{"guid": "f95c592f-821d-4951-bdf4-9c6cd8348874:b4d2ce75-6210-4b1f-a39e-292bfa91feed", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:3509208418.2", "spisova_znacka": "5MCdo/11/2011", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5MCdo/11/2011 z 29. 7. 2012", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29. júla 2012, sp. zn. 5MCdo/11/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:3509208418.2", "identifikacne_cislo": "3509208418", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Ondrišová", "sudca_id": 202, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-ondrisova-202", "datum_vydania": "2012-07-29", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-47.odsek-1", "nazov": "§ 47 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-47.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-47.odsek-2", "nazov": "§ 47 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-47"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b4d2ce75-6210-4b1f-a39e-292bfa91feed", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:3509208418.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3509208418.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3509208418.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Najvyšší súd\nSpisová značka: 5MCdo/11/2011\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3509208418\nDátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2012\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Magura\nECLI: ECLI:SK:NSSR:2012:3509208418.2\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky G. Y. bývajúcej trvale v Y., prechodne v\nT. proti odporcovi V. Y., o zrušenie spoločného nájmu bytu, vedenej na Okresnom súde Nové Mesto nad\nD. pod sp.zn. 10 C 199/2009, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nproti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo 4. mája 2010 č.k. 10 C 109/2009-31, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nT.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo 4. mája 2010\nč.k. 10 C 109/2009-31  z r u š u j e  a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nOkresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom zo 4. mája 2010 č.k. 10 C 199/2009- 31 zrušil\nspoločný nájom navrhovateľky a odporcu k bytu č. 7, nachádzajúceho sa na 2. poschodí v obytnom\ndome súp. č. XXX, obec Y., postaveného na parc. č. 90/7, parcela registra C na katastrálnej mape, vo\nvlastníctve Výstavbového bytového družstva, so sídlom v U., IČO: XX XXX XXX., zapísaný Katastrálnym\núradom Trenčín, Správou katastra v Novom Meste nad Váhom, na LV č. XXXX s tým, že ďalším\nnájomcom bude navrhovateľka. Odporcovi uložil povinnosť byt vypratať do 30 dní odo dňa právoplatnosti\nrozsudku s tým, že mu bytová náhrada nepatrí. Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal. V\nodôvodnení rozhodnutia uviedol, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 28. júla 1990, ktoré\nmanželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo 6. decembra\n2000, č.k. 5 C 1079/1998-52 a ktorý nadobudol právoplatnosť 16. januára 2001 s tým, že maloleté\ndeti boli na čas po rozvode zverené do výchovy navrhovateľky. Počas trvania manželstva účastníkov\nbol odporcovi koncom roka 1990 pridelený 4-izbový byt v obci Y.. Okamihom uzavretia dohody o\nodovzdaní a užívaní družstevného bytu vzniklo účastníkom právo spoločného užívania družstevného\nbytu a zároveň spoločné členstvo v družstve (účinnosťou novely Občianskeho zákonníka - zákona\nč. 509/1991 Zb. právo spoločného nájmu družstevného bytu). Po rozvode manželstva účastníkov\nnedošlo medzi nimi k dohode o zrušení spoločného nájmu bytu a ďalšom nájme predmetného bytu.\nVychádzajúc z výsledkov dokazovania mal súd za to, že boli splnené podmienky pre rozhodnutie súdu\no zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželmi (§ 705 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka).\nPo zrušení práva spoločného nájmu bytu považoval určenie navrhovateľky za výlučnú nájomníčku bytu\n(§ 705 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka) za opodstatnené skutočnosťou, že navrhovateľka\nspolu s deťmi žije v prenajatom byte v T., nemajú vlastné bývanie, žijú v neistote, pretože nájomný\nvzťah je uzavretý ústnou dohodou na určitý čas a môže byť kedykoľvek ukončený. Konštatoval, že\ns presťahovaním matky s deťmi do Y. nebudú spojené väčšie problémy, nebude to mať vplyv na\ndochádzanie navrhovateľky do práce a maloletej Vladislavy do školy. V obci žila celá rodina pred\nrozpadom manželstva účastníkov, poznajú miestne pomery, majú tam okruh svojich známych a je možné\n\npredpokladať, že navrhovateľka ako výlučná nájomníčka si bude plniť všetky povinnosti vyplývajúce z\nnájomného vzťahu s prenajímateľom. Súd pri rozhodovaní o poskytnutí bytovej náhrady pre odporcu vzal\ndo úvahy aj to, ako sa choval počas trvania manželstva k navrhovateľke (manželke). Mal preukázané,\nže zo strany odporcu pred rozvodom manželstva dochádzalo k opakovanému fyzickému a psychickému\nnásiliu navrhovateľky, ktoré skutočnosti konštatoval aj prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí o rozvode\nmanželstva účastníkov, a ktoré vyplynuli lekárskej správy, ako aj z výpovede dcéry účastníkov. Preto\nsúd rozhodol, že mu bytová náhrada nepatrí a uložil odporcovi vypratať predmetný byt do 30 dní odo\ndňa právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.\n\nNa základe podnetu odporcu podal proti tomuto rozsudku okresného súdu mimoriadne dovolanie\ngenerálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd označený rozsudok zrušil a vec\nvrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Mal za to, že vo veci rozhodujúci okresný súd pri posudzovaní\nsplnenia podmienok náhradného doručenia nesprávne aplikoval ustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. a tak\nsvojim postupom odňal odporcovi možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). V rozpore s\nustanovením § 47 ods. 2 O.s.p. okresný súd neskúmal zásadnú právnu podmienku na určenie fikcie\nnáhradného doručenia, t.j. či sa odporca v čase doručovania zdržiaval v mieste doručenia. Samotné\nnedoručenie a neprevzatie zásielky adresátom nemôže zakladať domnienku, že adresát sa v čase\ndoručenia v mieste doručenia nezdržiaval. Poukázal na to, že v danom prípade fikcia doručenia v zmysle\nustanovenia § 47 ods. 2 O.s.p. nemohla nastať, nakoľko zo zápisnice z pojednávania zo 4. mája 2010\nvyplýva, že navrhovateľka uviedla, že odporca sa v mieste doručovania zdržuje, len nepreberá zásielky\na zároveň však vo svojej výpovedi tiež uviedla, že odporca z miesta doručovania odchádza za prácou\ndo Bratislavy. V takomto prípade mal mať súd oprávnené pochybnosti o splnení podmienok náhradného\ndoručenia. Bolo povinnosťou súdu vykonať ďalšie dokazovanie k otázke zdržiavania sa odporcu v mieste\ndoručenia. Svojim postupom, resp. nevykonaním dokazovania v tomto smere, súd porušil zákon a odňal\nodporcovi možnosť konať pred súdom.\n\nNavrhovateľka vo svojom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu žiadala tento opravný prostriedok ako\nneopodstatnený zamietnuť. Poukázala na to, že odporca roky vedome a úmyselne nepreberal poštové\nzásielky, ignoroval súd a starostlivosť o deti.\n\nOdporca vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nepodal.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g\nO.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243aods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nokresného súdu v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O.s.p. a § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že\nmimoriadne dovolanie je opodstatnené.\n\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací\nsúd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými\ndôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami\nuvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo\nveci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako boli v mimoriadnom dovolaní označené,\nale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.\n\nVzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.)\nskúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou\nz procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na\nposúdenie dovolacích dôvodov uvedených výslovne v mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky, ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád\nvymenovaných v § 237 O.s.p.\n\nO vadu tejto povahy ide vždy vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,\nkto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania\nnemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo\nalebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa\nzákona bol potrebný,  f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/\nrozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval\nsenát. Žiadna z vád uvedených v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. nebola v mimoriadnom dovolaní\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky namietaná a v konaní o tomto opravnom prostriedku\nnevyšla najavo. Dovolací súd so zreteľom na obsah mimoriadneho dovolania a tiež zákonnú povinnosť\nvyplývajúcu z § 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. osobitne skúmal, či\núčastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.).\n\nPodľa dovolacieho súdu je konanie a rozhodnutie okresného súdu postihnuté vadou podľa § 237 písm.\nf/ O.s.p.\n\nZákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, že každý\nsa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a\nv prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\nZ ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec\nverejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti\nakéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.\n1 dohovoru, zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie\nrozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06).\n\nObsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení\npráva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov\na iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje\nústavnoprávne princípy (napr. II. ÚS 85/06).\n\nPostupom súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia\n§ 237 písm. f/ O.s.p., treba rozumieť taký procesný postup súdu, ktorým účastníkovi nebolo umožnené\nbuď zúčastniť sa konania alebo realizovať ďalšie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok\npriznáva za účelom ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Za takýto postup, odnímajúc účastníkovi\nkonania možnosť pred súdom konať a zakladajúci prípustnosť dovolania podľa uvedeného ustanovenia,\ntreba považovať aj postup pri doručovaní písomnosti určených do vlastných rúk, resp. či pri jeho\ndoručovaní bol dodržaný zákonný postup.\n\nRovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom do\nvlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.).\n\nPodľa § 47 ods. 1 O.s.p. do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon,\na iné písomnosti, ak to nariadi súd.\n\nPodľa § 47 ods. 2 O.s.p. (v znení účinnom v čase doručovania rozsudku súdu prvého stupňa) ak nebol\nadresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje,\ndoručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu\nuvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť\nna pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku\npočas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i\nkeď sa adresát o tom nedozvedel.\n\nV prípade náhradného doručovania je uvedeným ustanovením konštruovaná právna fikcia, že účinky\ndoručenia písomnosti nastanú ex lege po uplynutí stanovenej doby aj voči tomu, kto písomnosť fakticky\nneprevzal. Právna fikcia je právno-technický postup, pomocou ktorého sa považuje za existujúcu\nsituácia, ktorá je zjavne v rozpore s realitou a ktorá dovoľuje, aby z nej boli vyvodené odlišné právne\ndôsledky než tie, ktoré by plynuli iba konštatovaním faktu. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu.\nPrávna fikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre\nnaplnenie tohto jedného z hlavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu. Aby\nmohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti,\nktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie\nfikcie konštatovať.\n\nZákonná konštrukcia umožňujúca náhradné doručenie v zmysle citovaného ustanovenia § 47 ods. 2\nO.s.p. vychádza z toho, že adresát sa v dobe doručenia (t.j. konkrétny deň) skutočne zdržuje v mieste\ndoručenia a má možnosť si doručovanú zásielku bezprostredne po náhradnom doručení prevziať, či\nvyzdvihnúť.\n\nPri doručovaní súdu poštou sa miesto, deň a spôsob doručenia preukazuje doručenkou, ktorú pošta\nvracia späť odosielajúcemu súdu. Príslušnou poštou vystavená doručenka zachytávajúca postup pri\ndoručení vrátane údajov vyžadovaných stanovením § 47 ods. 2 O.s.p. osvedčuje pravdivosť toho, čo\nje v nej uvedené, ak nie je preukázaný opak. Tento dôsledok však môže nastať len vo vzťahu k tomu,\nčo je na doručenke uvedené. Pokiaľ doručenka neobsahuje údaj, že sa adresát v mieste doručenia\nzdržoval, nie je osvedčené, či táto podmienka náhradného doručenia je splnená. V takomto prípade\nje povinnosťou súdu vykonať šetrenie na zistenie jej splnenia, pričom nie je povinnosťou účastníka,\nktorému bolo doručované poštou, navrhnúť dôkazy na preukázanie svojho prípadného tvrdenia, že sa\nv čase doručovania v mieste doručenia nezdržoval z dôvodu, že účastník konania nemá povinnosť\npreukazovať opak toho, čo nie je osvedčené. Preto záver súdu o účinnom náhradnom doručení bude\nmožný len vtedy, ak bude zistené, že adresát sa v mieste doručenia v čase doručovania zdržoval.\n\nV posudzovanej veci je z obsahu doručeniek založených v spise (č.l. 28 a 36) zrejmé, že obsahujú\nlen údaje o tom, že bol vykonaný prvý neúspešný pokus o doručenie odporcovi s výzvou o opakované\ndoručenie, bolo vykonané opakované doručenie, a že zásielky boli uložené na pošte. Okolnosť, že sa\nadresát (odporca) v mieste doručenia zdržoval, doručenky nepotvrdzujú, pretože žiaden takýto údaj na\nnich uvedený nie je (doručenky neobsahujú predtlač so slovami „hoci sa v mieste doručenia zdržuje\").\n\nZ obsahu spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľka na pojednávaní konanom dňa 4. mája 2010 (č.l. 29\nspisu) vo svojej výpovedi na súde prvého stupňa uviedla, že odporca sa v mieste doručovania (BJ.3,\nKB.) zdržuje, nepreberá poštu a zároveň však uviedla, že odporca odchádza za prácou do BM..  Za\ntýchto okolností bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vykonať šetrenie na zistenie tejto okolnosti.\nZ uvedených dôvodov treba prisvedčiť generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, že samotné\nnedoručenie a neprevzatie zásielky adresátom nemôže zakladať domnienku, že adresát sa v čase\ndoručenia písomnosti v mieste doručenia nezdržiaval.\n\nZákladným predpokladom náhradného doručenia podľa § 47 ods. 2 O.s.p. je skutočnosť, že adresát\nnebol zastihnutý na adrese doručenia, hoci sa na tejto adrese v čase doručenia, ale aj počas plynutia\núložnej doby, zdržiaval. K platnému doručeniu písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, v zmysle\n\n§ 47 ods. 2 O.s.p. nedôjde, ak sa adresát v mieste doručenia v čase doručovania nezdržiaval (rozsudok\nNS SR sp.zn. 5 Cdo 94/2000).\n\nKeďže súd prvého stupňa v danej veci takto nepostupoval, konal v rozpore s ustanovením § 47 ods. 2\nO.s.p. Týmto nesprávnym postupom odňal odporcovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm.\nf/ O.s.p.\n\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal dovolanie podľa § 243e ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 243f ods. 1 písm.  a/ O.s.p. spojení s § 237 písm. f/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana\npráv a zákonom chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými\nprávnymi prostriedkami.\n\nZ uvedených dôvodov preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a\nvec vrátil Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom na ďalšie konanie (§ 243b ods. l, 4 O.s.p. v spojení\ns § 243i ods. 2 O.s.p.).\n\nV novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 383/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/06 z 20. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-20", "citacie_n": 657, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:9cfc70f8-bfa6-4d4b-8fbd-2a8996420dd7"}, {"guid": "ussr:6bedbe36-fb0a-4725-a944-63f70d0b2b95", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 85/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 85/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 606, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ussr:6bedbe36-fb0a-4725-a944-63f70d0b2b95"}], "citovane_v": [{"guid": "37e1ee54-5218-4f4c-84b8-f18c212eba38:2311acbc-aa7c-491b-9637-157daf09bdf6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8119217534.2", "spisova_znacka": "5Co/27/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/27/2025 z 25. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8119217534.2"}]}