{"guid": "a4a1a687-1703-4a5f-bda0-28eeddeb23a8:c877a957-1454-46f4-8098-c2f9e11ed80b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:3108206949.1", "spisova_znacka": "1MCdo/7/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo/7/2011 z 31. 7. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. 1MCdo/7/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:3108206949.1", "identifikacne_cislo": "3108206949", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Bajánková", "sudca_id": 238, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-bajankova-238", "datum_vydania": "2012-07-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "nazov": "§ 203 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-203.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-203"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 57 ods. 1 písm. h) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-203", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c877a957-1454-46f4-8098-c2f9e11ed80b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:3108206949.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3108206949.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3108206949.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1MCdo/7/2011\n3108206949\n31. 07. 2012\nJUDr. Jana Bajánková\nECLI:SK:NSSR:2012:3108206949.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Mesto Trenčín., so sídlom v Trenčíne,\nMierové námestie 2, proti povinnému S. Q., bytom v R., o vymoženie 18,92 € s príslušenstvom, vedenej\nna Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 49 Er 651/2008, v konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho\nprokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 27. augusta 2010, sp.\nzn. 4 CoE 320/2010, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 27. augusta 2010, sp. zn. 4\nCoE 3202010 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Trenčín na návrh oprávneného v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych\nexekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) vydal dňa 14. mája 2008 poverenie\nna vykonanie exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Eve Šteinerovej na vymoženie peňažnej pohľadávky\n570 Sk (18,92€) eur a trovami exekúcie proti povinnému.\nOkresný súd Trenčín uznesením zo 17. júna 20010 č.k. 49 Er 651/2008-14 exekúciu zastavil a\noprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnej exekútorke JUDr. Eve Štetinovej trovy exekúcie 82,76€ .\nV odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekúcia bola zastavená podľa § 57 ods.1 písm.g/ exekučného\nporiadku, nakoľko povinný zomrel, čiže stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a povinnosti z\nexekučného titulu neprešli na inú osobu. Trovy exekúcie priznal s poukazom na § 200 ods.2 exekučného\nporiadku , v zmysle ktorého ak súd rozhodne o zastavení exekúcie , rozhodne aj o tom, kto a v akej\nvýške platí trovy exekúcie.\nNa odvolanie oprávneného Krajský súd v Trenčíne uznesením z 27. augusta 2010, sp. zn. 4 CoE\n3202010 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie zmenil tak,\nže súdnej exekútorke trovy exekúcie nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že k zastaveniu\nexekúcie došlo nie z dôvodu nemajetnosti na strane povinného ale z dôvodu jeho úmrtia, a preto\nnemožno aplikovať § 203 ods.2 exekučného poriadku.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky vyhovel podnetu súdnej exekútorky a mimoriadnym\ndovolaním napadol tak uznesenie krajského súdu. Podľa jeho názoru bol týmto rozhodnutím porušený\nzákon, a preto navrhol uvedené uznesenie zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu Trenčín na ďalšie\nkonanie. Poukázal na nesprávny záver súdu, ktorý nesprávne stanovil dôvod zastavenia exekučného\nkonania. V danom prípade úmrtie povinného v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom na\nvyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania. Z § 37 ods. 3\nExekučného poriadku vyplýva, že povinnosti z exekučných vzťahov nezanikajú smrťou povinného, ale\nprechádzajú na dedičov, ktorí zodpovedajú za jeho dlhy do výšky nadobudnutého dedičstva. Povinný\n\nmajetok nezanechal, preto malo byť exekučné konanie zastavené podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného\nporiadku a pri náhrade trov konania mali súdy vychádzať z § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní (§10a ods. 3 O.s.p.)\npo zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor Slovenskej republiky (§ 243g\nO.s.p.) na základe podnetu účastníka konania (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho\npojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a\nods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté\nuznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.\na dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je opodstatnené.\nV konaní o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky je dovolací súd viazaný\nrozsahom dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom vrátane jeho obsahového vymedzenia\n(§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p.). Obligátorne sa zaoberá len vadami konania\nuvedenými v § 237 O.s.p. a inými vadami, pokiaľ tieto mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nTakéto vady dovolací súd nezistil; dovolateľ uvedené vady v konaní a rozhodnutí súdov v mimoriadnom\ndovolaní nenamietal.\nMimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, že napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej súd\nzo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový\nstav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.\nO nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak\nsíce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery.\nPri posudzovaní námietok v mimoriadnom dovolaní vzal dovolací súd na zreteľ, že vykonávanie\nexekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2 Exekučného poriadku), ďalej že za výkon\nexekučnej činnosti patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času\n(§ 196 Exekučného poriadku) a napokon, že súdom poverený exekútor má pri rozhodovaní o trovách\nexekúcie postavenie účastníka konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku).\nPokiaľ k zastaveniu exekúcie došlo rozhodnutím súdu z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení\n§ 57 Exekučného poriadku, rozhodne súd aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie (viď § 200 ods.\n2 Exekučného poriadku). Rozhodnutie súdu musí teda v týchto prípadoch okrem výroku o zastavení\nexekúcie obsahovať aj výrok o náhrade trov exekúcie.\nPodľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok\npovinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.\nDedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za\nporučiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou ( § 460 a § 470 ods. 1 Občianskeho\nzákonníka ). Ak poručiteľ nezanechal majetok, súd konanie zastaví ( § 175h ods. 1 O.s.p.); dedičov\nupovedomuje o dedičskom práve len v prípade, že dedičské konanie nebolo zastavené podľa § 175h\nO.s.p. ( § 175i ods. 1 O.s.p. ).\nPodľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný\ndôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.\nPodľa § 57 ods. 1 písm. h/ exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí\nani na úhradu trov exekúcie.\n\nV danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však\nsmrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku ), ale prechádzajú na dedičov, ktorí\nsa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať\nuspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ\nžiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1\nO.s.p. pre jeho nemajetnosť. Dovolací súd sa preto stotožnil so záverom generálneho prokurátora,\nže exekučný súd správne konanie zastavil, nesprávne však uviedol dôvod jej zastavenia. Prípadní\ndedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko tento bol nemajetný, a preto dôvodom na\nzastavenie exekúcie bola skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57\nods.1písm.h/ exekučného poriadku).\nPri stanovení náhrady trov exekúcie, keďže len táto časť uznesenia okresného súdu bola predmetom\nodvolacieho prieskumu, mal odvolací súd aplikovať § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého\nje trovy exekúcie povinný znášať oprávnený aj keď zastavenie exekúcie nezavinil. Možno preto\nuzavrieť, že odvolací súd nesprávne vyhodnotil dôvody zastavenia exekúcie a tým nesprávne rozhodol\naj o trovách exekúcie. Obdobne už vo veci rozhodol Najvyšší súd slovenskej republiky v rozsudku z\n30.novembra 2006, sp. zn. 2 M Cdo 1/2006 a 7MCdo 5/2011 z 30. Mája 2011, ktoré rozhodnutie bolo\naj uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Sr pod\nč.49 ročník 2012.\nVychádzajúc z vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e ods. 1 O.s.p. v spojení § 243f ods. 1\npísm.c/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania\na túto nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.\nNa základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil napadnuté uznesenia a vec vrátil\nKrajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s\n§ 243b ods. 2,\n3 O.s.p.), v ktorom bude právny názor dovolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí pre tento súd\nzáväzný.\nV novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania (§ 243d ods.\n1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}