{"guid": "f11ecaf7-3ff7-4474-8a4d-1d2a5e0c9290:884c1794-cc73-478a-9133-ad73752f2370", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:3806210176.1", "spisova_znacka": "2MCdo/10/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/10/2011 z 31. 1. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2012, sp. zn. 2MCdo/10/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:3806210176.1", "identifikacne_cislo": "3806210176", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Martin Vladik", "datum_vydania": "2012-01-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57", "nazov": "§ 57 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-203"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/884c1794-cc73-478a-9133-ad73752f2370", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:3806210176.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3806210176.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3806210176.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2MCdo/10/2011\n3806210176\n31. 01. 2012\nJUDr. Martin Vladik\nECLI:SK:NSSR:2012:3806210176.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Pohotovosť s.r.o., so sídlom v Bratislave,\nPribinova 25, zastúpenej JUDr. Martinom Máčajom, advokátom v Bratislave, Pribinova 25, proti\npovinnému P.J., naposledy bývajúcemu v F., o vymoženie 289,45 € s príslušenstvom, vedenej na\nOkresnom súde Prievidza pod sp.zn. 15 Er 2046/2006, v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 7. októbra 2010 sp.zn. 16\nCoE 189/2010 a uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo 14. júna 2010 č.k. 15 Er 2046/2006-15, takto\nrozhodol:\nZ r u š u j e uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo 7. októbra 2010 sp.zn.\n16\nCoE 189/2010 a uznesenie Okresného súdu Prievidza zo 14. júna 2010 č.k.\n15\nEr 2046/2006-15 v časti výroku o náhrade trov exekučného konania a vec vracia v rozsahu zrušenia\nOkresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Prievidza uznesením zo 14. júna 2010 č.k. 15 Er 2046/2006-15 exekúciu zastavil a súdnej\nexekútorke trovy exekučného konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že\nexekúcia bola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona\nč. 233/1995 Z.z. o\nsúdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“),\nnakoľko povinný zomrel, čiže stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a povinnosti z exekučného titulu\nneprešli na inú osobu. Uviedol, že nemôže zaviazať oprávnenú na náhradu trov podľa § 203 ods. 3\nExekučného poriadku, nakoľko v danom prípade dôvodom zastavenia exekúcie bola skutočnosť, že po\nsmrti povinného tu nie sú dedičia, ktorí by zodpovedali za jeho dlhy. Poukázal na to, že smrť povinného\nako účastníka konania je objektívnou skutočnosťou, ktorú oprávnená nemohla predvídať a nejedná sa\no prípad, kedy by zastavenie exekúcie zavinila oprávnená.\nNa odvolanie súdnej exekútorky JUDr. Evy Šteinerovej Krajský súd v Trenčíne uznesením zo 7. októbra\n2010 sp.zn. 16 CoE 189/2010 rozhodnutie okresného súdu potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia\nuviedol, že k zastaveniu exekúcie došlo nie z dôvodu nemajetnosti na strane povinného, ale z dôvodu\njeho úmrtia. Podľa názoru odvolacieho súdu nemožno preto aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2\nExekučného poriadku, podľa ktorého má súdny exekútor nárok na náhradu trov exekučného konania\nod oprávnenej v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na\nnáhradu trov exekúcie. Odvolací súd uviedol, že dôvodom zastavenia exekúcie bolo úmrtie povinného,\nt.j. strata spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania. Oprávnená zastavenie exekúcie procesne\nnezavinila, preto nemožno ju zaviazať na zaplatenie trov exekúcie.\nProti uzneseniu odvolacieho súdu v spojení s uznesením okresného súdu v časti o trovách\nexekúcie, podal na podnet súdnej exekútorky generálny prokurátor Slovenskej republiky mimoriadne\ndovolanie. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky obe uznesenia v napadnutej časti zrušil a\nvec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súdy sa pri svojom rozhodovaní\n\nneriadili zákonnými ustanoveniami\n§ 1, § 2, § 251 ods. 4 O.s.p., § 37 ods. 1, § 57 ods.\n1, § 196 ods. 1, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Podľa názoru generálneho prokurátora súd prvého\nstupňa nesprávne stanovil dôvod zastavenia exekučného konania. Úmrtie povinného samo osebe nie\nje dôvodom na zastavenie exekučného konania. V prípade, ak zosnulý - povinný zanechá majetok,\npokračuje sa v exekúcii s jeho dedičmi. Prechod práv a povinností počas exekúcie je upravený v §\n37 ods. 3 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov\nnezanikajú smrťou povinného, ale prechádzajú na dedičov, ktorí zodpovedajú\nza dlhy poručiteľa\ndo výšky nadobudnutého dedičstva. V prípade ak majetok nezanechá, súd exekučné konanie zastaví z\ndôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Generálny prokurátor mal za\nto, že exekučné konanie malo byť zastavené podľa\n§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a súd\nprvého stupňa mal pri stanovení náhrady trov exekúcie vychádzať z ustanovenia § 203 ods. 2 prvá\nveta Exekučného poriadku\na na úhradu trov exekúcie zaviazať oprávnenú. Uviedol, že súd\nprvého stupňa pri rozhodovaní na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval ustanovenie exekučného\nporiadku, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Uvedený nedostatok neodstránil ani odvolací\nsúd, keď rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.\nÚčastníci konania sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nnevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní\n(§ 10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g\nO.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a\nods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté\nuznesenia v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.\na dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.\nV konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky je dovolací súd viazaný\nrozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia (§\n243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.). Obligatórne sa zaoberá len vadami konania\nuvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami, pokiaľ tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nProcesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli v konaní o mimoriadnom dovolaní namietané a\nani nevyšli najavo. Podľa právneho názoru najvyššieho súdu ale\nv konaní na súdoch\nnižších stupňov došlo k tzv. inej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§\n243f ods. 1 písm. b/ O.s.p.).\nMimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej súd\nzo skutkových zistení vyvodzuje právne závery\na aplikuje konkrétnu právnu normu na\nzistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený\nskutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny\npredpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo\nsprávnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nPri posudzovaní námietok v mimoriadnom dovolaní vzal dovolací súd na zreteľ, že vykonávanie\nexekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), ďalej že za výkon\nexekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času\n(§ 196 Exekučného poriadku) a napokon, že súdom poverený exekútor má pri rozhodovaní o trovách\nexekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).\nPokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v\nustanovení § 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie\n\n(viď § 200 ods. 2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch okrem výroku\no zastavení exekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie.\nPodľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok\npovinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.\nDedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za\nporučiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka). Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví\n(§ 175h ods. 1 O.s.p.);\ndedičov upovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské konanie nebolo zastavené podľa\n§ 175h O.s.p. (§ 175i ods. 1 O.s.p.).\nPodľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný\ndôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.\nPodľa § 57 ods. 1 písm. h/ exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí\nani na úhradu trov exekúcie.\nV danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce\nz exekučných vzťahov\nvšak smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na dedičov,\nktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich\nžiadať uspokojenie svojich pohľadávok\ndo výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade\nvšak poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa\n§ 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho\nprokurátora, že exekučný súd mal konanie zastaviť správne z dôvodu, že majetok povinného nestačí\nani\nna úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Prípadní dedičia\nnevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný a preto použitie\n§\n57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Následne okresný\nsúd rozhodol nesprávne aj o trovách exekúcie, ktoré je povinná znášať oprávnená aj keď zastavenie\nexekúcie nezavinila, pokiaľ je exekučné konanie zastavené pre nemajetnosť povinného (§ 203 ods. 2\nExekučného poriadku). Možno preto uzavrieť, že súdy nižšieho stupňa nesprávne vyhodnotili dôvody\nzastavenia exekúcie a tým nesprávne rozhodli aj\no trovách exekúcie. Obdobne už vo veci\nrozhodol Najvyšší súd slovenskej republiky v rozsudku z 30. novembra 2006, sp.zn. 2 M Cdo 1/2006\na v uznesení z 13. mája 2011, sp.zn. 7 M Cdo 5/2011.\nVychádzajúc z vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 O.s.p. v spojení § 243f ods. 1 písm.\nc/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto\nnebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.\nNa základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenia a vec vrátil\nOkresnému súdu Prievidza na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení\ns § 243b ods. 2,\n3 O.s.p.), v ktorom bude právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí pre tento súd\nzáväzný.\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania (§ 243d ods.\n1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}