{"guid": "d9e5abee-b29e-4881-ad46-d3d9043ff273:1ea06c3f-9c89-47a6-9971-4bb818d4ffe8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:3806200108.1", "spisova_znacka": "6MCdo/13/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/13/2012 z 15. 8. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 15. augusta 2012, sp. zn. 6MCdo/13/2012, ECLI:SK:NSSR:2012:3806200108.1", "identifikacne_cislo": "3806200108", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Rudolf Čirč", "datum_vydania": "2012-08-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. g) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. h) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1ea06c3f-9c89-47a6-9971-4bb818d4ffe8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:3806200108.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3806200108.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3806200108.1/text", "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6MCdo/13/2012\n3806200108\n15. 08. 2012\nJUDr. Rudolf Čirč\nECLI:SK:NSSR:2012:3806200108.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej Union poisťovne, a. s., so sídlom v\nBratislave, Bajkalská 29/A, IČO: 31 322 051, proti povinnému ARETON, s. r. o., naposledy so sídlom v\nPrievidzi, Sebedražská č. 4, IČO: 36 014 761, o vymoženie 1 183,60 EUR s prísl., vedenej na Okresnom\nsúde Prievidza pod sp. zn. 15 Er 43/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 31. októbra 2011 sp. zn. 4 CoE 495/2011 a proti\nuzneseniu Okresného súdu Prievidza z 23. júna 2011 č. k. 15 Er 43/2006-16 takto\nrozhodol:\nUznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 31. októbra 2011 sp. zn. 4 CoE 495/2011 a uznesenie\nOkresného súdu Prievidza z 23. júna 2011 č. k. 15 Er 43/2006-16 vo výroku, ktorým súdnemu exekútorovi\nnebola priznaná náhrada trov exekúcie, z r u š u j e a vec vracia v rozsahu zrušenia Okresnému súdu\nPrievidza na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Prievidza (ďalej len „exekučný súd“) uznesením z 23. júna 2011 č. k. 15 Er 43/2016-16\nvyhlásil za neprípustnú exekúciu, vedenú na vymoženie pohľadávky oprávnenej, a zastavil ju. Zároveň\nrozhodol, že súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi sa nepriznáva náhrada trov exekúcie.\nNeprípustnosť exekúcie a jej zastavenie odôvodnil ustanovením § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č 233/1995\nZ. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších\nzákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) majúc za to, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno\nvykonať. Zistil totiž, že povinná bola vymazaná z obchodného registra bez právneho nástupcu, čím\nstratila spôsobilosť byť účastníčkou exekučného konania, pričom nedostatok tejto procesnej podmienky\nexekučného konania je neodstrániteľný. Výrok o nepriznaní náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi\nodôvodnil tým, že povinnosť zaplatiť náhradu týchto trov nebolo možné uložiť oprávnenej, pretože nebola\ndaná jej procesná zodpovednosť (zavinenie) za zastavenie exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného\nporiadku, keďže v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemohla predpokladať, že povinná\nbude po viac ako piatich rokoch vymazaná z obchodného registra. Uviedol tiež, že oprávnenej nebolo\nmožné uložiť povinnosť na náhradu trov exekúcie ani podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože\nexekúcia nebola zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku (t. j. z dôvodu, že majetok\npovinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie).\nKrajský súd v Trenčíne (ďalej len „odvolací súd“), konajúci o odvolaní súdneho exekútora proti výroku\no trovách exekúcie, uznesením z 31. októbra 2011 sp. zn. 4 CoE 495/2011 potvrdil napadnutý výrok\nuznesenia exekučného súdu. Rozhodol tak podľa § 219 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) majúc za to, že odvolaním napadnutá časť\nuznesenia exekučného súdu o trovách exekúcie je správna. Rovnako ako exekučný súd dospel k záveru,\nže zánikom povinnej bez právneho nástupcu zanikla jej spôsobilosť byť účastníčkou konania, preto bolo\npotrebné vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku.\nStotožnil sa aj so záverom exekučného súdu, že oprávnenej nebolo možné uložiť povinnosť nahradiť\ntrovy exekúcie podľa § 203 Exekučného poriadku, pretože nezavinila zastavenie exekúcie.\n\nProti uzneseniam exekučného súdu a odvolacieho súdu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky\n(ďalej aj ako „dovolateľ“) mimoriadne dovolanie. Uviedol, že tak robí na podnet súdneho exekútora,\npretože napadnutými rozhodnutiami bol porušený zákon, pričom ochranu práv a zákonom chránených\nzáujmov tohto účastníka konania nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Navrhol\nnapadnuté uznesenia (uznesenie exekučného súdu v spojení s uznesením odvolacieho súdu) vo výroku,\nktorým súdnemu exekútorovi nebola priznaná náhrada trov exekúcie, zrušiť a vec vrátiť exekučnému\nsúdu na ďalšie konanie. Mimoriadny opravný prostriedok odôvodnil dovolacím dôvodom podľa § 243f\nods. 1 písm. c/ O. s. p. tvrdiac, že súdy vec nesprávne posúdili po právnej stránke. Uviedol, že povinná\nzanikla bez právneho nástupcu a bez likvidácie, preto exekúcia mala byť s použitím analógie (keďže\nExekučný poriadok neupravuje zastavenie exekúcie z dôvodu zániku povinného subjektu) zastavená\npodľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani\nna úhradu trov exekúcie. Následne malo byť o trovách exekúcie rozhodnuté podľa § 203 ods. 2\nExekučného poriadku, to znamená, že oprávnenej mala byť uložená povinnosť zaplatiť ich náhradu\nsúdnemu exekútorovi.\nOprávnená vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu navrhla tento opravný prostriedok ako\nneopodstatnený zamietnuť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd príslušný rozhodnúť o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky (§ 10a ods. 3 O. s. p.), po zistení, že mimoriadne dovolanie bolo podané\nvčas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok (§ 243g O. s. p.), preskúmal vec bez nariadenia\ndovolacieho pojednávania, keďže mimoriadnym dovolaním je napadnuté uznesenie (§ 243a ods. 3 O. s.\np. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutia\nsúdov treba zrušiť, pretože nie sú správne.\nPodľa § 243f ods. 1 O. s. p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e O. s. p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s.\np., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/\nrozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom\ndovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými\nv § 237 O. s. p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci\n(§ 242 ods. 1, druhá veta O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p.). Dovolacie dôvody pritom neposudzuje\nlen podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.\nPlniac si vyššie uvedené povinnosti dovolací súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou, či konanie\nsúdov v preskúmavanej právnej veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/\naž g/ O. s. p. (t. j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti\núčastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,\no prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na\nzačatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka\npred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).\nPreskúmaním veci nezistil, že by konanie súdov bolo takouto vadou postihnuté. Takouto vadou konania\nnapokon neodôvodňoval svoj mimoriadny opravný prostriedok ani dovolateľ.\nSo zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O. s. p. dovolací súd rovnako z úradnej moci skúmal,\nči v konaní nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci. O vadu tejto povahy ide najmä vtedy, keď súd skutkové závery, z ktorých vyvodil svoje právne\nzávery, založil na výsledkoch dokazovania, ktoré nebolo vykonané v súlade so zákonnými ustanoveniami\nupravujúcimi spôsob vykonania dokazovania určitým dôkazným prostriedkom alebo že jeho skutkové\nzávery sú v rozpore s tým, čo vyšlo za konania najavo. Dospel k záveru, že v konaní na súdoch oboch\nnižších stupňov nedošlo ani k vade uvedenej povahy.\n\nDovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti napadnutých rozhodnutí z hľadiska\ndovolacieho dôvodu, ktorý dovolateľ v mimoriadnom dovolaní výslovne uplatnil (napadnuté rozhodnutia\nodvolacieho súdu a exekučného súdu spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci), vrátane\njeho obsahového vymedzenia. Vychádzal pritom z toho, že nesprávne právne posúdenie je chybnou\naplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)\nprávny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.\nPodľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za\nneprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.\nPodľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí\nani na úhradu trov exekúcie.\nAk dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných\ntrov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov\nexekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na\nvýživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie,\nktoré platil (§ 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku).\nV rámci preskúmavania napadnutých rozhodnutí súdov rozhodujúcich v exekučnom konaní z aspektu\ndôvodov mimoriadneho dovolania vznikla spornosť v tom, či v prípade, že povinná, ktorá je právnickou\nosobou, zanikla výmazom z obchodného registra z dôvodu jej predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie,\nmala byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že je tu iný\ndôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (kedy niet zákonného podkladu pre rozhodnutie, aby trovy\nexekúcie znášala oprávnená), alebo z dôvodu podľa § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku, t. j. že\nmajetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie (kedy trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 prvá veta\nExekučného poriadku znáša oprávnená). Generálny prokurátor Slovenskej republiky v mimoriadnom\nopravnom prostriedku dôvodil, že súdy mali pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať ustanovenie\n§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, pretože tu nebol dôvod na zastavenie exekúcie podľa\n§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, ale podľa\n§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku.\nPodľa dovolacieho súdu generálny prokurátor namietal nesprávnosť aplikácie práva exekučným súdom\ni odvolacím súdom na daný prípad opodstatnene.\nNie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval\nna úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods.\n1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je\nani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez\nprávneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata\njeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto\nskutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok\njeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno\nvykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani\nna úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy\nexekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku); porovnaj uznesenie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2011 sp. zn. 3 M Cdo 10/2011.\nVychádzajúc z uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu i uznesenie\nexekučného súdu vo výroku o trovách exekúcie zrušil (§ 243b ods.1, 2 O. s. p. v spojení s § 243i ods.\n2 O. s. p.) a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 3 O. s. p. v spojení s § 243i\nods. 2 O. s. p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 2 : 1.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.\n\nOdlišné stanovisko sudcu JUDr. Rudolfa Čirča\nPodľa § 243b ods. 6 Občianskeho súdneho priadku (ďalej len „O. s. p.“) pripájam toto odlišné stanovisko\nk uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. augusta 2012 sp. zn. 6 M Cdo 13/2012.\nNesúhlasím s väčšinovým rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu, ktorým bolo zrušené uznesenie\nKrajského súdu v Trenčíne z 31. októbra 2011 sp. zn. 4 CoE 495/2011 a uznesenie Okresného súdu\nPrievidza z 23. júna 2011 č. k. 15 Er 43/2006-16 vo výroku, ktorým súdnemu exekútorovi nebola priznaná\nnáhrada trov exekúcie, a ktorým bola vec vrátená v rozsahu zrušenia Okresnému súdu Prievidza na\nďalšie konanie.\nZrušujúce rozhodnutie je odôvodnené nesprávnym právnym posúdením veci súdmi v exekučnom konaní\nv otázke, či v prípade, ak povinná, ktorá je právnickou osobou, zanikla výmazom z obchodného registra\nz dôvodu jej prechádzajúce zrušenia bez likvidácie, mala byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1\npísm. g/ Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať\n(kedy niet zákonného podkladu pre rozhodnutie, aby trovy exekúcie znášala oprávnená), alebo z dôvodu\npodľa § 57 ods.1 písm. h/ Exekučného poriadku, t. j. že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov\nexekúcie (kedy trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku znáša oprávnená).\nPodľa väčšinového názoru od riešenia tejto otázky závisí, či pre rozhodnutie o trovách exekúcie sa\nmá aplikovať ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak dôjde k zastaveniu\nexekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie, alebo\nustanovenie § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak sa exekúcia zastaví z\ndôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.\nS právnym záverom, podľa ktorého ak povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z\nobchodného registra bez právneho nástupcu v dôsledku jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie,\nmá exekučný súd zastaviť exekúciu z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie\n(§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku), a podľa ktorého v takomto prípade má trovy exekúcie znášať\nbez ďalšieho v zmysle § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku oprávnený, sa nestotožňujem.\nZánik povinného - právnickej osoby - bez právneho nástupcu znamená stratu jeho spôsobilosti byť\núčastníkom exekučného konania. Vzniká tým prekážka tohto konania, ktorá je neodstrániteľná. Exekúcia\nmusí byť v takomto prípade zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, teda preto,\nže tu je iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Ako príklad zastavenia exekúcie v zmysle\ntohto ustanovenia uvádza právna teória okrem iného aj nedostatok niektorej z procesných podmienok,\nktorý nemožno odstrániť (porovnaj Jaroslav Krajčo, Komentár Exekučný poriadok, Eurounion, spol. s\nr. o., 2009 jún, str. 207). Neprichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/\nExekučného poriadku, t. j. z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uvedené\nustanovenie umožňuje zastaviť exekúciu z dôvodov procesnej ekonómie, t. j. ak po vykonaní úkonov\nsúdneho exekútora smerujúcich k zisteniu majetku povinného nie je zistený žiadny majetok povinného\nalebo je jeho hodnota nepostačujúca na krytie trov exekúcie, a realizácia exekúcie by viedla len k\nzvýšeniu týchto trov, ktoré by nemohli byť z výťažku uspokojené. Posudzovanie majetku povinného z\ntohto hľadiska prichádza do úvahy len ak povinný právne existuje. Pokiaľ však už povinný právne zanikol,\nnemožno uvažovať o jeho majetnosti či nemajetnosti (nemožno hovoriť o nedostatku majetku resp. o\nnepatrnom majetku nikoho).\n\nV prejednávanej veci právna otázka týkajúca sa toho, podľa akého ustanovenia Exekučného poriadku\nmala byť exekúcia správne zastavená, však ani nemala byť v konaní o mimoriadnom dovolaní\nposudzovaná, pretože proti výroku uznesenia exekučného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú\nako predpokladu pre jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku nebolo podané\nodvolanie a ani mimoriadne dovolanie. V zmysle § 159 ods. 2 v spojení s 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.\ns. p. trvala preto aj v dovolacom konaní o mimoriadnom dovolaní viazanosť týmto výrokom.\nPokiaľ ide o otázku, či v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného\nporiadku z dôvodu, že došlo k zániku povinného, ktorý bol právnickou osobou, bez právneho nástupcu,\nmožno oprávnenému uložiť povinnosť zaplatiť exekútorovi náhradu trov exekúcie, zastávam názor, že\nrozhodujúcim kritériom pre takéto rozhodnutie je v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku existencia\nzavinenia oprávneného na zastavení exekúcie. Dôvodom pre uloženie povinnosti oprávnenému zaplatiť\nsúdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nemôže byť samotná skutočnosť, že povinný ako\nprávny subjekt zanikol. Len v situácii, keď k tejto objektívnej skutkovej okolnosti zastavenia exekúcie\npristúpia aj konkretizované okolnosti subjektívnej povahy (procesné zavinenie oprávneného), môže byť\noprávnenému uložená náhrada trov exekúcie. Jeho procesné zavinenie však nemožno bez ďalšieho\nzaložiť iba na dispozičnom úkone - návrhu na nariadenie exekúcie. O procesné zavinenie oprávneného\nna zastavení exekúcie pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať, že nedbal na náležitú opatrnosť a\nuvážlivosť a návrh na nariadenie exekúcie podal, hoci mal k dispozícii poznatky, z ktorých sa dal takýto\nvýsledok predvídať.\nRovnako aj v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, t. j. z dôvodu,\nže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, možno oprávnenému uložiť povinnosť\nnáhrady trov exekúcie len ak je dané jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Aj keď znenie §\n203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku môže viesť k záveru, že v takomto prípade musí oprávnený\nuhradiť trovy exekúcie, hoci zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať, treba namiesto\ngramatického výkladu uprednostniť výklad systematický a toto ustanovenie interpretovať v nadväznosti\nna jeho odsek 1 tak, že aj v prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku povinného je povinnosť\noprávneného hradiť trovy exekúcie závislá od jeho zavinenia na zastavení exekúcie. Takýto výklad\nrešpektuje hodnotu spravodlivosti pri rozhodovaní o trovách exekúcie a je preto ústavne konformný.\nVzhľadom na obsahovú podobnosť § 203 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku s § 89\nveta prvá a druhá zákona č. 120/2001 Sb. o soudních exekutorech a exekuční činnosti (exekuční\nřád) a o změně dalších zákonů platného v Českej republike („Dojde-li k zastavení exekuce, hradí\nnáklady exekuce a náklady účastníků ten, který zastavení zavinil. V případě zastavení exekuce pro\nnemajetnost povinného hradí paušálně určené či účelně vynaložené výdaje exekutorovi oprávněný.“)\nmožno z hľadiska komparatívneho výkladu poukázať na rovnaké právne závery, ku ktorým dospela\njudikatúra Ústavného súdu Českej republiky (porovnaj napr. II. ÚS 1812/09, II. ÚS 594/10, PL. ÚS 16/08,\nII. ÚS 594/10 - dostupné na www.concourt.cz <http://www.concourt.cz> ). Podľa záverov tejto judikatúry\nsamotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky\nnároky exekútora, nie je protiústavný. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej\nmiery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri vykonávaní exekúcie. Hľadiská\nrozhodovania o náhrade trov exekučného konania pri jeho zastavení, vrátane rozhodovania o náhrade\ntrov exekúcie, len zo samotného špecifického postavenia súdneho exekútora neplynú. Východiskom je\nurčenie a hodnotenie dôvodov, pre ktoré k zastaveniu exekúcie došlo, pričom medzi hľadiská skúmania\nnepatrí majetnosť, resp. nemajetnosť povinného. Výnimkou je situácia, kedy oprávnený nedbal na\npožiadavke náležitej opatrnosti a uvážlivosti a návrh na nariadenie exekúcie podal, aj keď mal k dispozícii\npoznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok predvídať. Pokiaľ mu možno pričítať takúto účasť na zastavení\nexekúcie, nič nebráni, aby bola oprávnenému uložená povinnosť nielen na náhradu trov povinného, ale\naj na náhradu trov exekúcie v prospech súdneho exekútora. Rozhodujúcim kritériom je teda skutočná\nexistencia zavinenia na zastavení exekúcie na strane oprávneného, a nie nutnosť zaistiť súdnemu\nexekútorovi odmenu za jeho činnosť.\nPretože v preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne odôvodnili neuloženie povinnosti\noprávnenej nahradiť trovy exekúcie nedostatkom jej procesného zavinenia na zastavení exekúcie a\n\ngenerálny prokurátor procesné zavinenie oprávnenej ani netvrdil, malo byť mimoriadne dovolanie ako\nneopodstatnené zamietnuté.", "vazby": {}}