{"guid": "5ea2cedb-1a5c-46f5-bcf4-1bff8620f74e:8a15e0f7-9035-48c2-b372-5de7c00397be", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2012:3107228466.1", "spisova_znacka": "4MCdo/8/2011", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4MCdo/8/2011 z 25. 1. 2012", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2012, sp. zn. 4MCdo/8/2011, ECLI:SK:NSSR:2012:3107228466.1", "identifikacne_cislo": "3107228466", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Salajová", "sudca_id": 463, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-salajova-463", "datum_vydania": "2012-01-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 243f ods. 1 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-243f.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-243f"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-243f"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8a15e0f7-9035-48c2-b372-5de7c00397be", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2012:3107228466.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3107228466.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2012:3107228466.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4MCdo/8/2011\n3107228466\n25. 01. 2012\nJUDr. Eva Sakálová\nECLI:SK:NSSR:2012:3107228466.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Mesta Trenčín, so sídlom v Trenčíne,\nMierové námestie č. 2, proti povinnému Vydavateľstvu ANAGRAM, so sídlom v Trenčíne, Bratislavská\nč. 123, pre vymoženie 38,83 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 61\nEr 1953/2007, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uzneseniu\nOkresného súdu Trenčín z 8. februára 2010 č.k. 61 Er 1953/2007-13 v spojení s uznesením Krajského\nsúdu v Trenčíne z 31. mája 2010 sp. zn. 8 CoE 61/2010, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Trenčín z 8. februára 2010 č.k. 61 Er\n1953/2007-13 vo výroku o trovách exekúcie a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 31. mája 2010\nsp. zn. 8 CoE 61/2010 z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Trenčín\nna ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nOkresný súd Trenčín uznesením z 8. februára 2010 č.k. 61 Er 1953/2007-13, exekúciu zastavil a súdnej\nexekútorke JUDr. Eve Šteinerovej náhradu trov exekúcie nepriznal. Takto rozhodol po zistení, že povinný\nbol zrušený bez likvidácie a 13. augusta 2008 bol vymazaný z obchodného registra a pretože zanikol bez\nprávneho nástupcu, exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil. Výrok o nepriznaní trov\nexekúcie súdnej exekútorke odôvodnil tým, že povinnosť zaplatiť trovy exekúcie nemožno povinnému\npre jeho zánik bez právneho nástupcu uložiť a nebola zistená ani procesná zodpovednosť oprávneného\nza zastavenie exekúcie, ktorá by podľa § 203 Exekučného poriadku odôvodňovala jeho povinnosť na\nzaplatenie trov exekúcie.\nKrajský súd v Trenčíne, na odvolanie súdnej exekútorky čo do výroku o trovách exekúcie, uznesením\nz 31. mája 2010 sp. zn. 8 CoE 61/2010 uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej\nsa trov konania potvrdil. Bol toho názoru, že súd prvého stupňa o trovách exekúcie rozhodol vecne\nsprávne. Zhodne s prvostupňovým súdom mal za to, že v danom prípade aplikácia § 203 ods. 1\nExekučného poriadku pre rozhodovanie o trovách exekúcie neprichádza do úvahy, nakoľko zo spisu\nnemožno vyvodiť zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie. Do úvahy neprichádza ani aplikácia §\n203 ods. 2 Exekučného poriadku, keďže k zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu, že majetok povinného\nnepostačuje ani na úhradu trov exekúcie; exekúcia bola zastavená v dôsledku zániku povinného bez\nprávneho nástupníctva, ktorý tým stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.\nGenerálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na základe podnetu súdnej\nexekútorky napadol uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie a potvrdzujúce\nuznesenie odvolacieho súdu (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“) mimoriadnym dovolaním, v ktorom\nvyslovil názor, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci a vec bola nesprávne právne posúdená (§ 243f ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p.). Uviedol, že súdy\nnesprávne stanovili dôvod zastavenia exekučného konania, pretože zo spisu Okresného súdu Trenčín\n\nsp. zn. 39 CbR 20/2007 vyplýva, že uznesením z 30. mája 2008 bol povinný zrušený bez likvidácie.\nNa základe toho mal okresný súd preukázané, že povinný nemá žiadny obchodný majetok, ktorý by\npostačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmenu za výkon funkcie likvidátora. Súd tiež neuložil\npovinnému nahradiť trovy konania, pretože mal tiež preukázané, že povinný nemá žiadny majetok, čo\nvyplýva tiež zo znenia § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka. Ak okresný súd zistil nedostatok majetku a\nzrušil obchodnú spoločnosť povinného bez likvidácie, je táto skutočnosť aj vecným dôvodom pre záver,\nže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a pre posúdenie nároku súdneho exekútora\nna úhradu exekučných trov mal okresný súd použiť ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku,\npodľa ktorého trovy exekúcie v prípade, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,\nznáša oprávnený.\nOprávnený, ani súdna exekútorka sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadrili.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v\nspojení s § 243a ods. 3 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia súdov v rozsahu podľa § 243i ods.\n2 O.s.p. v spojení s § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie generálneho\nprokurátora je dôvodné.\nV zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu\nza podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie\nje postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva\nna nesprávnom právnom posúdení veci.\nDovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne\nsa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.sp. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za\nnásledok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 242 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.). Dovolacie\ndôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného\nprostriedku.\nVzhľadom na zákonnú povinnosť podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., skúmať vždy, či napadnuté\nrozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád\nuvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa odvolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je\npostihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad\nnedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka byť účastníkom konania, nedostatku\nriadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo\nuž prv začatého konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať\nlen na takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania\nvylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným). V dovolacom konaní ale nevyšla najavo žiadna\nz týchto vád.\nInou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak ju dovolateľ nenamietal, je\nprocesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť\nrozhodnutia. Jej základom je porušenie iných procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v\nobčianskom súdnom konaní. Iné vady, mimo vád uvedených v § 237 O.s.p., sú spôsobilým dovolacím\ndôvodom len za predpokladu, že mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Medzi také vady\npatrí skutočnosť, že rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z neúplného alebo nesprávne zisteného\nskutkového stavu veci z dôvodu, že súd pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s\npríslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní\nvychádzal z iného skutkového základu než súd prvého stupňa bez toho, že by postupoval podľa § 213\nods. 2 O.s.p. a pod.\nPodľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak a/ sa začala a rozhodnutie sa\ndosiaľ nestalo vykonateľným, b/ rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po\n\nzačatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c/ zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej\nvykonanie, d/ exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú\nexekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e/ bolo právoplatne rozhodnuté, že\nexekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f/ po vydaní\nrozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g/ exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný\ndôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h/ majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,\ni/ oprávnený nezaplatil súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j/ pri exekúcii\npredajom zálohy zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom.\nPodľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení\ntohto alebo osobitného zákona.\nExekučný súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí\nvysporiadať nielen s dôvodmi zastavenia exekúcie, ale jeho myšlienkový postup musí byť dostatočne\nvysvetlený aj z hľadiska výroku o trovách konania, a to nielen uvedením zohľadnených skutočností, ale\ntiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia je preukázanie správnosti súdneho\nrozhodnutia a umožniť jeho kontrolu v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Len\ntakéto rozhodnutie možno označiť za preskúmateľné.\nDovolateľom napadnutý výrok uznesenia o trovách exekúcie odôvodnil exekučný súd len nesplnením\nzákonných predpokladov stanovených v ustanovení § 203 Exekučného poriadku, pre ktoré nemožno\nuložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia však nie je\nmožné jednoznačne zistiť dôvod, pre ktorý súd exekúciu zastavil (len odkaz na ustanovenie § 57 ods.\n2 Exekučného poriadku). Túto vadu neodstránil ani odvolací súd.\nPodľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi\nodmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej\nhodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.\nNáklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 Exekučného poriadku).\nPodľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd\nmu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.\nAk sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich\noprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto\nprípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods.\n2 Exekučného poriadku).\nS dôvodmi vytýkanými napadnutým rozhodnutiam generálnym prokurátorom treba súhlasiť, pretože\nsúdy nižších stupňov sa vôbec nezaoberali otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného\nz obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57\nExekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod pre ktorý došlo k\nzastaveniu exekúcie súd nesprávne stanovil alebo ho nestanovil vôbec, neboli splnené ani predpoklady\nna rozhodnutie o trovách exekúcie. Závery súdov nižších stupňov, ktorými ustálili dôvod zastavenia\nexekúcie poukazom na § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, treba považovať za súčasného stavu veci,\nkeď sa neoboznámili s dôvodmi, pre ktoré došlo na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín z 30.\nmája 2008 sp. zn. 39 CbR 20/20017 k zrušeniu povinného bez likvidácie a následne k jeho výmazu\nz obchodného registra za predčasné a nepreskúmateľné, nedávajúce základ pre rozhodnutie o trovách\nkonania. Preto aj ich rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno považovať za správne.\n\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že v konaní došlo k inej vade konania a generálny prokurátor Slovenskej\nrepubliky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1\npísm. b/ O.s.p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania\na túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu v zmysle § 243b ods. 2 a § 243b\nods. 4 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. a podľa § 243b ods. 3 O.s.p. i rozhodnutie exekučného\nsúdu v jeho napadnutej časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.\nV novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.\nv spojitosti s § 243i ods. 1 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8CoE/61/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}