho otec K. J. (poberateľ príspevku na opatrovanie v\nzmysle § 40 zákona č. 447/2008 Z.z.). Taktiež medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že maloletý\nJ. navštevoval sociálne zariadenie Domino-centrum v Prievidzi (špeciálna škola a chránená dielňa), a\nto do septembra 2011, kde sa postupne v rozsahu svojich schopností a možností vzdelával. Napokon,\nv tomto prípade, žalobcovia 1/ a 2/ nenamietali ani 90%-nú mieru funkčnej poruchy maloletého J.,\nktorá bola určená na základe lekárskych posudkov vypracovaných žalovaným správnym orgánom za\núčelom vydania napadnutého rozhodnutia. Sporná medzi účastníkmi konania bola skutočnosť, či J. J.\nako ťažko zdravotne postihnutá osoba spĺňa podmienky, v zmysle § 20 zákona č. 447/2008 Z.z., na\npriznanie príspevku na osobnú asistenciu a či by výkonom osobnej asistencie J. J., jeho otcom K. J., bol\nsplnený účel osobnej asistencie predpokladaný zákonom. Právny zástupca žalobcov, na pojednávaní\nkonanom dňa 22. februára 2012, uviedol, že maloletý J. spĺňa podmienky pre priznanie kompenzačného\npríspevku na osobnú asistenciu, pretože jeho zdravotný stav mu umožňuje ďalšie vzdelávanie. Napriek\ntomu, že vypracované komplexné zdravotné posudky určili mieru funkčnej poruchy J. J. na 90%, tento\nje podľa názoru jeho rodičov (v tomto konaní žalobcov 1/ a 2/) schopný sa vzdelávať a vychovávať\ntak, aby sa začlenil do spoločnosti. Podľa vyjadrení rodičov ťažko zdravotne postihnutého J. sa jeho\nzdravotný stav zlepšuje a pobyty, ktoré do septembra 2011 navštevoval v Domino-centre prispievali k\nzlepšeniu jeho psychického aj telesného zdravotného stavu. Právny zástupca žalobcov namietal zistenie\nskutkového stavu žalovaným správnym orgánom v tom, že J. trpí autismom a pri tomto ochorení nie\nje možné presne určiť mieru funkčnej poruchy. Je známe, že autismus nebráni postihnutému, aby sa\nvyvíjal v takom smere, pre ktorý je dobre disponovaný. Maloletý J. má schopnosť dobre riešiť niektoré\nveci technického charakteru, ale nedisponuje schopnosťami v oblasti osobnej hygieny a schopnosťami\nsamostatne sa najesť. Na tieto skutočnosti žalovaný pri rozhodovaní neprihliadal. Na záver právny\nzástupca poukázal na diskrimináciu vyplývajúcu zo zákona č. 447/2008 Z.Z., ktorý je v rozpore s\nMedzinárodným dohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím. Aj z tohto dôvodu opätovne\nžiadal súd, aby v tejto súvislosti podal návrh na zaujatie stanoviska na Ústavný súd SR, v zmysle § 109\nods. 1 písm. b) O.s.p.. Otec maloletého J., na pojednávaní konanom dňa 22. februára 2012, uviedol,\nže o syna ktorý je ťažko zdravotne postihnutý sa riadne stará a jeho telesný vývoj sa zlepšuje vďaka\nstarostlivosti oboch rodičov. Podľa neho je maloletý J. schopný sa vzdelávať a tak by bol naplnený\núčel osobnej asistencie. Ďalej uviedol, že J. navštevoval Domino-centrum v Prievidzi len do septembra\n2011 z finančných dôvodov. Služby Domino-centra boli spoplatnené sumou až 95,50 Eur mesačne na\nosobu a vzhľadom k tomu, že ich rodina má dve deti, ktoré toto centrum navštevovali nie sú schopní\nplatiť poplatok mesačne takmer 200 Eur. V súčasnosti maloletý J. navštevuje Špeciálnu základnú školu\ninternátnu v Prievidzi, kde mu vytvorili špeciálny program, takže dosahuje veľmi dobré výsledky. Na záver\notec maloletého J. poukázal na to, že vzdelávanie v špeciálnej škole je limitované počtom vyučovacích\nhodín v rozsahu 20 hodín týždenne. Ak by tento rozsah hodín J. prekročil, bol by mu znížený príspevok\nna jeho opatrovanie. Rodičia maloletého J. majú záujem, aby sa dieťa vzdelávalo v špeciálnej škole s\nväčším rozsahom hodín ako je súčasných 20 hodín týždenne.\nĎalej krajský súd dôvodil tým, že po preskúmaní veci, preštudovaní dokladov, ktoré sú súčasťou\nsúdneho spisu, administratívneho spisu žalovaného, ako aj po vypočutí právneho zástupcu žalobcov,\notca maloletého J. a zástupkyne žalovaného, dospel k záveru, že v danom prípade bolo rozhodnutie, ako\naj postup správnych orgánov (žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu) v súlade so zákonom.\n\nPri posudzovaní žiadosti maloletého J. J., zast. zákonným zástupcom K. J. o priznanie príspevku na\nosobnú asistenciu, správne orgány vychádzali z komplexného zdravotného posudku, vypracovaného\nv zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., tak ako to ustanovuje § 22 ods.1 uvedeného zákona.\nZároveň správne orgány museli zaujať stanovisko k tomu, či v rámci správneho konania vypracovanými\nzdravotnými posudkami preukázaná 90%-ná miera funkčnej poruchy maloletého J. umožňuje, aby bol\nnaplnený účel osobnej asistencie predpokladaný § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.. Tunajší krajský\nsúd sa v tejto súvislosti plne stotožňuje s tvrdeniami žalovaného v napadnutom rozhodnutí (ako aj\nuž v prvostupňovom rozhodnutí), že takto vysoká miera funkčnej poruchy maloletého J. (až 90%)\nneumožňuje takú vysokú mieru angažovanosti, schopnosti plánovania, preberania zodpovednosti a\nnezávislosti pri rozhodovaní, aká sa predpokladá na to, aby bol naplnený účel osobnej asistencie v\nzmysle zákona. Zároveň je namieste aj konštatovanie zástupkyne žalovaného na pojednávaní, že stupeň\nťažkého zdravotného postihnutia maloletého J. mu v súčasnosti neumožní, aby bol schopný uzatvoriť\nzmluvu o výkone osobnej asistencie, ktorú je povinný zo zákona uzatvoriť s osobným asistentom,\nčo je ďalším dôvodom podporujúcim správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. K námietkam\nprávneho zástupcu žalovaných, ako aj otca maloletého J., že zdravotný stav J. sa vplyvom starostlivosti\njeho rodičov zlepšuje a tiež, že pri autisme, ktorým maloletý trpí nie je možné určiť presnú mieru\nfunkčnej poruchy, tunajší krajský súd uvádza, že v súčasnej dobe je aktuálnymi zdravotnými posudkami\npreukázaná miera funkčnej poruchy J. J. 90%, a preto žalovaný musel pri rozhodovaní a posudzovaní\nnaplnenia účelu osobnej asistencie vychádzať z týchto zistení. Avšak v prípade, ak by sa v budúcnosti\nzdravotný stav maloletého J. zlepšil natoľko, že by zdravotné posudky preukazovali nižšiu mieru\njeho funkčnej poruchy a bolo by možné, aby osobná asistencia v jeho prípade naplnila svoj účel\npredpokladaný § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., žalobcom nič nebráni v tom, aby opätovne podali\nžiadosť o priznanie príspevku na osobnú asistenciu.\nK návrhu právneho zástupcu žalobcov, aby tunajší súd postúpil vec na zaujatie stanoviska Ústavnému\nsúdu SR, v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., krajský súd uvádza, že prejednávanej veci sa týka\nvšeobecne záväzný predpis, ktorým je zákon č. 447/2008 Z.z.. Avšak krajský súd nedospel k záveru,\nže by tento právny predpis bol v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou\nje Slovenská republika viazaná, čo by bolo dôvodom na postúpenie návrhu Ústavnému súdu SR na\nzaujatie stanoviska. Predmetný zákon č. 447/2008 Z.z. upravuje podmienky poskytovania peňažných\npríspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a tieto podmienky a kritériá, konkrétne\nustanovené v § 22 uvedeného zákona, nie sú v rozpore s ústavou (čl. 12 ods. 1), zákonom alebo\nmedzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná (Medzinárodným dohovorom o právach\nosôb so zdravotným postihnutím).\nO trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. l O.s.p. tak, že žalobcom, ktorí v\nkonaní neboli úspešní, nepriznal právo na náhradu trov konania.\nIII. Odvolanie žalobcov a vyjadrenie žalovaného\nProti rozsudku krajského súdu podali žalobcovia včas odvolanie, prostredníctvom právneho zástupcu,\na žiadali, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu, zrušil rozhodnutie žalovaného správneho\norgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedli, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné\ndokazovanie, ale jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd sa\nnedostatočne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré žalobcovia považovali rozhodnutie žalovaného za\nnezákonné a nesprávne.\nPodľa ich názoru zdravotné postihnutie mal. J. nie je takého charakteru, že poskytovaná osobná\nasistencia nemohla naplniť svoj účel predpokladaný zákonom. Žalobca sa v rámci svojich možností\na s pomocou rodičov stále vzdeláva, pravidelne navštevoval Domino - centrum v Prievidzi, kde je\nzriadená špeciálna škola aj chránená dielňa, pričom dosahuje veľmi dobré výsledky. Vysvedčenie je\nzaložené v spise správneho orgánu. Žalobca má aj široký rozsah voľnočasových aktivít, s rodičmi\nchodieva napr. do ZOO, na stretnutia s priateľmi, navštevuje rôzne mestá na Slovensku, bicykluje sa a\npláva. Jeho veľkou záľubou sú knižky. Svojim rodičom pomáha pri práci na záhradke, ktorá ho baví a\nmá schopnosti samostatne riešiť niektoré veci technického charakteru. Závery komplexného posudku\n\nÚstredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. AZ/2011/01066/003/HOR zo dňa 20. mája 2011,\nz ktorých vychádzal aj Krajský súd v Trenčíne, sú podľa názoru žalobcov v rozpore so skutočnými\nschopnosťami mal. J. zapájať sa do spoločnosti, ktoré sú u neho reálne dané a preukázané širokým\nzáberom jeho aktivít. Žalobcovia sa nestotožňujú s tým, že neschopnosť mal. J. uzatvoriť zmluvu o\nvýkone osobnej asistencie, by mala byť prekážkou priznania príspevku na osobnú asistenciu. Zákon\npredsa umožňuje poskytnúť takýto príspevok aj maloletému dieťaťu, ktoré nemá spôsobilosť na právne\núkony a za mal. J. môže takúto zmluvu dojednať a uzatvoriť jeho zákonný zástupca.\nPoukázali na to, že zákonnému zástupcovi mal. J. bol priznaný príspevok na opatrovanie podľa § 39\na nasl. zákona č. 447/2008 Z.z.. Účelom opatrovania je zabezpečiť každodenne pomoc fyzickej osobe\ns ťažkým zdravotným postihnutím pri úkonoch sebaobsluhy, pri úkonoch starostlivosti o domácnosť\na pri realizovaní sociálnych aktivít s cieľom zotrvať v prirodzenom domácom prostredí. Pre mal. J. je\nvzhľadom k jeho možnostiam a schopnostiam začleniť sa v určitej miere do rôznych spoločenských\naktivít vhodnejšia osobná asistencia ako opatrovanie, ktoré má význam skôr pri osobách s takým ťažkým\nzdravotným postihnutím, ktoré im neumožňuje aktívny prístup k svojmu okoliu, ale len pasívne prijímanie\npomoci od opatrovateľa. Rodičia dosahujú pri starostlivosti o mal. J. veľmi dobré výsledky, jeho zdravotný\nstav a miera schopnosti začleniť sa do spoločnosti sa neustále zlepšuje. V prípade priznania príspevku\nna osobnú asistenciu namiesto príspevku na opatrovanie, by mala rodina žalobcov trocha vyšší príjem,\na to približne na úrovni minimálnej mzdy, a teda žalobcovia by lepšie dokázali zabezpečiť základné\npotreby mal. J..\nOpätovne uviedli, že ustanovenie § 22 ods. 4, 5 zákona č. 447/2008 Z.z. je v rozpore s Ústavou SR ako aj\nDohovorom o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ustanovenie § 22 ods. 4, 5 zákona č. 447/2008\nZ.z. bezdôvodne a nepochopiteľne diskriminuje a vylučuje skupinu občanov z nároku na príspevok na\nosobnú asistenciu. Navrhli, aby súd v zmysle ustanovenia § 109 ods.1 písm. b) O.s.p. postúpil návrh\nÚstavnému súdu SR na zaujatie stanoviska.\nŽalovaný správny orgán v písomnom vyjadrení uviedol, že posúdenie odkázanosti na osobnú asistenciu\nje vo výlučnej kompetencii posudkového lekára, pričom táto odkázanosť musí byť posúdená v spojitosti\ns § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z.. Na základe doložených lekárskych nálezov posudková lekárka\nÚstredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenia posudkových činností - pracoviska\nŽilina určila mieru funkčnej poruchy mal. J. J. na 90% v súlade s prílohou č. 3 zákona č. 447/2008\nZ.z.. Pri stanovení miery funkčnej poruchy a navrhovaní foriem kompenzácií sociálnych dôsledkov\nťažkého zdravotného postihnutia pre J. J. správne orgány vychádzali z doloženého lekárskeho nálezu\naktuálneho v čase rozhodovania, ktorý bol súčasťou žiadosti o peňažný príspevok na osobnú asistenciu\na vypracovaný bol v zmysle § 11 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., ktorého vzor je uvedený v prílohe č.\n1 k citovanému zákonu.\n\nIV. Konanie pred odvolacím súdom\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O.s.p., napadnutý rozsudok súdu\nprvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo preskúmal bez pojednávania v súlade s § 250ja\nods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ nemožno vyhovieť.\nPodľa § 250ja ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd v\nprvostupňovom konaní prejednal napadnuté rozhodnutie na nariadenom pojednávaní dňa 22. februára\n2012, na ktorom sa zúčastnili žalobcovia 1/ a 2/, mal. J., právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ a mali možnosť\nsa vyjadriť k prejednávanej veci.\n\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. septembra 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPredmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 31. mája\n2011, Číslo: AZ/2011/01051/4, ktorým bolo zamietnuté odvolanie mal. J. J. zastúpeného zákonným\nzástupcom K. J. a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 2. marca 2001,\nčíslo: 2011/00346/03/PEA vo veci nevyhovenia žiadosti J. J. zo dňa 14. decembra 2010 a nepriznania\npeňažného príspevku na osobnú asistenciu pre J. J., nar. 27.apríla 1999 v zastúpení zákonným\nzástupcom K. J..\nJ. J. v zastúpení zákonným zástupcom K. J. podal žiadosť o peňažný príspevok na osobnú asistenciu.\nÚrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, oddelenie posudkových činností vydal dňa 11. februára\n2011 komplexný posudok číslo: OSV/OPČ/A/2011/01635-003/030684 FAB/BJA, podľa ktorého je miera\nfunkčnej poruchy J. J. 90% podľa prílohy č. 3, časti IV. bod 3. písm. c) k zákonu č. 447/2008 Z. z.. V\nuvedenom posudku nebol menovanému navrhnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu ako vhodná\nforma kompenzácie, preto prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o nepriznaní peňažného\npríspevku na osobnú asistenciu. Peňažný príspevok nebol navrhnutý z dôvodu, že J. J. nespĺňa kritériá\npodľa ustanovení § 22 zákona č. 447/2008 Z.z.. Sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia\nboli v komplexnom posudku navrhnuté kompenzovať peňažným príspevkom na opatrovanie, peňažným\npríspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva,\nbielizne, obuvi a bytového zariadenia a peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov\nsúvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla. Na základe podaného odvolania\nÚstredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie posudkových činností - pracovisko Žilina\npreskúmalo spisovú dokumentáciu prvostupňového správneho orgánu, dňa 18. mája 2011 vykonalo\nnávštevu v domácnosti a posúdilo odkázanosť menovaného na požadovanú formu kompenzácie.\nÚstredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie posudkových činností - pracovisko Žilina\nv rámci odvolacieho konania opakovane posúdilo dôsledky zdravotného postihnutia menovaného na\núčely vyššie uvedeného peňažného príspevku. Posudková lekárka Ústredia práce, sociálnych vecí\na rodiny Bratislava, oddelenia posudkových činností - pracovisko Žilina vydala dňa 6. mája 2011 na\nzáklade medicínskych nálezov obsiahnutých v spisovej dokumentácii lekársky posudok, podľa ktorého\nje miera funkčnej poruchy J. J. 90% podľa prílohy č. 3, časti IV. bod 3. písm. c) k zákonu č. 447/2008\nZ. z., a preto sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. J. J. je vzhľadom na\ncharakter jeho ochorenia odkázaný na celodenné opatrovanie inou fyzickou osobou podľa § 49 ods.\n12 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 445/1991 Zb. o\nživnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, ale nie je odkázaný na osobnú asistenciu,\nnakoľko by sa nedosiahol účel osobnej asistencie stanovený v § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z..\nNa základe opätovného posúdenia ťažkého zdravotného postihnutia žiadateľa a na základe vyššie\ncitovaného lekárskeho posudku bol vydaný komplexný posudok číslo: AZ/2011/01066/003/HOR zo dňa\n20. mája 2011, v ktorom bol ako vhodná forma kompenzácie odporučený účastníkovi konania peňažný\npríspevok na opatrovanie. Podľa uvedeného komplexného posudku J. J. nespĺňa podmienku § 14 ods.\n3 zákona č. 447/2008 Z. z., pretože osobnou asistenciou sa nedosiahne účel ustanovený v § 20 ods.\n2 citovaného zákona.\nZákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a\no zmene a doplnení niektorých zákonov, upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov\n\nna kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení\npreukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým\nzdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným\npostihnutím a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa\nosobitného predpisu (§ 1 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z.).\nPodľa § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná\nna osobnú asistenciu, ak je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe\nč. 4 a osobnou asistenciou sa dosiahne účel ustanovený v § 20 ods. 2.\nPodľa § 20 ods. 1, 2 zákona č. 447/2008 Z.z. osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým\nzdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný\nasistent. Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s\nťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať\nplnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít.\nPodstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v\nsprávnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím\nči postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak\nkonanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania\ns rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide.\nZákladným cieľom konania v správnom súdnictve podľa piatej časti O.s.p. je preskúmať zákonnosť\nrozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy je posudzovať,\nči správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pri vydaní\nrozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či toto rozhodnutie\nbolo vydané v súlade so zákonmi a inými predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti,\nteda či rozhodnutie správneho orgánu bolo a je v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda\nskúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, resp. v opravnom prostriedku, a\nto z hľadiska, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nÚlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní\nskutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri\nriešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, že správny súd „nie je súdom\nskutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia\norgánu verejnej správy.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po\noboznámení sa s obsahom pripojeného spisu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery\nspolu s právnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre\nvyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje v celom rozsahu\npovažujúc právne posúdenie právnej veci krajským súdom za správne a aby nadbytočne neopakoval\npre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci, spolu so správnymi závermi krajského súdu, na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam odvolateľov dopĺňa nasledovné:\n\nPokiaľ sa jedná o námietku žalobcov, že zdravotné postihnutie mal. J. J. nie je takého charakteru, že\nposkytovaná osobná asistencia nemohla plniť účel predpokladaný zákonom Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky zhodne so závermi správnych orgánov ako i súdu prvého stupňa udáva, že posúdenie\nodkázanosti na osobnú asistenciu je vo výlučnej kompetencii posudkového lekára, pričom táto\nodkázanosť musí byť posúdená v spojitosti s § 20 ods.2 zákona č. 447/2008 Z.z.. Na základe doložených\nlekárskych nálezov posudková lekárka Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie\nposudkových činností - pracoviska Žilina určila mieru funkčnej poruchy mal. J. na 90% v súlade s\nprílohou č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z.. Správne orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali z doloženého\nlekárskeho nálezu aktuálneho v čase rozhodovania a to z komplexného posudku Ústredia práce,\nsociálnych vecí a rodiny Bratislava č. AZ/2001/01066/003/HOR zo dňa 20. mája 2011, v ktorom\nako vhodná forma kompenzácie bol odporučený peňažný príspevok na opatrovanie. Takisto podľa\nstanoviska posudkovej lekárky uvedeného v posudku zo dňa 5. mája 2001 mal. J. pri danom ochorení\nje odkázaný na celodenné opatrovanie inou fyzickou osobou, ale nie je odkázaný na osobnú asistenciu,\nnakoľko by sa nedosiahol účel osobnej asistencie sledovaný v § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z..\nKrajský súd v Trenčíne celkom správne potvrdil napadnuté rozhodnutie žalovaného práve pre\npresvedčivé a úplné zistenie skutkového stavu veci, pričom správne v súlade s dispozičnou zásadou\nuplatňovanou v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 a nasl. OSP) vychádzal zo\nžalobných dôvodov uvedených v žalobe a správne považoval za dôvodný postup správnych orgánov\noboch stupňov. Správne i podľa názoru odvolacieho súdu v súlade s tvrdeniami žalovaného ako i\nprvostupňového správneho orgánu ustálil, že takto vysoká miera funkčnej poruchy maloletého J. (až\n90%) neumožňuje takú vysokú mieru angažovanosti, schopnosti plánovania, preberania zodpovednosti\na nezávislosti pri rozhodovaní, aká sa predpokladá na to, aby bol naplnený účel osobnej asistencie v\nzmysle zákona č. 447/2008 Z.z..\nZ týchto dôvodov sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s dôvodmi napadnutého rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne. V podrobnostiach i právnom odôvodnení odkazuje na jeho obsah.\nTakisto i odvolací súd nepovažoval za potrebné obrátiť sa na Ústavný súd SR o zaujatie stanoviska v\nzmysle § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., pretože nedospel k názoru, že uvedený zákon by bol v rozpore s\nÚstavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná.\nZ vyššie uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutie žalovaného za zákonné a preto\nrozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku,\nlebo žalobcovia v odvolacom konaní neboli úspešní a žalovanému náhrada trov nepatrí zo zákona.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/78/2011", "guid": "a54245f1-58b0-463f-b4fc-78d4d4eb7584:c0b6a469-691e-4595-b38c-56e8f93a0f5e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}